Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9Saz-91-2012.pdf
PDF · 101.96 KB
Case nature
Area
Subarea
9Saz/91/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa: pána W. C. L., narodeného X.X.XXXX, bez dokladov totožnosti, štátneho príslušníka T. W. L. (T.), v krajine pôvodu naposledy bytom C., T., aktuálne s miestom pobytu v Slovenskej republike: T. M. C., proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.12.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-520-25/PO- Ž-2012 zo dňa 9.11.2012 takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu ČAS: MU-520-25/PO-Ž-2012 zo dňa 9.11.2012 p o t v r d z u j e.
Krajský súd v Bratislave navrhovateľovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-520-25/PO-Ž-2012 zo dňa 9.11.2012 odporca podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to vyplýva z Konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zo zákona o azyle. Navrhovateľ totiž ako dôvody svojej žiadosti uviedol obavy o svoj život, nakoľko bol v krajine pôvodu vyzývaný k spolupráci so skupinami Fatah a Hamas, s čím nesúhlasil, ďalej opísal problémy s izraelskou políciou, ktorá ho dvakrát zadržala pre podozrenie zo spolupráce s palestínskymi organizáciami a podozrivými osobami a na záver uviedol, že medzinárodnú ochranu chce na Slovensku získať preto, aby za ním mohla prísť jeho ukrajinská družka aj s ich spoločným synom. Odporca vo svojom rozhodnutí skonštatoval, že nakoľko počas azylového konania neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania, ako ani samotné prenasledovanie navrhovateľa, dospel k názoru, že nie je možné jeho dôvody považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.
Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom právnej zástupkyne v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 19.12.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu. Uviedol, že s napadnutým rozhodnutím nesúhlasí, nakoľko je v rozpore s ust. § 250j ods. 2 písm. a/, b/, c/ a d/ zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Navrhovateľ v krátkosti opísal svoj príbeh a vyzdvihol svoje problémy s militantnými skupinami Hamas a Fatah, ako aj obavy pred izraelskou políciou. Vo svojom návrhu namietal, že odporca nedostatočne zistil skutkový stav veci ohľadom prenasledovania príslušníkov militantných skupín izraelskou políciou. Poukázal na skutočnosť, že on sám bol v krajine pôvodu prenasledovaný izraelskou políciou, ktorá ho obvinila z anti-izraelských politických názorov. Prenasledovanie malo prebiehať formou zákonných a správnych opatrení, ktoré boli diskriminačné a ktoré boli vykonávané diskriminačným spôsobom. Toto sa malo stať v roku 2005, odvtedy navrhovateľ spolu so svojou matkou neustále menil bydlisko, pričom situácia vyústila do odchodu z Palestíny. Pokiaľ ide o neudelenie doplnkovej ochrany, navrhovateľ vyjadril svoje obavy o život z dôvodu vážneho bezprávia, ktoré mu v Palestíne údajne hrozí. Pritom poukázal na skutočnosť, že od vydania napadnutého rozhodnutia sa bezpečnostná situácia v pásme Gazy zhoršila a spochybnil aj hodnovernosť zdroja informácií - webnoviny, z ktorého odporca čerpal správy o bezpečnostnej situácii v Palestíne. V závere svojho návrhu vyjadril súhlas s tým, aby súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
S poukazom na čl. II zákona č. 335/2012, ktorým bolo novelizované úst. § 27 ods. 3 O.s.p. s účinnosťou od 1.1.2013 navrhovateľovi zo zákona zanikla možnosť zastúpenia v konaní fyzickou osobou. To znamená, že jeho zastúpenie právnou zástupkyňou Mgr. Vierou Orichovou, právnou poradkyňou Slovenskej humanitnej rady, sa odo dňa 1.1.2013 nepripúšťa.
Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 30.1.2013 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pričom zotrval na svojich dôvodoch. Osobitne poukázal na navrhovateľove vyjadrenie zo dňa 14.8.2012, kedy uviedol, že rozhodnutie opustiť krajinu pôvodu v roku 2008 nebolo jeho vlastným rozhodnutím, ale urobil tak preto, lebo mu to kázala matka, z čoho vyplýva, že jeho dôvodom pre opustenie Palestíny nebol subjektívny strach z prenasledovania. Pokiaľ ide o navrhovateľove obavy pred izraelskou políciou, odporca poukázal na skutočnosť, že táto prestala pôsobiť v pásme Gazy v roku 2005, preto sú v súčasnosti navrhovateľove obavy neopodstatnené. Čo sa týka bezpečnostnej situácie v Palestíne, odporca uviedol, že táto je v súčasnosti stabilizovaná. Bezpečnostné riziko vzájomných izraelsko-palestínskych stretov je sústredené pri hraniciach medzi Palestínskymi samosprávnymi územiami a Izraelom. Vzhľadom na túto lokalizáciu má odporca za to, že navrhovateľovi nehrozí nebezpečenstvo, ktoré by odôvodňovalo nutnosť poskytnúť medzinárodnú ochranu iba z toho dôvodu, že pochádza z Palestíny. V závere svojho vyjadrenia odporca uviedol, že súhlasí s tým, aby súd rozhodol vec bez nariadenia pojednávania.
Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) rozhodol vec na základe súhlasu účastníkov konania bez pojednávania (§ 250f Občianskeho súdneho poriadku v platnom znení - O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) a za použitia ust. § 250q ods. 2 O.s.p. dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.
Súd v prejednávanej veci dokazovanie nedoplnil. Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-530/PO-Ž-2012, z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ požiadal o udelenie azylu dňa 11.8.2012, pričom ako dôvod svojej žiadosti uviedol obavy o svoj život, nakoľko bol nahováraný kamarátmi na spoluprácu s hnutiami Fatah a Hamas, s čím nesúhlasil a z tohto dôvodu mu mali kamaráti povedať, že sa mu môže niečo stať. Na vstupnom pohovore, ktorý sa konal dňa 14.8.2012 a na doplňujúcom pohovore, ktorý sa konal dňa 24.9.2012 navrhovateľ uviedol, že krajinu pôvodu opustil v roku 2008 na príkaz svojej matky. Keby na neho matka netlačila, z Palestíny by neodišiel. Pri opise svojej cesty uviedol, že z Palestíny vycestoval bez cestovných dokladov, dopravil sa do Egypta, kde bol viac ako týždeň, potom cestoval do Jordánska, kde strávil viac ako mesiac, následne na falošný pas, v ktorom boli ruské víza vycestoval do Ruska, kde žil 6 alebo 7 mesiacov. Potom cestoval na Ukrajinu, kde ho zadržala polícia asi na jeden rok. Po jeho prepustení na slobodu žil v Zakarpatskej oblasti, konkrétne v meste Užhorod, kde bol asi dva roky (na doplňujúcom pohovore uviedol, že tam žil zrejme aj viac ako tri roky). Na Slovensko pricestoval 11.8.2012. Navrhovateľ ani v jednej z uvedených krajín nepožiadal o udelenie azylu. Pokiaľ ide o problémy so skupinami Fatah a Hamas, navrhovateľ sa podľa vlastného tvrdenia s ich príslušníkmi nikdy osobne nestretol a ani nimi nebol kontaktovaný. Taktiež uviedol, že nebol členom žiadnej politickej strany, hnutia alebo inej organizácie. Čo sa týka trestného stíhania, navrhovateľ uviedol, že v roku 2005 bol v Izraeli vo väzbe pre podozrenie zo spolupráce s podozrivými osobami a spolupráce s palestínskymi organizáciami, avšak trestne stíhaný nebol a nebol ani odsúdený. Na doplňujúcom pohovore navrhovateľ výslovne uviedol, že doplnkovú ochranu alebo azyl chce získať preto, aby za ním mohla prísť jeho partnerka a ich spoločný syn. Po vyhodnotení všetkých skutočností odporca vydal rozhodnutie ČAS: MU-520-25/PO-Ž-2012 zo dňa 9.11.2012, ktoré je predmetom tohto konania.
Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.
Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.
Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 8 alebo 10.
Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.
Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.
Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.
Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:
K námietke, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo pre nedostatok dôvodov:
Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Napadnuté rozhodnutie vo všetkých jeho častiach obsahuje zákonom predpísané náležitosti. Jeho text je koncipovaný zrozumiteľným a logickým spôsobom a je z neho zjavné, prečo odporca navrhovateľovi azyl neudelil a prečo mu neposkytol doplnkovú ochranu. Ako to vyplýva z jeho odôvodnenia, odporca každý z jeho výrokov náležite odôvodnil. Skutočnosť, že odporca vo veci nevydal pozitívne rozhodnutie neznamená, resp. že s rozhodnutím navrhovateľ nesúhlasí neznamená, že rozhodnutie je nepreskúmateľné. Podľa názoru súdu táto námietka je účelová
K námietke, že zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, nakoľko odporca čerpal informácie o krajine pôvodu iba zo zdroja „webnoviny“:
Ani táto námietka podľa názoru súdu nie je dôvodná. Ako to je zrejmé z obsahu rozhodnutia, ako aj z obsahu azylového spisu, odporca zisťoval stav veci jednak vykonaním dvoch pohovorov s navrhovateľom, ako aj vyhľadaním správ o krajine pôvodu navrhovateľa z rôznych zdrojov. Odporca navrhovateľa opakovane, podrobne a zákonným spôsobom vypočul k dôvodom jeho žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany a takto zistený stav veci opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Dokazovanie doplnil vyhľadaním správ o krajine pôvodu navrhovateľa, ktoré boli zamerané tak na aktuálnu situáciu v Palestíne, ako aj na otázku verbovania ľudí organizáciami Fatah a Hamas. Zdrojmi získaných správ boli: agentúra SITA, Kongresová výskumná služba USA, webnoviny, Haaretz.com, Pohraničná agentúra Ministerstva vnútra Spojeného kráľovstva, Ministerstvo zahraničných vecí USA, Nórska rada pre utečencov a Medzinárodné centrum pre monitoring vysídľovania, Informačný systém OSN pre záležitosti Palestíny, Správa Bezpečnostnej rady OSN. Z uvedeného je zrejmé, že aj táto námietka je účelová, pretože navrhovateľ túto námietku formuloval v tom zmysle, že odporca čerpal informácie o Palestíne výlučne zo zdroja „webnoviny“, ktoré konštatovanie sa nezakladá na pravde. Navrhovateľ tiež namietal, že odporca nevyhľadal informácie, týkajúce sa prenasledovania príslušníkov hnutí Fatah a Hamas izraelskou políciou. Podľa názoru súdu toto nebolo potrebné, pretože navrhovateľ, ako uvádzal vo svojich výpovediach, sa neobával izraelskej polície, ale prípadnej reakcie na jeho odmietnutie spolupracovať s týmito hnutiami.
K námietke, že zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov:
Ani táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal jednak z obsahu pohovorov, vykonaných s navrhovateľom, ako aj z obsahu vyhľadaných správ o Palestíne. Takto zistený stav veci opísal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Súd nezistil žiaden rozpor medzi obsahom azylového spisu a medzi napadnutým rozhodnutím, resp. jeho odôvodnením. Ako to bolo už vyššie uvedené, pokiaľ odporca nerozhodol vo veci navrhovateľovej žiadosti o azyl tak, ako si to navrhovateľ predstavoval, takúto skutočnosť nemôže navrhovateľ kvalifikovať ako rozpor rozhodnutia s obsahom spisu.
K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:
Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Predpoklady udelenia azylu zákon striktne stanovuje v ust. § 8 zákona o azyle. Tieto musia existovať v čase, kedy žiadateľ o azyl krajinu svojho pôvodu opustil, pričom pochopiteľne medzi týmito dôvodmi (resp. odchodom z krajiny pôvodu) a podaním žiadosti o azyl musí existovať časová súvislosť. Tieto predpoklady v prípade navrhovateľa naplnené neboli.
Ako to sám navrhovateľ výslovne uviedol, z Palestíny vycestoval na nátlak matky - inak by Palestínu neopustil. Z uvedeného je teda zrejmé, že u neho absentuje jeden zo základných atribútov udelenia azylu - obava či strach, na ktorú skutočnosť odporca správne poukázal v rozhodnutí. Preto ak odporca navrhovateľovi azyl neudelil, jeho výrok je v súlade so zákonom.
Súd však poukazuje aj na ďalšie skutočnosti, ktoré tak isto potvrdzujú správnosť výroku o neudelení azylu: 1/ Navrhovateľ prezentoval skutočnosť, že v roku 2005 bol dva razy zadržaný izraelskou políciou.
Od týchto zadržaní (ak k nim aj došlo) však nemal žiaden problém s izraelskou políciou, pričom z Palestíny vycestoval v roku 2008. Teda tri roky nemal s políciou žiaden problém a neprišiel s ňou do styku. Pokiaľ teda navrhovateľ požiadal v roku 2012 o azyl z dôvodu všeobecných obáv pred políciou, nebol v tomto smere naplnený žiaden z predpokladov udelenia azylu podľa § 8 zákona o azyle. 2/ Navrhovateľ tiež ako dôvod žiadosti o azyl prezentoval obavu z toho, že nereagoval na výzvy jeho kamarátov, aby sa pridal k hnutiu Fatah či Hamas. K tomu je potrebné poznamenať, že nikdy (ako to sám výslovne uviedol), neprišiel do styku s príslušníkmi týchto hnutí, nikdy žiadne vyhrážky od príslušníkov týchto hnutí neobdržal, podobne ako nebol nikdy objektom žiadneho konania týchto hnutí voči nemu. Naviac o takejto praxi menovaných hnutí niet informácií. 3/ Všeobecná situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl nie je dôvodom k udeleniu azylu, nakoľko iba odkaz na ňu nespĺňa predpoklady, uvedené v ust. § 8 zákona o azyle. 4/ V prejednávanej veci je tiež podstatnou skutočnosť, že ak by navrhovateľ aj hypoteticky Palestínu opustil (v roku 2008) z dôvodu perzekúcie či jej hrozby tým, že legálne vycestoval do Ruska by tento svoj problém vyriešil, podobne ako ho vyriešil tiež 3-ročným pobytom na Ukrajine, kde o.i. legálne vykonával funkciu tlmočníka pre tamojšie štátne orgány. Súd poznamenáva, že žiadosť navrhovateľa o azyl nie je žiadosťou, podanou na mieste.
Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Ako to vyplýva z obsahu navrhovateľovej výpovede, nehrozí mu výkon či uloženie trestu smrti. Nebol objektom neľudského či ponižujúceho zaobchádzania a preto niet dôvodu sa domnievať, že by ním bol, ak by sa na palestínske územia vrátil. Opačné tvrdenie navrhovateľa, uvedené v podanom návrhu tento ničím konkrétnym neodôvodnil. Pokiaľ ide o situáciu v Palestíne - konkrétne v pásme Gazy odkiaľ navrhovateľ pochádza, situácia v tomto regióne iste nie je stabilnou a z bezpečnostného hľadiska plne komfortnou, avšak je potrebné poznamenať, že nejde o konflikt, ktorý má na mysli ust. § 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle. Občasné strety medzi izraelskými ozbrojenými silami a militantnými skupinami, pôsobiacimi na území Gazy v čase vydania napadnutého rozhodnutia a ani v súčasnosti nie je možné kvalifikovať ako medzinárodný ozbrojený konflikt.
Pretože súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu námietky vznesené navrhovateľom vyhodnotil ako nedôvodné, napadnuté rozhodnutie potvrdil v celom rozsahu.
O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok konania.
Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č. 71/1992 Zb.) a preto ho súd nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 O.s.p).