Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7S/49/2011

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci navrhovateľa Okresného prokurátora v Trebišove, proti odporkyni Obci Višňov, v konaní o preskúmanie zákonnosti uznesenia odporkyne č. zo dňa 29. 07. 2010 takto

rozhodol:

Zrušuje uznesenie Obecného zastupiteľstva vo Višňove č. zo dňa 29. júla 2010.

Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 27. 04. 2011 č. Pc 23/11-4, doručeným Krajskému súdu v Košiciach dňa 02. 05. 2011, sa navrhovateľ podľa ust. , zf domáhal zrušenia uznesenia Obecného zastupiteľstva vo Višňove č. , ktoré bolo prijaté na 20. mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 29. 07. 2010, potvrdzujúceho uznesenie Obecného zastupiteľstva vo Višňove č. , prijatého na 19. mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 25. 06. 2009, ktorým bol znížený úväzok starostu obce pána Tomka zo 70 % na 30 % od 01. 08. 2010 s tým, že starosta obce toto uznesenie nepodpísal. Protest prokurátora zo dňa 28. 09. 2010 č. -11 proti napadnutému uzneseniu obecného zastupiteľstva zo dňa 29. 07. 2010 bol odporkyni doručený 22. 10. 2010. Na základe výzvy navrhovateľa zo dňa 30. 11. 2010 č. Pd 129/10-16 odporkyňa, resp. starosta Obce Višňov listom č. 499/2010 zo dňa 07. 12. 2010 oznámil, že obecné zastupiteľstvo predmetný protest prokurátora v stanovenej lehote neprerokovalo. Vzhľadom na uvedené navrhovateľ podal Obci Višňov upozornenie prokurátora na nečinnosť č. Pd 9/11-3 zo dňa 10. 01. 2011. Navrhovateľ uviedol, že Obecné zastupiteľstvo vo Višňove na rokovaní dňa 26. 01. 2011 prijalo pod písmenom b), z obsahu ktorého vyplýva, že po prerokovaní protestu Okresnej prokuratúry v Trebišove zo dňa 28. 09. 2010 č. Pd 129/2010 tento považuje za zásah do práv územnej samosprávy pre rozpor s , ktorým sa menil a dopĺňal zákon o obecnom zriadení a že podáva sťažnosť podľa a SR Ústavnému súdu na rozhodnutie vo veci zákonnosti prijatého a schváleného uznesenia o zmene úväzku starostu obce.

Navrhovateľ poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 06. 2010 sp. zn. , ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 28. 01. 2010 č. k. -13, ktorým bolo vyhovené návrhu okresného prokurátora v Trebišove podaného podľa v spojení s a zrušené uznesenie Obecného zastupiteľstva Obce Višňov č. 5/3 M/2006 zo dňa 20. 12. 2006, ktorým obecné zastupiteľstvo určilo plat starostovi obce ako úväzkový vo výške 70 % s tým, že ak sa príjmová časť rozpočtu dostatočne zvýši, plat starostu sa doplatí na 100 % a ak bude dostatok finančných prostriedkov, obecné zastupiteľstvo zváži aj odmeny starostovi a

tiež poslancom. Z bodu č. 10 zápisnice z 3. mimoriadneho zasadnutia obecného zastupiteľstva zo dňa 20. 12. 2006 je pritom zrejmé, že starosta obce nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok za účelom vykonania verejnej funkcie a preto prerušil svoj predchádzajúci pracovný pomer. Toto rozhodnutie sa stalo právoplatným a vykonateľným 09. 08. 2010.

Navrhovateľ s poukazom na ust. konštatoval, že výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány, ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého. Zdôraznil, že Obecné zastupiteľstvo vo Višňove i napriek tomu, že v predmetnej veci súdy konali, i keď konanie nebolo ešte právoplatne ukončené, prijalo na rokovaní 25. 06. 2009 uznesenie o znížení úväzku starostu obce od 01. 08. 2010 na 30 % a následne aj po rozhodnutí Najvyššieho súdu SR na zasadnutí dňa 29. 07. 2010 toto uznesenie potvrdilo napadnutým uznesením.

V písomnom vyjadrení zo dňa 09. 06. 2011, ako aj 07. 06. 2011 odporkyňa navrhla návrh navrhovateľa zamietnuť. Poukázala na to, že rozhodnutiami Krajského aj Najvyššieho súdu SR, špecifikovanými v podanom návrhu došlo k porušeniu práv odporcu uvedených v , 47 ods. 3, 48 ods. 2 SR predovšetkým z toho dôvodu, že súdy aj prokuratúra konali s vtedajším starostom obce Jozefom Tomkom ako zástupcom obce v konaní pred nimi, hoci jeho záujmy a záujmy obce boli v rozpore. Zastáva názor, že návrh aj protest prokuratúry je v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi právomoci obecných orgánov pri určovaní úväzku starostu. Týmto postupom okresnej prokuratúry došlo k zásahu do ústavného práva obce na samostatné hospodárenie so svojím majetkom a svojimi finančnými prostriedkami za podmienok stanovených zákonom. Poukázala na uznesenie obecného zastupiteľstva č. zo dňa 03. 01. 2003, ktorým Obecné zastupiteľstvo Obce Višňov schválilo výkon funkcie starostu na úväzok 70 % s tým, že uvedená výška úväzku určuje aj jeho odmenu v súlade so o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení platnom v čase rozhodovania tohto obecného zastupiteľstva. Toto uznesenie obecného zastupiteľstva bolo platné až do prijatia uznesenia č. zo dňa 20. 12. 2006. Po zrušení uznesenia Najvyšším súdom SR platilo až do prijatia uznesenia napadnutého opätovne protestom prokurátora. Poukázala na to, že pred účinnosťou novely - bolo oprávnenie obecného zastupiteľstva určiť úväzok starostu upravené v zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na SR. Ustanovovalo výhradnú kompetenciu obecného zastupiteľstva určovať zásady hospodárenia a nakladania s majetkom obce a s majetkom štátu, ktorý užíva, ako aj schvaľovať najdôležitejšie úkony týkajúce sa tohto majetku. Toto pomerne všeobecné ustanovenie podľa jej názoru je základom pre odvodzovanie kompetencie obecného zastupiteľstva určovať medze, v ktorých sú oprávnené hospodáriť s majetkom v správe obce ostatné obecné orgány.

Poukázala tiež na to, že samotný pripúšťal možnosť, že funkcia starostu bude úväzková, keď v určoval, že plat starostu, ktorý nevykonával funkciu v celom rozsahu je v pomere k rozsahu vykonávanej funkcie. Tento zákon tiež ustanovuje, že starosta s platom určeným podľa tohto zákona nemôže vykonávať funkciu starostu na úväzok menší ako 30 %. Neurčuje však, kto je oprávnený rozhodovať o výške úväzku starostu. Výslovné určenie kompetencie obecného zastupiteľstva v tejto súvislosti je v súčasnej dobe upravené v , ktoré výslovne určuje, že iba obecnému zastupiteľstvu je vyhradené určiť plat starostu podľa osobitného zákona a tiež určiť najneskôr 90 dní pred voľbami na celé funkčné obdobie rozsah výkonu funkcie starostu. Toto znenie nadobudlo účinnosť 01. 04. 2010. Odporkyňa zastáva názor, že neexistuje zákonný ani iný dôvod, na základe ktorého by bolo možné obmedziť vôľu a právomoc obecného zastupiteľstva vo veci určenia výšky úväzku starostu a tiež neexistuje dôvod podložený dôkazmi, na základe ktorého by bolo možné tvrdiť, že bývalý starosta obce Jozef Tomko nastúpil do funkcie starostu na 100 %-ný úväzok. Od vzniku samosprávy v roku 1991 sa v obci výkon funkcie starostu vykonával na úväzok 35 % - 70 %.

Súd preskúmal napadnuté uznesenie obecného zastupiteľstva v konaní podľa a dospel k záveru, že toto rozhodnutie je v rozpore s platnou právnou úpravou.

Z obsahu administratívneho spisu odporkyne súd zistil, že Obecné zastupiteľstvo obce Višňov na svojom 19. mimoriadnom zasadnutí dňa 25. 06. 2010 schválilo uznesenie č. , ktorým znížilo úväzok starostu p. Jozefa Tomka zo 70 % na 30 % s platnosťou od 01. 08. 2010. Vzhľadom na to, že

starosta obce toto uznesenie okrem iných vetoval, v dôsledku čoho bola jeho platnosť pozastavená, na 20. mimoriadnom zasadnutí obecného zastupiteľstva, ktoré sa konalo dňa 29. 07. 2010, toto schválilo pod uznesenie, ktorým obce Višňov na základe potvrdilo uznesenie zo dňa 25. 06. 2010 č. .

Dňa 22. 10. 2010 bol odporkyni navrhovateľom doručený protest prokurátora zo dňa 28. 09. 2010 č. Pd 129/10-11, ktorým tento navrhol zrušiť uznesenie obce Višňov č. o znížení úväzku starostu obce s poukazom na jeho rozpor so zákonom, ktorý bol už v predchádzajúcom období dokumentovaný rozsudkom KS v Košiciach zo dňa 28. 01. 2010 v spojení s rozsudkom NS SR zo dňa 22. 06. 2010 sp. zn. vo vzťahu k uzneseniu obce Višňov č. 5/3 M/2006 zo dňa 20. 12. 2006, ktorým bol starostovi obce určený plat ako úväzkový vo výške 70% s tým, že obecné zastupiteľstvo nerešpektovalo právne názory, obsiahnuté v citovaných rozhodnutiach súdov ( a ) a v rozpore s nimi prijalo aj napadnuté uznesenie.

Zo správy odporkyne zo dňa 07. 12. 2010 doručenej navrhovateľovi na základe jeho výzvy zo dňa 31. 11. 2010 vyplýva, že predmetný protest prokurátora obce Višňov v stanovenej lehote neprerokovalo.

V dôsledku uvedeného navrhovateľ doručil dňa 12. 01. 2011 odporkyni upozornenie prokurátora podľa v nadväznosti na o prokuratúre v znení neskorších predpisov na nečinnosť.

Z výpisu z uznesení obce Višňov, schválených na 2. zasadnutí dňa 26. 01. 2011 súd zistil, že na tomto zasadnutí bolo schválené , z obsahu ktorého vyplýva, že vo Višňove b) po prerokovaní protestu Okresnej prokuratúry v Trebišove zo dňa 28. 09. 2010 Pd 129/10, s ktorým bolo na dnešnom zasadnutí oboznámené, považuje protest za zásah do práv územnej samosprávy pre rozpor s , ktorým sa mení a dopĺňa zákon o obecnom zriadení a podáva sťažnosť podľa a SR Ústavnému súdu na rozhodnutie vo veci zákonnosti prijatého a schváleného uznesenia o zmene úväzku starostu obce. Ku dňu 07. 03. 2011 sťažnosť podaná nebola, ako to vyplýva z podania odporkyne zo dňa 07. 03. 2010, doručeného navrhovateľke dňa 08. 03. 2011.

Z obsahu pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. súd zistil, že rozsudkom zo dňa 28. 01. 2010 č. k. -13 bolo zrušené uznesenie Obecného zastupiteľstva vo Višňove zo dňa 20. 12. 2006 č. 5/3M/2006 s poukazom predovšetkým na tú skutočnosť, že z obsahu administratívneho spisu, ktorý bol súdu predložený mal súd za preukázané, že starosta Obce Višňov nastúpil do funkcie starostu na plný úväzok a preto sa na neho podľa názoru súdu plne vzťahujú ust. , , v znení platnom v čase vydania napadnutého uznesenia. Podľa názoru súdu aplikácia o ust. uvedeného zákona vzťahujúca sa na plat tzv. úväzkového starostu nie je v preskúmavanej veci možná, pričom oprávnenia obecného zastupiteľstva dané ust. zákona o obecnom zriadení, medzi ktoré patria rozhodovanie o plate starostu, nie je možné vykladať neobmedzene. Toto rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom Najvyššieho súdu SR zo dňa 22. 06. 2010 sp. zn. , ktorým Najvyšší súd SR sa stotožnil so skutkovými aj právnymi zisteniami Krajského súdu v Košiciach. Odvolací súd neakceptoval argument odporkyne, že napadnutým uznesením zo dňa 20. 12. 2008 vydaným Obecným zastupiteľstvom Obce Višňov došlo k potvrdeniu platu novozvoleného starostu vo výške 70 %, keďže výška tohto platu, ako aj výška 70 %- ného funkčného čiastočného úväzku starostu vyplývala z právoplatného skoršieho uznesenia obecného zastupiteľstva obce č. zo dňa 13. 01. 2003. Z obsahu spisu bolo zistené, že starosta obce Jozef Tomko dňa 14. 12. 2006 zložil sľub starostu, čím sa ujal funkcie starostu v plnom rozsahu, ktorá mu nemôže byť obmedzená rozhodnutím zastupiteľského orgánu obce.

Zástupkyňa navrhovateľa na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu v celom rozsahu a navrhla mu vyhovieť.

Zástupca odporcu žiadal, aby súd konanie v predmetnej veci zastavil, pretože obecné zastupiteľstvo nerozhodlo o predmetnom proteste prokurátora na svojom zasadnutí, ako to vyplýva z podaného návrhu, pretože z uznesenia č. 3/2011 vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo vo Višňove sa rozhodlo podať ústavnú sťažnosť a protest prokurátora považuje za zásah do práv územnej samosprávy pre rozpor s § 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení. Opätovne poukázal na to, že obec sa nestotožňuje s dôvodmi prezentovanými v rozhodnutí Krajského súdu v Košiciach vo veci , pretože týmto rozhodnutím bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania z procesného hľadiska tak, ako to vyplýva z ich písomného vyjadrenia. Zastáva názor, že obecné zastupiteľstvo je oprávnené rozhodovať o úväzku starostu obce počas volebného obdobia a že táto právomoc mu vyplývala aj v čase, kedy bolo vydané napadnuté rozhodnutie, pričom toto oprávnenie vyplývalo zo základného štatútu obce.

Podľa môže prokurátor podať návrh na začatie konania, ak ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí správnych orgánov v prípadoch, v ktorých sa nevyhovelo protestu prokurátora a za podmienok uvedených v tomto zákone.

Podľa , ak obecné zastupiteľstvo, mestské zastupiteľstvo, miestne zastupiteľstvo alebo zastupiteľstvo vyššieho územného celku nezruší na základe protestu prokurátora svoje uznesenie, ktoré je v rozpore so zákonom, môže prokurátor podať na súd návrh na zrušenie tohto uznesenia. Účastníkmi konania sú obec, mesto, mestská časť alebo vyšší územný celok a ten, kto podal návrh na začatie konania.

Oprávnenie prokurátora dané ust. vyplýva aj z ust. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, pričom základným poslaním prokurátora je zabezpečovať dodržiavanie zákonov a iných všeobecne záväzných právnych predpisov. Prokurátori sú povinní urobiť opatrenia na odstránenie porušenia zákonnosti bez ohľadu na to, kto ich porušil, ako aj na obnovu porušených práv. Prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy v rozsahu ustanovenom cit. zákonom. Ustanovenie tohto zákona dáva prokurátorovi právomoc preskúmať zákonnosť všeobecne záväzných predpisov, všeobecne záväzných nariadení obcí, smerníc, úprav, uznesení a iných právnych aktov vydávaných orgánmi verejnej správy, ako aj preskúmavať zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy v jednotlivých veciach. Ak prokurátor zistí porušenie zákona, má právo použiť zákonný prostriedok nápravy, ktorým je prokurátorský protest. Protest prokurátora je právny akt, na základe ktorého môže orgán, ktorého sa napadnuté rozhodnutie týka protestu vyhovieť alebo mu nevyhovieť. Konanie o proteste prokurátora je osobitným konaním, v ktorom sa rozhoduje, či všeobecným záväzným predpisom vydaným orgánom verejnej správy opatrením alebo rozhodnutím bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis.

Podľa o obecnom zriadení v znení účinnom do 01. 04. 2010 obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce, najmä mu je vyhradené určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra.

Podľa § 13 ods. 11 cit. zákona platové pomery starostu upravuje osobitný zákon.

Podľa o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov starostovi patrí plat, ktorý je súčinom priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve vyčíslenej na základe údajov štatistického úradu SR za predchádzajúci kalendárny rok a násobku podľa . Plat sa zaokrúhľuje na celé stovky korún (od 01. 01. 2009 euro nahor).

Plat podľa ods. 1 patrí starostovi odo dňa zloženia predpísaného sľubu ( ).

Podľa § 4 ods. 2 cit. zákona plat starostu nemôže byť nižší, ako je ustanovený v § 3. Obecné zastupiteľstvo môže tento plat rozhodnutím zvýšiť až na dvojnásobok.

Podľa ods. 4 cit. zák. ustanovenia starostovi, ktorý nevykonáva funkciu v celom rozsahu patrí plat v pomernej časti zodpovedajúce rozsahu vykonávanej funkcie, tento plat nemôže byť nižší ako súčin platu ustanoveného podľa § 3 a koeficientu 0,3.

Oprávnenie obecného zastupiteľstva dané v § 11 ods. 4 písm. i) zákona o obecnom zriadení v znení účinnom do 01. 04. 2010, medzi ktoré patrí aj rozhodovanie o plate starostu nemožno vykladať neobmedzene, t. j. bez právneho súvisu daných oprávnení obecného zastupiteľstva s inými zákonnými ustanoveniami, okrem iného aj ust. zákona o obecnom zriadení v nadväznosti na špeciálnu právnu normu - v znení neskorších predpisov, ktorý v citovaných ustanoveniach upravuje právne podmienky určenia platu starostu.

Platové pomery starostu upravuje osobitný zákon ( ). Týmto osobitným o právnom postavení a platových pomeroch starostov obcí a primátorov miest v znení neskorších predpisov. Starosta je predstaviteľom obce a najvyšším výkonným orgánom obce. Funkcia starostu je funkcia verejná. Podľa zákona o obecnom zriadení obecné zastupiteľstvo rozhoduje o základných otázkach života obce najmä jemu vyhradené v písm. i) určovať organizáciu obecného úradu a určovať plat starostu a hlavného kontrolóra.

Vychádzajúc z cit. zák. ustanovení zastáva súd názor, že inštitút tzv. úväzkového starostu nie je možné viazať na oprávnenie zastupiteľstva podľa zákona o obecnom zriadení, keďže takúto právomoc zastupiteľstva vylučuje osobitný Napriek tomu, že kompetencie obecného zastupiteľstva sú v ust. zák. o obecnom zriadení vymenované demonštratívne, kompetencie stanovené v písm. i) nie je možné rozširovať a to ani per analogiam. Je potrebné zdôrazniť, že jasné pravidlá pre výkon funkcie starostu musia byť určené na začiatku každého volebného obdobia. Ak by takéto pravidlá určené neboli, mohlo byť dôjsť v dôsledku rôznych záujmov k situácii, žeby v priebehu volebného obdobia mohlo dôjsť k znefunkčneniu funkcie starostu tým, žeby rozhodnutím obecného zastupiteľstva bol schválený pracovný úväzok starostu a s tým súvisiaci aj skrátený plat. Zákon o obecnom zriadení s takýmito možnosťami nepočítal a preto ani do kompetencie obecného zastupiteľstva výslovne nezaradil možnosť skrátenia pracovného úväzku starostu. Voľba starostu na základe priameho volebného práva s tajným hlasovaním je prejavom najvyššej formy demokracie a ak nedôjde k zníženiu rozsahu pracovného úväzku starostu a s tým súvisiacej úpravy platu starostu na základe dohody medzi starostom a občanmi obce, nemôže obecné zastupiteľstvo svojvoľne v priebehu volebného obdobia tento pracovný úväzok skracovať. Toto svoje stanovisko je podporené aj rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vychádzajúc z uvedeného považoval súd napadnuté uznesenie odporkyne, ktorým bolo potvrdené uznesenie o skrátení úväzku starostu obce od 01. 08. 2010 za nezákonné.

Aj keby súd akceptoval argumentáciu odporkyne, že plat starostu, resp. výkon funkcie starostu bol stanovený na ustanovujúcej schôdzi a prvom zasadnutí obecného zastupiteľstva dňa 03. 01. 2003 uznesením č. v rozsahu 70 %, tento nebolo možné v priebehu volebného obdobia skrátiť.

Súd neakceptoval návrh odporkyne na zastavenie konania z dôvodu neprerokovania protestu prokurátora obecným zastupiteľstvom s poukazom na znenie ust. , v zmysle ktorého základným predpokladom pre začatie konania podľa tohto zák. ustanovenia je nezrušenie uznesenia obecného zastupiteľstva, ktoré je v rozpore so zákonom na základe protestu prokurátora. V tomto konaní bolo nepochybne preukázané, že napadnuté uznesenie zrušené nebolo, vzhľadom na ktorú skutočnosť súd považoval podmienky pre začatie tohto konania za splnené. Navyše zo znenia výpisu z uznesenia č. 3/2011 obce Višňov, schváleného na 2. zasadnutí dňa 26. 01. 2011 vyplýva, že predmetný protest vo Višňove prerokovaný bol.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami považoval za potrebné rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodol súd podľa , s použitím , v zmysle ktorého účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože navrhovateľ aj keď bol v konaní úspešný si nárok na ich náhradu neuplatnil a tomuto ani žiadne trovy nevznikli a odporkyni zo zákona právo na ich náhradu neprislúcha.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám v ust. , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.