Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/23/2013

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: D. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X., M. XXXX/ XX, t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Gucmanova 19/670, Leopoldov, proti odporcom: 1. U. F., bytom X., T. X., 2. maloletá W. F., nar. XX.X.XXXX, bytom X., M. XXXX/XX, o určenie otcovstva, rozhodujúc o odmietnutí podania, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Senica zo dňa 10.9.2012, č.k. -8, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd odmietol podanie navrhovateľa a zároveň rozhodol, že navrhovateľ nemá právo na náhradu trov konania. Rozhodnutie s použitím ust. , a , , , a vecne odôvodnil tým, že uznesením č.k. -3 zo dňa 2.8.2012 vyzval navrhovateľa na doplnenie a upresnenie jeho neúplného podania, navrhovateľ podaním zo dňa 22.8.2012 svoje pôvodné podanie zo dňa 16.9.2011 síce doplnil, avšak ani toto doplnené podanie nemá náležitosti riadneho návrhu na začatie konania, keď každý návrh musí obsahovať riadne označenie účastníkov konania, opis rozhodujúcich skutočností a jednoznačný rozsudočný návrh, ako má súd v danej veci rozhodnúť. Podanie navrhovateľa neobsahuje riadne a úplné označenie účastníkov konania a vôbec žiadny rozsudočný návrh. Nakoľko navrhovateľ neodstránil v súdom stanovenej lehote nedostatky podania vytknuté vo výzve, keď o následkoch bol riadne poučený, pričom ide o také nedostatky, pre ktoré nemožno v konaní pokračovať, súd podanie navrhovateľa odmietol.

Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, ktorým sa podľa obsahu domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal na to, že s matkou maloletej, nebohou P. F., nar. XX.X.XXXX žil v spoločnej domácnosti 2 roky, vtedy sa narodila maloletá W. F., nar. XX.X.XXXX, matka vtedy bola v manželstve s U. F., preto bol on zapísaný v rodnom liste ako otec dieťaťa, rodný list možno vyžiadať od sestry maloletej. Navrhovateľ preto navrhuje určiť seba ako otca maloletej W. F., s tým, že chce aj platiť výživné.

Odporcovia odvolací návrh nepodali.

Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávnenou osobou - účastníkom konania ( ), proti rozhodnutiu proti ktorému je odvolanie prípustné ( a v spojení s ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ), dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne.

Podľa sudca alebo poverený zamestnanec súdu uznesením vyzve účastníka, aby nesprávne, neúplné alebo nezrozumiteľné podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorú určí, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. V uznesení uvedie, ako treba opravu alebo doplnenie vykonať. Ak ide o podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania, odošle súd uznesenie do 60 dní od doručenia takéhoto podania.

Podľa ak účastník v lehote podľa odseku 1 podanie neopraví alebo nedoplní a pre uvedený nedostatok nemožno v konaní pokračovať, súd odmietne podanie, ktoré by mohlo byť podľa svojho obsahu návrhom na začatie konania. Ak bolo podanie doplnené alebo opravené v celom rozsahu v súlade s uznesením podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže podľa rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

Podľa konanie sa začína na návrh. Návrh má okrem všeobecných náležitostí () obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha. Ak je účastníkom právnická osoba, návrh musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom zahraničná osoba, k návrhu musí byť pripojený výpis z registra alebo z inej evidencie, do ktorej je zahraničná osoba zapísaná. Ak je účastníkom fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, návrh musí obsahovať obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené. Ak je účastníkom štát, návrh musí obsahovať označenie štátu a označenie príslušného štátneho orgánu, ktorý bude za štát konať. Ak sa návrh týka dvojstranných právnych vzťahov medzi žalobcom a žalovaným (), nazýva sa žalobou.

Podľa Zákona o rodine ( v účinnom znení) otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

Podľa § 85 ods. 1 Zákona o rodine ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

Podľa § 88 ods. 1 a 2 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Ustanovenia o práve na zapretie otcovstva manželom matky dieťaťa sa použijú primerane.

Podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, môže dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, navrhnúť, aby otcovstvo určil súd. Za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti.

Podľa § 96 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine ak je to potrebné v záujme dieťaťa a ak uplynula rodičom dieťaťa lehota ustanovená na zapretie otcovstva, môže súd na návrh dieťaťa rozhodnúť o prípustnosti zapretia otcovstva. V tomto konaní musí byť maloleté dieťa zastúpené kolíznym opatrovníkom. Ak súd rozhodne tak, že návrhu podanému podľa odseku 1 vyhovie, a určí, že zapretie otcovstva po uplynutí zákonnej lehoty je v záujme dieťaťa, môže dieťa po právoplatnosti tohto rozhodnutia podať návrh na zapretie otcovstva. Ak jeden z rodičov nežije, môže dieťa podať návrh na zapretie otcovstva proti druhému rodičovi; ak nežije ani jeden z rodičov, návrh nemožno podať.

Navrhovateľ v tomto konaní návrhom zo dňa 22.9.2011 podal návrh na určenie otcovstva k mal. W. F., nar. XX.X.XXXX, keď za otca bol určený U. F., lebo nebohá P. F. bola jeho žena, a on nechce priznať, že maloletá nie je jeho dcéra.

Súd prvého stupňa postupoval správne, keď po podaní žalobného návrhu skúmal, či návrh spĺňa náležitosti podľa , pričom medzi základné náležitosti návrhu patrí petit (žalobný návrh), ktorým žalobca stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany, určuje medze toho, o čom a ako rozhodnúť, vymedzuje ním individuálny predmet konania. Súd nie je viazaný doslovnou formuláciou žalobného petitu, súd je povinný ho v prípade potreby aj preformulovať, pričom však vždy musí zodpovedať jeho obsahu. V žalobe musí byť vždy dostatočne presne, určito a zrozumiteľne vyjadrené, čo žalobca žiada, absencia určitého a zrozumiteľného petitu je prekážkou konania, ktorej procesným dôsledkom je odmietnutie podania ( ).

Navrhovateľ sa svojím návrhom domáha určenia otcovstva k mal. W. F., nar. XX.X.XXXX, dieťaťa matky t.č. nebohej P. F. a otca U. F., ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva ako manželovi matky v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine. Vzhľadom na to, že maloletá W. má v rodnom liste (rodný list sa nachádza na č.l. 5 pripojeného spisu Okresného súdu Senica sp.zn. ) zapísaného otca na základe zákonnej domnienky otcovstva, neprichádza do úvahy podanie návrhu určenie otcovstva. Návrh na určenie otcovstva možno podať podľa § 94 ods. 1 a 2 Zákona o rodine len vtedy, ak nedošlo k určeniu otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov, resp. ak nebol otec určený na základe zákonnej domnienky otcovstva, návrh môže podať dieťa, matka alebo muž, ktorý tvrdí, že je otcom, pričom za otca sa považuje muž, ktorý s matkou dieťaťa súložil v čase, od ktorého neprešlo do narodenia dieťaťa menej ako stoosemdesiat a viac ako tristo dní, ak jeho otcovstvo nevylučujú závažné okolnosti. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ by mohol podať návrh na určenie otcovstva len za splnenia podmienky, že maloleté dieťa nemá v rodnom liste zapísaného otca.

V danom prípade svedčí otcovstvo U. F., ktorému svedčí zákonná domnienka otcovstva ako manželovi matky v zmysle § 85 ods. 1 Zákona o rodine. V prípade, že manžel matky dieťaťa narodeného počas manželstva v skutočnosti nie je biologickým otcom dieťaťa, prichádza do úvahy inštitút zapretia otcovstva. Podľa § 88 ods. 1 a 2 Zákona o rodine manžel má právo zaprieť otcovstvo voči dieťaťu a matke, ak sú obidvaja nažive, a ak nežije jeden z nich, voči druhému. Ak nežije ani dieťa, ani matka, toto právo manžel nemá. Aj matka môže do troch rokov od narodenia dieťaťa zaprieť, že otcom dieťaťa je jej manžel. Právo podať návrh na zapretie otcovstva má však iba manžel matky alebo matka, prípadne za splnenia podmienok v zmysle § 96 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine aj maloleté dieťa, ak je to potrebné v jeho záujme, toto právo nemá muž, ktorý tvrdí, že je otcom dieťaťa (v danom prípade navrhovateľ).

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je teda nepochybné, že navrhovateľ sa v zmysle citovaných ustanovení Zákona o rodine nemôže domáhať určenia otcovstva, nakoľko otcovstvo k mal. W. už bolo určené. V danom prípade možno preto otcovstvo len zaprieť, pričom osobou oprávnenou podať takýto návrh na zapretie otcovstva je iba manžel matky alebo matka (ktorá však už zomrela), prípadne za splnenia podmienok v zmysle § 96 ods. 1, 2 a 3 Zákona o rodine aj maloleté dieťa, ak je to potrebné v jeho záujme. Navrhovateľ ako muž, ktorý tvrdí, že je biologickým otcom dieťaťa, nemá právo podať návrh na zapretie otcovstva.

V danom prípade preto nemôže byť splnená podmienka danosti základnej náležitosti návrhu, ktorou je petit (žalobný návrh), ktorým žalobca stanovuje rozsah požadovanej súdnej ochrany, určuje medze toho, o čom a ako rozhodnúť, vymedzuje ním individuálny predmet konania, pričom absencia určitého a zrozumiteľného petitu je prekážkou konania, ktorej procesným dôsledkom je odmietnutie podania ( ).

S poukazom na vyššie uvedené zdôvodnenie, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne, s použitím ust. potvrdil.

O povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla, v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí ( veta prvá )

Odmietnutie podania navrhovateľa má v podstate rovnaké následky ako zastavenie konania, ku ktorému došlo zavinením navrhovateľa, ktorý nedoplnil svoje neúplné podanie. I v odvolacom konaní fakticky plne úspešným odporcom vzniklo, analogicky podľa veta prvá v spojení s , právo na náhradu trov konania voči v odvolaní neúspešnému navrhovateľovi. Keďže ale odporcovia si právo na náhradu trov odvolacieho konania návrhom v zmysle neuplatnili (ani im žiadne nevznikli), o náhrade trov konania odvolací súd nerozhodoval.

Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.