Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (8)Uznesenie_13CoE-56-2013.pdf
PDF · 68.96 KB
Case nature
Subarea
13CoE/56/2013
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací vo veci exekúcie oprávneného: Slovenská republika - Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Banskej Bystrici, IČO: 00 735 833, so sídlom 9. mája 1, Banská Bystrica, proti povinnému: P. M., nar. XX. XX. XXXX (zomrel XX. XX. XXXX), naposledy bytom C. XX/ XXX, M., o vymoženie povinnosti zaplatiť XX,XX Eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Máriom Mičákom, so sídlom Exekútorský úrad Banská Bystrica, Kollárova 39, na odvolanie oprávneného zo dňa 09. 11. 2012 proti uzneseniu Okresného súdu Brezno č. k. 4Er/298/2009-11 zo dňa 24. 10. 2012, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu vo výroku, ktorým bol oprávnený zaviazaný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 71,21 € a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia, potvrdzuje.
V nenapadnutom výroku, ktorým bola exekúcia zastavená, zostáva uznesenie okresného súdu nedotknuté.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením vo výroku I. súd exekúciu zastavil. Vo výroku II oprávnený bol zaviazaný uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v sume 71,21 € a to v lehote do troch dní od právoplatnosti uznesenia.
V dôvodoch rozhodnutia procesný súd uviedol, že exekútor vykonával exekúciu na základe návrhu oprávneného a vydaného poverenia Okresného súdu Brezno. Vzhľadom ku skutočnosti, že súdny exekútor postúpil súdu dňa 02. 08. 2012 návrh oprávneného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. c/ EP, pretože povinný zomrel, exekúcia bola zastavená.
O trovách exekučného konania súd rozhodol podľa ust. § 203 ods. 1 EP, § 196 EP, § 200 ods. 1 veta prvá EP, § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. a § 22 ods. 1 vyhlášky. Výšku priznaných trov súd riadne zdôvodnil.
Proti uzneseniu odvolanie podal oprávnený a to čo do výroku, ktorým bol zaviazaný nahradiť trovy exekúcie. Žiadal v tejto časti uznesenie okresného súdu zmeniť tak, že súdnemu exekútorovi náhrada trov exekúcie priznaná nebude.
V odôvodnení podaného odvolania oprávnený tvrdil, že nezavinil zastavenie exekúcie, pretože nemohol predpokladať, že povinný v priebehu exekučného konania zomrie. Návrh na vykonanie exekúcie podal dôvodne a včas, preto by bolo nespravodlivé, aby bola povinnému, ktorý sa dožaduje vymoženia svojho priznaného práva núteným výkonom uložená povinnosť zaplatiť ešte aj trovy neúspešnej exekúcie z dôvodu, že neexistuje iný subjekt, ktorý by bol možné zaviazať na úhrady trov súdnemu exekútorovi.
Pokiaľ ide o priznanú výšku, vyjadril svoje presvedčenie, že súdnemu exekútorovi by mala byť náhrada priznaná len v sume 56,81 € tvorená odmenou exekútora vo výške 33,19 €, do ktorých je možné započítať len finančné prostriedky vo výške 14,15 € vynaložené súdnym exekútorom na poštovné, ak sú náležite preukázané, a 20 % DPH zo sumy 47,34 € vo výške 9,47 €. Do trov exekúcie by nemali byť započítané finančné prostriedky, ktoré si súdny exekútor vyúčtoval za archiváciu, tlač a kopírovanie, režijné náklady, ktoré sú vo väčšine prípadov objektívne nepreskúmateľné a nemajú súvislosť s exekúciou.
Vyjadrenie podané nebolo.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a uznesenie okresného súdu v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správne.
V nenapadnutej časti zostalo uznesenie okresného súdu nedotknuté.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
K odvolaniu oprávneného však odvolací považuje za potrebné poznamenať.
Skutočnosť, že z hľadiska hmotného práva oprávnený žiadnym spôsobom nezavinil zastavenie exekúcie, je v danom prípade evidentná. Z tohto hľadiska by bolo vo všeobecnosti možné odvolacie dôvody oprávneného akceptovať.
Odvolací súd však poukazuje na ust. § 46 ods. 2 OSP, z ktorého vyplýva: Ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy.
Toto zavinenie možno posudzovať len z procesného hľadiska, nie podľa hmotného práva, pretože potom by išlo o posúdenie dôvodnosti nároku. Preto ak vzal navrhovateľ návrh späť z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil, že konanie muselo byť zastavené a preto je povinný nahradiť jeho trovy.
K zastaveniu exekúcie na návrh oprávneného, oprávnený takto svojim procesným úkonom spôsobil, že exekúcia musela byť zastavená. V danom prípade je tu teda dané procesné zavinenie na zastavení exekúcie zo strany oprávneného, aj keď povinný zomrel. Je nepochybne pravdou, že k zastaveniu exekúcie by zrejme došlo aj v prípade, ak by návrh na zastavenie exekúcie zo strany oprávneného podaný nebol. V takom prípade by rozhodovanie o trovách bolo posudzované z hľadiska dôvodov prednesených oprávneným v odvolaní.
Pokiaľ oprávnený namieta aj výšku priznaných trov súdnemu exekútorovi a dôvodí, že do trov exekúcie by sa nemali započítať finančné prostriedky, ktoré si súdny exekútor si súdny exekútor vyúčtoval za archiváciu, tlač a kopírovanie, režijné náklady.
Za archiváciu súdnemu exekútorovi nebola priznaná žiadna suma a priznané hotové výdavky a režijné náklady, ktorých výška ako aj oprávnený tvrdí, sa nedá objektívne zistiť, sú zodpovedajúce a akceptovateľné. Pri rozhodovaní súdu prichádza v takýchto prípadoch do úvahy použitie ust. § 136 OSP, podľa ktorého ak možno výšku nárokov zistiť len s nepomernými ťažkosťami, alebo ak ju nemožno zistiť vôbec, určí ju súd podľa svojej úvahy.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.