Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_21C-25-2020.pdf
PDF · 91.4 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Róbertom Madarászom, v právnej veci žalobcu : Rozhlas a televízia Slovenska, IČO: 47 232 480, so sídlom Mlynská dolina, Bratislava, proti žalovanému : Z. E., H.. XX.XX.XXXX, C. S. XX, o zaplatenie 165,48 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 134,56 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 62,62 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca svojím návrhom doručeným súdu dňa 08.09.2020 žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 165,48 eur spolu s prísl. a náhrady trov konania. Žalobca svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti (ďalej len „úhrada") podľa § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon") vo výške 4,64 eur podľa § 6 ods. 1 Zákona s periodicitou platenia úhrad: mesačná, v zmysle § 7 Zákona. Žalobca kontrolou úhrad v zmysle § 8 Zákona zistil, že žalovaný ku dňu podania tohto návrhu na tunajší súd nezaplatil úhradu v zmysle Zákona za kontrolované obdobie 01.06.2017 - 31.01.2020. Žalobca v zmysle § 10 ods. 2 Zákona písomnou výzvou zo dňa 28.01.2020 odoslanou prostredníctvom Slovenskej pošty, a.s., vyzval žalovaného na zaplatenie omeškanej úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy. Nakoľko žalovaný nezaplatil úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia uvedenej výzvy, je žalovaný povinný v zmysle § 10 ods. 3. Zákona zaplatiť aj pokutu. Dlh žalovaného predstavuje sumu 148,48 eur, ktorá pozostáva z 32 neuhradených mesačných predpisov v kontrolovanom období 01.06.2017 - 31.01.2020. Výška dlhu je súčinom počtu neuhradených predpisov v kontrolovanom období a sadzby úhrady v zmysle § 6 ods. 1 Zákona. Keďže žalovaný svoj dlh nezaplatil na základe vyššie uvedenej výzvy, súd žalovanému vyúčtoval aj pokutu vo výške 17,- eur a zaplatené poštové sadzby vo výške 1,85 eur.
2. Súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel platobným rozkazom č.k. 21C/25/2020-11 zo dňa 10.09.2020. Voči predmetnému platobnému rozkazu podal žalovaný vecne odôvodnený odpor v zákonnej lehote, na základe ktorého súd následne platobný rozkaz zrušil. Žalovaný svoj odpor odôvodnil tým, že so žalobcom nemá žiaden vzťah, žiadnu službu si od neho neobjednal, ani mu nebola dodaná. Výzva na zaplatenie nedoplatku mu bola doručená sprostredkovane cez príbuzných. Keďže vo výzve bola uvedená nesprávna adresa, žalovaný sa ňou nijak nezaoberal.
3. Žalobca vo vyjadrení k odporu uviedol, že žalovaný je evidovaný ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste F. R. XX, S., G. E.M. XXZZSXXXXXXXXXXX, N.: XXXXXXXXXX, a teda v tomto
mieste mu vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti poskytované RTVS v zmysle zákona o úhrade. K tvrdeniu, že žalovaný na danom odbernom mieste služby žalobcu nevyužíva a že žalovaný nemá so žalobcom žiadny hospodársky, obchodný či spotrebiteľský vzťah uviedol, že pre určenie postavenia platiteľa úhrady v zmysle § 3 písm. a) zákona o úhrade nie je rozhodujúce, či osoba využíva služby verejnosti v oblasti televízneho alebo rozhlasového vysielania. Jediným kritériom je skutočnosť, že určitú osobu eviduje dodávateľ elektriny ako odberateľa elektriny v danom odberovom mieste. Nárok žalobcu nevyplýva zo spotrebiteľskej zmluvy a žalobca nie je dodávateľom v zmysle § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
4. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril podaním zo dňa 22.01.2021, ktorý považuje zákon č. 340/2012 Z.z. za nespravodlivý, lebo bez akejkoľvek súvzťažnosti medzi dodaním elektriny a dodaním služieb RTVS vzniká pre žalovaného povinnosť platby za službu, ktorú nechce ani si ju neobjednal. Žalovaný tiež poukázal na svoje majetkové a sociálne pomery, a teda že je evidovaná nezamestnaná na úrade práce, má viac exekučných konaní, do náhradnej osobnej starostlivosti jej bola zverená jej vnučka. Navrhuje konanie zastaviť.
5. Následne súd žalobe v celom rozsahu vyhovel rozsudkom č.k. 21C/25/2020-67 zo dňa 12.10.2021. Žalovaný podal odvolanie voči predmetnému rozsudku. V dôsledku toho Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 10Co/66/2022-133 zo dňa 27.04.2023 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd vo svojom odvolaní okrem iného dospel k záveru, že vzťah medzi stranami sporu má spotrebiteľský charakter, keďže žalobca je dodávateľom verejnoprávnych služieb, pričom tento vzťah je odvodený od spotrebiteľskej zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s dodávateľom elektrickej energie. Z toho dôvodu bude potrebné aplikovať ustanovenia o procesnej obrane spotrebiteľa ex-offo, použitím extenzívneho výkladu, teda nielen pri primárnych zmluvných vzťahoch, ale aj pri odvodených vzťahoch od spotrebiteľských zmluvných vzťahov.
6. Následne súd nariadil pojednávanie na 15.08.2023 o 09:00, pričom na predmetné pojednávanie sa žiadna zo strán konania nedostavila. Žalobca svoju neprítomnosť ospravedlnil podaním zo dňa 31.07.2023 a súhlasil s rozhodnutím bez jeho neprítomnosti, avšak žalovaný svoju neúčasť neospravedlnil.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výzvou na zaplatenie nedoplatku, prehľadom predpisov a platieb z databázy žalobcu, potvrdením tarifnej ceny za úradnú zásielku z 03.09.2019, čestné prehlásenie žalovaného, rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č.k.7P/47/2016-28 z 10.01.2017, ako aj s ostatnými vyjadreniami strán a zistil tento skutkový a právny stav veci:
8. V predmetnom konaní skutkový stav nebol sporný, čiže žalovaný ako fyzická osoba, je odberateľom elektrickej energie na odbernom mieste F. R. XX, S.. Nebolo sporné ani to, že žalovaný neuhrádzal žalobcovi poplatok vo výške 4,64 eur mesačne, pričom mu za obdobie od 01.06.2017 do 31.01.2020 vznikla výška dlhu 148,48 eur, ktorý žalovaný nezaplatila ani z časti.
9. Sporné medzi stranami však bolo, či bola žalovanému riadne doručená výzva žalobcu zo dňa 28.01.2020. Výzva bola adresovaná osobe Z. E. H. B. K. C. X/XXXX, M. K.. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalovanému nebola predmetná výzva riadne doručená, a to z toho dôvodu, že na výzve bola nesprávne uvedená adresa žalovaného, pričom menšia nesprávnosť sa vyskytla aj v jeho priezvisku. Z týchto dôvodov mohol žalovaný odôvodnene predpokladať, že predmetná výzva bola určená inej osobe. Predmetnú skutočnosť potvrdzuje aj to, že podľa žalovaného predmetná výzva mu bola sprostredkovane odovzdaná od príbuzných. Toto tvrdenie potvrdzuje aj ten fakt, že podpisy na spornej doručenke a podaní žalovaného sú aj laickým pozorovateľom možné označiť za rozličné podpisy, teda je možné pochybovať o tom, že žalovaný spornú doručenku v skutočnosti prevzal.
10. Podľa ust. § 3 písm. a) zák. č. 340/2012 Z.z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ako „zákon č. 340/2012 Z.z.“) platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome.
11. Podľa ust. § 3 písm. b) citovaného zákona platiteľ úhrady (ďalej len "platiteľ") je zamestnávateľ, ktorý v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu zamestnáva aspoň troch zamestnancov; na účely tohto zákona sa služobný úrad posudzuje ako zamestnávateľ.
12. Podľa ust. § 6 ods. 1 citovaného zákona platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eura za každý aj začatý kalendárny mesiac.
13. Podľa ust. § 7 ods. 2 citovaného zákona úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.
14. Podľa ust. § 10 ods. 1 až 3 citovaného zákona, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb 23) súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur.
15. Podľa ust. § 54a Občianskeho zákonníka premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.
16. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
17. Súd v prvom rade poukazuje na to, že od 01.07.2023 bol zrušený zákon č. 340/2012 Z.z., avšak zákon č. 532/2010 Z.z. o Rozhlase a televízii Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov vo svojom § 27b ustanovuje, že žalobca naďalej zabezpečuje výber a vymáhanie poplatkov za služby verejnosti poskytované žalobcom, ktoré poplatníkovi vznikli do 30.06.2023. To znamená, že žalobca je naďalej aktívne legitimovaný v tomto konaní na vymáhanie uplatneného nároku.
18. Žalovaný v predmetnej veci predovšetkým namietal, že so žalobcom nemá žiaden vzťah, žiadnu službu si od neho neobjednal, ani mu nebola dodaná. Tu súd poukazuje na znenie § 3 písm. a) zákona č. 340/2012 Z.z., podľa ktorého platiteľom úhrady za služby verejnosti je fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Žalovaný nepopieral, že by nebol fyzickou osobou, ktorá odoberá elektrickú energiu v domácnosti. Z toho dôvodu mu vznikla povinnosť hradiť predmetnú úhradu za službu verejnosti, pričom citovaný zákon je koncipovaný v takom zmysle, že poplatková povinnosť fyzickým osobám vzniká zo zákona a je bezpredmetné, či bola medzi fyzickou osobou a žalobcom uzatvorená zmluva, alebo či si fyzická osoba poskytovanie týchto služieb vyžiadala alebo nie. Taktiež povinnosť platiť úhradu za tieto služieb vzniká bezohľadu na to, či poplatník reálne využíva žalobcom poskytnuté služby. Na základe toho možno jednoznačne konštatovať, že žalovanému vznikla povinnosť platiť žalobcovi úhrady za služby verejnosti. Súd taktiež poukazuje na to, že na predmetnú povinnosť žalovaného nemajú vplyv ani jeho osobné alebo majetkové pomery, okrem tých, ktoré by odôvodňovali oslobodenie spod platenia poplatkov za služby verejnosti poskytované žalobcom v zmysle § 5 zákona č. 340/2012 Z.z. Žalovaný však splnenie týchto podmienok ani netvrdil ani nepreukázal a z toho dôvodu súdu nezostalo nič iné, ako konštatovať jeho povinnosť platiť žalobcovi uvedené úhrady.
19. Na druhej strane, keďže je však v tomto konkrétnom prípade súd viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v zmysle § 391 ods. 2 CSP, bolo potrebné aplikovať na vzťah strán konania ustanovenia upravujúce spotrebiteľské vzťahy v súlade s odôvodnením uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 10Co/66/2022-133 zo dňa 27.04.2023. Žalobca totiž vystupuje v pozícii dodávateľa, kedy svoje služby poskytuje v rámci svojej podnikateľskej činnosti, pričom vzťah medzi ním a žalovaným vznikol ako odvodený vzťah od spotrebiteľskej zmluvy, ktorú žalovaný uzatvoril s dodávateľom elektrickej energie. Na základe toho súd ex-offo aplikoval na predmetný prípad § 54a Občianskeho zákonníka v spojení s § 101 Občianskeho zákonníka upravujúce premlčanie. V zmysle citovaný ustanovení sa v prípade spotrebiteľských vzťahov na premlčanie je súd povinný prihliadať z úradnej povinnosti.
20. Súd tak posúdil uplatnený nárok žalobcu v tom zmysle, či ten je alebo nie je premlčaný. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z.z. úhrada za aktuálny mesiac je splatná posledný deň tohto mesiaca. Z predložených listín je zrejmé, že žalobca si uplatňuje svoj nárok za obdobie od 01.06.2017 do 31.01.2020. Žaloba bola podaná na súd dňa 08.09.2020. Premlčacia doba v tomto prípade je všeobecná trojročná. Poplatok za mesiac 06/2017 bol splatný dňa 30.06.2017, za mesiac 07/2017 dňa 31.07.2017 a za mesiac 08/2018 dňa 31.08.2017. Z uvedeného následne jednoznačne vyplýva, že žaloba bola podaná až po uplynutí premlčacej doby v prípade poplatkov za mesiace od 06/2017 do 08/2017 a to dňa 30.06.2020 za poplatok splatný 30.06.2017, dňa 31.07.2020 za poplatok splatný dňa 31.07.2017 a dňa 31.08.2020 za poplatok splatný dňa 31.08.2017. z toho dôvodu súd žalobe vyhovel len v časti uplatnených poplatkov za obdobie od 09/2017 do 01/2020 v sume 134,56 eur a nárok uplatnený v časti za poplatky za mesiace jún 2017 až august 2017 zamietol z dôvodu uplynutia premlčacej doby.
21. Súd žalobu zamietol aj v časti o zaplatenie pokuty vo výške 17,- eur výdavky s uplatnením pohľadávky vo forme poštových sadzieb vo výške 1,85 eur v zmysle § 10 ods. 2 a 3 zákona č. 340/2012 Z.z., keďže ako bolo uvedené vyššie žalobca nepreukázal riadne doručenie výzvy na zaplatenie zameškaných poplatkov žalovanému. Žalovaný totiž podľa názoru súdu dôvodne namietal doručenie predmetnej výzvy, kedy na doručenke a aj v samotnej výzve bolo priezvisko žalovaného nesprávne označené, hoci išlo o malú chybu v písaní, avšak s poukazom na to, že v týchto písomnostiach bola uvedená adresa úplne odlišná od adresy trvalého pobytu žalovaného, ako aj od adresy odberného miesta elektriny žalovaného, žalovaný oprávnene pochyboval, či je predmetná výzva adresovaná jemu. Zo spisu je ďalej aj laickým pozorovaním zrejmé, že podpis na spornej doručenke sa s podpismi žalovaného na podaniach adresovaných súdu nestotožňujú. Na základe toho má súd za to, že žalobca nepreukázal riadne doručenie výzvy na zaplatenie žalovanému a z toho dôvodu mu nevznikol nárok na zaplatenie pokuty a poštových sadzieb.
22. Žalobca bol v konaní úspešný v časti o zaplatenie sumy 134,56 eur, čo predstavuje 81,31 % z uplatneného nároku. Na druhej strane však žalovaný bol úspešný v časti o zaplatenie sumy 30,92 eur, čo predstavuje 18,69 % z uplatneného nároku. Na základe toho následne možno určiť, že čistý úspech žalobcu v predmetnom konaní predstavuje 62,62 %, a z toho dôvodu mu súd priznal v zmysle § 255 ods. 2 CSP nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 62,62 %.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Dunajská Streda.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. V odvolaní sa popri uvedených všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa z.č. 233/95 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.