Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21C-2-2013.pdf
PDF · 80.7 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/2/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave pred sudkyňou JUDr. Beatou Farkašovou v právnej veci navrhovateľa: Lawyer Partners a.s., Prievozská 37, Bratislava, IČO: 35 944 471, zastúpený Advokátskou kanceláriou Chabadová, s.r.o, Pri Starej prachárni 13, Bratislava, proti odporkyni: L.. R. Č., N. F. XXXX/ X, N., o zaplatenie sumy 2,65 eur, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Odporkyni súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným na Okresný súd Bratislava I dňa 26.07.2006, ktorý postúpil vec dňa 10.01.2013 tunajšiemu súdu podľa § 64 až 87 O.s.p., domáhal rozhodnutia, aby súd uložil odporkyni povinnosť zaplatiť 2,65 eur (80,- Sk) istiny, pričom návrh odôvodnil skutočnosťou, že na neho bola postúpená pohľadávka Slovenského rozhlasu voči odporcovi z titulu nezaplatených koncesionárskych poplatkov za október, november 2003.
Odporkyňa v rámci prípravy pojednávania sa písomne k návrhu vyjadrila v tom smere, že návrh žiadal zamietnuť z dôvodu, že v septembri 2003 predmetný byt na U. XX S. N. odpredala tretej osobe a presťahovala sa na G. XX S. N., na ktorej adrese bývala spolu s manželom do 24.8.2005, na adrese ktorej aj uhrádzali koncesionárske poplatky. Poukázala na skutočnosť, že o existencii nedoplatkov nebola v minulosti nikým upozornená, ani vyzývaná na ich zaplatenie, pričom až na základe oznámenia o postúpení spisu Okresným súdom Bratislava I v roku 2013 sa o tomto dozvedela. Zároveň žiadala nepriznať navrhovateľovi náhradu trov konania z dôvodu, že žiadnym spôsobom neuskutočnil žiadne kroky vo vzťahu k odporkyni smerujúce k upovedomeniu o existencii nedoplatkov na koncesionárskych poplatkoch.
Právny zástupca navrhovateľa v písomnom vyjadrení zo dňa 26.2.2013 uviedol, že odporkyňa si zrejme v zmysle § 3 ods,. 8 písm. b/ Zák. č. 212/1995 Z.z. nesplnila oznamovaciu povinnosť zmeny bydliska, preto jej predžalobná výzva zrejme nemohla byť doručená. Platenie koncesionárskych poplatkov nie je viazané na vlastníctvo, či nájom bytu, ale na vlastníctvo rozhlasového prijímača.
Súd pojednával a rozhodol v neprítomnosti navrhovateľa v zmysle § 101 ods. 2 O. s. p., vykonal vo veci dokazovanie výsluchom odporkyne, oboznámil sa s listinnými dokladmi: výzvami Slovenského rozhlasu zo dňa 20. 10. 2005, potvrdením Slovenského rozhlasu o tom, že došlo k postúpeniu pohľadávky vo vzťahu k dlžníkovi - odporcovi a zároveň, že došlo k výzve na úhradu nedoplatkov prostredníctvom Slovenskej pošty a. s., Protokolom o odovzdaní hmotného nosiča informácií so zoznamom o postúpení pohľadávok k realizačnej zmluve zo dňa 20. 10. 2005, výpisom nedoplatkov odporcu ev. č. 8540115451, pričom zistil nasledovný skutkový stav:
Na základe Realizačnej zmluvy č. 1 k Rámcovej zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa 15.7.2005 bola Slovenským rozhlasom, Mýtna č. 1, Bratislava, IČO: 00167355 postúpená na navrhovateľa okrem iných i pohľadávka voči odporcovi, Postúpenie predmetnej pohľadávky mal Slovenský rozhlas oznámiť odporcovi výzvou zo dňa 20.10.2005 na úhradu nedoplatku koncesionárskych poplatkov vo výške 80 Sk, pričom od relevantného Oznámenia postupcu dlžníkovi postúpenie pohľadávky odvodzuje navrhovateľ svoju aktívnu legitimáciu.
Predmetom nároku navrhovateľa je zaplatenie koncesionárskych poplatkov za obdobie október, november 2003.
Z výpisu Registra obyvateľov SR súd zistil, že odporkyňa mala trvalý pobyt nahlásený v období od 17.7.200 - 25.3.2002 na adrese U.P. XX, N., v období od 25.3.2002 - 24.8.2005 na adrese G. XX, N. a v období od 24.8.2005 na adrese F. X, N..
Podľa § 526 ods. 1, 2 Obč. zák. postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. Dokiaľ postúpenie pohľadávky nie je oznámené dlžníkovi alebo dokiaľ postupník postúpenie pohľadávky dlžníkovi nepreukáže, zbaví sa dlžník záväzku plnením postupcovi.
Podľa § 3 ods.1 Zák. č. 212/1995 Zb. o koncesionárskych poplatkoch, platiteľom poplatku je fyzická osoba, ktorá prijímač vlastní, samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve, a právnická osoba, ktorá prijímač eviduje v účtovníctve.
Podľa § 4 ods. 1 cit. zákona, príjemcom poplatku za rozhlasový prijímač je Slovenský rozhlas .
Podľa § 8 ods. 2 cit. zákona, ak je platiteľ poplatku v omeškaní so zaplatením poplatku dlhšie ako jeden mesiac odo dňa splatnosti poplatku / § 3 ods. 3,6 / vyberateľ poplatkov, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas písomne vyzve platiteľa na splnenie povinnosti podľa tohto zákona.
Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona, ak platiteľ poplatku nesplní povinnosť označenú vo výzve, Slovenská televízia alebo Slovenský rozhlas po uplynutí určenej lehoty uplatní právo na úhradu nedoplatku na príslušnom súde.
Podľa § 563 Obč. zák. ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že navrhovateľ odvodzuje svoje právo voči odporcovi na úhradu nedoplatku za koncesionárske poplatky od okolnosti, že so Slovenským rozhlasom uzavrel Zmluvu o postúpení predmetnej pohľadávky, pričom postúpenie pohľadávky voči odporcovi preukazuje postupca písomným prehlásením / oznámením / o postúpení pohľadávky. Navrhovateľ v tomto spore preukazuje svoju aktívnu legitimáciu : a/ dokladmi potvrdzujúcimi, že postupca písomne oznámil dlžníkovi postúpenie pohľadávky, a to prehlásením povereného štatutára Slovenského rozhlasu b/ Zmluvou o postúpení pohľadávky.
V zmysle cit. § 8 ods. 3 zákona č. 212/1995 Z. z. o koncesionárskych poplatkoch v znení neskorších zmien a doplnkov, podľa ktorého aktívne legitimovaným subjektom na vymáhanie koncesionárskeho poplatku je Slovenský rozhlas, teda súd má za to, že pohľadávka z koncesionárskych poplatkov je pohľadávkou vzniknutou z verejného práva. Slovenský rozhlas zo zákona vykonáva správu týchto verejných pohľadávok a zákon jednoznačne určuje, kto a akým spôsobom koncesionárske poplatky vymáha. Vymáhanie koncesionárskeho poplatku iným subjektom ako Slovenským rozhlasom je preto v rozpore so zákonom, lebo zákon taký postup neumožňuje. Pri vyhodnocovaní predbežnej otázky platnosti Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 20.10.2005 zo Slovenského rozhlasu na navrhovateľa, túto zmluvu súd teda vyhodnotil ako absolútne neplatný právny úkon, keďže predmet sporu nie je a ani nebol vlastným majetkom Slovenského rozhlasu ako právnickej osoby, ale v zmysle zák. č. 212/1995 Z.z. o koncesionárskych poplatkoch, je koncesionársky poplatok súčasťou verejných finančných prostriedkov a v rozhodnej dobe vyberanie a vymáhanie koncesionárskych poplatkov, vrátane ich nedoplatkov patrilo výlučne Slovenskému rozhlasu ako vyberateľovi poplatku. Preto navrhovateľ nie je subjektom oprávneným konať vo veci koncesionárskych poplatkov. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami návrh navrhovateľa zamietol v dôsledku nedostatku aktívnej legitimácie vo veci.
Odhliadnuc od vyššie uvedenej skutočnosti súd poukazuje na oficiálne vyznačené trvalé pobytu odporkyne v zmysle výpisov Registra obyvateľov SR, z ktorých vyplýva, že jednak odporkyňa skutočne v období október, november 2003 nemala adresu trvalého pobytu na U. XX, N. a jednak, že navrhovateľ, príp. Slovenský rozhlas jej úspešne ani nemohol doručiť akúkoľvek výzvu na úhradu nedoplatkov na koncesionárskych poplatkoch, keďže na tejto adrese sa od 25.3.2002 nezdržovala a bola riadne prihlásená na úplne inej adrese.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., odporca mal vo veci plný úspech, náhrada trov konania mu v konaní nevznikla, preto mu ju súd nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III, na Krajský
súd v Bratislave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.