Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4CoP/39/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a členov Mgr. Miloša Koleka a JUDr. Zuzany Biščákovej, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého N. S., J.. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpeného v konaní opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny H., pochádzajúceho z matky M. S., J.. XX.X.XXXX, G. K. X, N., právne zastúpenej JUDr. Marcelou Kuníkovou, advokátkou so sídlom Bernolákova 17, Spišská Nová Ves, a otca F. V. S., J.. XX.X.XXXX, G. K.Q. XXX/XX, I. Ď., právne zastúpeného JUDr. Milanom Knopom, advokátom so sídlom Krmanova 1, Košice, v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie, teraz Mestský súd Košice, pod sp. zn. zo dňa 22.9.2022, takto

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok, s tým, že otec je povinný prispievať zo sumy 440,- eur, sumou 300,- eur mesačne na bežné výživné k rukám matky, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred a sumou 140,- eur na tvorbu úspor pre maloletého, ktoré bude poukazovať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na osobitný účet maloletého zriadený matkou, ktorý je matka povinná zriadiť a oznámiť jeho názov a číslo účtu otcovi do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Dáva súdu prvej inštancie podnet za začatie konania podľa o rodine

III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

I. Predmet konania

1. Matka podala návrh na zvýšenie výživného na maloletého syna a žiadala, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. zo dňa 31.8.2015 tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. S., J.. XX.XX.XXXX výživným vo výške 440,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Svoj návrh odôvodnila tým, že v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom, mal maloletý N. Q. rokov, odvtedy uplynulo šesť rokov, v súčasnosti má maloletý syn XX rokov a je Š. X. ročníka Q. A.. Matka rozpísala svoje pravidelné mesačné náklady a náklady na maloletého syna a uviedla svoj mesačný príjem vo výške 636,- eur.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Okresný súd Košice - okolie ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom rozhodol tak, že:

„zmenil rozsudok Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. - 137 zo dňa 31.8.2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach, č. k. - 166 zo dňa 27.5.2016 v I. výroku rozsudku takto: Otec je povinný prispievať na výživu maloletého N. S., nar. XX.XX.XXXX sumou 440 EUR mesačne od 2.11.2021 do budúcna, vždy do 15. dňa v každom mesiaci vopred k rukám matky maloletého, počnúc októbrom 2022. Dĺžne výživné na maloletého za obdobie od novembra 2021 do októbra 2022 spolu v sume 2420 EUR sa otec zaväzuje zaplatiť v pravidelných piatich mesačných splátkach po 484 EUR splatných vždy spolu s bežným výživným k rukám matky pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd prvej inštancie v odôvodnení predmetného rozsudku uviedol, že pri novourčenom výživnom vychádzal z majetkovej situácie otca. Súd prvej inštancie bližšie nedokazoval výdavky otca s odôvodnením, že po odrátaní všetkých otcom deklarovaných výdavkov od jeho preukázaných príjmov mu ostáva na bežnú spotrebu suma vo výške 1387,- eur a z tejto sumy predstavuje výdavok na výživné pre syna 1/3. Z celkovej sumy príjmu otca predstavuje výživné len 1/8. Súd prvej inštancie poukázal na to, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojho rodiča, teda výživné sa neurčuje len podľa preukázaných skutočných výdavkov, ale určuje ho s prihliadnutím na to, aké by tieto výdavky mohli byť, ak by dieťa s povinným žilo a zdieľalo jeho životnú úroveň. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku ďalej uviedol že prihliadal aj k tomu, že otec sa na osobnej starostlivosti o dieťa nepodieľa.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil § 65 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75, §77 a § 78 Zákona o rodine.

5. Súd prvej inštancie uviedol, že o trovách konania rozhodoval na základe návrhu matky.

III. Odvolanie, vyjadrenie účastníkov konania

6. Proti napadnutému rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec. Žiadal, aby súd zmenil rozsudok tak, že otca zaviaže platiť na výživu maloletého 200,- eur mesačne od troch dní od právoplatnosti rozsudku a vo zvyšnej časti návrh zamietne, zruší rozsudok v časti dlžného výživného na maloletého. Otec odvolanie odôvodnil tým, že súd v napadnutom rozsudku vychádzal zo skutkových zistení, že priemerný mesačný príjem otca bol 2.988,87 eur a 530,- eur príjem od ďalšieho zamestnávateľa. Matka deklarovala svoje výdavky, ktoré neboli skutočnými výdavkami v prospech maloletého. Súd prihliadal na to, že otec sa na osobnej starostlivosti o maloletého nepodieľa. Otec v odvolaní argumentoval, že súd vychádzal vo svojom rozhodnutí z nesprávnych a nedostatočných skutkových zistení, ktoré by tvorili podklad pre spravodlivé rozhodnutie a vec nesprávne právne posúdil. Uviedol, že sa nevyhýba svojím povinnostiam, ale je spravodlivé, aby sa prihliadalo na reálne možnosti a tiež odôvodnené potreby otca a jeho rodiny. Za zmenu pomerov nemožno považovať nadobudnutie rodinného domu do BSM, pretože ide o zabezpečenie základnej potreby otca a jeho rodiny a tým sú nevyhnutné výdaje na hypotéky a pôžičky. Nemožno sa stotožniť so závermi súdu, keď bez ďalšieho dokazovania a riadneho zistenia skutkového stavu v otázke odôvodnených potrieb maloletého vychádzal z premisy, že výdaje maloletého sú porovnateľné s výdajmi dospelého. Rozhodnutie súdu o dlžnom výživnom je paušálne a pre otca zničujúce, pretože nie je schopný ho uhradiť bez toho, aby sa zadlžoval. Otec sa zároveň v podanom odvolaní vyjadril k tomu, že nie jeho vinou maloletý syn s ním odmieta kontakt a je to zrejmé z postoja matky, kde maloletého priviedla na pojednávanie a trvala na jeho prítomnosti, kde sa nie lichotivým spôsobom vyjadroval na stranu otca. Ak maloletý nemá pre otca iné oslovenie ako „sploditeľ“, nedáva otcovi ani elementárnu úctu, je potrebné skúmať, či je výživné v súlade s dobrými mravmi.

7. Matka v písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu otca uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako vecne správny. Uviedla, že otec odvolanie odôvodnil hlavne tým, že: „maloletý nemá pre otca iné oslovenie ako „sploditeľ“, nedáva otcovi ani elementárnu úctu, je potrebné skúmať, či je výživné v súlade s dobrými mravmi.“ Poukázala na to, že v zmysle § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými mravmi, to však neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa. Z uvedeného dôvodu má za to, že súd prvej inštancie správne vymedzil merito veci na rozhodnutie. Zo strany súdu bolo vykonané rozsiahle dokazovanie, ktorým bolo preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne a že od poslednej úpravy výživného došlo k zmenám odôvodnených potrieb

objektívne, t.j. súd prihliadol na vývoj životných nákladov, ako aj subjektívne, t.j. prihliadol na zmenu pomerov povinného - otca, ako aj oprávneného - maloletého syna.

8. Kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom konania v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s , ) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku podľa ustanovenia .

10. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku.

12. Podľa čl. 3 ods.1 Dohovoru o právach dieťaťa, záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

13. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

14. Odvolací súd mal z obsahu spisu preukázané, že naposledy vo veci vyživovacej povinnosti rozhodoval Okresný súd Spišská Nová Ves rozsudkom pod sp. zn. zo dňa 31.8.2015, ktorým zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany pod sp. zn. zo dňa 24.5.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave pod sp. zn. zo dňa 5.10.2011 a to tak, že zvýšil výživné zo strany otca na maloletého N. zo sumy 150,- eur mesačne na sumu 200,- eur mesačne. V čase rozhodovania bol maloletý N. vo veku O. rokov, navštevoval X. V. L. školy. Býval spolu s matkou a maloletou sestrou v prenajatom 3-izbovom byte. Príjem matky v tom čase tvoril rodičovský príspevok na dcéru, prídavky na deti a výživné na maloleté deti.

15. Z doposiaľ vykonaného dokazovania bolo súdom prvej inštancie zistené, že maloletý N. je Ž. Q. A.. Súd prvej inštancie tieto výdavky na maloletého syna deklarované matkou podrobnejšie neskúmal a prevzal ich ako preukázané do odôvodnenia napadnutého rozsudku ako opodstatnené náklady maloletého dieťaťa. Odvolací súd tu poukazuje na to, že maloletý trávi voľný čas predovšetkým bicyklovaním a hraním počítačových hier. Je samozrejmé, že dieťa má aj voľnočasové aktivity, v ktorých je potrebná podpora rodičov, na druhej strane výdavky uvádzané matkou na tieto aktivity ako výdavku na opravy bicykla vo výške 80,- eur mesačne a 30,- eur mesačne na nákup počítačových hier, sú výdavkami vysokými, nepreukázanými, pričom nebolo zistené, aby bol maloletý členom nejakého cyklistického

klubu, pričom aj výdavok na nové počítačové hry každý mesiac vo 30,- eur sa zdá byť vysoký. Zároveň odvolací súd upriamuje pozornosť na výdavok deklarovaný matkou na nákup oblečenia pre maloletého syna vo výške 220,- eur každý mesiac, čo odvolací súd považoval za nedôvodný, keďže maloletý je Š. A. a nebolo preukázané, aby výdavky na oblečenie v takejto výške boli pre neho potrebné či už vzhľadom k úrovni školy, či nejakej inej aktivite mimo školy.

16. K majetkovej situácii otca súd prvej inštancie v odôvodnení uviedol že jeho čistý mesačný príjem za rok 2021 bol vo výške 2.988,87 eur a vo výške 530,- eur v čistom ako ďalší príjem. Otec žije so súčasnou manželkou v rodinnom dome, ktorý je v BSM manželov, má okrem maloletého syna vyživovaciu povinnosť na plnoletú dcéru vo výške 120,- eur mesačne. Súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku podrobne uviedol, že otec spláca hypotekárne úvery v mesačných splátkach 309,- eur a 319,- eur na kúpu rodinného domu, ďalej spláca pôžičky v mesačných splátkach 212,- eur, ktorá bola braná na kúpu rodinného domu a úpravu okolia, vo výške 223,- eur na rekonštrukciu rodinného domu, vo výške 162,- eur na kúpu osobného motorového vozidla, ktoré užíva jeho manželka. Ďalej pôžičky s mesačnou splátkou vo výške 134,- eur a 64,- eur na kúpu pozemku, ktorý následne otec v roku 2018 predal za sumu 21.000,- eur, pričom tieto finančné prostriedky použil na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu. Otec výdavky na domácnosť, a to platbu plynu, elektriny a vody uvádzal vo výške 400,- eur mesačne.

17. Odvolací súd pri ustálení výšky bežného výživného pre maloletého vychádzal z odôvodnených potrieb maloletého, pričom tak, ako uvádzal vyššie, nie všetky náklady na voľnočasové aktivity v uvádzanej výške a náklady na nákup oblečenia sú dôvodné. Maloletý N. je vo veku XX rokov, nemá žiadne zdravotné problémy, je Š. A.. V súvislosti s návštevou školy neboli zistené žiadne mimoriadne výdavky. Matka spolu s maloletým synom býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej druha, má vyživovaciu povinnosť ešte k maloletej dcére N.. Otec maloletého uhrádza výživné na syna vo výške 220,- eur mesačne, iným spôsobom sa na výchove syna nepodieľa.

18. Odvolací súd pri určení výšky výživného na maloletého vychádzal jednak z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa a príjmu otca, pričom za dôležité považoval to, že otec sa o syna nezaujíma, jediným spôsobom ako si plní svoje rodičovské povinnosti je platenie výživného. Príjem otca je v priemere vo výške 3.518,87 eur mesačne. Otec má ešte jednu vyživovaciu povinnosť k dcére. Vychádzajúc okrem zisteného príjmu otca a odôvodnených potrieb maloletého syna, aj z tabuliek pre výpočet výživného vypracovaných Ministerstvom spravodlivosti Českej republiky, ktoré sú súčasťou judikatúry aj slovenských súdov ako pomôcka pre výpočet výživného, by výška výživného zo strany otca mala byť vo výške 18 % z jeho príjmu, teda vo výške 630 eur mesačne. Daná suma je len orientačná a je potrebné ju vnímať ako pomôcku pri určovaní vyživovacej povinnosti. Je potrebné tu zohľadniť aj ostatné súvislosti, ako je ďalšia vyživovacia povinnosť otca, ako aj jeho výdavky predovšetkým základné výdavky, ako je strava, bývanie, cestovné a podobne.

19. Vychádzajúc z takto ustáleného výsledku dokazovania je potrebné určiť výživné zo strany otca na jednej strane tak, aby zodpovedalo odôvodneným potrebám maloletého syna, toho, že otec sa iným spôsobom o syna nezaujíma, teda nemá ďalšie náklady na starostlivosť o syna nad rámec výživného a výživné určiť v súlade s ustanovením , aby životná úroveň syna a otca bola v zásade rovnaká.

20. Návrh matky na zvýšenie výživného je dôvodný, výživné bolo naposledy určené v čase, keď mal syn Š. rokov a nálady na jeho starostlivosť a výživu boli podstatne menšie. Už len samotný faktor uplynutia času skoro desať rokov je dôvodom na zvýšenie výživného.

21. Odvolací súd určil výšku bežného výživného zo strany otca na maloletého syna vo výške 300,- eur mesačne, čo považoval za sumu riadne preukazujúcu odôvodňujúcu potreby maloletého syna na základné výdavky ako je strava, oblečenie, bývanie, školské výdavky, ako aj výdavky na voľnočasové aktivity. Z obsahu spisu nevyplývajú výdavky na maloletého syna, ktoré by prevyšovali mesačne túto sumu. Maloletý nemá žiadne výrazné zdravotné problémy, obmedzenia v strave, nie je členom žiadneho športového klubu. Skutočnosť, že matka maloletého uvádzala mesačne výdavky na jeho oblečenie vo výške 220,- eur a výdavky na opravy bicykla 80,- eur a nákup počítačových hier vo výške 30,- eur mesačne neznamená, že to súd bez ďalšieho príjme ako reálne a odôvodnené výdavky na maloletého syna. Matka predložila v rámci konania doklady o nákupe oblečenia, ktoré predkladala dvojito aj v konaní vo vzťahu k maloletej dcére, zároveň napríklad doklad o nákupe inteligentných hodiniek, nie je dokladom

o nákupe oblečenia a ide o ojedinelý nákup neopakujúci sa v ďalších mesiacoch. Výdavok vo výške 220,- eur na oblečenie každý mesiac odvolací súd považuje za neadekvátny vzhľadom k veku maloletého a jeho aktivitám, preto ho neuznal v takejto výške za každý mesiac. Taktiež výdavok na opravu a servis bicykla vo výške 80,- eur mesačne za situácie, kedy matka zakúpila synovi nový bicykel a tento jazdí na bicykli len ak je na to vhodné počasie (čo napríklad v zimných mesiacoch nie je), pričom maloletý nie je členom žiadneho cyklistického klubu, je neprimeraný. Nemožno taktiež súhlasiť s výdavkom uvádzaným matkou na nákup počítačových hier pre syna vo výške 30,- eur, čo nebolo preukázané v konaní.

22. Podľa , ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

23. Odvolací súd vychádzajúc z mesačného čistého príjmu otca považoval za odôvodnené určenie výživného vo forme tvorby úspor pre maloletého syna. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti platí základná premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje lepšie majetkovo zabezpečený rodič. Odvolací súd z vykonaného dokazovania stanovil výšku bežného výživného pre maloletého 300,- eur mesačne, pričom rozdiel medzi tým, čo je povinný rodič schopný uhrádzať na výživnom a tým, čo je maloletý schopný mesačne spotrebovať, má slúžiť na tvorbu úspor. Odvolací súd z uvedených dôvodov, keďže príjem otca je dostatočný na určenie výživného vo forme tvorby úspor a vychádzajúc z návrhu matky na zvýšenie výživného, ako aj potrieb maloletého syna, kde je predpoklad jeho ďalšieho štúdia po dosiahnutí plnoletosti, súd určil sumou vo výške 140,- eur mesačne, ako výživné na tvorbu úspor. Takáto forma výživného je plne v prospech maloletého syna, ktorý následne bude môcť našetrené finančné prostriedky v plnoletosti využiť podľa vlastného uváženia.

24. Odvolací súd dal súdu prvého stupňa zároveň podnet na začatie konania o uloženie výchovného opatrenia maloletému, ako aj rodičom podľa o rodine. Aj napriek tomu, že predmetom konania bolo zvýšenie výživného, z vykonaného dokazovania výsluchom účastníkov konania, ako aj samotného výsluchu maloletého kolíznym opatrovníkom je zrejmé, že medzi otcom a maloletým synom nie je vybudovaný žiadny vzťah, syn sa dokonca o otcovi vyjadruje hanlivo. Je zrejmé, že takýto stav v rodine spôsobili samotní rodičia a správanie sa ich syna je len dôsledkom ich vzájomného vzťahu a výchovy. Z uvedeného dôvodu sa odvolaciemu súdu javilo za nevyhnutné sa aspoň pokúsiť o nápravu vzťahov v rodine a to prostredníctvom špecializovaného poradenstva.

25. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením .

26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 ( zákona číslo o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).