Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cob/63/2012

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: GPW, s. r. o. (predtým GLOBAL PACIFIC WEST, s. r. o.), Vysoká č. 16, Bratislava, IČO: 36951796, zast. Vivid Legal, s. r. o., Plynárenská č. 7/A, Bratislava, IČO: 36807915, proti odporcovi: UniCredit Bank Slovakia, a. s., Šancová č. 1/A, Bratislava, IČO: 00681709, zast. Patakyová, Bartová, Kovácsová, s. r. o., J. M. Hurbana č. 2, Nové Zámky, IČO: 36855197, o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. 10. 2011 č. k. -445 takto

rozhodol:

Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I zo dňa 18. 10. 2011 č. k. -445 v napadnutej zamietajúcej časti a v súvisiacom výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zastavil konanie v časti návrhu týkajúceho sa určenia neplatnosti uznesení č. 1, 2 valného zhromaždenia odporcu z dôvodu späťvzatia tejto časti návrhu.

Ďalším výrokom súd prvého stupňa návrh v celom rozsahu zamietol a navrhovateľa zaviazal na zaplatenie trov konania, ktoré vznikli odporcovi vo výške 943,85 Eur titulom trov jeho právneho zastúpenia.

V odôvodnení uviedol, že po vykonaní dokazovania návrhom vo veci samej, zmenovým výpisom z účtu majiteľa cenných papierov č. XXXXXXXXXXXX, denníkom Hospodárske noviny zo dňa 26. 02. 2009, pozvánkou na riadne valné zhromaždenie, notárskou zápisnicou č. N 26/2009 zo dňa 22. 04. 2009, opravnou doložkou notárskej zápisnice č. N 26/2009, stanovami odporcu v znení schválenom dňa 26. 03. 2009 a ostatnými listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi zistil, že navrhovateľ je vlastníkom cenných papierov odporcu ako emitenta v počte 7 788 kusov. Na deň 26. 03. 2009 o 13.00 hod. bolo zvolané valné zhromaždenie odporcu pozvánkou, v ktorej bol uvedený program tohto valného zhromaždenia a priebeh valného zhromaždenia bol osvedčený notárskou zápisnicou č. N 26/2009, Nz 12844/2009 zo dňa 22. 04. 2009 spolu s opravnou doložkou. Súd prvého stupňa konštatoval, že odporca proti všetkým prijatým uzneseniam s výnimkou uznesení č. 3, 6 podal protest do zápisnice. S poukazom na ust. § 183 v spojení s ust. § 131 ods. 1 Obch. zákonníka súd konštatoval, že navrhovateľ nepodal protest proti uzneseniam č. 3, 6, preto nesplnil zákonné predpoklady pre úspešné uplatnenie určenia neplatnosti týchto uznesení. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal všeobecnými dôvodmi neplatnosti uznesení tohto valného zhromaždenia, ktoré uviedol navrhovateľ.

K námietke navrhovateľa, že valné zhromaždenie nebolo zvolané predstavenstvom, pretože v čl. 8 ods. 8.3 stanovy odporcu neurčujú presný počet členov predstavenstva odporcu, ale len rozmedzie 3 až 6 členov a z tohto dôvodu nie je možné určiť koľkočlenné predstavenstvo malo oprávnenie zvolávať valné zhromaždenie, súd prvého stupňa poukázal na to, že zo stanov odporcu je možné jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností zistiť aký je počet členov predstavenstva v ktoromkoľvek čase, keďže o počte

členov predstavenstva rozhoduje dozorná rada a tento stav je zrejmý zo stanov odporcu, pričom zmena kreovania predstavenstva je možná len zmenou stanov hlasovaním akcionárov. Takúto zmenu stanov však nemôže dosiahnuť navrhovateľ ako minoritný akcionár s podielom 0,0203 % na základom imaní odporcu iniciovaním zvolania valného zhromaždenia.

K námietke navrhovateľa, že valné zhromaždenie nebolo zvolané v zákonom a stanovami odporcu určenej lehote, súd prvého stupňa konštatoval, že pozvánka na toto valné zhromaždenie bola podľa záznamovej knihy odporcu odoslaná dňa 24. 02. 2009 a pokiaľ navrhovateľ pozvánku osobne prevzal dňa 02. 03. 2009, táto skutočnosť je irelevantná, pretože na dodržanie lehoty stačilo pozvánky v lehote 30 dní pred konaním valného zhromaždenia odoslať. Pozvánka na valné zhromaždenie odporcu bola uverejnená v Hospodárskych novinách dňa 26. 02. 2009 a takéto zverejnenie bolo spôsobom oznámenia o konaní valného zhromaždenia určené tým akcionárom, o ktorých odporca nevie, preto úspešne sa uplatnenia tejto námietky môže domáhať len ten akcionár, ktorý nebol pozvaný na valné zhromaždenie pozvánkou. Naviac pri otvorení valného zhromaždenia bolo konštatované, že pozvánka na valné zhromaždenie bola akcionárom odoslaná v termíne určenom v ust. § 184 ods. 2, 3 Obch. zák. a podľa čl. 5 stanov navrhovateľ námietku nevzniesol, čím konkludentne potvrdil riadne zvolanie valného zhromaždenia.

K ďalšej námietke navrhovateľa, že odporca mu nezaslal účtovnú závierku v lehote 30 dní pred konaním valného zhromaždenia, súd konštatoval, že schválenie riadnej účtovnej závierky za rok 2008 bolo súčasťou prijatého uznesenia č. 3, proti ktorému navrhovateľ nepodal protest, preto pre absenciu tejto zákonnej podmienky nie je námietka dôvodná.

K námietke navrhovateľa o neurčitosti uznesenia č. 7, ktorým bola schválená zmena stanov odporcu, súd prvého stupňa uviedol, že táto námietka nie je dôvodná, pretože z uznesenia a jeho textu je zrejmá určitosť, kedy došlo k schváleniu zmeny stanov formou schválenia úplného znenia v znení v akom bolo predložené akcionárom.

V závere rozhodnutia súd prvého stupňa konštatoval nedostatok naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na podaní návrhu z dôvodu, že navrhovateľ žiadnym spôsobom nepreukázal ako sa namietané uznesenia dotkli jeho postavenia minoritného akcionára a vo svojich vyjadreniach uviedol všeobecné práva, pričom ani v jednom prípade nepreukázal priamy dopad na jeho postavenie akcionára. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s prehnane extenzívnym výkladom akcionárskych práv, pod ktoré navrhovateľ subsumoval napr. právo na riadne vedenie účtovníctva, právo na rýchle zapísanie údajov do obchodného registra a pod. Ako relevantné mohol súd, okrem práva na riadne zvolanie valného zhromaždenia, vyhodnotiť len právo na kvalifikovanú účasť na valnom zhromaždení spočívajúcu v informovanosti navrhovateľa o obsahu dokumentov schvaľovaných na valnom zhromaždení. Navrhovateľ bol riadne a dôsledne informovaný o obsahu dokumentov prostredníctvom argumentov vznášaných v rámci protestov. Na záver zhrnul, že v časti výrokov o neplatnosť uznesení č. 3, 6 navrhovateľ nepreukázal dostatok aktívnej legitimácie a v časti neplatnosti uznesení č. 4, 5, 7 konštatoval šikanózny výkon práva navrhovateľa ako minoritného akcionára a s tým, že navrhovateľ nepreukázal priamy dopad konkrétneho uznesenia na jeho postavenie akcionára.

O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ proti výroku o zamietnutí návrhu a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

V prvom rade poukázal na to, že postupom súdu bola navrhovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom, pretože súd prvého stupňa svojím postupom mu znemožnil realizovať jeho práva porušením ust. , keď žiadna zo zápisníc o pojednávaní neobsahuje opis priebehu dokazovania, pričom je uvedené, že súd vykonáva oboznamovanie obsahom spisu, čo je v rozpore s cit. ust. Poukázal v tejto súvislosti na ust. upravujúce spôsob vykonávania dokazovania listinnými dôkazmi ich čítaním, čo v konaní pred súdom nebolo vykonané. Rovnako súd prvého stupňa neuviedol podľa ust. , , ktoré právne významné skutkové tvrdenia účastníkov považuje za zhodné a ktoré za sporné, neuviedol, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná alebo ktoré z navrhnutých dôkazov nevykoná, neoboznámil obsah prednesov účastníkov a ani obsah vykonaných dôkazov. Znemožnil tak žalobcovi

vyjadriť sa k návrhom na dokazovanie ako aj k vykonaným dôkazom. Namietal tiež, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je riadne a presvedčivé v súlade s požiadavkou uvedenou v ust. V odôvodnení rozsudku sa súd dostatočne nevysporiadal so všetkými právnymi a skutkovými argumentmi žalobcu a uviedol len tvrdenia žalovaného spolu s redukovanými argumentmi žalobcu. Poukázal tiež na to, že s názormi žalobcu, ktoré podporil aj rozhodnutiami českých a slovenských súdov a názormi právnej teórie, sa súd nevysporiadal. K výroku rozsudku uviedol, že výrok, ktorým bol návrh navrhovateľa zamietnutý v celom rozsahu, je neurčitý, keď nie je z neho zrejmé, aký návrh bol zamietnutý s poukazom na výrok o čiastočnom zastavení konania.

V odvolaní sa navrhovateľ vyjadril k veci samej a namietal, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď konštatoval, že proti prijatým uzneseniam č. 3 a 6 navrhovateľ nepodal protest, čo je v rozpore s obsahom notárskej zápisnice, z ktorej podanie protestov navrhovateľom jednoznačne vyplýva. K včasnému zaslaniu pozvánky na valné zhromaždenie uviedol, že táto nemohla byť zaslaná na poštovú prepravu dňa 24. 02. 2009 podľa záznamov poštovej knihy odporcu, pretože podľa tvrdenia odporcu s každou pozvánkou bola akcionárovi zaslaná aj účtovná závierka, ktorá však bola vyhotovená až dňa 02. 03. 2009 a s touto skutočnosťou sa súd prvého stupňa žiadnym spôsobom nevysporiadal. Vyslovil názor, že odporca má voči akcionárom dve povinnosti a to zaslať pozvánku každému akcionárovi a povinnosť zverejniť oznámenie o konaní valného zhromaždenia v denníku s celoštátnou pôsobnosťou za účelom zvýšenej ochrany informovanosti akcionárov, preto reštriktívny názor súdu prvého stupňa nie je správny. Uviedol, že na to, aby bola včasnosť zvolania valného zhromaždenia konvalidovaná, vyžaduje sa zhodný prejav všetkých akcionárov odporcu, k čomu však nedošlo, pretože na valnom zhromaždení neboli prítomní všetci akcionári odporcu. K odôvodneniu rozsudku v časti, ktorou súd prvého stupňa sa vysporiadal s určením počtu členov predstavenstva, poukázal na znenie ust. § 173 ods. 1, písm. f) Obch. zákonníka s tým, že súd prvého stupňa problematiku určenia počtu členov predstavenstva v stanovách spoločnosti neskúmal práve v prípadoch, keď kompetencia voliť a odvolávať členov predstavenstva je v súlade s ust. § 194 ods. 1, veta druhá Obch. zákonníka delegovaná na dozornú radu a v tejto súvislosti sa nevysporiadal ani s judikatúrou predloženou navrhovateľom. Ďalej za nesprávny považoval záver súdu prvého stupňa o nepreukázaní naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na určení neplatnosti uznesení valného zhromaždenia z dôvodu, že navrhovateľ je minoritným akcionárom. Predpokladom úspešnosti takéhoto návrhu podľa ust. § 131 ods. 2 Obch. zákonníka je postačujúce, že k obmedzeniu práv akcionára mohlo dôjsť a navrhovateľ v konaní preukazoval, že k reálnemu zásahu do jeho konkrétnych akcionárskych práv došlo. K prijatému uzneseniu č. 7 uviedol, že formulácia zmien stanov prezentovaná na valnom zhromaždení je neurčitá a nezrozumiteľná. Záverom uviedol, že jediným zákonným prostriedkom navrhovateľa na preukázanie nezákonnosti prijímania uznesení valného zhromaždenia odporcu bolo podanie predmetného návrhu pre zamedzenie konštantného porušovania akcionárskych práv navrhovateľa, preto výkon takéhoto práva navrhovateľa nemôže byť šikanózny ako uviedol súd prvého stupňa.

K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť s poukazom na argumentáciu odporcu v konaní pred súdom prvého stupňa. Uviedol, že súd prvého stupňa dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal, že došlo k ohrozeniu jeho konkrétnych práv akcionára v tom zmysle, že by sa jeho právne postavenie a status akcionára mohol potenciálne zmeniť, ak by postup pri zvolaní a organizovaní valného zhromaždenia spĺňal subjektívne predstavy navrhovateľa. V tomto kontexte súd prvého stupňa preto správne vyhodnotil podiel navrhovateľa na základnom imaní odporcu vo výške 0,0203 % a navrhovateľ ako jediný z mnohých akcionárov sa snaží iniciovaním súdnych konaní paralyzovať činnosť odporcu a jeho orgánov. Zvolaním a konaním valného zhromaždenia neboli práva navrhovateľa dotknuté ani obmedzené. Ak by aj porušenie bolo súdom konštatované, je potrebné vziať do úvahy zásady upravené v ust. § 176b ods. 1 Obch. zákonníka, podľa ktorého akcionár nesmie vykonávať práva akcionára na ujmu práv a oprávnených záujmov ostatných akcionárov s poukazom na ust. § 265 Obch. zákonníka. V tejto súvislosti poukázal aj na zásadu uvedenú v ust. § 1 ods. 2 Obch. zákonníka a to, že dôsledky porušenia právnej povinnosti spoločnosti nemôžu byť v hrubom nepomere s dopadom, ktorý toto porušenie malo do právnych pomerov oprávnených osôb. Vzhľadom na podiel navrhovateľa na základnom imaní odporcu v prípade určenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia z dôvodov, ktoré uviedol navrhovateľ v návrhu, by sa právne pomery navrhovateľa žiadnym podstatným spôsobom nezmenili na rozdiel od zásahu do postavenia odporcu a akcionárov, ktorých by rozhodnutie vážne postihlo napr. spôsobom rozdelenia hospodárskeho výsledku za rok 2008. Poukázal na to, že navrhovateľ namietol platnosť uznesenia valného zhromaždenia, na druhej strane však prijal podiel na zisku, ktorý bol valným

zhromaždením schválený na rozdelenie, čím len potvrdil účelovosť svojho konania a šikanóznosť svojho návrhu.

Ku konaniu pred súdom prvého stupňa uviedol, že súd vykonával dôkazy štandardným spôsobom, keď zápisnica o pojednávaní nemusí obsahovať doslovný prepis jej priebehu, jednoznačne však konštatuje spôsob vedenia pojednávania a vykonávanie dôkazov. Spôsob vykonávania dôkazov ani spôsob vedenia pojednávania navrhovateľ v konaní pred súdom prvého stupňa nenamietal, k dôkazom sa vyjadroval. V ostatnom zotrval na svojich podaniach vo veci v konaní pred súdom prvého stupňa.

K otázke včasnosti zaslania pozvánky na valné zhromaždenie uviedol, že navrhovateľ ničím nepreukázal svoje tvrdenie, že pozvánka mu bola zaslaná oneskorene a súd prvého stupňa správne vyhodnotil údaje zo záznamovej knihy odporcu. Nie je preto opodstatnená námietka navrhovateľa, že pozvánka bola odoslaná oneskorene, keď jej prílohou bola účtovná závierka vyhotovená dňa 02. 03. 2009, pretože sám navrhovateľ v návrhu uviedol, že pozvánka mu bola doručená dňa 02. 03. 2009, teda musela byť odoslaná odporcom skôr s tým, že dátum na účtovnej závierke dňa 02. 03. 2009 súvisí s jej obsahom, ktorý mal byť prerokovaný na valnom zhromaždení. Pokiaľ ide o dôvody vyslovenia neplatnosti uznesení valného zhromaždenia uviedol, že dôvody uvedené v podaní navrhovateľa zo dňa 18. 07. 2011 boli podané po uplynutí 3-mesačnej lehoty od prijatia týchto uznesení valného zhromaždenia a uplynutím tejto lehoty toto právo navrhovateľa zaniká.

Krajský súd ako súd odvolací ( ) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa , prejednal odvolanie navrhovateľa v zmysle ust. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné.

Navrhovateľ v odvolaní sa vyjadroval ku skutkovým zisteniam a právnym záverom rozhodnutia súdu prvého stupňa, namietal i porušenie procesných ustanovení v konaní pred súdom prvého stupňa. Odvolací súd preto skúmal v prvom rade podľa ust. , či v konaní nedošlo k procesným vadám, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. K vadám takejto povahy dochádza aj v dôsledku nerešpektovania ustanovení zákona, ktoré predpisujú jednak spôsob vykonania dokazovania jednotlivými dôkaznými prostriedkami a jednak postup súdu pri dokazovaní ako vyplýva z obsahu zápisníc o pojednávaní.

Ako vyplýva z obsahu spisu je v ňom založených veľa listinných dôkazov a to najmä pozvánka na zasadnutie valného zhromaždenia, notárska zápisnica osvedčujúca priebeh valného zhromaždenia a iné. Zo zápisníc z pojednávania pred súdom prvého stupňa dňa 25. 07. 2011 (č. l. 299 spisu) a zo dňa 18. 10. 2011 (č. l. 440 spisu) vyplýva, že nebolo vykonané dokazovanie ani jedným z listinných dôkazov. Vykonanie listinných dôkazov podľa ust. predpisuje spôsob, akým sa vykonáva dokazovanie listinnými dôkazmi a to buď ich prečítaním alebo oboznámením ich obsahu na pojednávaní. Z obsahu žiadnej zápisnice o pojednávaní nevyplýva, že by došlo k vykonaniu dôkazu listinami. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie oboznámením obsahu spisu, vyhlásil dokazovanie za skončené a vyhlásil rozsudok. Takýmto postupom súd prvého stupňa nerešpektoval spôsob, akým zákon predpisuje vykonávanie dôkazov a tým dochádza k takej procesnej vade, v dôsledku ktorej súd nemal pre právne posúdenie veci dostatočné skutkové podklady.

Vzhľadom na túto vadu konania odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa ust. , bez preskúmania vecnej správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.

V ďalšom konaní bude úlohou súdu vykonať dokazovanie dôkazmi, ktoré už tvoria obsah spisu, príp. inými dôkazmi, ktoré navrhnú účastníci konania a o ktorých súd prvého stupňa rozhodne, či ich vykoná alebo nie, toto dokazovanie vykoná spôsobom predpísaným ustanoveniami pre konkrétny druh dôkazu a vo veci rozhodne. V odôvodnení rozsudku v súlade s požiadavkou v ust. stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti má za preukázané a ktoré nie, vyhodnotí jednotlivé vykonané dôkazy s poukazom na stanoviská účastníkov a vec právne posúdi.

Podľa ust. rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí aj o náhrade trov odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.