Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12P-102-2012.pdf
PDF · 102.03 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-12P/102/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany samosudkyňou JUDr. Renátou Mihalíkovou, v právnej veci navrhovateľky: D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, J. S. J. I., zast. advokátkou JUDr. Emíliou Jancovou, so sídlom Jurkovičova 13, Nové Mesto nad Váhom, proti odporcovi: O. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX/X, S. J. I., o zvýšenie výživného, takto
rozhodol:
Súd z v y š u j e výživné odporcu na navrhovateľku zo sumy 116,18 eur mesačne na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2011, ktoré je povinný platiť vždy do 15. dňa príslušného mesiaca vopred k rukám navrhovateľky.
Zročné výživné za obdobie od 30.09.2011 do 31.03.2013 v sume 916,74 eur súd
p o v o ľ u j e odporcovi splácať v mesačných splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Trnava č.k. PN-12C/200/02 - 139 zo dňa 22.09.2006 v časti výšky výživného odporcu na navrhovateľku.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľke náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 156,91 eur, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným pôvodne Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom dňa 30.09.2011, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 24.07.2012, sa navrhovateľka domáhala zvýšenia výživného voči odporcovi, ktorý je jej otcom, zo sumy 116,18 eur (3 500 Sk) mesačne na sumu 300 eur mesačne od septembra 2011. Návrh odôvodnila tým, že naposledy bola vyživovacia povinnosť odporcu upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. PN 12C/200/02 - 139 na sumu 116,18 eur (3 500 Sk) mesačne. Od uvedenej úpravy ubehlo 7 rokov a podstatne sa zmenili jej pomery, nakoľko študuje na vysokej škole a odporca jej okrem určeného výživného ničím neprispieva.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a žiadal ho ako nedôvodný zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, odporcu ako i oboznámením sa s listinnými dôkazmi vrátane pripojeného spisu Okresného súdu Trnava sp. zn. PN 12C/200/2002 a zistil nasledovný skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bola naposledy upravená rozsudkom Okresného súdu Trnava č.k. PN 12C/200/02 - 139 zo dňa 22.09.2006 na sumu 116,18 eur (3 500 Sk) mesačne s účinnosťou od 11.12.2004. Uvedený rozsudok nadobudol právoplatnosť 22.11.2006.
V čase predchádzajúcej úpravy výživného študovala navrhovateľka X. ročník gymnázia v J. S. J. I., žila v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá dosahovala v tom čase priemerný čistý mesačný príjem 398,67 eur (12 010,25 Sk). Odporca bol v tom čase zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom 1 257,40 eur (37 880,58 Sk). Odporca i matka navrhovateľky mali v tom čase ešte jednu vyživovaciu povinnosť k, v tom čase maloletému, N.V. N., nar. XX.XX.XXXX, ktorý bol uvedeným rozsudkom zverený do výchovy odporcu a matka navrhovateľky bola zaviazaná platiť na neho výživné v sume 23,24 eur (700 Sk) mesačne.
Z výpovede navrhovateľky a dokladov ňou predložených súd zistil, že študuje X. ročník na W. I. X. I. H. a v súčasnosti nemá žiaden príjem. Od septembra 2012 do novembra 2012 pracovala na dohodu o pracovnej činnosti so zárobkom 45 eur za mesiac u svojej matky. Navrhovateľka uviedla, že najskôr bývala na internáte, za ktorý platila najskôr sumu 54,50 eur mesačne, pretože bola ubytovaná v dvojlôžkovej izbe, neskôr bola presunutá na trojlôžkovú, kde platila 48,26 eur mesačne. Pre nevyhovujúce hygienické podmienky a nedostatok kľudu na učenie býva od septembra 2012 na priváte, za ktorý platí sumu 75 eur mesačne. Zvýšené výdavky má v súvislosti s kopírovaním a viazaním skrípt, pretože nie všetky učebnice si môže kupovať a tieto výdavky u nej predstavujú sumu 40 - 50 eur mesačne. Podľa predložených dokladov cestovný lístok z Bratislavy do Košíc (jednosmerná cesta) predstavuje sumu 14 eur - 16 eur. Za MHD v Košiciach platí navrhovateľka za 90 dňový zľavnený lístok sumu 24,05 eur. Za mobil jej matka platí sumu 30,05 eur mesačne.
Z výpovede odporcu a dokladov ním predložených súd zistil, že od 01.08.2012 je nezamestnaný, vedený na Úrade práce Českej republiky - Krajská pobočka České Budějovice. Od 13.09.2010 do 31.07.2012 bol zamestnaný v ČEZ, a.s. so sídlom v Prahe s priemerným čistým mesačným zárobkom 30 857 Kč. Tento pracovný pomer bol rozviazaný výpoveďou podľa § 52f ZP pre nesplnenie kvalifikačných predpokladov. Podľa oznámenia uvedeného zamestnávateľa, odporcovi nevznikol nárok na odstupné ani mu nebolo vyplatené.
Podľa oznámenia spoločnosti JAVYS, a.s. bol odporca v tejto spoločnosti zamestnaný od 01.03.1997 do 31.12.2009 kedy ukončil pracovný pomer z organizačných dôvodov.
Podľa výpisu z LV je odporca výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné číslo XXX v k.ú. S. J. I. a podielovým vlastníkom v 1/2 rodinného domu súpisné číslo XXX v k.ú. S. J. I.; druhou spoluvlastníčkou je jeho priateľka.
Podľa predložených dokladov platí odporca za elektrinu sumu 79,77 eur a 74 eur mesačne, za vodné a stočné sumu 108,96 eur štvrťročne.
Z čestného prehlásenia N. N. (syna odporcu) súd zistil, že odporca mu prispieva na štúdium v G. - J. Č. sumou 320 eur mesačne.
Za internet a telefón platí odporca podľa predloženého dokladu sumu 25,30 eur mesačne.
Podľa potvrdenia ÚPSVaR Piešťany odporca poberal v roku 2012 prídavky na dieťa v sume 22,54 eur mesačne.
Z potvrdenia štátneho fondu rozvoja bývania zo dňa 20.03.2013 súd zistil, že odporcovi bol na základe zmluvy zo dňa 18.05.1999 poskytnutý úver vo výške 16 596,96 eur, mesačná splátka úveru je 53,41 eur.
Odporca uviedol, že do decembra 2012 poberal z ČR dávky v nezamestnanosti v sume 13 700 Kč, spláca hypotéku po 227 eur mesačne.
Z daňového priznania matky navrhovateľky za rok 2011 súd zistil, že dosiahla príjmy zo živnosti v sume 8 200 eur, z prenájmu nehnuteľností sumu 300 eur, výdavky pri živnosti predstavovali sumu 4 493,44 eur a pri nájme nehnuteľnosti sumu 120 eur. Základ dane tak za uvedené obdobie bol vo výške 3 706,56 eur. V roku 2010 dosiahla matka navrhovateľky príjmy z predaja hnuteľných vecí v sume 17 712 eur, výdavky predstavovali sumu 11 617,87 eur a základ dane tak tvorila suma 8367,79 eur.
Podľa oznámenia Obvodného úradu Nové Mesto nad Váhom mala matka navrhovateľky pozastavenú živnosť v období od 26.08.2010 do 30.06.2011.
Z výpisu z obchodného registra súd zistil, že matka navrhovateľky je od 24.09.2011 spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti D. O. F., N..V..Q..
Navrhovateľka uviedla, že býva v byte s matkou, ktorá pokračuje v živnosti. Odporca výživné riadne platil, nad rámec výživného neprispieva. Od novembra 2012 mala navrhovateľka náklady aj v súvislosti s jej zdravotným stavom, objavila sa jej trombóza v nohe, berie lieky, za ktoré dopláca 17 centov a 3 eurá za alkohol na dezinfekciu. Zo začiatku chodievala k odporcovi raz za dva týždne, počas vysokej školy k nemu chodila už menej.
Odporca uviedol, že naposledy bol zamestnaný v ČR v spoločnosti ČEZ, a.s., s tým, že sa jednalo o pracovnú prípravu na ďalšiu profesiu v tejto spoločnosti, a to na profesiu technika. Bol zaradený v školiacom stredisku a uvedený pracovný pomer bol skončený zo strany zamestnávateľa, pretože neurobil štátne záverečné skúšky, bez ktorých už nemali pre neho iné pracovné miesto. Do decembra 2012 poberal dávky v nezamestnanosti v sume 13 700 Kč. V súčasnosti nemá žiadny pravidelný príjem, chodí si privyrábať, čo príde, napr. chodí do lesa, na stavby. Príjem je individuálny, na stavbe zarobí do 30 eur na deň. Býva v rodinnom dome, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve so synom, ktorý študuje X. ročník denného na Č. X. ročník dennú formu. Mesačne platí cez 79 eur za elektrinu, 76 eur plyn, 4 eurá SIPO, štvrťročne za vodu 100 eur, internet a telefón 40 eur, výživné na navrhovateľku 116,18 eur s tým, že teraz má zameškaný iba posledný mesiac. Na dom spláca hypotéku 227 eur a synovi dáva mesačne na štúdium 320 eur. Odporca uviedol, že s navrhovateľkou sa nestretávajú, pretože aj keď jej volal nemala čas prísť.
Druhý dom, ktorého je odporca spoluvlastníkom má v podielovom spoluvlastníctve s jeho priateľkou, kúpili ho v roku 2010, kúpnu cenu platili napoly s tým, že odporca dal 21 000 eur. Tento dom postupne rekonštruujú, neprenajímajú ho. Keď občas príde známy z prípadne kamarát tak tam prespia, napr. na Vianoce tam bol syn s kamarátmi. Odporca uviedol, že tento dom kupoval ako investíciu, mal našetrené nejaké peniaze a chcel ich investovať. Postupne ale zisťuje, že sa mu to neoplatilo, pretože situácia sa zhoršuje. Vlastní aj 3-izbový byt v Y. J. I. (Č.), ktorý kúpil v roku 2011, bral som si naň úver z banky - hypotéku v sume 640 000 Kč; kúpna cena bola 800 000 Kč. Vlastní aj chalupu v G., ktorú dostal darom od rodičov, a to ešte počas trvania manželstva s matkou navrhovateľky, asi v roku 1997- 1998. Odporca uviedol, že nie je schopný platiť vyššie výživné, už teraz má dlh na výživnom na navrhovateľku za dva mesiace. Pokiaľ si hľadá prácu v okolí 40 km tak mu ponúkajú plat 400 - 500 eur mesačne, z čoho nedokáže vyjsť, pretože 320 eur mesačne dáva iba synovi. Matka navrhovateľky mu na syna platí výživné v sume 23 eur mesačne. Syn doposiaľ nepodával návrh na zvýšenie výživného.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 5 Zákona o rodine v platnom znení, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Súd, s poukazom na vykonané dokazovanie, dospel k záveru že návrh navrhovateľky bol sčasti dôvodný. Súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia ako aj súčasné pomery účastníkov. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že k podstatnej zmene pomerov prišlo predovšetkým na strane navrhovateľky, ktorá mala pri poslednom rozhodovaní o výživnom 14 rokov, navštevovala gymnázium v Novom Meste nad Váhom a jej výdavky boli bežné vzhľadom na jej vek. Od uvedeného času však jej odôvodnené potreby vzrástli a to jednak v súvislosti s jeho vývinom a dospelosťou, ako aj v súvislosti so štúdiom na vysokej školu. V neposlednom rade je nárast nákladov na jej zaopatrenie spôsobený aj všeobecným nárastom cien, keď sa jej výdavky zvýšili o platby cestovného do H., stravu, vysokoškolské učebnice a skriptá ako i ďalšie náklady spojené so štúdiom. Matka navrhovateľky mala pri predchádzajúcej úprave výživného príjem 398,67 eur, v súčasnosti má živnostenské oprávnenie a zároveň je jedným z dvoch spoločníkov a súčasne konateľkou v spoločnosti D. O., N..V..Q.., ktorá sa okrem iného zaoberá nákupom, predajom a prenájmom nehnuteľností a vznikla 24.09.2011. Matka zároveň poberá na navrhovateľku prídavok na dieťa. Odporca v čase predchádzajúcej úpravy výživného dosahoval príjem 1 257,40 eur, v súčasnosti je nezamestnaný, bez pravidelného príjmu. Od predchádzajúcej úpravy výživného nadobudol 2 nehnuteľnosti, ktoré nevyužíva na svoje bývanie a to byt v Y.Ý. J. I. a rodinný dom S. J. I., ktorý má v podielovom spoluvlastníctve s priateľkou. Okrem toho vlastní chalupu v G.. Tieto nehnuteľnosti, ktorými teda odporca bezprostredne nepokrýva svoju potrebu bývania tak predstavujú majetok, ktorý odporca môže speňažiť (predajom resp. prenájmom) a získať tak prostriedky na platenie výživného na navrhovateľku, ktoré má prednosť pred inými investíciami.
S ohľadom na vykonané dokazovanie súd návrhu navrhovateľky z časti vyhovel a výživné odporcu zvýšil na sumu 170 eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2011 t.j. od podania návrhu, keď uvedenú sumu vzhľadom na vyššie uvedené odôvodnenie považuje za primeranú odôvodneným potrebám navrhovateľky ako aj majetkovým pomerom, zárobkovým schopnostiam a možnostiam odporcu. V tejto súvislosti treba zároveň uviesť, že vyživovacia povinnosť k navrhovateľke trvá aj na strane jej matky. Z vyššie uvedený skutočností vyplýva, že jej matka je od roku 2011 spoločníčkou a konateľkou v spoločnosti s rakúskym spoločníkom, ktorá sa okrem iného zaoberá realitami, preto súd zvýšil vyživovaciu povinnosť odporcu na navrhovateľku na sumu 170 eur mesačne a nie na sumu, ktorú požadovala navrhovateľka v podanom návrhu. Zároveň súd prihliadol aj na skutočnosť, že odporca má naďalej vyživovaciu povinnosť k synovi N., ktorý rovnako študuje na vysokej škole.
Keďže súd zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku s účinnosťou od 30.09.2011, rozhodol súčasne o nedoplatku na výživnom za čas od 30.09.2011 do 31.03.2013. Nedoplatok na zročnom výživnom tak u odporcu predstavuje sumu 916,74 t.j. rozdiel medzi doposiaľ plateným výživným 116,18 eur a zvýšeným výživným 170 eur (t.j. 53,82 eur x 17 mesiacov + alikvótna časť za mesiac september v sume 1,80 eur). Uvedený nedoplatok na zročnom výživnom súd súčasne povolil odporcovi splácať v mesačných splátkach po 10 eur splatných spolu s bežným výživným pod následnom straty výhody splátok.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a navrhovateľke priznal náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 156,91 eur, nakoľko čistý úspech navrhovateľky v konaní predstavuje 13,32 %.
Výpočet úspechu navrhovateľky: navrhovateľka sa v návrhu domáhala zvýšenia výživného na sumu 300 eur mesačne. Odporca so zvýšením výživného nesúhlasil a žiadal návrh zamietnuť. Súd zvýšil výživné odporcu na navrhovateľku na sumu 170 eur mesačne. Navrhovateľka bola teda úspešná v pomere 50,66 % a úspech odporcu spočíval v 43,34 %. Po odpočítaní úspechu odporcu od úspechu navrhovateľky predstavuje čistý úspech navrhovateľky 13,32 %.
Právna zástupkyňa navrhovateľky súdu predložila vyčíslenie náhrady trov konania v celkovej sume 1.177,99 eur a to za 3 úkony po 336,94 € (prevzatie a príprava zastúpenia, účasť na súdnom pojednávaní OS Piešťany 24.01.2013 a 21.03.2013, 1 úkon po 84,25 eur (pojednávanie OS Nové Mesto nad Váhom dňa 19.03.2012 - odročené bez prejednania veci), 2 x režijný paušál po 7,63 eur za úkony v roku 2012, 2 x režijný paušál po 7,81 eur za úkony v roku 2013, náhrada za stratu času cestou na súdnej pojednávania na OS Piešťany a späť v dňoch 24.01.2013 a 21.03.2013t.j. spolu 4 polhodiny x 13,01 eur.
Hodnota tarifnej odmeny vo vyčíslení trov právneho zastúpenia je v súlade s § 10 ods. 3 a nasl. vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v platnom znení.
Na základe vyššie uvedeného pomeru čistého úspechu navrhovateľky jej súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia v pomere 13,32 % z náhrady vyčíslenej jej právnou zástupkyňou t.j. 1.177,99 eur x 13,32 % = 156,91 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Odporca je teda povinný uvedenú sumu náhrady trov právneho zastúpenia 156,91 eur povinný zaplatiť k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.