Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11S/4/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Hrnčárovej a sudcov JUDr. Evy Vaškovej a JUDr. Eleny Zaťkovej v právnej veci žalobcu: ASTRA DCA, s.r.o., so sídlom Dubnica nad Váhom, Otrokovická 4134/14, právne zast. JUDr. Ing. Vierou Kolačanskou, advokátkou so sídlom Trenčín, Nám. Sv. Anny 7269/20A proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, adresa na doručovanie: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Oddelenie daňového konania Trenčín, K dolnej stanici 22, Trenčín v konaní o prekúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 14.01.2013 č. 1100306/1/14541/2013/5048-r, jednomyseľne takto

rozhodol:

Krajský súd žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia v záhlaví tohto rozsudku označeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa Daňového úradu Trenčín zo dňa 12.10.2012 č. 9300401/5/2927288/2012/Sad, ktorým žalobcovi nepriznal nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 1.000,- eur.

V žalobe žalobca tvrdí, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa , v dôsledku čoho žalovaný v napadnutom rozhodnutí potvrdil nepriznanie dane odpočítanej z dodávateľskej faktúry č. 63/2011 zo dňa 01.07.2011 vo výške 1.000,- euro od dodávateľa Spiller Farmer spol. s r.o., Štúrova 12, Bratislava.

Zo žaloby vyplýva, že žalobca bol podľa svojho presvedčenia rozhodnutím žalovaného ukrátený na svojich právach tým, že žalovaný podľa tvrdenia žalobcu nesprávne interpretuje ustanovenie , keď žalovaný nedôvodne vytýka žalobcovi, že rozsah činností, za ktoré bola fakturovaná odmena vo faktúre č. 63/2011, nebol v tejto faktúre riadne špecifikovaný. Žalobca priznáva, že u neho, a ani u jeho dodávateľa neboli šetrením správneho orgánu zistené k faktúre č. 63/2011 žiadne prílohy preukazujúce bližšiu špecifikáciu a podstatu služby. Žalobca však tvrdí, že jednoznačne ustanovuje, čo musí faktúra obsahovať, pričom ako povinnú obsahovú náležitosť faktúry citované ustanovenie neuvádza prílohy, a teda zistenie žalovaného, že faktúra č. 63/2011 neobsahuje žiadne prílohy je z právneho ako aj daňového hľadiska podľa žalobcu právne irelevantné. Žalovaný spochybňuje samotnú existenciu zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a dodávateľom, čo žalobca považuje za nedôvodné. Existenciu zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a dodávateľom preukazuje žalobca týmito na seba nadväzujúcimi zmluvami: dňa

30.03.2011 uzatvoril žalobca so spoločnosťou ARKÁDIA Dca, s.r.o., Dubnica nad Váhom, Pod hájom 952/1, "dohodu o postúpení investičného zámeru" ako i "zmluvu o budúcej kúpnej zmluve". Na základe dohody o postúpení investičného zámeru sa žalobca stal dňom podpisu tejto dohody investorom projektu Obchodno-zábavného centra v Dubnici nad Váhom. Dňa 29.04.2011 uzatvoril žalobca s dodávateľom Spiller Farmer spol. s.r.o. "zmluvu o sprostredkovaní", na základe ktorej sa dodávateľ zaviazal vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby žalobca mal príležitosť uzatvoriť s tretími stranami nájomné zmluvy alebo zmluvy o budúcich zmluvách na prenájom nehnuteľností, alebo v prípade predaja nehnuteľností vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby mal žalobca príležitosť uzatvoriť s treťou osobou kúpnu zmluvu na predaj tejto nehnuteľnosti, to všetko formou poradenských služieb, propagácie, rokovaniami s potencionálnymi nájomcami, spoluprácou so štatutárnymi orgánmi žalobcu a jeho právnymi zástupcami. Žalobca priznáva, že v období júl 2011 ešte žalobca nebol vlastníkom predmetných nehnuteľností, mal však uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve so spoločnosťou ARKÁDIA Dca, s.r.o. Žalobca je toho právneho názoru, že zmluvný vzťah sa v zmysle môže uzatvárať aj bez vlastníckeho práva a investor môže mať k pozemkom, na ktorých stavia aj iný ako vlastnícky vzťah. Dňa 28.05.2010 uzatvoril žalobca so spoločnosťou ARKÁDIA Dca, s.r.o. "zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 73/2010" a "zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 74/2010". Na základe uvedených zmlúv sa stal žalobca oprávneným z vecného bremena. Dňa 03.10.2011 uzatvoril žalobca so spoločnosťou ARKÁDIA Dca, s.r.o. kúpnu zmluvu, na základe ktorej sa žalobca stal vlastníkom predmetných pozemkov. Dňa 13.10.2010 uzatvoril žalobca so spoločnosťou ARKÁDIA Dca, s.r.o. "zmluvu o budúcej zmluve o zriadení vecného bremena č. 208/2010", na základe ktorej sa stal žalobca oprávneným z vecného bremena. Dňa 20.10.2011 uzatvoril žalobca so spoločnosťou ARKÁDIA Dca, s.r.o. "zmluvu o prevode práv a povinností č. 312/2011" (ako vyplýva zo spisu, uvedená zmluva nie je číslovaná, t. j. nemá č. 312/2011). Uvedenou zmluvou došlo k zmene stavebníka z pôvodného stavebníka - spoločnosti ARKÁDIA Dca, s.r.o. na nového stavebníka - žalobcu. Oznámenie o zmene stavebníka bolo Mestu Dubnica nad Váhom zaslané dňa 28.11.2011. Stanovisko žalovaného k provízii je nesprávne, pretože v bode 4.8 zmluvy je dohodnutá provízia nielen za uzatvorenie zmluvy o nájme, ale aj za činnosti smerujúce k uzatvoreniu zmluvy, poradenské služby a pod. Žalobca poukázal na zistenie miestne príslušného správcu dane Daňového úradu Bratislava, ktorý u dodávateľa preveril faktúru, zmluvu a daňové priznanie, ďalej bola vypočutá zamestnankyňa dodávateľa G.. F., ktorá potvrdila výkon prípravy propagácie, o čom telefonicky a emailom informovala štatutárku G.. F.. Namietal, že záznamy z činnosti nemusia byť písomné a nemožno prijať záver, že bez záznamov v hmotnej podobe žalobca sprostredkovanie nepreukázal. Medzi žalobcom a dodávateľom boli uzavreté dve odlišné zmluvy, pričom druhá zmluva nemôže spochybňovať prvú. Využitie faktúrovaných služieb je preukázané napr. zmluvou s Geco s.r.o., uzavretou 17.11.2011, ktorá dokazuje činnosť sprostredkovateľa a nie je rozhodujúci dátum uzavretia nájomných zmlúv. Nesúhlasí so stanoviskom žalovaného k námietkam k protokolu k daňovej kontrole v bodoch 1. a 4., kde žalovaný predložené doklady vyhodnotil tak, že z nich nevyplýva reálne uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Žalobca tvrdí, že splnil nevyhnutný predpoklad odpočítania dane a preukázal, že predložené doklady sú len predpokladom pre výkon reálnej činnosti dodávateľa. K vyjadreniu žalovaného k námietkam v bodoch 2. a 3. uviedol, že žalovaný podmieňuje právo na odpočítanie ak je daň uplatnená iným platiteľom a zároveň služby použije na účely svojho podnikania ako platiteľ. Žalobca uvádza, že podnikaním je aj využívanie hmotného a nehmotného majetku na účel dosiahnutia príjmu, čo on splnil a splnil aj podmienku použitia služieb na účel podnikania (zmluva so spol. Geco). Žalovaný viaže uznanie nadmerného odpočtu na konkrétnu ekonomickú činnosť - zdaniteľné plnenie platiteľa a na to, že žalobca nepreukázal žiadnu previazanosť na svoje zdaniteľné plnenia, ktoré mal v júli 2011. Podľa žalobcu a zákona o DPH nestanovuje podmienku, ktorou by viazal uznanie odpočtu za daný mesiac na zdaniteľné plnenie platiteľa, ktoré mal v danom mesiaci a ďalej poukázal na rozhodnutia Európskeho súdneho dvora napr. C-385/09, C-277/09, C-280/10, C-110/98 až 147/98.

Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe, ktoré si súd od neho vyžiadal, navrhol žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietnuť s tým, že predmet plnenia z faktúry č. 63/2011 od Spiller Farmer spol. s r.o. nebol vierohodne preukázaný, teda odmena nebola vyfakturovaná na základe preukázaného uskutočnenia a dodania služieb v zmysle zmluvy o sprostredkovaní. Žalobcovi sa v priebehu daňovej kontroly a ani v odvolacom konaní nepodarilo pochybnosti správcu dane odstrániť a vierohodne preukázať prijatie zdaniteľného obchodu - prijatie konkrétnych služieb súvisiacich s fakturovanou odmenou, a tak preukázať vznik daňovej povinnosti na strane dodávateľa, kedy vzniká žalobcovi ako platiteľovi aj právo odpočítať daň zo služby. Pokiaľ ide o námietky žalobcu, ktorými

odôvodňuje ukrátenie na svojich právach, žalovaný sa k nim vyjadril takto: žalobca v žalobe tvrdí, že žalovaný nemá dôvod spochybňovať samotnú existenciu zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a dodávateľom. K tejto námietke žalovaný uviedol, že Daňový úrad Dubnica nad Váhom začal u žalobcu daňovú kontrolu za zdaňovacie obdobie júl 2011 dňa 21.10.2011. V upovedomení o vykonaní daňovej kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zo dňa 17.10.2011 bol žalobca vyzvaný na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly, medzi inými aj na zmluvy. Žalobca predložil k predmetnej faktúre len zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 29.04.2011 a LV č. XXXX, z ktorého vyplynulo, že vlastníkom pozemkov bola spoločnosť ARKÁDIA Dca, s.r.o., a zároveň bola držiteľom aj stavebného povolenia k stavbe na uvedených parcelách. Pri miestnom zisťovaní na stavebnom úrade Mesta Dubnica nad Váhom bolo zistené, že dňa 17.10.2011 bolo podané oznámenie o zmene stavebníka - na spoločnosť ASTRA DCA, s.r.o., ale do dňa 11.11.2011 neboli mestskému úradu predložené doklady o prechode práv a povinností zo stavebných povolení na nového stavebníka, ani doklady o prechode vlastníctva alebo iného práva k pozemkom. Správca dane na základe týchto podkladov prijal v danej veci záver, že žalobca nebol ani vlastníkom ani stavebníkom či investorom stavby. Zmluva o budúcej zmluve zo dňa 30. marca 2011 k nehnuteľnosti podľa LV č. XXXX bola žalobcom predložená až 05.12.2011, keď bol vyzvaný na vyjadrenie sa k protokolu. Pretože do 5.12.2011 správca dane o tejto zmluve nemal vedomosť a žalobca sa o nej nezmienil a ani v daňovej kontrole nepredložil na základe výziev doručených v priebehu daňovej kontroly, nebolo korektné a vierohodné zo strany žalobcu preukazovať skutkový stav až na poslednú chvíľu, po prečítaní protokolu. Z toho vyplýva, že tento dokument - zmluva o budúcej zmluve zo dňa 30.03.2011 ak mala existovať, mohla byť k dispozícii už po prvej výzve na predloženie všetkých dostupných dôkazov. Predloženie ("objavenie") uvedenej zmluvy o budúcej zmluve až v záverečnej fáze daňovej kontroly nevyvoláva dôveru o jej skutočnej existencii v júli 2011 za vyššie uvedených okolností a to aj vzhľadom na to, že konateľka spoločnosti ASTRA DCA, s.r.o. Ing. P. F. bola súbežne v rovnakom čase konateľkou aj spoločnosti ARKÁDIA Dca, s.r.o. a mala vedomosti o celom stavebnom projekte, a teda aj o existencii (či neexistencii) príslušných dokumentov. Žalovaný v súvislosti s tvrdením žalobcu, že dodávateľ - spoločnosť Spiller Farmer s.r.o. uskutočnila zdaniteľné plnenie na DPH pri sprostredkovaní budúcich nájomných zmlúv pre žalobcu, preveril uvedené tvrdenie žalobcu a zistil, že fakturovaná odmena vo výške 6000,- eur (z toho DPH = 1000,- eur) nie je v podstate jednoznačne službou za zdaniteľné plnenia, pretože vo faktúre č. 63/2011 zo dňa 01.07.2011 deklarovaná odmena nie je ako poskytnutá služba bližšie špecifikovaná. Vo faktúre je odkaz na zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 29.04.2011, čl. IV bod 4.8 - čo je dohoda platiť odmenu za činnosť vykonávanú podľa tejto zmluvy. Z tohto znenia nie je zrejmá konkrétna činnosť, akú mala dodávateľská spoločnosť vykonať, žalobcom neboli predložené žiadne podklady (doklady) osvedčujúce výkon a rozsah poskytnutých služieb, žalobca neobjasnil tieto skutočnosti správcovi dane v priebehu daňovej kontroly, ani v odvolacom konaní, pričom daň priznaná v daňovom priznaní dodávateľa sama osebe nie je splnením podmienky na priznanie odpočítania tejto dane. Žalobca v žalobe tvrdí, že v ustanovení ustanovuje, čo musí faktúra obsahovať, pričom ako povinnú obsahovú náležitosť faktúry neuvádza prílohy, z ktorého dôvodu zistenia žalovaného, že faktúra č. 63/2011 neobsahuje žiadne prílohy, je z právneho aj daňového hľadiska irelevantné. Stanovisko žalovaného k uvedenej námietke žalobcu je také, že z pohľadu skutočnosť, že faktúra spĺňa náležitosti faktúry podľa citovaného zákona ešte nezakladá právo na odpočítanie dane. Podľa citovaného zákona, platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na účely svojho podnikania ako platiteľ, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. Nevyhnutným predpokladom odpočítania dane je preukázanie, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, teda že odmena za nešpecifikované služby deklarovaná na faktúre č. 63/2011 zo dňa 01.07.2011, bola určená za služby - konkrétne zdaniteľné plnenia, reálne aj uskutočnené.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správneho orgánu podľa a nasl. v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, bez pojednávania podľa , čo nie je v rozpore s verejným záujmom a podľa žalobu zamietol, pretože dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmavacieho konania na krajskom súde v danej veci je, či žalovaný pri rozhodovaní a v konaní mu predchádzajúcom rozhodol o nepriznaní nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011v sume 1.000,- eur v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi

predpismi, či žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dôvodne neuznali faktúru č. 63/2011 od dodávateľa Spiller Farmer s.r.o., Bratislava. Ťažisko sporu medzi účastníkmi, ako už bolo vyššie uvedené, spočíva v zodpovedaní dvoch otázok: 1. či žalovaný dôvodne poukazuje na obsahové nedostatky faktúry č. 63/2011, a 2. či žalovaný dôvodne spochybňuje samotnú existenciu zdaniteľných obchodov medzi žalobcom a dodávateľom.

Zo správneho spisu predloženého žalovaným na žiadosť súdu vyplýva, že Daňový úrad Trenčín dňa 12.10.2012 svojím rozhodnutím č. 9300401/5/2927288/2012/Sad vydal voči žalobcovi dodatočný platobný výmer, ktorým znížil žalobcovi nadmerný odpočet dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 1.000,- eur. Správca dane tak neuznal odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 1.000,- eur z faktúry č. 63/2011 od dodávateľa Spiller Farmer s.r.o., čo právne zdôvodnil porušením Svoje rozhodnutie ďalej správny orgán prvého stupňa zdôvodnil tými istými skutočnosťami, aké uviedol žalovaný vo svojom vyjadrení k správnej žalobe. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, v ktorom tvrdil, že žalobca splnil podmienky na uplatnenie práva na odpočítanie dane z faktúry č. 63/2011, keď platiteľ dane

- žalobca prijal túto službu na uskutočňovanie svojich súčasných ako i budúcich dodávok, služieb prípadne tovarov, ktoré podliehajú dani. Žalobca províziu zaplatil prevodným príkazom cez bankový účet, transakcia bola legálna a transparentná. Sprostredkovateľ zinkasovanú províziu priznal do daňových výnosov, pričom odviedol z provízie DPH. Žalobca ako daňový subjekt neukrátil štát na DPH, táto daň z vyfakturovanej provízie bola riadne zaplatená, pričom správca dane vlastne žalobcu daňovým dorubkom núti, aby tá istá DPH z vyfakturovanej provízie bola zaplatená štátu duplicitne. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil, pričom sa stotožnil s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa. Rovnako ako správny orgán prvého stupňa, aj žalovaný dospel k záveru, že odpočet dane za daných okolností uplatnil žalobca ako daňový subjekt v rozpore s ustanovením a , pretože sa nepreukázalo prijatie odmeny ako služby podliehajúcej dani, ani jej použitie na uskutočňovanie dodávok prípadne služieb, ktoré podliehajú dani. Daňové orgány zistili, že žalobca počas daňovej kontroly predložil faktúru č. 63/2011, v ktorej je uvedené, že sa faktúruje odmena na základe Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.04.2011 v zmysle čl. IV. Bod 4.8. K faktúre predložil spomínanú zmluvu o sprostredkovaní a LV č. XXXX o vlastníctve pozemkov spoločnosťou ARCÁDIA Dca, ktorá spoločnosť bola aj držiteľom stavebného povolenia k stavbe Obchodno-zábavné centrum. Zmena stavebníka t.j. na žalobcu bola oznámená stavebnému úradu až 17.10.2011, ale stavebný úrad o zmene do 11.11.2011 nerozhodol. Žiadne záznamy z priebehu sprostredkovania pri uzatváraní zmlúv v mesiaci júl 2011 neboli predložené, daňový subjekt nepreukázal dôkazy o uskutočnení prijatého sprostredkovania, o realizácii činnosti, ktoré mali byť predmetom plnenia v zmysle zmluvy o sprostredkovaní napr. kedy a kde došlo k stretnutiu so záujemcami, chýbajú záznamy z rokovania, identifikácie nájomcov a pod. V čase vystavenia predmetnej faktúry nebol žalobca vlastníkom pozemkov, ani stavebníkom, či investorom stavby, ani sa nezačalo s výstavbou, žalobca vôbec nepreukázal činnosť sprostredkovateľa, ani súvis činností dodávateľa s faktúrou a ani prijatie tohto zdaniteľného plnenia vierohodnými dôkazmi. Činnosť sprostredkovateľa nepreukazuje ani zmluva s nájomcom Geco s.r.o., pretože táto bola dohodnutá priamo so žalobcom bez predloženia dokladov osvedčujúcich účasť sprostredkovateľa na jej uzatvorení. Odmena fakturovaná na základe zmluvy o sprostredkovaní nevychádza z uskutočnených činností sprostredkovateľa a teda nebol zdaniteľným obchodom. Žalobca nepreukázal použitie prijatého plnenia na účely uskutočnenia svojich zdaniteľných obchodov, alebo využitie na činnosti viažuce sa k obchodnému subjektu, teda odmena z faktúry č. 63/2011 nebola viazaná na konkrétnu budúcu ekonomickú činnosť - zdaniteľné plnenie platiteľa.

Podľa predmetom dane je poskytnutie služby (ďalej len "") za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

Podľa (účinného do 31.12.2012), faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.

Podľa pri uplatňovaní daňových predpisov v daňovom konaní sa berie do úvahy vždy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre určenie alebo vybratie dane.

Podľa , kontrolovaný daňový subjekt má vo vzťahu k zamestnancovi správcu dane povinnosť predkladať účtovné a iné doklady, ktoré preukazujú hospodárske operácie a účtovné prípady v písomnej forme, alebo v technickej forme vrátane evidencie a záznamov, ktorých vedenie bolo správcom dane uložené, a podávať k nim ústne, alebo písomné vysvetlenia, predkladať v priebehu daňovej kontroly všetky dôkazné prostriedky preukazujúce jeho tvrdenia.

Podľa daňový subjekt preukazuje skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní, hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť, alebo úplnosť povinných evidencií, alebo záznamov vedených daňovým subjektom.

Podľa daňové konania začaté a právoplatne neukončené pred účinnosťou tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov; sankcia sa uloží podľa o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení účinnom do 31. decembra 2011, ak skutočnosť rozhodujúca pre uloženie sankcie nastala do 31. decembra 2011 a ak je to pre daňový subjekt priaznivejšie.

Žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupovali v konaní v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami. Krajský súd konštatuje, že najskôr sa zaoberal tým, či sporná faktúra 63/2011 spĺňa formálne náležitosti faktúry v zmysle vyššie citovaného ustanovenia Ako totiž jednoznačne vyplýva z ustanovenia citovaného , právo na odpočítanie dane podľa cit. zák. môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa cit. zák. má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa cit. zákona. K uvedenej otázke

- k formálnym náležitostiam faktúry - sa už opakovane vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojich v rozhodnutiach sp. zn. , sp. zn. , podľa ktorých cit.: "zákon o DPH je v tejto časti striktný, z čoho vychádza i rozhodovacia činnosť najvyššieho súdu, podľa ktorého samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia bez faktúry so zákonnými náležitosťami nie je postačujúca pre odpočet DPH". V rozhodnutí sp. zn. Najvyšší súd Slovenskej republiky výslovne uviedol, že faktúra príp. príloha k faktúre musí obsahovať podrobný položkovitý opis druhu a ceny dodaných služieb a tovarov od určitého dodávateľa. Krajský súd zastáva teda jednoznačný názor, že jednou z taxatívne stanovených náležitostí faktúry je aj konkretizácia zdaniteľného obchodu. Z textu faktúry musí byť zrejmé, aké množstvo a druh tovaru bol dodaný, alebo aký druh a rozsah služby bol dodaný. Pokiaľ je predmetom zdaniteľného plnenia sprostredkovateľská činnosť, musí byť z faktúry jednoznačne zrejmé, aké konkrétne činnosti boli v rozhodnom období vykonané. V žiadnom prípade nepostačuje, pokiaľ faktúra obsahuje len odkaz na zmluvu o sprostredkovaní, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci. Na spornej faktúre č. 63/2011 je totiž uvedené len cit.: "na základe zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 29.04.2011 Vám v zmysle čl. IV. bod 4.8. fakturujeme odmenu vo výške 5000,- euro + DPH", čo je nedostačujúce. Pokiaľ teda žalovaný vytýkal žalobcovi, že rozsah činností, za ktoré bola fakturovaná odmena vo faktúre č. 63/2011, nebol v tejto faktúre riadne špecifikovaný, činil tak v súlade so zákonom. Z uvedeného je zrejmé, že i krajský súd rovnako ako správne orgány prvého a druhého stupňa dospel k záveru, že sporná faktúra č. 63/2011 nespĺňa formálne náležitosti podľa ustanovenia . V tejto súvislosti krajský súd nemohol nechať

bez povšimnutia, že už len tento formálny nedostatok faktúry je samotným dôvodom, aby správca dane neuznal takúto faktúru. Ako totiž vyplynulo z vyššie citovaných rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. , sp.zn. , samotná materiálna existencia zdaniteľného plnenia bez faktúry so zákonnými náležitosťami nie je postačujúca pre odpočet DPH. V nadväznosti na vyššie prijatý záver, že v spornej faktúre nie je riadne vyšpecifikované zdaniteľné plnenie, súdu nezostávalo iné ako ustáliť, že žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa dôvodne spochybnili aj samotnú existenciu zdaniteľného plnenia, z ktorého dôvodu potom správne orgány oboch stupňov po práve vyslovili, že odpočet dane za daných okolností uplatnil žalobca ako daňový subjekt v rozpore s ustanovením a , pretože sa nepreukázalo prijatie odmeny ako služby podliehajúcej dani, ani jej použitie na uskutočňovanie dodávok prípadne služieb, ktoré podliehajú dani. Podmienkou, aby správca dane mohol overiť existenciu služby ako zdaniteľného plnenia podľa vystavenej faktúry je, že vo faktúre je obsah služby stanovený (vyšpecifikovaný) určito. Pokiaľ totiž služba ako zdaniteľné plnenie nie je vo faktúre riadne vyšpecifikovaná (nie je zrejmé, za akú konkrétnu činnosť a aký konkrétny rozsah činnosti bola faktúra vystavená), nie je logicky možné zisťovať, či táto činnosť bola vykonaná a odberateľom prijatá. Námietky žalobcu v bode II., III. a IV. žaloby nie sú dôvodné. Žalovaný sa námietkami žalobcu v napadnutom rozhodnutí dostatočne zaoberal a keďže žalobca v žalobe v bode V. neuviedol žiaden nový dôkaz a krajský súd sa stotožňuje so závermi žalovaného, je nadbytočné znovu uvádzať závery daňových orgánov.

V bode VI. žaloby poukázal žalobca na judikatúru Európskeho súdneho dvora v súvislosti s jeho prípadom nenáležite a nedôvodne. Rozsudok C-280/10 týkajúci sa aj výkladu pojmu ekonomická činnosti, za ktorú možno považovať už prvé investičné náklady, nemožno aplikovať v prípade žalobcu. Žalobca v júli 2011, ktorého obdobia sa týka faktúra 63/2011, nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť, nevlastnil pozemky, nebol staviteľ, ani investor, vôbec nestaval stavbu, nevlastnil a ani iný vzťah nemal k Obchodno-zábavnému centru, ktoré ani doposiaľ neexistuje a preto nemožno u neho hovoriť o investičných nákladoch. Ďalšie rozhodnutie, ktoré v žalobe rozvádza C-110/98 až 147/98, C 385/09 tiež nemožno na vec jednoznačne aplikovať, pretože je potrebné prihliadať na osobitosti každého prípadu. Výňatky z jednotlivých rozhodnutí, ktoré žalobca uviedol v žalobe, však nie sú v rozpore s aplikačnou praxou žalovaného. Investície sú náklady na budovanie, obstaranie nových budov, strojov, náradia, zariadenia a pod., musia byť úzko spojené s budúcim využívaním nehnuteľnosti, ale v prípade žalobcu o investície nešlo a odvolanie sa na uvádzané rozsudky Európskeho súdneho dvora bolo nesprávne. Z uvedených dôvodov preto súd žalobu zamietol podľa ustanovenia .

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd nepriznal právo na náhradu trov konania ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, písomne, cestou tunajšieho krajského súdu na Najvyšší súd Slovenskej republiky.

Podľa a pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.