Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NM-15T-10-2023.pdf
PDF · 79.87 KB
No categories available
NM-15T/10/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Dagmar Mičkovou na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2023 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. C. D. E., t.č. v ÚVTOS a ÚVV Ilava,
j e v i n n ý , ž e
v mieste svojho trvalého pobytu v D. C. D. E. a na iných miestach, kde sa zdržiaval, nerešpektoval výzvu Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 0T/72/2022-135, zo dňa 22.8.2022 na nastúpenie do výkonu trestu, hoci túto riadne prevzal dňa 13.9.2022, čo potvrdil svojím vlastnoručným podpisom a bez akéhokoľvek vážneho dôvodu maril realizáciu uloženej trestnej sankcie tým, že nenastúpil bez vážneho dôvodu najneskôr v priebehu dňa 19.9.2022, na výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, Mierové námestie č. 1, ktorý trest mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č. k. 0T/72/2022-124 zo dňa 19.8.2022, právoplatným dňa 19.8.2022, pre spáchanie pokračovacieho prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g), ods. 2 písm. b) Trestného zákona, pričom bol dňa 20.9.2022 do výkonu trestu odňatia slobody dodaný políciou,
t e d a
- maril výkon rozhodnutia súdu tým, že bez vážneho dôvodu nenastúpil na výkon trestu odňatia slobody v lehote stanovenej súdom,
č í m s p á c h a l
- prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na ďalší trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody som stredným stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2023 a vykonaného dokazovania na tomto hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Súd následne podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku a právne ho posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Po vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaného trestného činu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či forenzne významné zníženie jeho príčetnosti a na takéto skutočnosti nepoukazovala ani obhajoba. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný nenastúpil bez vážneho dôvodu najneskôr v priebehu dňa 19.09.2022, na výkon trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody v Ilave, ktorý trest mu bol uložený trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. 0T/72/2022-124 zo dňa 19.08.2022. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. vo forme priameho úmyslu, teda obžalovaný chcel porušiť záujem chránený trestným zákonom – chcel porušiť objekt stíhaných trestných činov. Objektom trestného činu marenia výkonu úradného rozhodnutia je ochrana nerušeného výkonu rozhodnutí orgánov verejnej moci a tento objekt bol stíhaným konaním obžalovaného porušený.
Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo na hlavom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste. V súvislosti so spáchaním predmetného trestného činu nebola spôsobená žiadna škoda, a preto s týmto trestným konaním nebolo spojené tzv. adhézne konanie, a preto ani nebolo vykonané dokazovanie k výroku o náhrade škody.
Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :
Z aktuálnej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 9-krát priestupkovo riešený, a to najmä pre priestupky proti majetku vo forme krádeží.
Z aktuálneho odpisu registra trestov v súhrne vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 8 - krát súdne trestaný, a to pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, najmä pre trestný čin majetkového charakteru vo forme krádeží (trestné veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/3/2020, sp. zn. 1T/41/2020, sp. zn. 2T/23/2021, 0T/72/2022), pričom mu boli ukladané aj nepodmienečné tresty, napr. v trestných veciach Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 0T/72/2022, 1T/41/2020, 2T/23/2021.
V záverečnej reči obžalovaný uviedol, že sa jednalo len o zmeškanie jedného dňa, pričom dôvodom na nenastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody bola skutočnosť, že obžalovaný bol dňa 20.09.2022 predvolaný na súd vypovedať ako svedok, o čom vedeli aj policajti mestskej polície ako aj príslušníci OOPZ Stará Turá a bral to ako dôvod na nenastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody dňa 19.09.2022. Nemal úmysel spáchať trestný čin, riadne prebral poštu.
Obhajoba uviedla, že vzhľadom na zmeškanie jedného dňa na nastúpenie do výkonu trestu odňatia slobody, je uloženie trestu odňatia slobody 8 mesiacov tak ako bolo uložené v trestnom rozkaze v danej veci neprimerane prísne.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody, zohľadniac tak skutočnosť, že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin, pričom pre úmyselnú trestnú činnosť už bol obžalovaný v minulosti opakovane súdne trestaný, naposledy v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 0T/72/2022. Preto súd ukladal trest odňatia slobody. Súd však dospel k záveru, že výkon tohto trestu nemožno podmienečne odložiť, ale obžalovanému je dôvodné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že podľa odpisu registra trestov už boli obžalovanému v minulosti opakovane ukladané nepodmienečné tresty.
Nepodmienečný trest odňatia slobody bol ukladaný podľa trestnej sadzby až dva roky, ktorý možno uložiť pre stíhaný prečin marenia výkonu úradného rozhodnutia podľa § 348 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Boli zistené dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a skutok úprimne oľutoval, a to už počas prípravného konania. Taktiež súd posúdil vyhlásenie obžalovaného o vine ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko obžalovaný svojím vyhlásením o vine odbremenil súd od vykonania dokazovania k výroku o vine.
U obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda zohľadniac trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 9-krát súdne trestaný a boli mu uložené aj nepodmienečné tresty.
Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd po „úprave“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 348 ods. 1 Trestného zákona (základná sadzba až 2 roky) a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní trestu u obžalovaného z upravenej sadzby až 16 mesiacov. Súd uložil v rámci trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby 5 mesiacov, vzhľadom k tomu, že v danom prípade išlo o zmeškanie nástupu na trest odňatia slobody o 1 deň. Od uloženia nižšieho trestu odradila súd práve trestná minulosť obžalovaného, ako aj skutočnosť, že obžalovaný bol do výkonu trestu odňatia slobody dodaný políciou a nie dobrovoľne, a teda súd sa len môže domnievať ako by dlho trval dobrovoľný nástup obžalovaného do výkonu trestu odňatia slobody. Taktiež má súd za to, že keď bol obžalovaný predvolaný svedčiť ako svedok na deň 20.09.2022, o tejto skutočnosti teda musel vedieť v predstihu a z tohto dôvodu mohol požiadať o odklad výkonu trestu odňatia slobody a taktiež aj keby nastúpil na výkon trestu odňatia slobody dňa 19.09.2022, bol by na súd za účelom podania svedeckej výpovede dodaný. Súd mal za to, že z hľadiska individuálnej prevencie (vzhľadom na osobu páchateľa, ktorý bol viackrát vo výkone trestu odňatia slobody ), je takto uložený trest odňatia slobody primeraný. Súd dodáva, že uložil obžalovanému ďalší trest podľa § 43 Trestného zákona, nakoľko sa jednalo o odsúdenie za trestný čin, ktorý obžalovaný spáchal predtým, než bol trest uložený skorším rozsudkom vykonaný, pričom mu ukladal trest rovnakého druhu.
Na účely výkonu trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia , nakoľko bol v predchádzajúcich desiatich rokoch vo výkone trestu odňatia pre úmyselný trestný čin.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.