Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_21C-20-2012.pdf
PDF · 81.63 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/20/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín samosudkyňou JUDr. Tatianou Porubänovou v právnej veci žalobcu EOS KSI Česká republika, s.r.o. so sídlom v Českej republike, Novodvorská 994, Praha 4, IČO 25 117 483 právne zastúpeného advokátskou kanceláriou Tomáš Kušnír, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Údernícka č. 5 proti žalovanému N. H., bytom R. G. XXX, občanovi SR, za účasti vedľajšieho účastníka Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS so sídlom v Prešove, Važecká 16, IČO 42 176 778 na strane žalovaného, právne zastúpeného advokátom JUDr Igorom Šafrankom so sídlom vo Svidníku, Sov. hrdinov 163/66, o zaplatenie 1.162,37 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 1.162,37 Eur, úrok z omeškania 53,74 Eur a úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 1.027,20 Eur od 25.1.2011 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalovaný a vedľajší účastník na strane žalovaného s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania 317,24 Eur, z toho 69,50 Eur titulom zaplateného súdneho poplatku a zostatok titulom trov právneho zastúpenia, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku advokátskej kancelárii Tomáš Kušnír, s.r.o..
odôvodnenie:
Žalobca sa domáhal, aby súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť mu 1.162,37 Eur s príslušenstvom, úrokom z omeškania, ktorý čiastočne vyčíslil sumou 53,74 Eur a čiastočne od 25.1.2011 zákonnou sadzbou zo sumy 1.027,20 Eur. Uviedol, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 25.10.2010 medzi postupcom Beneficial finance, a.s. organizačná zložka Slovakia so sídlom Bratislava, Suché mýto 1 získal žalovanú pohľadávku voči žalovanému. Postupca dňa 22.1.2008 uzatvoril so žalovaným zmluvu o osobnom úvere č. 29253762, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 1.825,67 Eur. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver s dohodnutými úrokmi splácať v pravidelných mesačných splátkach 51,38 Eur. Dohodnutý splátkový kalendár žalovaný nedodržal, v dôsledku toho došlo k zosplatneniu úveru a postupca v súlade s obchodnými podmienkami od zmluvy odstúpil písomným oznámením zo dňa 6.8.2010, lehotu na plnenie určil dňom 10.8.2010. žalovaná suma pozostáva podľa žalobcu z istiny 861,23 Eur, úroku 135,17 Eur a zmluvnej pokuty za omeškané splátky 165,97 Eur. Po odstúpení od zmluvy, kedy žalovaný dlžil čiastku celkom 1.612,37 Eur, žalovaný zaplatil celkom 450,- Eur.
Vedľajší účastník na strane žalovaného uviedol, že predmetom sporu je spotrebiteľský právny vzťah v zmysle ustanovení § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Vyslovil názor, že v súdenej veci nie je potrebné zaoberať sa bližšie zmluvnými podmienkami a praktikami právneho predchodcu žalobcu ako dodávateľa, nakoľko došlo k odstúpeniu od zmluvy. Podľa jeho názoru odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak je zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal. Vedľajší
účastník teda považoval za potrebné, aby súd porovnal sumu prijatú od dodávateľa spotrebiteľom a odpočítal od nej sumu, ktorú spotrebiteľ dodávateľovi zaplatil, v prípade kladného rozdielu v prospech dodávateľa potom ide o sumu bezdôvodného obohatenia, na vydanie ktorej má dodávateľ nárok. V zostatku navrhol žalobu zamietnuť.
Účastníci sa na súdom určené pojednávanie nedostavili, hoci predvolanie na pojednávanie mali riadne doručené. Žalobca súhlasil s tým, aby vec bola prejednaná bez jeho účasti, žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil, a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie pojednávania. Súd preto s použitím § 101 ods. 2 O.s.p. v konaní pokračoval bez prítomnosti žalovaného.
Súd vykonal dokazovanie prečítaním podstatného obsahu listinných dôkazov predložených žalovaným a zistil tento skutkový stav veci:
Dňa 25.1.2008 uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný Zmluvu o osobnom úvere č. XXXXXXXX. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver v sume 55.000,- Sk (1.825,67 Eur). Vzhľadom k tomu, že žalovaný dlhoval na existujúcich úveroch poskytnutých právnym predchodcom žalobcu sumu 6.223,- Sk, bola mu vyplatená len suma 48.777,- Sk. Ročná úroková sadzba bola 22,92 %, RPMN 25,49 %, bolo dohodnutých 60 mesačných splátok po 1.548,- Sk (51,38 Eur). Pre prípad omeškania s platením jednotlivých splátok si zmluvné strany dohodli zmluvnú pokutu 250,- Sk (8,30 Eur), s tým, že jednotlivé splátky boli splatné 25. dňa konkrétneho kalendárneho mesiaca, článok 2 písm. f) obchodných podmienok, ktoré tvorili súčasť zmluvy o úvere.
Listom zo dňa 6.8.2010 bolo žalovanému oznámené, že nespláca splátky dohodnutým spôsobom, ku dňu 6.8.2010 bolo evidovaných 5 predpísaných a neuhradených splátok, ktoré žalovaný aj napriek upomienkam neuhradil. Preto bolo žalovanému ďalej oznámené, že splatným sa stal celý zostatok dlhu, ku dňu 6.8.2010 predstavoval sumu 1.612,36 Eur.
Z prehľadu platieb bolo zistené, že žalovaný zaplatil po lehote splatnosti celkom 20 splátok, čo predstavuje vyúčtovanú zmluvnú pokutu 165,96 Eur. Celkom zaplatil 25 splátok, teda 1.284,50 Eur, táto suma predstavovala čiastočne úhradu istiny a čiastočne úhradu dohodnutých úrokov. Ku dňu zosplatnenia predstavovala nezaplatená istina 1.311,23 Eur a nezaplatené úroky 135,17 Eur.
Dňa 8.11.2010 uzavreli žalobca a žalovaný dohodu o úhrade pohľadávky v splátkach. Z bodu 1 tejto dohody vyplýva, že žalovaný ako dlžník uznal tak čo do dôvodu, ako do výšky svoj záväzok voči žalobcovi ako veriteľovi v celkovej výške 1.802,78 Eur, ktorá pozostával z istiny 1.311,23 Eur, úroku z omeškania ku dňu uzavretia dohody 161,68 Eur a nákladov na inkasné konanie 329,87 Eur. Žalovaný sa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v splátkach po 150,- Eur mesačne, splatných k 15-tému dňu kalendárneho mesiaca, počnúc novembrom 2010. podľa tvrdenia žalobcu žalovaný zaplatil 3.1.2011 300 Eur a 24.1.2011 150,- Eur.
Podľa § 558 Obč. zákonníka ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.
Uznanie dlhu dlžníkom v podstate znamená, že v dobe tohto uznania dlh špecifikovaný svojím dôvodom a výškou existoval. Ide o vyvrátiteľnú právnu domnienku, ktorú, ak sú k tomu dôvody, môže dlžník vyvrátiť, dôkazné bremeno spočíva na ňom.
V tomto prípade podľa názoru súdu účastníci uzavreli dohodu, súčasťou ktorej bolo uznanie dlhu žalovaným ako dlžníkom. Toto uznanie dlhu bolo platným právnym úkonom, malo všetky zákonné náležitosti, obsahovalo špecifikáciu výšky dlžnej sumy, dôvody vzniku dlžnej sumy a tiež sľub žalovaného ako dlžníka, kedy a akým spôsobom žalovaný svoj dlh zaplatí.
Na základe tejto dohody mal súd za to, že žaloba bola podaná dôvodne, a preto jej v celom rozsahu vyhovel. Nebolo potrebné zaoberať sa obsahom zmluvy o úvere z pohľadu toho, že táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Obč. zákonníka, ako podotkol vedľajší účastník. Žalobca sa v tomto konaní korektne domáha nezaplatenej istiny v sume 1.162,37 Eur, ktorej výšku dostatočne doložil prehľadom platieb, ďalej úroku z úveru 135,17 Eur, vyčísleného len ku dňu zosplatnenia dlhu,
pričom dohodnutý úrok 22,92 % nebol neprimeraný vzhľadom na výšku úrokových sadzieb, na základe ktorých poskytovali banky úvery tohto typu v januári 2008, ktorá bola 13,14 % ročne. Rovnako sa nejaví ako neprimeraná zmluvná pokuta 8,30 Eur za oneskorené platby, žalovaný preukázateľne z 25 splátok, ktoré zaplatil, 20 splátok nezaplatil v dohodnutej lehote. Z pohľadu uznania dlhu žalovaným tiež nie je potrebné zaoberať sa bližšie dôsledkami odstúpenia od zmluvy, ako na ne vedľajší účastník poukazoval. Súd považuje za potrebné v tejto súvislosti podotknúť, že ak chce vedľajší účastník reálne chrániť práva žalovaného, bolo by vhodné podrobne sa zoznámiť s obsahom spisu, mať vedomosť o tom, kedy a koľko žalovaný z titulu prijatého úveru žalobcovi zaplatil.
Súd považoval žalobu za dôvodnú aj v časti uplatnených úrokov z omeškania, ktoré si žalobca vyčíslil do 24.1.2011 sumou 53,74 Eur, a to od 7.8.2010, kedy sa stal splatným celý dlh v zákonnej sadzbe 9 % ročne a následne od 25.1.2011 v sadzbe 9 % ročne zo sumy 1.027,20 Eur. Žiadaný úrok z omeškania súd priznal v zmysle § 517 Obč. zákonníka a § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Zb., v zmysle ktorých dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní a pokiaľ ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať popri plnení aj úroky z omeškania, ktoré s účinnosťou od 1.1.2009 predstavujú o 8 percentuálnych bodov vyššiu základnú úrokovú sadzbu Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, čo v tomto prípade predstavuje sadzbu 9 % ročne.
Žalobca bol v tomto prípade úspešným účastníkom, súd mu preto priznal náhradu trov konania celkom v sume 317,24 Eur, ktorá pozostáva zo zaplateného súdneho poplatku 69,50 Eur a trov právneho zastúpenia za tri úkony právnej pomoci (prevzatie a príprava zastúpenia, písomné podanie- pokus o zmier žalovanému, podanie žaloby) po 73,69 Eur, k tomu 3x režijný paušál 8,89 Eur. Trovy konania uložil spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na jeho strane, a to s prihliadnutím k tomu, že vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania, z čoho plynie, že mu vzniká rovnaká povinnosť popri účastníkovi, na strane ktorého vystupuje, uhradiť úspešnému účastníkovi trovy konania, ktoré mu vznikli. Úspešným účastníkom v tomto prípade bol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trenčín písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum, v počte 2 rovnopisov) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 42 O.s.p.).
Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že:
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
- rozhodoval vylúčený sudca,
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.