Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11P-10-2013.pdf
PDF · 82.04 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-11P/10/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom JUDr. Vlastimilom Valkovičom vo veci starostlivosti súdu o maloletého B. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpený Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Topoľčany, ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: O. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., P.O. G. 2159 a U. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom E., K. č. 50, o zníženie výživného , takto
rozhodol:
Otec U. Z., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať zníženým výživným na maloletého B. Z., nar. XX.XX.XXXX sumou 30,- eur mesačne s účinnosťou od 01.03.2013 vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Topoľčany, sp. zn. 9P/450/2005 zo dňa 31.10.2005 v časti výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletého dieťaťa podal na tunajšom súde návrh na zníženie vyživovacej povinnosti voči maloletému B. Z., nar. XX.XX.XXXX z dôvodu platobnej neschopnosti, keďže sa vrátil z výkonu trestu a je momentálne nezamestnaný, chýbajú mu finančné prostriedky na úhradu súdom uloženého výživného na maloletého B.. Otec ďalej uviedol, že je ochotný okamžite po zaradení do pracovného pomeru a reálneho života platiť danú sumu uloženú mu tunajším súdom podľa rozsudku sp. zn.9P /450/05-17 zo dňa 31.10.2005.
Matka s návrhom na zníženie výživného súhlasila, nakoľko otec maloletého B. nejavil záujem o svojho syna a momentálne má existenčné problémy.
Kolízny opatrovník s návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti nesúhlasil, nakoľko nie je v prospech a v záujem maloletého dieťaťa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, správou Sociálnej poisťovne, správami o povesti, správou kolízneho opatrovníka, pripojením spisu Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/450/2005, a zistil tento skutkový stav:
Manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C 12/03-10 zo dňa 11.02.2003, ktorým bol súčasne maloletý B. zverený do výchovy a opatery matky a otcovi výživné určené nebolo.
Rozsudkom Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 9P/450/2005-17 zo dňa 31.10.2005 súd zmenil rozsudok Okresného súdu Topoľčany č. k. 4C 12/03-10 zo dňa 11.02.2003 tak, že otcovi určil vyživovaciu povinnosť v prospech maloletého B. vo výške 1.500,- Sk mesačne, ktorú je povinný platiť vždy do 15- teho dňa daného mesiaca vopred k rukám matky s účinnosťou od 01.08.2005. Zároveň súd otcovi povolil zročné výživné za čas od 01.08.2005 do 31.10.2005 v sume 2.700,- Sk splácať v splátkach po 300,-Sk spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok a výkonu rozhodnutia.
Otec maloletého je v súčasnej dobe evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Topoľčany ako uchádzač o zamestnanie. Je poberateľom dávky v hmotnej núdzi od 01.01.2013 v sume 118,30 eur mesačne. V čase poslednej úpravy bol otec maloletého v ÚVTOS a ÚVV Leopoldov, kde aj pracoval, a určením výživného súhlasil, keďže výživné mal z čoho platiť.
Súdne pojednávanie sa vykonalo v neprítomnosti navrhovateľa.
Matka maloletého je taktiež evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie od 08.06.2012, pričom dávku v hmotnej núdzi nepoberá. Na pojednávaní konanom dňa 19.03.2013 na tunajšom súde matka uviedla, že čo sa týka samotného návrhu na zníženie výživného s tým súhlasí, nakoľko vie, že otec maloletého má existenčné problémy, je evidovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, čo mu odporkyňa sama pomáhala vybavovať, poberá dávky v hmotnej núdzi, iný príjem nemá. Navrhovateľ bol vo výkone trestu 13 rokov, pričom celkový trest, ktorý mu bol uložený bol 15 rokov, na slobodu prišiel 05.12.2012. Matka ďalej uviedla, že čo sa týka maloletých detí títo navštevujú pravidelne každý týždeň navrhovateľových rodičov cez víkend, matka uviedla, že o deti postarané má, dáva im čo môže, pričom aktuálne je sama nezamestnaná, evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie, pričom dávku v hmotnej núdzi nepoberá. Matka nikdy výživné od navrhovateľa nedostala a situáciu nechce komplikovať. Matka spolu s deťmi býva na adrese J., P.O. G. 2159, kde má trvalý pobyt u matky, prechodne býva na adrese J., D. 1645/D, kde má mesačné náklady na nájomné vo výške 111,- eur, odporkyňa spláca úver zo Stavebnej sporiteľne v sume 150,- eur mesačne. Matke maloletého zároveň pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému S. A., nar. XX.XX.XXXX. S poukazom na tieto skutočnosti matka súhlasila , aby bola znížená vyživovacia povinnosť otca zo sumy 50,- eur na sumu 30,- eur s účinnosťou od 01.03.2013. Na záver matka maloletého uviedla, že čo sa týka výživného, ktoré otec neplatil, toto výživné žiadnym spôsobom nevymáhala, ani nežiadala náhradné výživné.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako ja na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje, možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu 3 rokov spätne, odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť , ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena , alebo zrušenie výživného možné , len na návrh.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ak dôjde k zrušeniu, alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 163 ods. 2 O.s.p. rozsudky o výchove a výžive maloletých detí a o priznaní , obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery.
Vyššie citované zákonné ustanovenie vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov zistených porovnaním okolností dôležitých pre určenie výživného, tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je však závažnejšia zmena pomerov, ktorou sa rozumie výrazná zmena tých okolností - na strane či už oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom. Takouto zmenou pomerov môže byť nárast potrieb detí, najmä v súvislosti s ich pribúdajúcim vekom, fyzickým vyspievaním, formami prípravy na budúce povolanie, ale i zmena v možnostiach povinného plniť si vyživovaciu povinnosť v doterajšom rozsahu. Pri rozhodovaní o zmene výživného musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, a musí taktiež prihliadnuť na vývoj životných nákladov za celé obdobie, ktoré uplynulo od vydania posledného rozhodnutia o výživnom, tzv. valorizačnú klauzulu zakotvenú v ustanovení § 78 ods. 3 ZR. Rovnako tak nemôže opomenúť existenciu ustanovenia § 62 ods. 2 ZR zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na dosiahnutej životnej úrovni svojich rodičov, či už v pozitívnom alebo negatívnom zmysle, ako i všeobecné hľadisko upravené v ustanovení § 75 ods. 1 ZR, podľa ktorého pri rozhodovaní o výživnom sa prihliada na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Odôvodnené pomery dieťaťa sú závislé predovšetkým od jeho veku, zdravotného stavu, fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie, od hodnoty jeho majetku, a sú bezprostredne ovplyvňované schopnosťami, možnosťami a majetkovými pomermi rodičov. Ak sú tieto obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých potrieb nevyhnutných pre život kultúrneho človeka. Výživné pre dieťa teda slúži nielen na uspokojovanie všetkých jeho odôvodnených potrieb dôležitých pre výchovu a vývoj dieťaťa (vzdelávanie, príprava na povolanie, kultúrne, športové, rekreačné potreby, tvorba úspor a pod. )
Pre určenie výšky výživného pre dieťa sú teda rozhodujúce reálne zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých životných potrieb toho, komu má byť poskytované. Výživou dieťaťa je zabezpečovanie potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej; právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká jeho narodením. ( § 7 ods. 1 Obč. zákonníka).
Súd na základe prevedeného dokazovania mal za to, že návrh otca na zníženie výživného na syna B. je dôvodný, keďže otec maloletého sa prednedávnom vrátil z z výkonu trestu odňatia slobody a momentálne má existenčné problémy, t. č. je vedený na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný. V súčasnosti zabezpečuje výživu, výchovu a starostlivosť o maloletého matka, ktorá
ako uviedla, s návrhom na zníženie výživného súhlasí, preto súd rozhodol tak, že znížil vyživovaciu povinnosť otca na maloletého B. na sumu 30,- eur mesačne.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a žiadnemu z účastníkov právo na ich náhradu nepriznal, nakoľko ide o konanie ktoré sa mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na podpísanom súde v troch vyhotoveniach. Podľa § 205 ods. 1 - 3 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.