Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Er-699-1999.pdf
PDF · 70.25 KB
Case nature
Area
Subarea
23Er/699/1999
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v exekučnej veci oprávneného Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, so sídlom M. R. Štefánika 20, Trenčín, pracovisko Ilava, so sídlom Mierové námestie 81/18, Ilava, IČO 31 780 881 proti povinnému LUIGI s.r.o., so sídlom Dulov 168, IČO 36 010 944 o vymoženie 1.152,23 eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
Exekúcia s a z a s t a v u j e.
Oprávnený j e p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Krasňanovej trovy exekúcie vo výške 27,57 eur, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril poverením číslo 5309*003922 zo dňa 11.10.1999 vykonaním exekúcie súdnu exekútorku Mgr. Evu Miklovičovú. Uznesením č.k. Er 699/99-16 zo dňa 25.10.2002 súd vyhovel žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora a následne poveril vykonaním exekúcie súdnu exekútorku JUDr. Máriu Krasňanovú.
Súdna exekútorka navrhla súdu zastavenie exekúcie z dôvodu, že podľa výsledkov vykonaných šetrení vyplynulo, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Vzhľadom k tomu, že súdny exekútor pri výkone exekúcie nezistil existenciu majetku povinného, ktorá by postačovala na úhradu trov exekúcie, súd rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku v znení platnom v čase začatia exekučného konania, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Súd rozhodol o trovách exekúcie podľa ust. § 203 Exekučného poriadku. Takto súd uložil oprávnenému povinnosť uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, ktoré určil súd v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. v znení účinnom podľa § 27a vyhlášky do 30.4.2008 na sumu 27,57 eur.
Uvedené trovy exekúcie súdneho exekútora predstavujú:
a) odmenu 6,64 eur za 1 účelne vynaloženú hodinu /aj začatú/ na exekúciu á 6,64 eur podľa § 14 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky, a to za vypracovanie dvoch výziev povinnému za účelom podania vyhlásenia o majetku 20 min., vyčíslenie trov exekúcie 20 min.,
b) odmenu 3,32 eur za 1 úkon exekučnej činnosti á 3,32 eur podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. a/ uvedenej vyhlášky za získanie poverenia,
c) náhradu hotových výdavkov podľa § 22 uvedenej vyhlášky v sume 15,05 eur (poštovné v sume 12,18 eur, kancelárske náklady v sume 2,87 eur),
d) daň z pridanej hodnoty v sume 2,56 eur, t.j. 20 % z odmeny a náhrad (zo sumy 9,96 + 2,87 eur, keďže súdna exekútorka nežiadala DPH z hotových výdavkov predstavujúcich poštovné/.
Odmenu súdneho exekútora za počet hodín účelne vynaložených na exekúciu /tzv. časová odmena/ podľa bodu a) určil súd vzhľadom na opodstatnenú časovú náročnosť jednotlivých úkonov exekučnej činnosti s prihliadnutím na skutočnosť, že v prevažnej miere sa jedná o štandardné úkony, ktoré má súdny exekútor vypracované a v týchto mení len jednotlivosti konkrétneho prípadu /napríklad identifikáciu oprávneného, povinného, výšku vymáhanej pohľadávky, či adresáta úkonu/. Súd nepriznal súdnej exekútorke časovú odmenu za úkony - urgencie a žiadosti, ktoré zasielala na exekučný súd, vrátenie poverenia, keďže nejde o úkony exekučnej činnosti, ale o administratívne úkony, ktorých náhrada je už zahrnutá v jeho odmene. Uplatnený úkon - zrušenie blokácie na účte povinného, kataster, ODI nebol priznaný z dôvodu, že z exekútorského spisu nebolo zistené, že by bola uskutočnená akákoľvek blokácia majetku povinného, a preto nie je možné uvažovať ani o jej zrušení.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Trenčín, a to písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, vlastnoručný podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte troch rovnopisov, ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, § 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov
- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom
- rozhodoval vylúčený sudca
- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie veci
- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa)
- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).