Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-268-2012.pdf
PDF · 95.58 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/268/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ján Slebodníka a sudcov JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Andreja Šalatu, vo veci žalobcu D. C., P., P. XX, zast. JUDr. Andreou Balážovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Moyzesova 46, proti žalovanému E. R., P., E. XX, zast. JUDr. Martinou Gombošovou, advokátkou, Advokátska kancelária, Košice, Moldavská cesta 6, o neplatnosť právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku 18C/134/11-153 z 15.6.2012 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa (ďalej len súd) žaloba zamietol a žalobcovi uložil povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania 318,34 € v prospech jeho zást., do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V odôvodnení uviedol skutkové a právne dôvody uvedené žalobcom v žalobe, reprodukoval obsah vyjadrenia žalovaného k žalobe a zároveň reprodukoval obsah výpovede žalobcu a žalovaného na pojednávaní.
Uviedol, že podľa výpisu z LV č. XXXXX, kat. úz. Q., Z. P.-W., je žalovaný vlastníkom bytu č. 8 nachádzajúcom sa na 2. poschodí bytového domu na ulici P. XX R. P. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu a pozemku parc. č. 9, 10, 11 v podiele 172/10000, a to na základe kúpnej zmluvy, ktorej vklad bol povolený pod V 3374/2004, že pod uvedeným vkladovým čís. bola zapísaná ako vlastnícky titul zmluva o prevode vlastníctva z 28.7.2004, uzavretá medzi žalobcom a žalovaným, predmetom ktorej bol prevod zmienenej nehnuteľnosti. Z obsahu zmluvy mu vyplynulo, že účastníci dohodli kúpnu cenu 31.434,64 € (947.000,- Sk), ktorá mala byť uhradená vo výške 12.846,05 € (387.000,- Sk) v hotovosti pri podpise zmluvy, čo účastníci potvrdili svojimi podpismi, vo zvyšku 18.588,59 € (560.000,- Sk) mala byť uhradená do 40 dní od povolenia vkladu vlastníckeho práva na bankový účet predávajúceho. Finančné prostriedky na úhradu kúpnej ceny boli získané zo zmlúv o úvere č. 7449898/HU/04/131 zo dňa 6. 10. 2004 z peňažného ústavu UniBanka, a.s., Bratislava a č. 8381514/379203004 zo dňa 3. 6. 2004 uzavretej medzi žalovaným a veriteľom ČSOB stavebná sporiteľna a.s., ktoré boli doložené v kópii do súdneho spisu, že v prospech UniBanky a.s. je zriadené k nehnuteľnosti tiež záložné právo, že zmluva o prevode nehnuteľností z hľadiska formálnych a obsahových náležitostí splňa podmienky platnosti právneho úkonu vyžadované zák. č. 182/93 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov a ustanoveniami Obč. zák. Pokiaľ ide o podmienky platnosti právneho úkonu podľa § 37 Obč. zák., vyžadujúceho, aby bol právny úkon urobený slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne, a podľa § 39 Obč. zák., ktorý pre platnosť právneho úkonu vyžaduje, aby jeho obsah alebo účel bol v súlade so zákonom, zákon neobchádzal ani sa nepriečil dobrým mravom, konštatoval, že zmluva o prevode vlastníctva bytu z 28.7.2004 spĺňa aj podľa cit. zák. ust. náležitosti platného právneho úkonu. Z vyjadrení účastníkov konania vyvodil, že títo ako zmluvné strany svojim prejavom vôle v zmluve o prevode vlastníctva k bytu sledovali zákonom vymedzený účel tohto právneho úkonu, ktorým je zmena vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa, že na tejto skutočnosti nič nemení okolnosť, že užívateľom bytu naďalej ostal žalobca spoločne so svojou matkou, keďže k tomuto spôsobu užívania nehnuteľnosti vyslovil jej nový vlastník súhlas. Poukázal na to, že rovnako tak na platnosť zmluvy o prevode vlastníctva k bytu nemá vplyv ani skutočnosť, že pre budúcnosť účastníci mienili uzavrieť takú zmluvu, na podklade ktorej sa opätovne vlastníkom nehnuteľnosti stane jej pôvodný majiteľ a teda žalobca, keďže takýto postup nie je zákonom vylúčený, a v kontexte právnych úkonov vykonaných účastníkmi (zmluva o prevode, úverové zmluvy, ktoré sú riadne plnené) sa nejedná ani o obchádzanie zákona, že nie je zákonom vylúčené, aby žalobca získaval finančné prostriedky na podnikanie zo zmluvy o prevode vlastníctva jeho nehnuteľnosti, rovnako ako je možné uvedené finančné prostriedky, ktoré sa stanú vlastníctvom predávajúceho použiť na akýkoľvek iný účel. Nebola zistená absencia vážnosti vôle. Žalobca mu potvrdil, že zvolil túto formu právneho úkonu na účely zabezpečenia finančných prostriedkov s vedomím, že stratí vlastnícke právo k nehnuteľnosti a žalovaný chcel vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť s tým, že si bol vedomý, že túto aktuálne k užívaniu nepotrebuje a súhlasil, aby ju užíval žalobca. Ďalej uviedol, že nevážnosť právneho úkonu nie je len subjektívnou kategóriou, že za „nevážny“ možno považovať len úkon, ktorý sa tak javí aj tretím osobám, keď za nedostatok vážnosti sa môže považovať prejav vôle vykonaný v súvislosti vyučovaním, žartovanie, nadsádzka, o ktoré v danom prípade nešlo. Žalovaný mu potvrdil, že mal úmysel a vôľu nadobudnúť k nehnuteľnosti vlastnícke právo, čo zodpovedá aj jeho tvrdeniu, že inak by do záväzkového vzťahu z titulu úveru ako dlžník nevstupoval, a teda aj pre prípad, že by prejav vôle žalobcu nebol vážny, je právny úkon so zreteľom na postoj nadobúdateľa nehnuteľnosti chránený a „nevážnosť“ konania žalobcu mu nemôže byť na ťarchu. Nezistil ani vady právneho úkonu spočívajúce v tom, že by išlo o právny úkon odporujúci dobrým mravom, predstavujúci súbor etických zachovávaných a uznávaných zásad, ktorých dodržiavania predstavuje všeobecné morálne zásady platné v danom čase, v danom mieste v občianskej spoločnosti. Poukázal na to, že pravidlám dobrých mravov neodporuje, ak si záujemca zvolí pre neho ekonomicky najvýhodnejší spôsob získania finančných prostriedkov, ktorý je bežne legálne dostupný, že žalobca využil na tento účel predaj nehnuteľnosti, ktorú využíval na svoje bývanie aj naďalej so súhlasom nového vlastníka, pričom prevzal na seba riziko plynúce zo straty vlastníctva tejto nehnuteľnosti, že pohnútka, motív, vedúca k uzavretiu spornej zmluvy o prevode vlastníctva k bytu, ktorým bola snaha o lacné finančné zdroje, nepredstavuje dôvody pre vyslovenie neplatnosti tohto právneho úkonu, keďže nepredstavuje žiadnu z náležitostí tohto právneho úkonu, a ani sama o sebe nie je v rozpore so zákonom, že platnosť resp. neplatnosť právnych úkonov týkajúcich sa následnej dohody účastníkov, podľa ktorej na úhradu úveru, z ktorého bol dlžníkom len žalovaný, mal finančne prispievať aj žalobca, nemajú vplyv na platnosť samotnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu. Keďže neboli zistené žiadne dôvody neplatnosti zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX kat. úz. Q., obec P. - W., a to bytu č. 8 nachádzajúcom sa na 2. poschodí obytného domu na ulici P. XX R. P. a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a priľahlom pozemku v podiele 172/10000, žalobu zamietol.
Výrok o trovách konania mu vyplynul z § 142 ods. 1 O.s.p. (jeho znenie citoval) a uviedol, že v danom prípade procesne neúspešnému žalobcovi náhrada trov konania nepatrí, že procesne úspešný žalovaný má právo na náhradu trov spočívajúcich v trovách právneho zast., ktoré boli priznané v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z. z. o o odmenách a náhradách advokátov za vykonanie právnych služieb, základná sadzba tarifnej odmeny v súlade s § 11 ods. 1 písm. c) zodpovedá 1/13-ine výpočtového základu, ktorá na r. 2012 zodpovedá sume 58,69 €, náhrada paušálnych výdavkov pre r. 2012 7,63 € k jednému úkonu právnej služby, že zást. žalobcu patrí náhrada trov za 4 úkony právnej služby, a to príprava a prevzatie zast. z 20. 2. 2012, vyjadrenie k žalobe z 23. 2. 2012, účasť na pojednávaní 18. 4 a 15. 6. 2012, celkom 265,28 € (4 x 58,69 € + 4 x 7,63 €) a nakoľko je zást. žalovaného tiež platiteľom DPH, odmena bola zvýšená o zákonnú sadzbu 20% (53,06 €), 318,34 €.
Proti rozsudku a jeho výrokom podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. a navrhol zmeniť rozsudok, žalobe vyhovieť a priznať trovy konania.
Namietal, že kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania 28.7.2004, ktorej predmetom bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnosti - bytu, je absolútne neplatná, nakoľko u oboch účastníkov tohto konania chýbala vôľa skutočne zmeniť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti, že žalovaný nemal záujem na kúpe predmetnej nehnuteľnosti, nemal záujem stať sa jej vlastníkom, ani túto užívať alebo mať z nej iný úspech, že jeho výpoveď na pojednávaní 18.4.2012, že práva spojené s vlastníctvom bytu chcel užívať, považuje za účelovú a zavádzajúcu, že nekúpil predmetnú nehnuteľnosť v rámci investície svojich finančných prostriedkov do nehnuteľnosti, nakoľko sám nemal ani na úhradu splátok hypotekárneho a stavebného úveru, ktoré z neho uhrádzal, že nemal v záujme pri podpise predmetnej zmluvy nehnuteľnosť držať, užívať, ani nijako s ňou nakladať ako so svojim vlastníctvom, že nesprával sa dokonca ako kupujúci, nakoľko finančné prostriedky, jednotlivé splátky, na ktorých bol zaviazaný z čerpania hypotekárneho a stavebného úveru, sám nesplácal, resp. ich neuhrádzal zo svojich finančných prostriedkov, že nenechal byt do jeho užívania a jeho matky, iba z dobrej vôle a priateľstva medzi zmluvnými stranami, ale aj z dôvodu, že vedel, že na úhradu splátok za úvery, ktoré „boli použité na kúpu bytu“, nemá dostatok financií, a teda, že si ten byt reálne nemôže dovoliť.
K uzavretiu napadnutej kúpnej zmluvy došlo za účelom získania finančných prostriedkov pre účely spoločného podnikania oboch účastníkov konania, a to formou čerpania hypotekárneho úveru, že v dôsledku uzavretia tejto zmluvy bol žalovanému za výhodných podmienok poskytnutý hypotekárny úver a z neho čerpané finančné prostriedky boli použité na podnikateľské účely, že on v zmysle dohody zmluvných strán - účastníkov konania od počiatku čerpania úveru tento aj uhrádzal a to tak, že jednotlivé splátky poukazoval na účet žalovaného a tie žalovaný následne poukazoval banke, že on danú nehnuteľnosť naďalej spolu s matkou obýva a od počiatku uhrádza aj režijné náklady za byt, ako i poistnú zmluvu a daň za predmetný byt a že žalovaný sa k nehnuteľnosti ako vlastník nikdy nesprával. Účelom právneho úkonu je jeho hospodárske určenie, ktoré je alebo nie je v súlade so zákonom, že právne relevantným účelom zmluvy je taký účel, ktorý sledujú všetci účastníci, že v tomto prípade ani jedna zo zmluvných strán nechcela naplniť účel právneho úkonu - prevod vlastníckeho práva. Citujúc znenie § 37 ods. 1 OZ poukázal na to, že predmetnou kúpnou zmluvou ani jeden z účastníkov nechcel vyvolať následky prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, že zámerom bolo iba získanie hypotekárneho úveru na účely podnikania, že právny úkon nebol urobený vážne, že vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje, resp. síce existuje, avšak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav, že k takýmto prejavom vôle patria úkony urobené s vnútornou výhradou, simulované alebo zastreté právne úkony, že simulovaný právny úkon je absolútne neplatný, nakoľko tu chýbala vážnosť vôle skutočne uzatvoriť kúpnu zmluvu - previesť vlastnícke právo. Citoval znenie § 41a ods. 2 OZ a tvrdil, že v prípade uzavretia predmetnej zmluvy bolo skutočnosťou vôľou oboch zmluvných strán zaobstarať finančné prostriedky na podnikanie.
Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok a priznať trovy v odvolacom konaní dodal, že účelový a zavádzajúci je samotný žalobný návrh žalobcu, a opakovane zdôraznil, že podľa jeho mienky je kúpna zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania platná, nakoľko u oboch účastníkov tohto konania nechýbala vôľa skutočne zmeniť vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti - 3-izbového bytu, vedenom v KN, kat. úz. W. (Q.) na LV č. XXXXX, byt č. 8. na 2.poschodí obytného domu súp č. 162, v P. F. K.. P. XX.
Ďalej citoval časť dôvodov uvedených v odvolaní žalobcu, opakoval skutočnosti, ktoré uviedol pred súdom prvého stupňa, stotožnil sa s názorom súdu vyjadreným v odôvodnení rozsudku z 15.6.2012 v označenej právnej veci a má za to, že nie je zákonom vylúčené, aby žalobca získaval finančné prostriedky na podnikanie zo zmluvy o prevode vlastníctva jeho nehnuteľnosti, rovnako ako je možné uvedené finančné prostriedky, ktoré sa stanú vlastníctvom predávajúceho použiť na akýkoľvek iný účel, že žalobca sám potvrdil, že zvolil túto formu právneho úkonu na účely zabezpečenia finančných prostriedkov s vedomím, že stratí vlastnícke právo k nehnuteľnosti a on chcel vlastníctvo k predmetnej nehnuteľnosti nadobudnúť s tým, že si bol vedomý, že túto aktuálne k užívaniu nepotrebuje a súhlasil, aby ju užíval žalobca a v tejto súvislosti citoval časť odôvodnenia rozsudku.
Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch, t.j. neuvedených v § 214 ods. 1, možno o odvolaní rozhodnúť aj bez nariadenia pojednávania) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcich z § 212 ods. 1, 3 O.s.p. a rozsudok potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p., lebo je vecne správny, súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ju právne posúdil, odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, pretože dôvody rozsudku sú správne, výstižné a presvedčivé, nie je potrebné k nim nič doplniť, na čom nič nemení ani odvolanie, lebo sa v ňom iba opakujú skutočnosti, ktoré boli uvádzané už v konaní na súde prvého stupňa a na ktoré vzal súd zreteľ.
Ani jeden zo žalobcom uplatnených odvolacích dôvodov nie je daný.
Odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. d) O. s. p. sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvého stupňa spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 132 O. s. p. a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132- § 135 O. s. p.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov, resp., ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 132-§ 135 O. s. p., preto tento odvolací dôvod nie je daný.
Právnym posúdením je činnosť súdu prvého stupňa, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania).
Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania a rozsudok je treba potvrdiť podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p.
Podľa § 224 ods.1 O. s. p. ustanovenia o trovách konania pred súdom prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.
Podľa § 142 ods.1 O. s. p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods.1 prvá veta O. s. p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Žalovaný mal aj v odvolacom konaní úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov, a to za vyjadrenie k odvolaniu, avšak odmenu a náhradu hotových výdavkov mu odvolací súd nepriznal, lebo vyjadrenie neobsahuje nijaké procesne významné skutočnosti, a z toho dôvodu trovy spojené s týmto úkonom nemožno považovať za potrebné na účelné bránenie práva a žalobca nemal v odvolacom konaní úspech, preto nemá právo na ich náhradu.
Výsledok hlasovania - pomer hlasov: 3 hlasy za (§ 3 ods.9 tretia veta zák.č.757/04 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov).
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.