Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/546/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a členov senátu JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci navrhovateľa: J. J., narodený X.X.XXXX, bytom V., B. XX, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou (matkou): T. J., bytom V., B. XX, proti odporcovi: Bc. N. J., narodený XX.X.XXXX, bytom L. XXX, o návrhu navrhovateľa na zvýšenie výživného a návrhu odporcu na zníženie výživného, na odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Piešťany zo dňa 23. októbra 2012 č.k. -326 - navrhovateľa v časti, ktorou bol návrh na zvýšenie výživného zamietnutý a odporcu v časti, ktorou bol návrh na zníženie výživného zamietnutý, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd výrokom I. návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného zamietol, výrokom II. návrh odporcu na zníženie výživného rovnako zamietol, výrokom III. a IV. navrhovateľovi ani odporcovi náhradu trov konania nepriznal, vo výroku V. rozhodol, že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.

Rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou ustanovení § 62, § 75 ods. 1 a 2, § 76 ods. 1 a 2, § 77 ods. 1 a 2, § 78 ods. 1 až 3 Zákona o rodine. Vecne argumentoval tým, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti došlo síce na strane navrhovateľa k nárastu výdavkov v súvislosti s nástupom na vysokoškolské štúdium v C. XXXX, avšak v rovnaký mesiac pribudla odporcovi ďalšia vyživovacia povinnosť, keď sa mu narodila dcéra I.. Z uvedených dôvodov súd potom návrh navrhovateľa na zvýšenie výživného, rovnako ako aj návrh odporcu na zníženie výživného, zamietol. Súd pritom vychádzal zo zistení, že za čas od predchádzajúcej úpravy výživného naposledy rozsudkom Okresného súdu v Trnave -76, kedy bola vyživovacia povinnosť odporcu na navrhovateľa s účinnosťou od 9.4.2008 stanovená na sumu 3.500,- Sk mesačne, priemerný čistý mesačný príjem matky navrhovateľa mierne vzrástol zo sumy 865,84 Eur na sumu 966,21 Eur v roku 2010, na sumu 1.023,03 Eur v roku 2011 a na sumu 956,63 Eur v prvom polroku 2012. Pokiaľ ide o príjem odporcu, tu súd vychádzal z príjmu, ktorý dosahoval naposledy v spoločnosti KORATEX, a.s. vo výške 1.124,47 Eur mesačne v roku 2010 (keď v čase poslednej úpravy dosahoval príjem 1.036 Eur) s tým, že skutočnosť, že odporca ukončil pracovný pomer dohodou, súd kvalifikoval ako vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania bez dôležitého dôvodu. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania pritom súd skonštatoval, že náklady na domácnosť matky navrhovateľa sa od poslednej úpravy výrazne nezmenili a na strane odporcu mierne klesli. Čo sa týka nevyhnutných výdavkov navrhovateľa, najmä v súvislosti s jeho vysokoškolským štúdiom, súd

nezobral do úvahy náklady na zakúpenie mikrovlnnej rúry, rýchlovarnej kanvice, paplóna, vankúša či smetného koša, nakoľko tieto majú byť poskytované zo strany ubytovacieho zariadenia. Rovnako nebral do úvahy náklady na platenie životnej poistky, keďže nejde o nevyhnutný výdavok. Za nadštandardné považoval navrhovateľom tvrdené výdavky na hygienické potreby jednorazovo v sume 40,- Eur, ako pravidelný výdavok v súvislosti s bývaním na internáte vo výške 10,- Eur a napokon ako nevyhnutný osobný výdavok vo výške 15,- Eur, teda celkovo 28,33 Eur mesačne, čo považoval za nadštandard a preto bral do úvahy primeranú sumu 15,- Eur mesačne. Zamietajúce rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil tiež tým, že v súčasnosti odporca na dve vyživovacie povinnosti z troch platí 21% svojho potencionálneho príjmu, z čoho iba na navrhovateľa 13%. Ak by matka navrhovateľa uhradila 13% z jej mzdy na navrhovateľa (hoci by vzhľadom na nižší počet vyživovacích povinností mala platiť viac), navrhovateľ by mal k dispozícii spolu s prídavkom na dieťa sumu 299,56 Eur, ktorú sumu považoval súd na pokrytie jeho potrieb za dostačujúcu.

Súd v odôvodnení preskúmavaného rozsudku zdôvodnil svoj postup, keď zamietol návrhy odporcu na vykonanie dokazovania spočívajúce v zdokladovaní, či má navrhovateľka nejaké úvery, v akých výškach, aké splátky uhrádza, v špecifikácii vybavenia bytu, predložením podrobného výpisu z bankového účtu za účelom zistenia, či vynakladá odporcom poskytnuté peňažné prostriedky na deti správne, keďže predmetné návrhy by neovplyvnili rozhodnutie vo veci samej. Zodpovedanie týchto otázkok je v danom konaní irelevantné.

O náhrade trov konania účastníkov súd rozhodol s poukazom na ustanovenie s tým, že hoci odporca mal plný úspech v časti konania o zníženie výživného a navrhovateľ mal plný úspech v časti konania o zvýšenie výživného, ani jeden z nich si náhradu trov konania neuplatnil, preto im súd náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o náhrade trov štátu si súd s poukazom na a contrario vyhradil na samostatné uznesenie.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie obaja účastníci, navrhovateľ v časti, ktorou bol jeho návrh na zvýšenie výživného zamietnutý a odporca v časti, ktorou bol zamietnutý jeho návrh na zníženie výživného.

Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v časti, ktorou bol zamietnutý jeho návrh na zvýšenie výživného zmenil tak, že výživné odporcu na navrhovateľa zvýšil na sumu 250,- Eur mesačne (bez uvedenia počiatku zvýšenia). Poukázal na to, že súd v preskúmavanom rozsudku uznal, že vznikol dôvod na zvýšenie výživného na navrhovateľa, zároveň mu však toto právo rozhodnutím uprel, pričom argumentuje treťou vyživovacou povinnosťou odporcu. Za toto dieťa ale nesú zodpovednosť jeho rodičia, ktorých spoločný mesačný príjem je 4.194,- Eur. Súd ale preniesol zodpovednosť za odporcove tretie dieťa na navrhovateľa. Príjem odporcu je pritom postačujúci na to, aby sa mohol podieľať na zvýšených výdavkoch navrhovateľa a primerane si plnil aj tretiu vyživovaciu povinnosť. V ďalšom odvolateľ zhrnul všetky svoje jednorazové i pravidelné výdavky, najmä v súvislosti so štúdiom a spolu ich vyčíslil sumou 523,80 Eur. Namietal pritom, že prvostupňový súd neodôvodnene nevzal tieto nevyhnutné výdavky do úvahy, keď uviedol, že suma cca 300,- Eur pozostávajúca zo súčasného výživného a výživného zo strany matky a prídavku na dieťa je postačujúca na pokrytie navrhovateľových potrieb. Podľa odvolateľa súd pochybil, ak neakceptoval jednorazový výdavok na paplón, vankúš, varnú kanvicu, mikrovlnnú rúru. Internát T. v T. J. týmto vybavením nedisponuje a jeho prinesenie bolo podmienkou ubytovania, o čom pripojil aj výzvu internátu študentom. Namietal tiež, že súd spochybnil čiastku 10,- Eur, ktorú mylne klasifikoval ako výdavok na osobné hygienické potreby, v návrhu je uvedená ako výdavok na čistiace prostriedky a základné hygienické potreby na internáte a čiastka 15,- Eur, ktorú súd uznal, predstavuje náklady na osobnú hygienu. Rozhodnutie o nezvýšení výživného sťažuje navrhovateľovo pokračovanie v štúdiu. Pokladá ho preto za nespravodlivé a zvýhodňujúce povinného rodiča. Odvolateľ apeloval na odvolací súd, aby zobral do úvahy komplexne všetky skutočnosti a rozhodnutím o zvýšení výživného uznal, že aj dieťa rozvedených rodičov má neupierateľné právo na vzdelanie a dôstojnú existenciu v rámci možností a schopností rodičov. S prihliadnutím na skutočnosť, že odporcovi vznikla tretia vyživovacia povinnosť, už netrval na pôvodne navrhovanej výške výživného 290,- Eur, ale žiadal výživné zvýšiť na sumu 250,- Eur mesačne.

Odporca sa podaným odvolaním domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, v časti, ktorou bol jeho návrh na zníženie výživného zamietnutý, zmenil tak, že výživné s účinnosťou od 06.12.2010 zníži na sumu 100,- Eur mesačne, so splatnosťou k 30. dňu v mesiaci. Poukázal predovšetkým na to, že dňa 06.12.2010 bol prepustený zo zamestnania dohodou, ktorú mu navrhol zamestnávateľ a to bol fakt, v dôsledku ktorého sa stal nezamestnaným. Nie je pravda, že by sa dobrovoľne vzdal zamestnania. Nasledujúcich 6 mesiacov po evidencii na úrade práce mu bol vyplácaný reálny príjem 680,- Eur a nie teda potencionálny 1.125,- Eur. Po nástupe do nového zamestnania od 01.06.2011 mal reálny príjem 550,- Eur až do prepustenia dňa 31.08.2012. Napriek tomu platil na deti výživné 328,- Eur, nie je teda pravdou, že platí 21% zo svojho potencionálneho príjmu, pretože jeho reálny príjem je 550,- Eur. Naviac sa mu narodila dcéra I. a k 31.08.2012 dostal výpoveď aj od ďalšieho zamestnávateľa, pričom od 15.10.2012 poberá dávky v hmotnej núdzi 62,50 Eur. Vzhľadom na to nie je schopný platiť ani výživné súdom určené.

Navrhovateľ ani odporca sa k doručenému odvolaniu protistrany písomne nevyjadrili.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že obe odvolania boli podané včas ( ), oprávnenými osobami - účastníkmi konania ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( a 202 ), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom predpísané náležitosti ( ), a že obaja odvolatelia podľa obsahu použili zákonom prípustné odvolacie dôvody ( a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), a dospel k záveru, že odvolaniu ani navrhovateľa ani odporcu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v celom rozsahu vecne správny a boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie.

Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvého stupňa zistený skutkový stav, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie zákonných podmienok pre zvýšenie i zníženie výživného na navrhovateľa, keď prvostupňový súd vo vyčerpávajúcom rozsahu vykonal dokazovanie, jeho výsledky správne jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým zisteniam; a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvostupňového súdu vo veci, ktorý na rozhodnutie aplikoval náležité zákonné ustanovenia správnym spôsobom, s poukazom na ustanovenie , odvolací súd už len odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku, pričom nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov prvostupňového súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom.

K odvolacím argumentom na zdôraznenie správnosti preskúmavaného rozsudku sa žiada dodať už len nasledovné:

V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s argumentáciou navrhovateľa, že súd nezvýšením výživného preniesol zodpovednosť za odporcove tretie dieťa na neho. Pribudnutie ďalšej vyživovacej povinnosti zásadne ovplyvňuje výšku výživného na všetky deti rodiča. Podľa zaužívanej súdnej praxe platí, že výživné hradené rodičom na deti má podľa okolností prípadu predstavovať cca 25 až 30% z jeho príjmu. Tieto disponibilné prostriedky sa potom rozdeľujú medzi jednotlivé vyživovacie povinnosti tohto rodiča podľa preukázaných potrieb každého z detí. Ak teda dôjde k zvýšeniu vyživovacích povinností povinného rodiča, zákonite sa tým zníži podiel výživného pripadajúci na každé z detí.

Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní vyčísľuje svoje základné mesačné výdavky na sumu 523,80 Eur a namieta, že súd tieto preukázané výdavky nezohľadnil, je potrebné poukázať na ustanovenie § 62 ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Ak je potom životná úroveň rodičov nižšia, zákonite bude adekvátne nižšia i životná úroveň dieťaťa. Ak teda pomery rodičov neumožňujú vynakladať tak vysoké výdavky na navrhovateľa, bude nevyhnutné tieto výdavky racionálne znížiť.

Základnou odvolacou námietkou odporcu je, že jeho reálny príjem v rozhodnom období bol podstatne nižší, ako súdom prvého stupňa zohľadnený potencionálny príjem 1.124,47 Eur mesačne. V tejto súvislosti sa žiada zdôrazniť, že prvostupňový súd pri posudzovaní možností a schopností odporcu v tomto smere postupoval správne. Z dokazovania vykonaného prvostupňovým súdom totiž vyplýva, že pracovný pomer otca u spoločnosti KORATEX, a.s. bol ukončený dohodou o skončení pracovného pomeru uzavretou v zmysle dňa 6.12.2010 a to bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu. I na osobitnú výzvu prvostupňového súdu tento zamestnávateľ oznámil, že pracovný pomer s odporcom bol ukončený bez udania dôvodu. Tvrdenia odporcu, že pracovný pomer bol ukončený dohodou pod tlakom zamestnávateľa, resp. že „bol prepustený zo zamestnania dohodou“, ako to uvádza v odvolaní, žiadnym dôkazom v konaní preukázaný nebol. Prvostupňový súd potom správne a v súlade s citovaným zákonným ustanovením pri posudzovaní možností a schopností odporcu vychádzal z jeho ostatného príjmu u tohto zamestnávateľa, ktorý bol listinnými dôkazmi preukázaný vo výške 1.124,47 Eur. Vzhľadom na to nebolo už dôvodným zohľadňovať ani príjmy odporcu z neskorších pracovných pomerov a ani ich následné opätovné ukončenia.

S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd sa stotožnil s názorom prvostupňového, že preukázané okolnosti daného prípadu neumožňujú ani zvýšenie, ani zníženie výživného zo strany odporcu na navrhovateľa, v dôsledku čoho bolo dôvodným návrhy oboch účastníkov zamietnuť. Odvolací súd preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vo všetkých výrokoch vecne správny, s použitím ustanovenia a potvrdil.

V odvolacom konaní boli obaja účastníci úspešní i neúspešní v rovnakom rozsahu, preto bolo dôvodným s použitím v spojení s ustanovením o náhrade trov odvolacieho konania rozhodnúť tak, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. Naviac ani navrhovateľ, ani odporca si náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle neuplatnil.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.