Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_19Co-61-2023.pdf
PDF · 93.94 KB
Case nature
Subarea
19Co/61/2023
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudkýň JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Eriky Zajacovej o návrhu navrhovateľky: A. B. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/X, zastúpená Advokátskou kanceláriou Rolníková, s. r. o. so sídlom Veľkomoravská 21, Trenčín, IČO 36 330 728, proti povinnému E. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom D., E. F. XXXX/X, zastúpený JUDr. Jozefom Herbulákom, advokátom so sídlom Brnianska 1K, Trenčín, na nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie povinného proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín, č. k. 13C/12/2023-7 zo dňa 29. marca 2023 takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
Povinný m á proti navrhovateľke nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie výrokom I. nariadil neodkladné opatrenie, ktorým sa 1) zakazuje povinnému priblížiť k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s výnimkou spoločnej účasti navrhovateľky a povinného na procesných úkonoch súdu, alebo na akýchkoľvek procesných úkonoch orgánov činných v trestnom konaní, alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených na dobu vykonania jednotlivých procesných úkonov a 2) zakazuje povinnému vstupovať do bytu č. XX nachádzajúcom sa na X. poschodí, vo vchode X bytového domu súp. č. XXXX postavenom na parc.č. XXXX/X zapísanom na LV č. XXXX pre kat. úz. D., ako aj do spoločných častí a spoločných zariadení bytového domu súp. č. XXXX. Výrokom II. navrhovateľke priznal nárok na náhradu trov konania o nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 100%. Výrokom III. rozhodol, že povinný z neodkladného opatrenia sa môže voči navrhovateľke domáhať zrušenia tohto neodkladného opatrenia postupom podľa § 334 Civilného sporového poriadku. Rozhodol podľa § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2 písm. d), e), h) a § 329 ods. 1 prvá veta, ods. 2, 3, § 334, § 336 ods. 1 CSP. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že medzi navrhovateľkou a povinným existuje právny vzťah, pretože sú manželia, ktorí žijú v spoločnej domácnosti, v obydlí, v predmetnom byte, ktorého výlučným vlastníkom je práve navrhovateľka, pričom tento stav vyžaduje bezodkladnú úpravu. Zo skutkových tvrdení navrhovateľky uvedených v návrhu a z predložených listín, z úradného záznamu zo dňa 20.03.2023 o vykázaní povinného zo spoločného obydlia vyvodil dôvodné podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke, a tak je i reálna obava fyzickej, prípadne psychickej ujmy navrhovateľky zo strany povinného. V odôvodnení akcentoval právo na ochranu života a zdravia, ktoré je ohrozované, má absolútnu povahu, je silnejšie aj ako vlastnícke (spoluvlastnícke) právo alebo i právo na obydlie, (ako je to v tomto prípade, keď povinný je manželom navrhovateľky ktorá je toho času výlučným vlastníkom predmetného bytu) toho, kto ohrozuje. Dospel preto k záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia vo vzťahu nielen k obydliu navrhovateľky, ale aj k osobe navrhovateľky, t. j. zákazom pre povinného vstúpiť do obydlia, ako aj zákazom priblíženia. Nakoľko je predpoklad účasti procesných strán na súdnom konaní, vymedzil výnimky zo zákazu priblíženia sa povinného k navrhovateľke. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1, 2 CSP a navrhovateľke ako plne úspešnej priznal nárok na ich náhradu.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie povinný, ktorý navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne a povinnému prizná právo na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom v rozsahu 100 %. Súdu vytýkal, že pristúpil k nariadeniu neodkladného opatrenia bez toho, aby mal dostatočne osvedčené rozhodné skutočnosti na nariadenie neodkladného opatrenia. Súd sa nekriticky stotožnil s tvrdeniami navrhovateľky uvádzanými v návrhu a ako jediný dôkaz vzal do úvahy úradný záznam PZ o vykázaní zo spoločného obydlia, čo ani len v rovine osvedčenia požadovaných skutočností nestačí na nariadenie neodkladného opatrenia. Uviedol, že tvrdenia navrhovateľky, že ju mal povinný fyzicky napadnúť alebo sa jej mal akýmkoľvek spôsobom vyhrážať, nie sú pravdivé a povinný ich dôrazne odmieta. Naopak, bola to navrhovateľka, ktorá fyzicky napadla povinného. V podanom odvolaní nepoprel, že manželstvo v ostatnom čase prechádza krízou, nastalo citové odcudzenie a dochádza medzi nimi k hádkam, ktoré sú však iba vo verbálnej rovine. Za ťažiskovú príčinu nezhôd považuje sklony navrhovateľky k nadmernej konzumácií alkoholu, pričom dodáva, že povinný je abstinent. Potvrdil, že v sobotu ráno 18.03.2023 sa navrhovateľa vrátila z „firemnej akcie“, razil z nej alkohol a na otázku povinného, kde bola, dostal odpoveď, že ho to nemá čo zaujímať. Navrhovateľka bola podráždená, neurotická a následne povinného fyzicky napadla, pričom povinný sa ju snažil iba odstrčiť od seba, určite jej pri tom nespôsobil žiadne zranenie. Navrhovateľka celý deň ležala na pohovke, bolo jej evidentne zle, preto išiel s maloletou trojročnou D. von. Na ďalší deň povinný vyhľadal lekárske ošetrenie a mienil podať na navrhovateľky na polícii trestné oznámenie, čo však vzhľadom na zaneprázdnenosť službukonajúceho príslušníka PZ neurobil. V nasledujúci deň, dňa 20.03. ho kontaktovali príslušníci PZ, ktorí mu doručili upovedomenie o vykázaní zo spoločného bydliska, ktorému sa v plnej miere podrobil, samozrejme ho rešpektuje a v rovnaký deň podal sťažnosť voči vykázaniu zo spoločného obydlia, kde namietal dôvody, pre ktoré bol z bytu vykázaný. K nariadenému neodkladnému opatreniu uviedol, že je bezúhonný, na Slovensku sa zdržiava už 5 rokov, má povolenie na dlhodobý pobyt a má stabilnú prácu. V súvislosti s tvrdeniami navrhovateľky o násilí a vyhrážaní mu nebolo ani len vznesené obvinenie. Súd vychádzal výlučne iba z tvrdení navrhovateľky a za „dôkaz“ vzal úradný záznam vydaný podľa § 27a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore, ktorý bol vydaný výlučne len na základe tvrdení navrhovateľky, bez objektívneho preskúmania skutkového stavu. Úradný záznam o vykázaní zo spoločného bydliska nie je dôkazom svedčiacim o násilí alebo vyhrážkach navrhovateľky. Bez ohľadu na uvedené namietal dôvod na zákaz vstupu do bytu navrhovateľky, nakoľko sám nemá záujem o obnovu spolužitia s navrhovateľkou a po 20.03.2023 si našiel samostatné bývanie formou prenájmu. Navrhovateľke odovzdal kľúče od bytu, v prípade ak by mala podozrenie, že si nechal kópiu, nič jej ako vlastníčke nebráni vymeniť si vložku v zámku vo vstupných dverách. Je si vedomý, že neoprávnený vstup do bytu je kvalifikovaný ako trestný čin porušovania domovej slobody. Z bytu sa odsťahoval, v byte nemá žiadne osobné veci. Vzhľadom na absenciu dôvodného podozrenia z násilia voči navrhovateľke považuje za nedôvodné a nezákonné aj rozhodnutie o zákaze priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť menšiu ako 50 metrov. Toto opatrenie navyše vo veľkej miere komplikuje plnenie jeho rodičovských práv a povinností k maloletej D.. Od jeho odchodu zo spoločnej domácnosti s navrhovateľkou komunikujú ohľadne výchovy maloletej D. a vyporiadania spoločného majetku. Za tým účelom by bolo vhodné sa stretnúť. Uprednostnil by stretnutie na „neutrálnej pôde“ na verejnom priestranstve, pretože má obavu z toho, že navrhovateľka ho krivo obviní z vyhrážok alebo z násilia. Platné neodkladné opatrenie mu v tom bráni. Problémy sa vyskytujú pri odovzdaní a preberaní maloletej – ak má dôsledne dodržať neodkladné opatrenie, musí pri odovzdávaní maloletej zastať 50 metrov od jej bytovky a teoreticky nechať maloletú prejsť túto vzdialenosť samú. Vo vzťahu k navrhovateľke považoval za potrebné objektívne uviesť, že aj navrhovateľka má záujem dohodnúť sa na rozvode, majetku aj maloletej a avizovala návrh na uzavretie rodičovskej dohody. K podanému odvolaniu pripojil sťažnosť voči vykázaniu zo spoločného obydlia zo dňa 20.03.2023, lekársku správu z urgentného príjmu G. D. zo dňa 19.03.2023 a rodný list maloletej D. B..
3. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne a právne správne potvrdil. Uviedla, že osobitnej povahe inštitútu neodkladného opatrenia zodpovedná zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Uviedla, že aplikácia predbežného opatrenia v zmysle § 76 ods. 1 písm. g), OSP (v súčasnosti § 325 ods. 2 písm. e) CSP) je aktuálnym a účinným prostriedkom preventívneho riešenia problematiky násilia. V jeho prospech svedčí najmä to, že v dôsledku jeho uplatnenia – zákazu vstupovania násilnej osoby – sa ohrozenej osobe poskytne pomerne rýchla ochrana, vďaka ktorej nemusí ďalej zotrvávať v spoločnom obydlí s násilnou osobou, ani nemusí opúšťať svoje obydlie, ak sa chce chrániť pred opätovnými útokmi násilnej osoby; nemusí žiť v strachu a obavách o svoj život a zdravie, a ani sa nemusí zaťažovať hľadaním náhradného ubytovania. V podanom odvolaní uviedla definíciu násilia a poukázala na ich spoločné črty. K vecným skutočnostiam uviedla, že navrhovateľka je drobnej útlej postavy na rozdiel od povinného, preto je viac ako nedôvodné predpokladať, že by navrhovateľka mala dôvod povinného napadnúť tak ako to tvrdí. V byte s povinným žila aj so svojimi dvoma deťmi z prvého manželstva, ktoré má v striedavej osobnej starostlivosti s bývalým manželom A. B. C. a tieto deti sa povinného rovnako báli, kvôli čomu aj vznikali rozpory s bývalým manželom. Uviedla, že tvrdenie povinného o nadmernom pití navrhovateľky možno vnímať len ako vymyslené klamstvo a účelovú obranu. V rámci zákazu priblíženia povinného k navrhovateľke uviedla, že na tomto zákaze trvá. Správanie povinného je absolútne nepredvídateľné. Navrhovateľka nevie presne, kde sa nachádza v čase kedy má styk s maloletou D., nedodržiava dohody o čase odovzdania, neplatí dobrovoľne žiadne výživné a opakovane sa dožaduje vycestovania s maloletou do H.. Je vecou povinného, aby znášal následky tohto zákazu a vyriešil si spôsob odovzdávania maloletej, čo rozhodne nemôže riešiť spôsobom nechať trojročné dieťa samé alebo toto odovzdať ďalšej maloletej dcére navrhovateľky. K vyjadreniu pripojila prepis „komunikácie strán“ a zápisnicu o podaní vyjadrenia týkajúce sa zrušenia trvalého pobytu povinného zo dňa 13.05.2023.
4. V písomnom vyjadrení k vyjadreniu navrhovateľky povinný zotrval na argumentácií uvedenej v podanom odvolaní. K vyjadreniu pripojil zmluvu o nájme bytu uzatvorenú medzi prenajímateľom a povinným zo dňa 04.04.2023.
5. Navrhovateľka v písomnom vyjadrení zotrvala na svojich doterajších podaniach a uviedla, že naďalej pociťuje dôvodné obavy o svoju bezpečnosť a zdravie pred povinným, ktorý sa už za trvania manželstva k nej a k maloletým deťom z prvého manželstva hrubým a vulgárnym spôsobom správal a je zrejmé, že len inštitút zákazu priblíženia k navrhovateľke a vedomie o trestnoprávnych následkoch jeho porušenia dnes poskytuje ochranu navrhovateľke. Ako dôkaz pripojila komunikáciu navrhovateľky s pánom C.. Doplnila, že podľa jej vedomostí je povinný momentálne nezamestnaný, a preto je vysoko otázny predpoklad z akých príjmov bude schopný platiť nájom. Považovala za absurdné žiadať zrušenie neodkladného opatrenia, ktoré bolo dôvodne vydané pre správanie sa povinného z dôvodov subjektívne pociťovaných komplikácií pri styku žalovaného s maloletou. Vo vyjadrení tiež uviedla, že od 07.06.2023 má povinný zrušený trvalý pobyt na „uvedenej adrese“ s tým, že prebieha správne konanie o povolenie zotrvania povinného na území Slovenskej republiky.
6. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie povinného je dôvodné.
7. Pred začatím konania alebo počas konania, ako aj po jeho skončení, môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Za splnenia uvedených zákonných podmienok možno strane uložiť najmä aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, na určenú vzdialenosť sa nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená (§ 325 ods. 2 písm. e), f), h) CSP).
8. Rozhodovanie formou neodkladného opatrenia je považované za výnimočné, keďže neodkladným opatrením súd rozhoduje v podstate bez podrobnej znalosti skutkového stavu (práve z dôvodu naliehavosti zásahu súd spravidla nevykonáva rozsiahlejšie dokazovanie), len na základe skutočností, ktoré osvedčí navrhovateľ neodkladného opatrenia.
9. Pre nariadenie neodkladného opatrenia teda nie je potrebná taká miera dôkaznej istoty ako pri vydaní rozhodnutia vo veci samej. Je však potrebné, aby boli aspoň v základnej miere osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej potreby pomerov.
10. V preskúmavanej veci súd prvej inštancie dospel k záveru, že tvrdenia navrhovateľky o dôvodnosti jej nároku na zákaz povinného priblížiť sa k navrhovateľke na vzdialenosť kratšiu ako 50 metrov s vymedzenými výnimkami a zákaz povinného vstupovať do označeného bytu boli osvedčené úradným záznamom zo dňa 20.03.2023 o vykázaní povinného zo spoločného obydlia, pričom v posudzovanom prípade „tak na základe postupu policajta vyplýva podozrenie z násilia povinného voči navrhovateľke a tak i reálna obava fyzickej prípadne psychickej ujmy navrhovateľky zo strany povinného“.
11. Aj keď vzhľadom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa uvedených v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, je potrebné tieto tvrdenia spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti, hoci pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
12. S prihliadnutím na odvolaciu argumentáciu povinného odvolací súd konštatuje, že úradný záznam o vykázaní zo spoločného obydlia v zmysle § 27a zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore zo dňa 20.03.2023 obsahuje údaj, že dňa 20.03.2023 v čase o 11:00 hod. hliadka I. B. D. aplikovala oprávnenie vykázať osobu zo spoločného obydlia s tým, že priestor, na ktorý sa vykázanie vzťahuje, je byt č. XX na X. poschodí bytového domu na adrese D., E. F. XXXX/X, uvedený je dátum a čas vykázania, označenie vykázanej osoby, označenie ohrozenej osoby a poučenie ohrozenej osobe.
13. Vychádzajúc z obsahu spisu v preskúmavanej veci odvolací súd dospel na rozdiel od súdu prvej inštancie k záveru, že navrhovateľka na základe tvrdených rozhodujúcich skutočností a pripojených listinných dôkazov hodnoverne neosvedčila také závažné konanie povinného, pre ktoré by bol daný dôvod navrhovanému neodkladnému opatreniu vyhovieť. Navrhovateľka v podanom návrhu poukazuje na dlhodobé problémy v manželstve spôsobené neprimeraným správaním povinného. Povinný nepopiera, že v ostatnom čase manželstvo prechádza krízou, s navrhovateľkou sa citovo odcudzili a dochádza medzi nimi k hádkam vo verbálnej rovine, avšak za príčinu nezhôd považuje sklony navrhovateľky k nadmernej konzumácii alkoholu. Navrhovateľka s výnimkou incidentu zo dňa 18.03.2023 (v sobotu ráno), kedy sa vrátila z firemnej akcie, žiadne incidenty nepopisuje, neuvádza, netvrdí. S výnimkou incidentu zo dňa 18.03.2023, ktorého priebeh povinný popisuje rozdielne, navrhovateľka neuvádza, že by správanie povinného voči navrhovateľke nadobudlo takú intenzitu fyzického a psychického násilia, pre ktorú by vyvstala potreba nariadiť požadované neodkladné opatrenie. Navrhovateľka neosvedčila, že jej osobná integrita vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, túto nie je možné považovať za osvedčenú, nakoľko navrhovateľka s výnimkou úradného záznamu o vykázaní povinného zo spoločného obydlia žiadne dôkazy nepredkladá. Nedisponuje žiadnou lekárskou správou, trestným oznámením, žiadnym čestným vyhlásením osôb, ktoré by prípadne mohli ako svedkovia jej tvrdenia preukázať. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže navrhovateľka dostatočným spôsobom neosvedčila ohrozenie svojej duševnej a telesnej integrity, fyzického alebo psychického násilia, nepovažoval návrh navrhovateľky na nariadenie neodkladného opatrenia za dôvodný.
14. Podľa § 329 ods. 2 CSP pre neodkladné opatrenie je rozhodujúc stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
15. Podľa odvolacej argumentácie povinného, ktorý spochybňuje napadnuté neodkladné opatrenie tým, že bolo vydané bez osvedčenia základného predpokladu, že je dôvodne podozrivý z násilného správania voči navrhovateľke, povinný uvádza, že nie je namieste ukladať mu zákaz vstupu do bytu navrhovateľky, ktorý je v jej výlučnom vlastníctve, nakoľko sám záujem o obnovu spolužitia s navrhovateľkou nemá a po 20.03.2023 si našiel samostatné bývanie formou prenájmu bytu, navrhovateľke kľúče od bytu odovzdal, z bytu sa odsťahoval a v byte nemá žiadne osobné veci, v kontexte čoho je zakazovanie jeho vstupu do bytu nadbytočné. V súvislosti s citovaným zákonným ustanovením, podľa ktorého je pre odvolací súd relevantný stav v čase vydania uznesenia prvostupňového súdu, odvolací súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 202/2018 ktorý uviedol, že „základné právo na súdnu ochranu tej strany konania, proti ktorej návrh na nariadenie zabezpečovacieho (resp. neodkladného) opatrenia smeruje, je priamo zo zákona určitým spôsobom obmedzené, a to v záujme zaistenia efektívnosti účinkov zabezpečovacieho (resp. neodkladného) opatrenia, teda preto, aby táto strana konania nemohla ešte pred nariadením opatrenia urobiť také právne kroky, ktorými by sa zmysel a účel opatrenia oslabil, resp. zmaril. Najmarkantnejšie sa obmedzenie základného práva na súdnu ochranu strany konania, proti ktorej návrh smeruje, prejavuje v tom, že tejto strane konania sa návrh nedoručuje a prvostupňový súd o ňom spravidla rozhoduje bez toho, aby sa dotknutá strana mohla k návrhu vyjadriť. Súd teda spravidla vychádza iba z obsahu návrhu a z pripojených listinných dôkazov (§ 329 ods. 1 CSP). Ak súd návrhu vyhovie, potom spolu s uznesením doručí protistrane aj samotný návrh (§ 331 ods. 1 CSP).
16. V konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom strana konania, proti ktorej návrh smeruje, nemá možnosť zaujať stanovisko k návrhu pred rozhodnutím prvostupňového súdu, taký postup odvolacieho súdu, ktorý by sa odmietol zaoberať odvolacou argumentáciou dotknutej strany konania a ňou predloženými listinnými dôkazmi len s poukazom na to, že je rozhodujúci stav v čase vydania prvostupňového uznesenia, treba považovať za popretie podstaty a zmyslu základného práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy resp. práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru.“
17. Za daného stavu, vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd zastáva názor, že nie je daná naliehavosť, resp. bezodkladná potreba úpravy pomerov z hľadiska tvrdenej dôvodnej obavy navrhovateľky o svoju bezpečnosť a zdravie pred povinným, nakoľko povinný v predmetnom byte nebýva, z bytu sa odsťahoval, navrhovateľke odovzdal kľúč a osvedčil, že na účely bývania si prenajal byt, ktoré tvrdenia navrhovateľka v odvolacom konaní nespochybňuje, dokonca potvrdzuje, že povinnému bol v byte zrušený trvalý pobyt.
18. Nakoľko navrhovateľka netvrdila a ani neosvedčila, že by sa povinný k nej správal neprimerane mimo predmetného bytu, dokonca, že by sa mimo tohto obydlia navrhovateľke vyhrážal, resp. ju fyzicky napadol, nebol daný dôvod ani na zákaz povinnému priblížiť sa k navrhovateľke.
19. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.
20. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie končí, odvolací súd o trovách konania o nariadení neodkladného opatrenia vrátane trov odvolacieho konania, s prihliadnutím na zmeňujúce rozhodnutie, rozhodol podľa zásady úspechu a povinnému priznal proti neúspešnej navrhovateľke návrh na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. O výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto uznesenia (§ 262 ods. 2 CSP).
21. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).