Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-5C/265/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v konaní pred sudcom Mgr. Markom Anovčinom v právnej veci navrhovateľa: TELERVIS PLUS a.s., IČO: 35 717 769, so sídlom v Bratislave, Staré Grúnty 7, zastúpený JUDr. Alanom Strelákom, advokátom so sídlom Na vŕšku 12, Bratislava, proti odporcovi: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. H. C., H.D. XXXX/X, o zaplatenie 200,- eur s príslušenstvom a zmluvnou pokutou takto

rozhodol:

Návrh z a m i e t a.

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 200,- eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 200,- eur od 09.12.2010 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania, začínajúc mesiacom december 2010 až do zaplatenia. Návrh odôvodnil tým, že dňa 30.11.2009 uzatvoril s odporcom Zmluvu o úvere č. 320092238. Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500,- eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver v 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Odporca uhradil sumu 645,- eur. Keďže odporca riadne a včas úver nesplácal, oznámil mu navrhovateľ stratu výhody splátok. V oznámení o zosplatnení záväzku zo dňa 11.03.2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že celý dlh sa stal splatným ku dňu 08.12.2010. Dlžná suma 200,- eur je rozdielom medzi poskytnutým úverom spolu s poplatkom za správu úveru v celkovej sume 845,- eur a sumou 645,- eur, ktorú odporca uhradil. Podľa bodu 3 Obchodných podmienok sa odporca zaviazal uhradiť v prípade porušenia podmienok zmluvy o úvere aj zmluvnú pokutu vo výške mesačného poplatku za správu úveru, a to za každý začatý kalendárny mesiac omeškania až do zaplatenia istiny vrátane poplatku za správu úveru. Keďže celkový poplatok za správu úveru je 345,- eur a úver bol poskytnutý na obdobie 13 mesiacov, mesačný poplatok a teda aj dohodnutá zmluvná pokuta je vo výške 26,54 eur (345,- eur / 13 = 26,54 eur). Keďže splátka splatná v mesiaci december 2010 nebola uhradená riadne a včas, žiadal navrhovateľ zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania začínajúc mesiacom december 2010.

Súd vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov, a to najmä Zmluvy o úvere č. 320092238, výzvy, oznámenia o zosplatnení záväzku a poštových podacích hárkov. Z vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav.

Navrhovateľ a odporca uzavreli dňa 30.11.2009 Zmluvu o úvere č. 320092238 (ďalej aj len zmluva). Na základe zmluvy navrhovateľ poskytol odporcovi úver vo výške 500,- eur. Úver bol poskytnutý za odplatu

a úrok vo výške 20 % z istiny. Celkový poplatok za správu úveru, ktorý zahŕňal aj uvedený úrok, bol 345,- eur. Odporca sa zaviazal splatiť úver vrátane poplatku za správu úveru v pravidelných rovnomerných 13 mesačných splátkach vo výške 65,- eur. Prvá splátka bola splatná 10. deň po uzatvorení zmluvy a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia bola splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Prvá splátka tak bola splatná dňa 10.12.2009, druhá dňa 09.01.2010, tretia dňa 08.02.2010, štvrtá dňa 10.03.2010, piata dňa 09.04.2010, šiesta dňa 09.05.2010, siedma dňa 08.06.2010, ôsma dňa 08.07.2010, deviata dňa 07.08.2010, desiata dňa 06.09.2010, jedenásta dňa 06.10.2010, dvanásta dňa 05.11.2010 a trinásta dňa 05.12.2010. Zároveň bol dohodnutý doporučený termín úhrady 25. dňa v mesiaci. Na prvej strane zmluvy bola uvedená priemerná RPMN 48,96 % a v článku 1 obchodných podmienok zmluvy bola uvedená RPMN 206,73 % a ročná úroková sadzba 20 % z istiny za každý rok splácania úveru. V článku 2 obchodných podmienok zmluvy je uvedené, že konečnou splatnosťou úveru sa v zmysle tejto zmluvy rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Odporca navrhovateľovi uhradil z poskytnutého úveru sumu 645,- eur, pričom posledná platba 40,- eur bola navrhovateľovi uhradená dňa 31.05.2011. Listom zo dňa 11.03.2011, ktorý navrhovateľ odoslal dňa 11.03.2011, bolo odporcovi oznámené, že úver bol zosplatnený ku dňu 08.12.2010 z dôvodu omeškania so splácaním úveru.

Podľa o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy; ďalej len Zákon o spotrebiteľských úveroch) zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Podľa § 4 ods. 2 písm. g) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru.

Podľa § 4 ods. 2 písm. h) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú úrokovú sadzbu.

Podľa § 4 ods. 2 písm. j) Zákona o spotrebiteľských úveroch zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

Podľa § 4 ods. 3 Zákona o spotrebiteľských úveroch pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe

a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k) a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa , spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len ""). To neplatí ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa , za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ustanovenie príkladmi uvádza neprijateľné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, a to pod písmenom k) aj ustanovenia zmluvy, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

Podľa neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd za nesporne preukázané, že medzi účastníkmi konania bola dňa 30.11.2009 uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytol navrhovateľ odporcovi úver vo výške 500,- eur, ktorý sa odporca zaviazal splatiť v 13 splátkach vo výške 65,- eur. Zákon o spotrebiteľských úveroch stanovuje náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom v prípade, že niektoré z nich v zmluve uvedené neboli, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov. Uzatvorená zmluva neobsahovala konečnú splatnosť úveru, ročnú úrokovú sadzbu a ročnú percentuálnu mieru nákladov, a preto je úver bezúročný a bez poplatkov a odporca bol povinný navrhovateľovi uhradiť iba sumu poskytnutých finančných prostriedkov. Konečná splatnosť (konkrétny dátum splatnosti poslednej splátky) v zmluve nebola uvedená vôbec. Splnením zákonnej požiadavky uviesť v zmluve konečnú splatnosť úveru nie je ustanovenie čl. 2 obchodných podmienok zmluvy, podľa ktorého sa konečnou splatnosťou rozumie pripísanie poslednej splátky na účet veriteľa alebo jej uhradenie do pokladne spoločnosti. Takéto ustanovenie nevyjadruje kedy konkrétne nastane konečná splatnosť úveru, ale to, kedy sa úver považuje za splatený, čo je podstatný rozdiel. Ak by sme čo len teoreticky pripustili, že týmto ustanovením je vyjadrená konečná splatnosť úveru, nebola by určená určito a zrozumiteľne a mohla by tak nastať kedykoľvek, pretože by bola závislá na vôli dlžníka kedy uhradí poslednú splátku. Úver súd považoval za bezúročný a bez poplatkov, pretože v zmluve nebola uvedená ani ročná úroková sadzba a ročná percentuálna miera nákladov. Zmyslom a účelom Zákona o spotrebiteľských úveroch je predovšetkým ochrana spotrebiteľa - dlžníka aj tým spôsobom, že zákon stanovuje náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať. Naplnením tohto zmyslu a účelu zákona je, keď zmluva obsahuje požadované náležitosti tak, aby tieto boli určité a zodpovedali skutočnosti a nie je tomu tak, pokiaľ tieto náležitosti síce v zmluve formálne uvedené sú, no zjavne nie sú uvedené zrozumiteľne a v tejto časti zmluva pripúšťa rôzny výklad, prípadne zjavne nezodpovedajú skutočnosti. V článku 1 obchodných podmienok zmluvy (2. strana zmluvy) je síce uvedená ročná úroková sadzba 20 %, no na prvej strane zmluvy sa uvádza úrok vo výške 20 % z istiny). V dvoch rôznych ustanoveniach je teda úrok vyjadrený dvomi spôsobmi, z ktorých každý umožňuje inú interpretáciu. Úver bol splatný v čase presahujúcom jeden rok a v tom prípade by úrok 20 % z istiny (podľa prvej strany zmluvy) znamenal iný ročný, než 20 % ročný úrok podľa druhej strany. V zmluve tak nebola uvedená skutočná ročná úroková sadzba. Pokiaľ bola v zmluve uvedená ročná percentuálna miera nákladov 206,73 %, tak použitím zákonom stanoveného vzorca dospel súd k údaju o ročnej percentuálnej miere nákladov 166,08 %. Údaj uvedený v zmluve tak zjavne nezodpovedá skutočnosti a len samotné uvedenie nie skutočnej RPMN nemožno považovať za splnenie podmienky uviesť v zmluve RPMN. Keďže zmluva neobsahovala vôbec konečnú splatnosť úveru, reálnu ročnú úrokovú sadzbu a reálnu ročnú percentuálnu mieru nákladov, je úver bezúročný a bez poplatkov. Odporcovi bol poskytnutý úver 500,- eur a navrhovateľovi uhradil 645,- eur, čiže uhradil viac, než bol v zmysle zákona povinný uhradiť. Z týchto dôvodov súd návrh zamietol. Návrh nebol dôvodný ani len v časti požadovaného úroku z omeškania, keďže tento navrhovateľ žiadal zo sumy, na zaplatenie ktorej nemá nárok. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že pokiaľ sa aj odporca do omeškania dostal (čo nebolo vôbec preukázané, prípadne kedy a s ktorou splátkou), mal by navrhovateľ

právo žiadať vrátenie celej dlžnej sumy. Avšak vyhlásenie splatnosti celej dlžnej sumy nie je podľa názoru súdu možné určiť na základe oznámenia veriteľa spätne niekoľko týždňov a už vôbec nie po tom, čo už nastala splatnosť poslednej splátky úveru.

Navrhovateľ ďalej žiadal priznať zmluvnú pokutu vo výške 26,54 eur za každý začatý mesiac omeškania počnúc mesiacom december 2010 až do zaplatenia. V uvedenej časti súd považoval návrh za nedôvodný, pretože ustanovenie zmluvy, podľa ktorého bol veriteľ oprávnený požadovať túto zmluvnú pokutu, považoval súd za neprijateľnú a tým aj neplatnú zmluvnú podmienku, pretože výška dohodnutej zmluvnej pokuty mesačne predstavovala viac ako 40 % z mesačnej splátky a celkovo by v zmysle zmluvy mohla prevýšiť sumu úveru už za 19 mesiacov omeškania dlžníka. Takto dohodnutú zmluvnú pokutu považoval súd za neprimerane vysokú sankciu spojenú s nesplnením záväzku odporcu a tým aj za neplatnú zmluvnú podmienku. Okrem toho odporca preukázateľne uhradil navrhovateľovi viac, než mal uhradiť a navrhovateľ si nesplnil ani len povinnosť tvrdenia o tom, kedy a v akej výške odporca splátky uhrádzal a z návrhu tak ani nevyplýva, či vôbec odporca bol v decembri 2010 v omeškaní s úhradou časti úveru s prihliadnutím na skutočnosť, že navrhovateľ nemal nárok na úrok a poplatok z úveru. Súd tak z dôvodov uvedených vyššie návrh ako nedôvodný zamietol. Odporca mal v konaní plný úspech a patrila by mu náhrada trov konania, no odporca si náhradu trov neuplatnil, a preto mu ju súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa a podľa . Musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k nasledovným vadám ( ):

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- bol odvolacím súdom schválený zmier.

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.