Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-1C/179/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou Mgr. Jarmilou Bílikovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený splnomocnenkyňou: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Údernícka 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843 proti žalovanej: X. T., nar. XX.X.XXXX, E. X, XXX XX . D., štátny občan SR, t.č.: P. V. X/A, XXX XX J. - T., zastúpená súdom ustanovenou opatrovníčkou: E. T. - zamestnanec M., za účasti vedľajšieho účastníka konania: Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086, zastúpený splnomocnencom: HKP Legal, s.r.o., so sídlom Sasinkova 6, 811 08 Bratislava, IČO: 36 727 334 o zaplatenie sumy 2.479,01 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Súd žalobu z a m i e t a .

Žalobca je p o v i n n ý zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovanej náhradu trov konania a to splnomocnencovi vedľajšieho účastníka náhradu trov právneho zastúpenia v sume 261,31 eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 20.2.2012 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť sumu 2.479,01 eur s úrokom z omeškania a náhradu trov konania. Na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 15.10.2009 medzi postupcom Slovenská sporiteľňa, a.s. Bratislava a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalobu dôvodil tým, že na základe uzavretej zmluvy zo dňa 11.11.2005, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky (VOP) poskytol právny predchodca žalobcu žalovanej peňažné prostriedky. Podmienky čerpania úveru, účel úveru, spôsob, výška a termíny splácania úveru, zabezpečenie úveru, podmienky pri neplnení a ďalšie náležitosti sú upravené vo všeobecných obchodných podmienkach. Žalovaná neplnila v stanovených termínoch, čím porušila svoju povinnosť podľa zmluvy, postupca odstúpil od zmluvy a vyzval žalovanú na úhradu dlžnej sumy. Ku dňu postúpenia pohľadávky pohľadávka predstavovala sumu 3.479,01 eur, ktorá pozostáva z istiny 2.344,83 eur, riadneho úroku 161,66 eur, úroku z omeškania 972,52 eur. Žalovaná v mesačných splátkach od 25.5.2010 do 28.2.2011 zaplatila sumu 1.000 eur. Ku dňu podania žaloby predstavuje neuhradená pohľadávka sumu 2.479,01 eur, z toho istina v sume 1.344,83 eur, riadny úrok 161,66 eur a úrok z omeškania 972,52 eur.

Podaním doručeným súdu dňa 15.10.2012 žalobca poukázal na to, že žalovaná uzavrela zmluvu o kontokorentnom úveru, na základe ktorej jej bol poskytnutý úverový rámec vo výške 630,68 eur, ktoré boli pripísané na účet. Dodatkom č. 1 k zmluve bol úverový rámec zvýšený na sumu 2.323,57 eur. Úroková

sadzba ku dňu uzatvorenia zmluvy bola 11,65% ročne a v zmysle dodatku č. 1 bola znížená na 11,15% ročne V zmysle čl. II. bodu 6. Zmluvy v rozhodnom čase bola výška úroku z omeškania 26,40% ročne. K výpovedi zmluvy o kontokorentnom úvere prišlo dňa 26.1.2007.

Žalovaná sa k žalobe nevyjadrila. Na adrese bydliska v D. sa podľa správy C., MsP D. nezdržiava a ani na zistenej adrese v J. podľa správy OR PZ v J. IV., ktoré vykonalo šetrenie s negatívnym výsledkom. V súčasnej dobe sa zdržuje na neznámom mieste. Súd jej preto pre konanie ustanovil opatrovníčku. Súdom ustanovená opatrovníčka podaním doručeným súdu dňa 18.3.2013 vzniesla vo veci námietku premlčania.

Podaním doručeným súdu dňa 24.4.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník konania na strane žalovanej a to Spotrebiteľské združenie OSA, so sídlom Fedinova 9, 851 01 Bratislava, IČO: 42 260 086. V podaní poukázal na ustanovenia , Zákona o ochrane spotrebiteľa a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej a navrhol návrh v celom rozsahu zamietnuť. Bližšie skutočnosti v súvislosti so vznesenou námietkou premlčania neuviedol. Žiadal o doručenia rovnopisu žaloby a príloh. Pri vznesenej námietke premlčania vychádzal zo záverov právneho posúdenia dôvodnosti nárokov uplatňovaných žalobcom v obdobných súdnych konaniach vedených v spotrebiteľských veciach s tým, že nároky žalobcu uplatňované v predmetnom konaní sú premlčané a v záujme efektívnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej v konaní. Poukázal na predmetný vzťah, ktorý je vzťahom spotrebiteľským, ktorý je vždy občianskoprávnym vzťahom. Podaním doručeným súdu dňa 30.8.2012 poukázal na spotrebiteľský vzťah, na základe uzavretej zmluvy, ktorá obsahuje neprijateľné podmienky. Jedná sa o formulárovú zmluvu vopred pripravenú právnym predchodcom žalobcu, ktorej obsah pred jej uzavretím žalovaná nemala možnosť ovplyvniť. V predmetnej veci nie je potrebné osobitne poukazovať na neprijateľné zmluvné podmienky z toho dôvodu, že postupca od zmluvy odstúpil s poukazom na ustanovenie §, . S poukazom na dátum podania žaloby považuje celý nárok za premlčaný podľa aj a vzniesol námietku premlčania vo vzťahu k nárokom uplatňovaným voči žalovanej, navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť. V ďalšom poukázal na predloženú dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku (ďalej len dohoda) zo strany žalobcu, ktorá obsahuje ďalšie neprijateľné podmienky a to predĺženie premlčacej lehoty formou uznania dlhu a rozhodcovskú doložku s poukazom na rozhodnutie KS v Trenčíne sp. zn. z 23.11.2011, keď je nelogické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o stave veci, mal záujem na uznaní záväzku a predĺžení premlčacej lehoty. Dohoda je kombináciou jednostranných a dvojstranných právnych úkonov upravujúcich právne vzťahy, ktoré vyplývajú zo spotrebiteľskej zmluvy. Je to formulár, ktorý vopred pripravil veriteľ pre dlžníka, príp. pristupujúcu osobu k záväzku a dlžník nemá žiadnym spôsobom možnosť ovplyvniť jeho obsah. Vzhľadom k predformulovanému obsahu dohody možno mať vážne pochybnosti o tom, že skutočný prejav vôle dlžníka zodpovedá jej obsahu. Takto predformulovaná dohoda nemôže byť pre priemerného spotrebiteľa zrozumiteľná a určitá. Je dôvodné predpokladať, že zo strany žalobcu ide o snahu dosiahnuť ešte viac z úrokov a tým ešte viac sťažiť slabé sociálne postavenie mnohých dlžníkov, ktorý postup je v rozpore s európskou líniou ochrany spotrebiteľa definovanou v čl. 169 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a čl. 38 Charty základných práv EÚ. Uzatvorenie tejto dohody je v rozpore s dobrými mravmi v zmysle Zákona o ochrane spotrebiteľa, pretože pri uzatváraní dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti a žalobcom boli využité omyl a lesť v snahe dosiahnuť uznanie premlčaného záväzku spotrebiteľa. V súkromnoprávnej rovine podpisom dohody si spotrebiteľ zhoršil svoje zmluvné postavenie, čo mu privodilo značnú ujmu. V rovine verejnoprávnej ochrany spotrebiteľa je potrebné okolnosti, za ktorých žalobca uzatvára formulárové dohody požadovať za nekalú obchodnú praktiku. Po vypísaní dohody pri vynútenej návšteve pracovníka, či splnomocnenca žalobcu je predkladaná na podpis s vysvetlením, že ide iba o dohodu o splátkach dlhu. Spotrebiteľ chcel splátky, avšak musel podpísať celý formulár dohody, pričom ani len netušil význam toho, čo podpisuje. Dohodou sa dodatočne upravujú práva a povinnosti zo spotrebiteľskej zmluvy, preto je túto nutné považovať za dodatok k predbežne formulovanej štandardnej zmluve, teda zmluve spotrebiteľskej. Právny režim predbežne formulovanej štandardnej zmluvy definovaný v čl. 3 ods. 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, teda nevyhnutne musí dopadať aj na dohodu. Dohoda ako právny úkon, je pre svoju nezrozumiteľnosť, neurčitosť, rozpor s dobrými mravmi a rozpor s kogentnými ustanoveniami

spotrebiteľského práva neplatná. Navrhol priznať náhradu trov konania, predstavujúcich trovy právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil.

Podaním doručeným súdu dňa 17.5.2012 vstúpil do konania vedľajší účastník právna pomoc spotrebiteľom, so sídlom Sofijská 13, 040 01 Košice, IČO: 42 247 268 na strane žalovanej. Podaním doručeným súdu dňa 3.8.2012 oznámil, že z konania vystupuje.

Súd vec prejednal bez prítomnosti účastníkov - žalovanej, jej opatrovníčky, vedľajšieho účastníka a jeho splnomocnenca, keď svoju neúčasť neospravedlnili z vážnych dôvodov. Súd prihliadol na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy s použitím ustanovenia s tým, že sa jedná o vec, ktorú možno rozhodnúť na základe listinných dôkazov.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou o postúpení pohľadávok, oznámením o postúpení pohľadávky, zmluvou o kontokorentnom úvere, dodatkom č. 1 k zmluve, VOP, platobnou históriou, výpisom z účtu, výzvou, dohodou o uzavretí splátkové kalendára a uznaní záväzku a zistil tento skutkový stav veci:

Zmluvou o postúpení pohľadávok mal súd preukázané, že žalobca je právnym nástupcom pôvodného veriteľa žalovanej.

Dňa 11.11.2005 bola uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere, na základe ktorej postupca poskytol žalovanej kontokorentný úver s výškou úverového rámca 19.000,- Sk, t.j. 630,68 eur s dohodnutou úrokovou sadzbou premenlivou 11,65% ročne, konečnou splatnosťou úveru 10.11.2006. Podľa čl. III. zmluvy sa zmluva uzatvára na dobu určitú, a to na dobu jedného roka odo dňa podpísania a predlžuje sa vždy o dobu jedného roka, ak dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy, maximálne však do dosiahnutia 65.roku veku dlžníka. Dodatkom č. 1 k zmluve zo dňa 3.1.2006 účastníci dohodli zmenu čl. I. zmluvy tak, že výška úverového rámca je 70.000,- Sk, t.j. 2.323,57 eur a úroková sadzba premenlivá 11,15% ročne. Podľa čl. 3. bod 3.3.3. VOP banka je oprávnená vypovedať zmluvu a účinky výpovede nastávajú dňom doručenia výpovede klientovi, ak nie je uvedené inak. Podľa vyjadrenia žalobcu k výpovedi zmluvy o kontokorentnom úvere prišlo dňa 26.1.2007. Podľa výpisu z účtu ku dňu 1.1.2009 bol účet zrušený dňa 6.10.2008.

Podľa , , , tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.

Podľa , zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a , ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona a sú upravené ako zmluvný typ v , spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v a týmto zákonom.

Podľa , ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.

Podľa o ochrane spotrebiteľa, spotrebiteľskými zmluvami sú zmluvy uzavreté podľa , , ako aj všetky iné zmluvy, ktorých charakteristickým znakom je, že sa uzavierajú vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje.

Podľa /účinný od 1.5.2004 do 31.12.2007/, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa , ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

Podľa ods. l, 2 účinného v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len neprijateľná podmienka). Ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej / až 110/. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania súd vyvodil ten právny záver, že medzi postupcom a žalovanou bola dňa 11.11.2006 uzavretá zmluva o kontokorentnom úvere s dodatkom č. 1, ktorým bol poskytnutý žalovanej úverový rámec, ktorej súčasťou sú všeobecné obchodné podmienky. Podľa vyjadrenia žalobcu bola zmluva zrušená výpoveďou dňa 26.1.2007 a podľa výpisu z účtu, účet žalovanej bol zrušený dňa 6.10.2008. Súd preto v prvom rade vyhodnotil vznesenú námietku premlčania v konaní a to vedľajšieho účastníka, opatrovníčky žalovanej, ktorú vzniesli v konaní. V danom prípade účastníci uzatvorili z hľadiska podstatných náležitostí zmluvu v zmysle ustanovení , ktorá je absolútnym obchodným vzťahom v zmysle ustanovení . Zároveň ide o však o zmluvu spotrebiteľskú, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia a nasl. o spotrebiteľských úveroch. Napriek tomu, že predmetná zmluva bola uzatvorená podľa ustanovení a jedná sa o absolútny obchod, vzhľadom na charakter postavenia účastníkov zmluvy dodávateľa a spotrebiteľa, ktorý nemohol ovplyvniť obsah tzv. formulárového typu zmluvy, súd tento právny vzťah posúdil s aplikovaním ustanovení a nasl. a o ochrane spotrebiteľa. Žalobca /resp. jeho právnych predchodca/ ako dodávateľ v danom prípade pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a žalovaná vystupuje ako spotrebiteľ, pretože sa jedná o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. V danom prípade sa potom vzťahujú na právny vzťah ustanovenia ako základnom predpise občianskeho práva, v ktorom účinnosťou od 1.4.2004 implementoval európske pravidlá na ochranu spotrebiteľa do vnútroštátneho právneho poriadku SR.

Súčasťou tejto úpravy je pravidlo o nemožnosti úpravy zmluvných podmienok spotrebiteľskou zmluvou odchylne od zákona v neprospech spotrebiteľa, z čoho logicky potom vyplýva, že použitie iných noriem než noriem spotrebiteľského práva na posúdenie dovolenosti dojednaní v spotrebiteľskej zmluve sa musí riadiť hľadiskom výhodnosti, prospešnosti toho - ktorého dojednania pre spotrebiteľa. Normy obchodného práva sú v takomto prípade použiteľnými len vtedy, ak neodporujú úprave majúcej tu z povahy veci prednosť, teda úprave spotrebiteľských vzťahov v /por. Uznesenie Krajského súdu v Trnave z 31. augusta 2010 č.k. -44. Súd preto vznesenú námietku premlčania zo

strany žalovaného posúdil s použitím úpravy o premlčacích dobách v zmysle ustanovení . Použitie úpravy o premlčacích dobách z na ochranu spotrebiteľa neprichádza do úvahy, pretože je v ňom zakotvená dlhšia /štvorročná/ premlčacia doba, ktorá zvyšuje ochranu veriteľa a naopak predlžuje stav neistoty spotrebiteľa, že by veriteľ od neho mohol niečo úspešne žalovať.

V danom prípade platí trojročná premlčacia doba, pretože pri uvedenej konkrétnej zmluve nie je stanovené inak. Súd prihliadol na vznesenú námietku premlčania zo strany vedľajšieho účastníka na strane žalovanej, ktorú posúdil v zmysle hore uvedených ustanovení. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Premlčaním právo nezaniká, iba sa vážne oslabuje. Základným účelom inštitútu premlčania je pôsobiť na subjekty občianskoprávnych vzťahov, aby v primeraných dobách uplatnili svoje práva a zároveň aj zabrániť tomu, aby povinné osoby neboli po časovo neprimeranej dobe nútené splniť si svoje povinnosti. Inštitút premlčania zabraňuje takto dlhodobému trvaniu práva im zodpovedajúcim povinnostiam. Ak uplynula zákonom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva.

V konaní vystupuje vedľajší účastník - právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv spotrebiteľa, na podporu žalovanej, ktorý sa stal vedľajším účastníkom na strane žalovanej doručením podania súdu dňa 25.4.2012. Vedľajší účastník vstúpi do konania buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh ( ). Ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu ( ). V zmysle ustanovenia má vedľajší účastník v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktoré v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností. Vedľajší účastník má rovnaké práva a povinnosti ako účastník konania.

Z uvedeného vyplýva, že akýkoľvek úkon v konaní vedľajší účastník vykoná, nesmie byť v rozpore so záujmami hlavného účastníka, na ktorého procesnej strane vystupuje. Z dikcie zákona nemožno automatiky odvodiť, že úkon vedľajšieho účastníka s ktorým nesúhlasí hlavný účastník, bude automaticky zo strany súdu zamietnutý, pretože možno vyvodiť, že súd bude úkon vedľajšieho účastníka, s ktorým nevyslovil súhlas hlavný účastník posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti prípadu. Môže sa stať, že takýto úkon bude vlastne hlavnému účastníkovi na prospech, v tomto prípade môže súd zvážiť, že takýto úkon vykoná, a to napriek nesúhlasu hlavného účastníka.

Zmyslom vedľajšieho účastníctva je „pomoc v spore“ niektorému z účastníkov konania. Vznesenie námietky premlčania vo veci je úkonom vedľajšieho účastníka v záujme hlavného účastníka a to na strane žalovaného, keď námietka premlčania bola vznesená dôvodne.

Vznesenie námietky premlčania je svojou podstatou úkonom s hmotnoprávnou relevanciou, no nemožno ho považovať za klasický dispozičný úkon, na ktorý vedľajší účastník nie je oprávnený. Súd by mal v prípade vznesenia námietky premlčania skúmať názor účastníka iba v takom prípade, ak by znesenie námietky premlčania bolo v rozpore s dobrými mravmi. Vedľajší účastník je v občianskom súdnom konaní oprávnený vzniesť účinne námietku premlčania v prospech hlavného účastníka, na ktorého strane sa zúčastňuje konania. Vedľajší účastník je v konaní zásadne oprávnený na všetky úkony s výnimkou dispozície s konaním a s jeho predmetom, ku ktorým je oprávnený hlavný účastník, a tieto úkony robí práve v prospech hlavného účastníka. Uplatnenie obrany proti žalobe je procesným právom účastníka konania, žalovaného a rovnaké právo má podľa aj vedľajší účastník, ktorý v konaní vystupuje na jeho strane. Na tom, že ide o procesné právo, nič nemení ani skutočnosť, že pomocou obrany proti žalobe sa uplatňujú tiež námietky vychádzajúce z hmotnoprávnej úpravy, ako je práve námietka premlčania, lebo procesné právo tieto námietky uplatniť počas konania nemožno zamieňať s tým, či majú pôvod v hmotnom alebo procesnom práve. V danom konaní vedľajší účastník pomáha žalovanému v spore a môže preto využiť všetky zákonom dovolené možnosti, medzi iným aj obranu vo forme vznesenia námietky premlčania. Nejedná sa o dispozičný úkon, ktorým by vedľajší účastník zasahoval do predmetu

konania zásadným spôsobom, t.j. nakladal s návrhom ako takým, uzavrel zmier, zobral návrh späť a pod. Jeho postavenie je čiastočne obmedzené postavením účastníka, ktorý je dominus litis. Na strane žalovanej vystupuje spotrebiteľ, ktorý je v konaní nečinný a zo strany súdu nebol zistený výslovný nesúhlas žalovanej ako spotrebiteľa so vznesenou námietkou premlčania, ktorej vznesenie v konaní je na prospech žalovanej a v jej záujme. Z rozhodovacej činnosti súdu je známe, že priemerní spotrebitelia vystupujúci v súdnych konaniach na strane žalovaných nemajú žiadnu vedomosť o možnosti využiť inštitút premlčania a ani čo tento inštitút znamená, aké má právne následky. Preto vedľajší účastník, ktorý je právnickou osobou na ochranu práv spotrebiteľov vystupujúci na strane žalovaného ako spotrebiteľa vykonal právny úkon vznesením námietky premlčania v jeho záujme. Námietku premlčania vo veci vzniesla aj súdom ustanovená opatrovníčka žalovanej.

Predmetom konania je uplatnený nárok žalobcu v súvislosti s kontokorentným úverom a súčasne poskytnutým úverovým rámcom. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú jedného roka s tým, že sa automaticky predlžovala o dobu jedného roka, ak žalovaná ako dlžník neoznámi veriteľovi najneskôr v lehote jedného mesiaca pred uplynutím doby trvania zmluvy, že nemá záujem o predĺženie doby trvania zmluvy. Podľa vyjadrenia žalobcu mal súd preukázané, že dňa 26.1.2007 prišlo k vypovedaniu zmluvy, ktorá možnosť je uvedené v čl. 3. Bode 3.3.3. VOP. Následne podľa výpisu z účtu bol účet žalovanej zrušený dňa 6.10.2008. V danom konaní začala žalobcovi plynúť trojročná premlčacia doba na uplatnenie svojho práva na vrátenie úveru 27.1.2007, nasledujúcim po dátume výpovede a uplynula dňa 27.1.2010. Žalobca podal žalobu na súd dňa 20.2.2012, teda po uplynutí premlčacej doby. Aj v prípade počítania premlčacej doby v zmysle ustanovení a to štvorročnej by táto uplynula žalobcovi pred podaním žaloby a to 27.1.2011. Premlčané právo nemožno priznať, pretože sa žalovaná premlčania dovolala a preto súd žalobu žalobcu zamietol.

Uznanie dlhu zo dňa 30.4.2010 so zrejmým zámerom žalobcu dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky po uplynutí všeobecnej trojročnej premlčacej doby súd považoval za právne neúčinné. Súd poukazuje na to, že sa jedná o vzťah spotrebiteľský a žalovaná je priemerným spotrebiteľom, ktorý nevedel posúdiť následky týchto inštitútov. Pri uzatváraní dohody o splátkovom kalendári a uznaní dlhu došlo zo strany žalobcu k nekalej obchodnej praktike, ktorá bola v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti a ktorá podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie sa priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k poskytovanej službe, ktorému je adresovaná, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov. Správaním sa žalobcu boli naplnené obidva znaky nekalej obchodnej praktiky a preto je takáto dohoda o uzavretí splátkového kalendára o uznaní záväzku neplatná. Okrem toho žalobca nepreukázal, že v čase uznania dlh žalovanej existoval, preukázanie ktorej skutočnosti bolo povinnosťou žalobcu. Z obsahu spisu však nevyplýva, že by túto skutočnosť žalobca akýmkoľvek spôsobom preukazoval. Žalobca sa len odvolával na existenciu predloženej dohody. Uzavretá dohoda je formulárovým tlačivom, vopred prípravným zo strany žalobcu, podpísaním ktorej žalovaná predĺžila premlčaciu lehotu formou uznania dlhu a nie je logické, aby spotrebiteľ, ak by mal vedomosť o následkoch uznania záväzku, by mal záujem na uznaní záväzku s účinkom predĺženia premlčacej lehoty. Súd má za to, že predmetná dohoda okrem uvedeného je aj v rozpore s dobrými mravmi v zmysle ustanovenia § 4 ods. 8 Zákona o ochrane spotrebiteľa, keď predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody. Pri uzatváraní predmetnej dohody neboli dodržané princípy dobromyseľnosti, čestnosti, keď pri využití inštitútov práva, ktorých obsah a následky sú priemernému spotrebiteľovi neznáme spôsobili by uznanie už premlčaného dlhu a predĺženie premlčacej doby. Predmetom konania je typický spotrebiteľský spor a základnou filozofiou spotrebiteľského práva je pozitívny zásah štátu, prostredníctvom zákonodarnej a súdnej moci dosiahnuť vyváženie faktickej nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu dodávateľovi, ktorý má mocenskú, ekonomickú a právnu nadvládu nad spotrebiteľmi vyplývajúcu z okolností uzatváranie predformulovaných štandardných zmlúv, v ktorých zmluvné podmienky stanovuje dodávateľ. Dodávateľ má pritom väčšiu profesionálnu skúsenosť, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb. I keď v danom konaní žalobca nevystupuje v pozícii dodávateľa, je

právnym nástupcom postupcu, ktorý bol pôvodným dodávateľom voči žalovanej ako spotrebiteľovi a postúpená pohľadávka je pohľadávkou zo spotrebiteľskej zmluvy. Na žalobcu platia obdobne kritéria nerovnováhy spotrebiteľa vo vzťahu k profesionálnemu postaveniu žalobcu. Článkom 169 Zmluvy o fungovaní EÚ sa únii ukladá úloha zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov. Súd preto s poukazom na uvedené dôvody nepriznal žalobcovi premlčané plnenie titulom uzavretej dohody.

Súd rozhodol o trovách konania v zmysle ods. l a úspešnému žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože ich priznanie nenavrhol a z obsahu spisu žiadne trovy nevyplývajú. Súd priznal vedľajšiemu účastníkovi právo na náhradu trov konania , ktoré vyčíslil v sume 261,31 eur ako trovy právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby po 101,25 eur (prevzatie a príprava, vyjadrenie zo dňa 30.8.2012), dva krát režijný paušál po 7,63 eur, 20% DPH v sume 43,55 eur. Súd preskúmal uplatnenú výšku náhrady trov právneho zastúpenia a má za to, že sa bola vyčíslená v súlade s Vyhl.č. a preto túto vedľajšiemu účastníkovi priznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, trojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (, veta prvá ). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením , tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (, -f/ )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie ( )

Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa ( )

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia ( ).