Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/22/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a z členov senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského v právnej veci navrhovateľky: M. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom K., X. XX, právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom v Prešove, Hlavná 89 proti odporcovi: JUDr. Z. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom H., G. X v konaní o zvýšenie výživného pre plnoleté dieťa, o odvolaní navrhovateľky a odporcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -59 zo dňa 08. 11. 2012 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznáva.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zmenil rozsudok Okresného súdu Prešov pod č. k. -25 zo dňa 04. 12. 2006 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove, č.k. -38 zo dňa 27. 03. 2007 tak, že zvýšil výživné zo sumy 149,37 Eur na sumu 200 Eur mesačne počnúc dňom 12. 09. 2012. Stanovil dlžné výživné vo výške 80,87 Eur a zaviazal ho zaplatiť otcovi do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Ďalším výrokom v prevyšujúcej časti návrh zamietol a vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dospel k záveru, že zákonná vyživovacia povinnosť odporcu voči navrhovateľke naďalej trvá, pretože navrhovateľka je študentkou a pripravuje sa na svoje budúce povolanie. Je v možnostiach a schopnostiach odporcu prispievať na výživu navrhovateľky sumou 200 Eur mesačne, pričom táto suma je primeraná potrebám navrhovateľky, ako aj zárobkovým a majetkovým pomerom odporcu, ktorý má ešte vyživovaciu povinnosť k dvom mal. deťom narodeným z terajšieho manželstva. Pri určení výšky výživného zohľadňoval skutočnosť, že od poslednej úpravy výživného uplynula dostatočne dlhá doba a potreby plnoletého dieťaťa sa zmenili tak, že má zvýšené náklady na vysokoškolské štúdium. Bola zohľadnená aj skutočnosť, že povinný nad rámec doteraz určeného výživného dcére uhrádzal platby za mobilný telefón mesačne vo výške 27 Eur a 31 Eur. Pri určení výživného vychádzal tiež z toho, že v čase poslednej úpravy výživného bol otec s čistým mesačným príjmom 29 546 Sk a v súčasnosti jeho príjem predstavuje sumu vo výške 1 465 Eur. Bola zohľadňovaná aj skutočnosť, že má ďalšie dve vyživovacie povinnosti.

Výrok o trovách konania odôvodnil podľa ust. .

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote proti jeho všetkým výrokom podala odvolanie navrhovateľka. Uviedla, že napadnutý rozsudok vychádza z nedostatočne zisteného skutkového stavu veci. Je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov, pretože ide len o podrobné opísanie výpovedí účastníkov, avšak samotné odôvodnenie priznanej sumy 200 Eur je nepreskúmateľné. Poukázala v tejto súvislosti na ust. a na to, aby súd dbal, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Výživné bolo naposledy priznané rozsudkom súdu dňa 14. 12. 2006, t.j. 5 rokov pred rozhodovaním súdu, pričom navrhovateľka je študentkou 1.ročníka vysokej školy. V čase predchádzajúcej úpravy bola žiačkou základnej školy a výživné bolo nemenné počas celej doby jej štúdia na strednej škole. Po uplynutí 5 rokov súd prvého stupňa zvýšil výživné len o 50 Eur. Pritom poukazovala na to, aké sú jej pravidelné mesačné výdavky, na stravu, na oblečenie, obuv, hygienické potreby, lieky, náklady spojené so štúdiom vrátane MHD, učebníc a doučovania. Má za to, že zárobkové možnosti a schopnosti u odporcu platiť vyššie výživné sú dané. Poukázala na to, že od poslednej úpravy sa zmenili jeho zárobkové možnosti oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase posledného rozhodovania. Jeho terajší príjem je 44 135 Sk, predtým bol 29 564 Sk. Zároveň poukázala aj na to, že je otázne, či sú v nej zahrnuté aj odmeny, resp. trinásty plat. Už na pojednávaní sama poukazovala na to, že odporcovi pribudli dve vyživovacie povinnosti, avšak odporca preferuje len tieto mal. deti pred navrhovateľkou ako plnoletým dieťaťom. Vôbec súd prvého stupňa nezohľadnil príjem manželky odporcu, ktorá s ním žije v spoločnej domácnosti a je spoločne posudzovanou osobou. Preto jej priznal len minimálne zvýšenie výživného, ktoré nezohľadňuje je potreby, a to o 50 Eur viac po uplynutí 5 rokov od poslednej úpravy výživného. Zárobkové možnosti odporcu umožňujú odporcovi platiť navrhovateľke vyššie výživné. Odporca má príjem 1 465 Eur, navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorej príjem predstavuje 350 Eur, z čoho platí inkaso, za byt na X. ulici v K., náklady na stravu, MHD a výdavky na plnoletú navrhovateľku. Matka nemá dostatočný príjem na úhradu všetkých potrieb, a preto si musí požičiavať peňažné prostriedky od svojich rodičov. Napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je preto vecne nesprávny, vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Naviac je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvodov. Napadla aj výrok o dlžnom výživnom a o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti. Podľa súdu prvého stupňa má mať dlžné výživné odporca vo výške 80,87 Eur. Pokiaľ by súd prvého stupňa vyhovel návrhu v celom rozsahu, teda v sume 400 Eur, tak dlžné výživné by bolo 467,73 Eur. Navrhla preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a priznal jej výživné zo sumy 149,37 Eur na sumu 400 Eur mesačne počnúc dňom k 12. 09. 2012.

Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie aj odporca, a to proti výroku, ktorým bol zaviazaný platiť zvýšené výživné a dlžné výživné. Poukázal na to, že argumenty súdu na zvýšenie výživného sú neopodstatnené, ničím nepodložené, neboli nijako preukázané, že dňom 12. 09. 2012 došlo k zvýšeniu výdavkov. Popísané požiadavky navrhovateľkou nepatria medzi nevyhnutné mesačné náklady spojené so štúdium. Jediné, čo preukázala a predložila sú bločky za kopírovanie. Preukázal, že jeho životné náklady na 4-člennú rodinu sú vysoké. Dcéra D. má 5 rokov, Y. 3 mesiace. Od roku 2007 je ženatý s Ing. N. X., rod. N. a XX. XX. XXXX sa im narodila dcéra D. a XX. XX. XXXX dcéra Y.. Dcéra D. navštevuje materskú školu. S mal. Y. je manželka na materskej dovolenke od 10. 08. 2012, ktorá bude trvať do 04. 04. 2013, pričom výška rodičovského príspevku je 194,70 Eur. Okrem navrhovateľky má ešte dve mal. deti, ktoré tiež potrebujú pravidelné prostriedky na obživu, ošatenie a iné potreby. Býva v 3-izbovom byte v H., ktorý je v osobnom vlastníctve jeho manželky. Za tento byt spolu s energiou platia 361,44 Eur. Ďalšie výdavky sú za pevnú linku 12,80 Eur, jeho mobilný telefón 36,60 Eur, manželkin mobil 41,65 Eur. Celkovo mesačné výdavky aj vrátane výživného vo výške 150 Eur a mobilu, ktorý navrhovateľke platí sú 707,30 Eur. Medzi jeho ďalšie nevyhnutné náklady patria: poistenie domácnosti 26,17 Eur ročne, platby za komunálne odpady, daň za nehnuteľnosť, poistenie zodpovednosti za škodu pri výkone povolania, ktoré sú nevyhnutnými výdavkami a ročne ho stoja 196,84 Eur. V súvislosti s narodením dcéry Y. má zvýšené výdavky na kúpu mlieka, vody pre kojencov, plienok, utierok. Týždenné výdaje sú 40 Eur a mesačne 160 Eur. Aj ošatenie mal. detí je finančne náročné. Preto výživné vo výške 150 Eur je postačujúce a zodpovedá jeho súčasným schopnostiam. Napriek tomu, že jeho čistý príjem je 1 465 Eur po odrátaní nevyhnutných mesačných výdavkov 707,3 Eur, nákladov na základné životné potreby pre mal. deti a ostatných nevyhnutných nákladov, mu ostáva málo aj na jeho základné životné potreby. Preto navrhoval, aby odvolací súd návrhu na zvýšenie výživného zamietol.

K podanému odvolaniu navrhovateľky sa písomne vyjadril odporca. Považuje ho za účelové, zavádzajúce a klamlivé. Dal do pozornosti ustanovenia Zákona o rodine, v zmysle ktorého možno meniť súdne rozhodnutia a tú skutočnosť, že na jeho strane sa počas minulého obdobia zmenili jeho pomery niekoľkokrát. Prvýkrát od roku 2007, keď sa mu narodila dcéra D.. Nepožiadal súd o zníženie výživného. Druhýkrát, v roku 2012, keď 10. 08. 2012 manželka nastúpila na materskú dovolenku, došlo k podstatnému zníženiu príjmu. Tretíkrát v roku 2012, keď 16. 09. 2012 sa narodila dcéra Y.. Opätovne nepožiadal o zníženie výživného Dňa 05. 04. 2013 nastane preňho štvrtá zmena, pretože manželka nastúpi na rodičovskú dovolenku, čím dôjde k podstatnej zmene pomerov, manželka nebude mať žiaden príjem, bude poberať len rodičovský príspevok. Tvrdenie navrhovateľky, že súd vôbec nezohľadnil príjem jeho manželky je nesprávny. Navrhovateľka na jednej strane hovorila o skúmaní príjmov jeho manželky, ale na druhej strane nepreukázala príjem svojej matky. Argumenty navrhovateľky na zvýšenie výživného sú neopodstatnené, ničím nepodložené, ako tak jej tvrdenie, o tom, že súčasťou jeho príjmu by mali byť aj odmeny alebo trinásty plat. Predložil súdu potvrdenie o mzde, kde nie je nič zatajované ani skresľované. Namietal výdavky navrhovateľky, ktoré vyčíslila ako mesačné výdavky. Navrhol, aby odvolací súd návrhu na zvýšenie výživného zamietol.

Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. , vec prejednal v súlade s ust. a zistil, že odvolanie navrhovateľky a odporcu nie sú dôvodné a rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodinne, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Pri určovaní výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine).

Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že navrhovateľka sa domáhala zmeny rozhodnutia, a to formou zvýšenia výživného, ktoré jej naposledy bolo určené rozsudkom Okresného súdu Prešov dňa 04. 12. 2006 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Prešove dňa 27. 03. 2007. Predmetný návrh podala dňa 12. 09. 2012 a tvrdila, že sa zmenili pomery na jej strane, pretože sa stala študentkou 1.ročníka vysokej školy. O tomto predložila v konaní aj dôkaz nespochybňujúci to, že vyživovacia povinnosť odporcu k nej naďalej trvá (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine).

Hmotnoprávnou podmienkou predmetného návrhu, keď že sa domáhala zmeny posledného rozhodnutia bola zmena pomerov. Zákon o rodine nevyžaduje, aby išlo o podstatnú zmenu, ale je potrebné prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného. Avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozhodnutia.

Odvolací súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že súd prvého stupňa tieto pomery porovnával, a preto mu v tomto smere nemožno vytknúť nepreskúmateľnosť jeho rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia bez pochýb vyplýva, že v čase posledného rozhodnutia matka navrhovateľky pracovala s čistým príjmom 9 179 Sk, otec s príjmom 29 564 Sk a maloletá v tom čase bola študentkou 8.ročníka. Už samotné tieto okolnosti svedčia o tom, že k zmene pomerov došlo. Došlo k zmene pomerov ako na strane maloletej, ktorá sa stala študentkou 1.ročníka vysokej školy, čo je nespochybniteľne preukázané, ale aj na strane odporcu. Zmena pomerov na jeho strane sa prejavila jednak dosiahnutím vyššieho príjmu, ktorý vlastne aj odporca deklaroval a tento sa pohybuje vo výške 1 465 Eur v čistom príjme a rovnako aj tomu, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k mal. Y., ktorá sa narodila v roku XXXX. Túto okolnosť súd prvého stupňa riadne zohľadňoval pri rozhodovaní o zvýšení výživného, ktoré zvýšil o 50 Eur.

Odvolací súd je názoru, že toto zvýšenie oproti predchádzajúcemu výživnému je nateraz dostačujúce, primerané pomerom nielen na strane navrhovateľky, ale aj odporcu. Bolo dôvodné prihliadať na pomery odporcu a na to, že je živiteľom 4-člennej rodiny s dvoma mal. deťmi, s manželkou, ktorá je na materskej dovolenke a ktorá sa stane v roku 2013 poberateľkou rodičovského príspevku, na druhej strane však bolo potrebné brať do úvahy jeho príjem oproti predchádzajúcemu rozhodnutiu, ktorý narástol, je vyšší, a preto nebol dôvod, aby zvýšené výživné v rozdiele cca 50 Eur od posledného rozhodnutia mu nebolo možné určiť.

Odvolací súd je toho názoru, že tento rozdiel prejavujúci sa vo zvýšenom výživnom oproti predchádzajúcemu je odporca schopný pokryť zo svojho doterajšieho príjmu. Bolo však potrebné prihliadať aj na pomery navrhovateľky, ktorá preukázala pred súdom, že sa stala študentkou 1.ročníka vysokej školy denného štúdia, s ktorým sú spojené zvýšené výdavky a náklady nielen na samotné štúdium, zabezpečovanie potrebnej literatúry, ale aj na náklady spojené so živobytím, ošatením, atď.. Je v silách a schopnostiach odporcu tento rozdiel prejavujúci sa vo zvýšenom výživnom od poslednej úpravy cca 50 Eur navrhovateľke uhrádzať a plniť. Súd prvého stupňa túto zmenu pomerov preukázanú mal, preto odvolací súd nepovažoval za dôvodné odvolanie odporcu. Rovnako tak nepovažoval za dôvodné ani odvolanie samotnej navrhovateľky, ktorá trvala na zvýšenom výživnom nad cca 400 Eur mesačne, pretože vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že na jednej strane síce došlo k zmene pomerov na strane odporcu vo zvýšení jeho príjmu, ale pribudla mu ďalšia vyživovacia povinnosť, na základe ktorej došlo k zvýšeniu nákladov spojených so živobytím, aj pri zohľadňovaní už plateného výživného na samotnú navrhovateľku. Keďže navrhovateľka požadovala toto zvýšenie výživného od 12. 09. 2012, nebolo dôvodné, aby súd nevychádzal z jej návrhu, pretože je zrejmé, že predmetný návrh podala na súd dňa 12. 09. 2012, teda odo dňa podania návrhu.

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny v zmysle ust. potvrdil a o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. v spojení s ust. tak, že náhradu trov odvolacieho konania účastníkom nepriznal, keďže žiaden z nich nebol úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.