Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Co/134/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Branislava Brezu vo veci žalobcu AA Centrum, s.r.o., so sídlom Poprad, Ul. Levočská č. 6, zastúpeného JUDr. Mikulášom Buzgóom, advokátom v Košiciach, Ul. Štúrova č. 20, proti žalovanej: Ing. W. B., bytom T. č. XXX/XX, M., zastúpená Mgr. Petrom Bollardtom, advokátom v Bratislave, Ul. Štúrova č. 4, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. - 287 z 12.9.2012 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku o trovách konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že žalobca je výlučným vlastníkom nehnuteľností, a to časti parcely č. 768 zapísanej na LV č. XXXX, Správa katastra v Poprade, kat. úz. M. podľa geometrického plánu I. C. č. 66/2008 z 18.8.2008 ako parcela č. 768/2 - zastavaná plocha o výmere 19 m2. Určil, že o trovách konania účastníkov a trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Vychádzal zo zistenia, že predmetom sporu je časť nehnuteľnosti žalobcom definovanej ako parcela č. 768/2, na ktorej pôvodne stále drevený prístrešok o rozmeroch 3,65 x 5,08 m, tak ako je zakreslený v poľnom náčrte č. 44, vyhotovenom v rámci technicko-hospodárskeho mapovania. Parcela PKP č. 292/2, na ktorej drevená kôlňa stála, bola pôvodne zapísaná v prospech vlastníka - K. R. v celosti. Nebolo preukázané, aby spornú nehnuteľnosť previedol na právnych predchodcov žalovanej A. R. s manželkou, aj keď títo drevený prístrešok používali do roku 1977 ako sklad. Ich vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nadobudnutých kúpou od pôvodného vlastníka bolo od roku 1954 zapísané v PKP 1765. Tak z výsluchu svedkyne Ing. O., zo znaleckého posudku Ing. D., ako aj z pripojeného spisu sp. zn. X 63/2007 a poľného náčrtu vyplýva, že sporná parcela prislúchala k pozemku č. 766/1. Za bližšie nezistených okolností, bez právneho podkladu došlo pri technicko-hospodárskom mapovaní v 70 -tych rokoch k prislučkovaniu spornej parcely č. 768 a od uvedeného obdobia sporná časť nehnuteľnosti bola katastrálnym úradom vedená ako vlastníctvo právnych predchodcov žalovanej a neskôr na základe kúpnej zmluvy je vedená ako vlastníctvo žalovanej. Tento stav zohľadňovali aj vyhotovované geometrické plány. Pretože nebolo preukázané, že spornú nehnuteľnosť K. R. odkúpili právni predchodcovia žalovanej, je vlastnícke právo žalovanej týmto závažným spôsobom spochybnené. Predávajúci nemohli žalovanej odpredať časť nehnuteľnosti, ktorú nevlastnili a ani fakticky neužívali. Žalobca preukázal, že minimálne od roku 1977 nehnuteľnosť, pozemok po odstránení dreveného prístrešku užívala nerušene spočiatku štátna hospodárska organizácia, následne štátny podnik, po jeho sprivatizovaní v roku 1992 právny predchodca žalobcu, ktorý vlastnícke právo nadobudol vydržaním a od neho následne žalobca. Oprávnenosť držby a okolnosti vstupu do držby právnych predchodcov žalobcu deklaruje notárska zápisnica sp. zn. Nz 140/94, Nz 132/94, obsah ktorej spochybnený nebol. Zo strany právnych predchodcov žalobcu došlo k splneniu zákonnej podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, pretože títo boli jej

oprávnenými držiteľmi po dobu minimálne 10 rokov. Tvrdenie žalobcu o nadobudnutí pozemku štátom znárodňovacími zákonmi žalobca nepreukázal, čo však nič nemení na veci samej.

Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením

Proti rozsudku v zákonnej lehote podala odvolanie žalovaná.

Poukázala na to, že posledný zápis pozemnoknižnej zápisnici č. 1572 vo vzťahu k parcele č. 392/2 je z 22.10.1962, a to pokiaľ ide o kúpnu zmluvu z 20.8.1962. Touto kúpnou zmluvou nadobudli časť parcely č. 392/2 Pozemné stavby, národný podnik, zvyšná časť parcely č. 392/2 o výmere 85 m2 zostala vo vlastníctve K. R. v celosti. Týmto sa nenakladalo s tou časťou parcely č. 392/2, ktorá je sporným pozemkom. Parcela č. 392/2 v zostávajúcej výmere 85 m2 bola aj po roku 1962 evidovaná v pozemnoknižnej zápisnici č. 1572 kat. úz. M.. Zmena evidencie nastala až v roku 1994, kedy bola pôvodná pozemnoknižná parcela č. 392/2 pričlenená k parcele č. 766/1 a na základe notárskej zápisnice o vydržaní zapísaná na LV č. XX, kat. úz. M. v prospech ČSAO - Autorenova, a.s., teda na právneho predchodcu žalobcu. Vydržanie sporných pozemkov bolo osvedčené iba na základe viacerých kópií z pozemkovej knihy a vyhlásenie účastníka. Počas konania nebolo preukázané žiadne nakladania s vlastníckym právom k pozemnoknižnej parcele č. 392/2 po roku 1962. Časť pôvodnej pozemnoknižnej parcely č. 392/2 zodpovedajúca spornému pozemku bola podľa dostupných mapových podkladov pričlenená k terajšej parcele č. 768 už pred rokom 1972. V poľnom náčrte z roku 1972 je toto pričlenenie, teda prislučkovanie zrušené, avšak zmena sa nepremietla do evidenčného stavu po vyhlásení platnosti obnoveného operátu. Výlučnou vlastníčkou parcely č. 768 je žalovaná, ktorá ju nadobudla na základe kúpnej zmluvy z 31.5.2000.

Súd prvého stupňa nevykonal navrhnuté dôkazy, to znamená, že nevykonal dôkaz listinou v zmysle , čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozsudku. Jedným z písomných dôkazov mal byť aj geometrický plán I. C. č. 66/2008, na ktorý odkazuje aj výrok rozsudku, avšak vykonanie tohto dôkazu nepotvrdzuje žiadna zápisnica z pojednávania a tento geometrický plán sa v spise nenachádza. Kópia geometrického plánu č. 66/2008 tvorí prílohu znaleckého posudku č. 4/2012, avšak je neúplná.

Rozsudok súdu prvého stupňa je neurčitý a nevykonateľný. Vo výroku rozsudku totiž pri spornom pozemku chýba údaj o tom, či ide o pozemok registra C alebo E, pričom pri jeho špecifikácii sa odkazuje na geometrický plán I. C. č. 66/2008 z 18.8.2008. Uvedený geometrický plán netvorí prílohu rozsudku a nie je identifikovaný údajmi o autorizačnom a úradnom overení. Sporný pozemok vo výroku rozsudku nie je vymedzený takým spôsobom, aby príslušná správa katastra mohla na jeho základe zapísať vlastnícke právo žalobcu k spornému pozemku.

Žalobca nepreukázal nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému pozemku. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvého stupňa je nepochybné, že žalobca v konaní nepredložil žiaden dôkaz o tom, že by jeho právny predchodca akýmkoľvek spôsobom získal vlastnícke právo k pôvodnej pozemnoknižnej parcele č. 392/2. Prvostupňový súd odvodil vlastnícke právo žalobcu od vydržania, pričom s takýmto záverom nie je možné súhlasiť. Podmienky vydržania totiž upravuje , pričom jednou zo základných podmienok je dobromyseľnosť držiteľa v tom, že mu vec patrí. Existencia titulu držby však v konaní preukázaná nebola. Žalobca v žalobe uviedol, že jeho právny predchodca do držby vstúpil v roku 1962 na základe kúpnej zmluvy. Pozemnoknižná parcela č. 192/2 mala z K. R. prejsť na štát na základe znárodňovacích zákonov, čiže sám žalobca v priebehu konania nevedel jednoznačne identifikovať právny titul, na základe ktorého malo prejsť vlastnícke právo z K. R. na právneho predchodcu žalobcu. V konaní nebola preukázaná preto ani dobromyseľnosť držby sporného pozemku právnymi predchodcami žalobcu. To, že sporný pozemok nie je súčasťou pozemnoknižnej parcely č. 392/2, bolo zjavné z grafickej časti geometrického plánu, ktorý bol podkladom pre spísanie notárskej zápisnice sp. zn. N 140/94, Nz 132/94. Platný a dlhodobý zápis v katastri nehnuteľností svedčí v prospech žalovanej, ktorá sporný pozemok dobromyseľne nadobudla od vlastníkov evidovaných v katastri nehnuteľností. Pre rozhodnutie o žalobnom návrhu nebolo potrebné preukázať teda vlastnícke právo žalovanej. Nadobudnutie vlastníckeho práva právnym predchodcom žalobcu od K. R. je spochybnené aj tým, že v

konaní bolo preukázané, že sporný pozemok až do roku 1977 užívali právni predchodcovia žalovanej. Ak by právny predchodca žalobcu bol v roku 1977 vlastníkom parcely č. 392/2, nemal by tiež žiaden dôvod dohodnúť sa s právnymi predchodcami žalovanej na užívaní sporného pozemku výmenou za možnosť právnych predchodcov žalovanej užívať iný pozemok. V neprospech údajného vlastníckeho práva žalobcu k spornému pozemku hovorí aj to, že sporný pozemok bol v minulosti pričlenený k terajšiemu pozemku č. 768 a takto dlhodobo evidovaný. Pokiaľ žalobca uvádzal, že k prislučkovaniu spornému pozemku k terajšiemu pozemku malo dôjsť na základe administratívnej chyby, tak žiadna administratívna chyba na strane orgánov vedúcich evidenciu nehnuteľností nebola nikdy konštatovaná. Nemožno vylúčiť, že po roku 1962 došlo k ďalšiemu nakladaniu s parcelou č. 392/2 a k jej prípadnému ďalšiemu rozčleňovaniu. Pre rozhodnutie o predmetnej žalobe je podstatné preukázať, či vlastníkom sporného pozemku je žalobca.

Rozsudok súdu prvého stupňa je nedostatočne odôvodnený.

Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že prvostupňový súd mal preukázané, že žalobca nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku na základe vydržania právnym predchodcom. V odôvodnení rozsudku vo vzťahu k splneniu podmienok vydržania sa súd obmedzil iba na konštatovanie, že žalobca preukázal nerušenú držbu od roku 1977 a že oprávnenosť držby konštatuje aj Notárska zápisnica N 140/94, Nz 132/94. Z takéhoto odôvodnenia sa však nedá zistiť, na základe akého právneho titulu mala byť držba sporného pozemku právnym predchodcom žalobcu dobromyseľná a nedajú sa zistiť ani presné okolnosti plynutia vydržacej doby aj vzhľadom na skutočnosť, že až do roku 1984 nebolo vydržanie nehnuteľností podľa vtedajšej právnej úpravy vôbec možné. Súd prvého stupňa zrozumiteľne nevysvetlil, prečo sa priklonil k záverom uvedeným v rozsudku a akými úvahami sa pri rozhodovaní riadil. Na základe toho navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie alebo rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovanej navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

Odvolací súd prejednal vec podľa , , a to bez nariadenia pojednávania ( ) a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvého stupňa zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvého stupňa nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

So zreteľom na obsah odvolania žalovanej v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok napadnutého rozsudku, ktorým bolo žalobe vyhovené, a preto výrok o trovách konania, ktorý odvolaním napadnutý nebol, v odvolacom konaní preskúmavaný nebol a ako taký nadobudol právoplatnosť, a to aj so zreteľom na to, že ide o výrok, ktorým sa upravuje vedenie konania, a proti ktorému v zmysle odvolanie prípustné nie je.

Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov ak ide o hnuteľnosť a po dobu 10 rokov ak ide o nehnuteľnosť.

Do doby podľa ods. 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca ( ).

V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu ČSAO - Autorenova, a.s., Poprad a následne samotný žalobca ako právny nástupca tejto pôvodnej organizácie, nehnuteľnosť, ktorá je v súčasnosti predmetom konania, užíval dobrovoľne ako svoje vlastníctvo najmenej od roku 1977, a preto boli splnené podmienky pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti

už zo strany právneho predchodcu žalobcu, ako to správne konštatuje súd prvého stupňa, k 1.1.1992, teda k momentu účinnosti Z tejto dobromyseľnej držby predmetnej nehnuteľnosti právnym predchodcom žalobcu vychádza aj osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva, ktoré je zakomponované do Notárskej zápisnice N 140/94, Nz 132/94, ktorá taktiež potvrdzuje dlhodobú nerušenú a dobromyseľnú držbu predmetnej nehnuteľnosti zo strany právneho predchodcu žalobcu a v súčasnosti žalobcu samotného. V roku 1977 totiž v súvislosti so zakupovaním aj ďalších nehnuteľností právnym predchodcom žalobcu došlo k dohode medzi týmto právnym predchodcom žalobcu a rodinou R., na základe ktorej sa ujal právny predchodca žalobcu užívania spornej nehnuteľnosti, pričom zároveň následne došlo k odstráneniu pôvodnej drevenej stavby - kôlne, ktorá na tejto spornej ploche stála. Od tejto doby dobromyseľne a nerušene užíva právny predchodca a taktiež aj žalobca predmetnú nehnuteľnosť ako svoje vlastníctvo, čo sa premietlo aj do oplotenia predmetných nehnuteľností.

Súd prvého stupňa podrobne sa zaoberal aj vysvetlením, prečo vlastnícke právo nebolo doposiaľ z hľadiska zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností prevedené na žalobcu alebo jeho právneho predchodcu. Parcela, ktorá je predmetom konania totiž nepochybne bola súčasťou pôvodnej parcely č. 766/1, avšak v dôsledku technickej chyby pri technicko-hospodárskom mapovaní došlo k tzv. prislučkovaniu, teda k pričleneniu spornej plochy k parcele č. 768, ktorá bola vo vlastníctve právnych predchodcov žalovanej. Preto zápisy v katastri nehnuteľností svedčili v prospech žalovanej, aj keď skutočný užívací stav bol iný, tak ako to správne konštatuje súd prvého stupňa.

Nemožno preto vychádzať len zo skutočnosti, ktorá je v podstate namietaná v odvolaní žalovanej, že jediný reálny vlastnícky zápis v katastri nehnuteľnosti svedčí v prospech žalovanej. Išlo totiž, tak ako bolo vysvetlené počas dokazovania na súde prvého stupňa najmä výpoveďou svedkyne Ing. O. o technické nedopatrenie, pričom však minimálne od roku 1977 na základe dohody, ktorú ustálil aj súd prvého stupňa, užíval právny predchodca žalobcu a keďže žalobca vstúpil do všetkých práv a povinností ako právny nástupca pôvodnej organizácie ČSAO - Autorenova, a.s., je nepochybné, že vlastníkom predmetnej nehnuteľnosti v zmysle vyššie uvedeného titulom vydržania podľa je žalobca, pričom podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním, ako bolo vyššie uvedené, boli splnené k 1.1.1992 ešte právnym predchodcom žalobcu.

Za týchto okolností nie je možné konštatovať, že by rozhodnutie súdu prvého stupňa trpelo vadami nepreskúmateľnosti, ako to namieta žalobca vo svojom odvolaní. Súd prvého stupňa vo svojom odôvodnení rozhodnutia špecifikoval presvedčivé dôvody, a to jednak z pohľadu zisteného skutkového stavu, kde sa zaoberal vecou po stránke technickej (evidencia predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností) a analyzoval aj právnu stránku, kedy správne poukázal na ustanovenie a titulom pre vstup do dobromyseľnej držby bola pre súd prvého stupňa (ako aj pre odvolací súd) dohoda z roku 1977, ktorú uzavrel právny predchodca žalobcu s p. R..

Pokiaľ ide o vykonávanie dôkazov, súd prvého stupňa sa oboznámil so všetkými listinnými dôkazmi, ktoré sú v spise, tieto boli prístupné aj účastníkom konania, pričom pokiaľ ide o geometrický plán pod č. 66/2008 I. C., tento bol úradne overený podľa , náležitosťami a presnosťou zodpovedá predpisom, to znamená, že je listinou a technickým podkladom, na základe ktorého je možné rozsudok súdu prvého stupňa vykonať.

Za týchto okolností odvolací súd nezistil žiadne vady rozsudku súdu prvého stupňa alebo závažné procesné pochybenia konania predchádzajúceho vydaniu tohto rozsudku, ktoré by spochybňovali správne zistený skutkový stav zo strany súdu prvého stupňa, ako aj jeho právne závery, pričom nie je možné sa stotožniť ani s tvrdeným nepreukázaním nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcom, tak ako je to uvedené v odvolaní žalovaného v zmysle vyššie uvedených skutkových zistení súdu prvého stupňa, ako aj záverov odvolacieho súdu.

Preto postupom podľa odvolací súd rozsudok vo veci samej ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle

Poučenie:

Proti rozsudku odvolanie nie je prípustné.