Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_2Sp-8-2012.pdf
PDF · 78.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sp/8/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach samosudkyňou JUDr. Evou Baranovou v právnej veci navrhovateľov: 1) Ž. K., bytom S.Č., Y. Č.. XXXX/X, 2) H. X., bytom S., T.. E. Č.. XXXX/X, 3) J. D., rod. K., bytom S., K. Č.. XXXX/XX, 4) H. K., bytom S., K. Č.. XXXX/XX, zastúpeného navrhovateľkou v 3. rade, proti odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Poprad, o preskúmanie rozhodnutia rozhodcu č. 2012/497/479-RV, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu z 01.03.2012 č. 2012/497/479-RV.
Konanie o návrhu Ž. K., J. D. a H. K. z a s t a v u j e .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Odporca napadnutým rozhodnutím rozhodol podľa § 5 zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov (ďalej iba „zákon č. 503/2003 Z.z.) tak, že navrhovatelia v 1. až 4. rade nespĺňajú podmienky oprávnených osôb podľa § 2 ods. 1, 2 zákona a o nároku podľa § 3 ods. 1, ods. 2 zákona, preto im nenavrátia vlastníctvo a neposkytuje sa náhrada za nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnej vložke č. XXX m.p.č. XXXX katastrálneho územia S.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že nárok na reštitúciu si uplatnili pôvodní vlastníci H. K. a Ž. K. z dôvodu uvedeného v § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z., pretože ich vlastníctvo prešlo na štát kúpnou zmluvou zo dňa 12.08.1987 uzavretou v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Uviedli, že kúpnu zmluvu podpísali až 04.12.1987 pod vyhrážkou, že ak nepodpíšu, bude vydané vyhlasovacie rozhodnutie. Odporca konštatoval, že mal k dispozícii kúpnu zmluvu, podľa ktorej H. K. a Ž. K. odpredávajú svoj podiel v 1, a to parcely EN 3051 o výmere 1183 m2, EN 3052 o výmere 1595 m2 a parcelu EN 3053 o výmere 2079 m2 a parcelu EN 3054 o výmere 647 m2 za kúpnu cenu 22.016,- Kčs. Zmluva je riadne podpísaná, podpisy sú overené Mestský národným výborom v Levoči podľa overovacej knihy pod č. 393/1987. Odporca konštatoval, že navrhovatelia nepreukázali v konaní splnenie oboch podmienok, a to tiesne a nevýhodných podmienok, keďže za odpredané pozemky im bola vyplatená suma, ktorá bola zmluvnými stranami dohodnutá vo výške 22.016,- Kčs, teda 8,- Kčs za 1 m2, nie je možné priznať žiadateľom náhradu. Táto kúpna zmluva znamenala zmenu v ich živote, ale pôvodní vlastníci mali možnosť si za ňu zabezpečiť ďalší rodinný domček a záhradku. Hrozba vyvlastnenia sa nepovažuje za tieseň, pretože išlo o zákonný spôsob nadobudnutia vlastníctva štátom za zákonom stanovených podmienok. Nehnuteľnosti uvedené vo výroku pod III., t.j. v čase kúpnej zmluvy zastavanou plochou, a preto nepodliehajú zákonu č. 503/2003 Z.z., pretože tento zákon sa vzťahuje
iba na pozemky, ktoré tvoria poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria prípadne, ktoré tvoria lesný pôdny fond.
Proti rozhodnutiu odporcu podali navrhovatelia v 1. až 4. rade opravný prostriedok, ktorým žiadali aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil ho odporcovi na ďalšie konanie. Uviedli, že odpredané pozemky nikdy neslúžili na účel, na ktorý boli vykúpené. Tvrdili, že kúpna zmluva nebola uzavretá slobodne, pretože štát hrozil vyvlastnením a svoju hrozbu dokázal vyvlastnením druhej polovice pozemkov. Uviedli, že dom, ktorý za kúpnu cenu nadobudli, sa nachádza pri štátnej ceste, kde je zvýšená hlučnosť a prašnosť a je pri ňom oveľa menšia záhrada, ako mali pri odpredanom dome. Kvôli susedom museli obmedziť aj množstvo chovaným domácich zvierat. Vykúpené nehnuteľnosti sa nachádzali na periférii mesta a boli vhodné pre gazdovský spôsob života pôvodných vlastníkov. V sume, ktorú obdŕžali za odpredaný dom, nestačila na kúpu ich nového domu. Kúpna zmluva bola preto uzavretá za tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok, pretože pôvodní vlastníci nemali záujem sa sťahovať. Sťahovaním prerobili a získali horšie bývanie ako pred predajom. V prípade nehnuteľností vedených v CKN ako parcela č. 3051 a 3054, tieto nie sú zastavanými plochami, ale v skutočnosti ide o trvalé trávne porasty, pretože pre rozhodnutie je určujúci skutočný stav veci a nie zápis v katastri nehnuteľnosti. Bol preto odporca povinný tento rozpor odstrániť. Priznanie náhrady za odpredaný pozemok by považovali za čiastočnú satisfakciu krivdy, ktorá im bola spôsobená v minulosti.
Odporca v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku z 24.04.2012 uviedol, že navrhuje napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané splnenie nároku na vydanie nehnuteľnosti podľa § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z., t.j. prechod vlastníctva k pozemku na štát v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Vo vyvlastňovacom rozhodnutí sa konštatuje, že medzi Stavoinvestou Košice a H. K. a Ž. K., ktorí boli spoluvlastníkmi pozemkov každý po 1/4, bola uzavretá kúpna zmluva o dobrovoľnom odpredaji parciel EN 3051 a 3054 katastrálneho územia S., a preto títo spoluvlastníci boli z vyvlastňovacieho konania vylúčení. Cena za odpredané stavby a pozemky bola daná vyhláškou č. 129/1984 Zb. o cenách stavieb, pozemkov, porastov, úhradách za zriadenie práva osobného užívania pozemkov a o náhradách za dočasné užívanie pozemkov. Kúpna zmluva z 12.08.1987 bola stranám prečítaná a na znak súhlasu účastníkmi aj podpísaná. Podpisy na kúpnej zmluve boli overené. Z týchto dôvodov považuje odporca svoje rozhodnutie za zákonné a vecne správne.
Navrhovateľka v 1. rade svoj návrh na preskúmanie rozhodnutia po začatí konania na súde vzala späť písomným podaním z 08.01.2013. Navrhovateľka v 3. rade a navrhovateľ v 4. rade, ktorého zastupovala navrhovateľka v 3. rade, vzali svoj návrh späť podaním z 08.01.2013.
Súd ďalej konal o návrhu navrhovateľky v 2. rade H. X.. Preskúmal podľa § 250l a nasl. O.s.p. napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s administratívnym spisom odporcu a dospel k záveru, že návrhu navrhovateľky nie je možné vyhovieť.
Podľa § 1 zákona č. 503/2003 Z.z. tento zákon upravuje navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré nebolo vydané podľa osobitného predpisu. Vlastnícke právo sa vracia k pozemkom, ktoré tvoria:
a) poľnohospodársky pôdny fond alebo do neho patria,
b) lesný pôdny fond.
Podľa § 3 ods. 1 písm. j/ oprávneným osobám sa navráti vlastníctvo k pozemku, ktorý prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v dôsledku kúpnej zmluvy uzavretej v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok.
Podľa ustálenej judikatúry pod pojmom tieseň sa rozumie taký hospodársky, sociálny alebo psychický stav, ktorý na konajúceho dolieha takým spôsobom a takou závažnosťou, že urobí právny úkon, ktorý
by inak neurobil alebo v dvojstranných konaní by úkon neuzavrel. Tieseň musí mať základ v objektívne existujúcom a pôsobiacom stave, musí byť pre ňu daný objektívny dôvod a súčasne sa musí stať aj pohnútkou pre prejav vôle konajúcej dotknutej osoby tak, že koná vo svoj neprospech. Tieseň pritom nemožno chápať ako jednorazový akt, ale aj v širších súvislostiach ako dlhodobý proces, ktorého výsledkom bolo to, že fyzická osoba urobila ako vlastný úkon, ktorý by inak v právnom štáte neurobila. Oprávnené osoby uviedli, že kúpnu zmluvu neuzavreli dobrovoľne po prvej výzve Československého štátu, ale až potom, čo sa v ďalšej výzve vyhrážali vyvlastnením pozemkom. Hrozba vyvlastnenia sa nepovažuje za taký objektívny stav, ktorý sa stane pohnútkou pre konanie v tiesni, pretože táto forma prechodu vlastníctva na štátu je za podmienok upravených v zákone formou legálnou. Cena za odpredanú nehnuteľnosť bola stanovená v súlade s vyhláškou č. 121/1984 Zb.
Z citovaného ustanovenia § 3 ods. 1 písm. j/ zákona č. 503/2003 Z.z. vyplýva, že tieseň a nápadne nevýhodne podmienky musia byť splnené súčasne, aby bol daný reštitučný dôvod podľa uvedeného ustanovenia zákona. V konaní nebola preukázaná tieseň, pretože okrem hrozby vyvlastnenia žiadatelia nepreukázali existenciu ich hospodárskeho, sociálneho a psychického stavu, ktorý bol pohnútkou pre uzavretie kúpnej zmluvy. Odporca preto neporušil zákon, keď rozhodol, že žiadatelia nespĺňajú podmienky pre nárok na navrátenie vlastníctva podľa § 3 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z. Z uvedených dôvodov preto súd napadnuté rozhodnutie odporca podľa § 250c ods. 2 O.s.p. potvrdil.
Navrhovatelia v 1., 3. a 4. rade vzali svoj návrh na preskúmanie späť, súd konanie o ich návrhu podľa § 250d ods. 3 s použitím § 250l ods. 2 O.s.p. zastavil.
Náhradu trov konania účastníkom súd nepriznal, pretože účastníci v 1., 3. a 4. rade nemajú právo na náhradu trov konania vzhľadom na to, že konanie bolo zastavené a účastníčka v 2. rade nebola v konaní úspešná. Odporcovi právo na náhradu trov konania zo zákona nepatrí.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.