Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/99/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alexandra Husivargu a sudkýň JUDr. Dany Ferkovej a JUDr. Viktórie Midovej v právnej veci žalobkyne: S.B. X.O., A. XX.X.XXXX, W. Q. O., B. XX, zastúpenej JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom, so sídlom v Košiciach, Kuzmányho 57, proti žalovanému: SAMÉ DOBROTY, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Timonova 2, predtým Južná trieda č.93, IČO: 44 950 241, zastúpenému JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so sídlom v Košiciach, Floriánska 16, o vyplatenie mzdy s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.1.2012 č.k. -79 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej vyhovujúcej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 70,88 € a tieto zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Dušana Pavčíka, advokáta, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Košice II (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvého stupňa“) rozsudkom zo dňa 9.1.2012 č.k. -79 konanie v časti o zaplatenie istiny 260 € zastavil. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni 757,50 € a úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 385,39 € od 1.7.2010 do 26.10.2010, zo sumy 325,39 € od 27.10.2010 do 6.12.2011, zo sumy 125,39 € od 7.12.2011 do zaplatenia, zo sumy 632,11 € od 1.8.2010 do zaplatenia, to všetko v mesačných splátkach po 200 €, ktoré splátky uložil zaplatiť vždy k poslednému dňu v mesiaci do zaplatenia, počnúc mesiacom právoplatnosti tohto rozsudku až do zaplatenia, pod následkom straty výhody splátok. Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 464,62 € na účet jej právneho zástupcu JUDr. Dušana Pavčíka, advokáta, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Okresný súd po vykonanom dokazovaní a po právnom posúdení veci podľa ustanovení , a uzavrel, že žalobkyňa bola v pracovnoprávnom vzťahu so žalovaným na základe uzatvorenej pracovnej zmluvy zo dňa 1.2.2010. Pracovný pomer bol s účinnosťou od 1.2.2010 uzatvorený na dobu neurčitú s dojednanou hrubou mesačnou mzdou 430 € s tým, že výplatný termín v žalovanej spoločnosti nebol určený; mzda však mala byť zamestnancovi vyplatená najneskôr do konca nasledujúceho kalendárneho mesiaca za predchádzajúce mesačné obdobie. Z dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 30.6.2010, vzal za preukázané, že k ukončeniu pracovného pomeru došlo dohodou dňom 30.6.2010 podľa ustanovenia . Žalobkyňa pôvodnou žalobou, ale aj po jej zmene, rozšírení sa domáhala voči žalovanému zaplatenia mzdy za vykonanú prácu za mesiac máj 2010 vo výške 385,39 € a za mesiac jún 2010 vo výške 632,11 € s príslušenstvom, spolu vo výške 1.017,50 € s príslušenstvom. V priebehu konania podaním zo dňa 11.11.2010, potom ako

žalovaný jej dobrovoľne uhradil z tejto sumy 60 €, zobrala žalobu v tejto časti (čiastočne) späť a na pojednávaní konanom dňa 9.1.2012 zobrala žalobu späť v ďalšej časti o zaplatenie 200 €, nakoľko zo strany žalovaného došlo k ďalšiemu dobrovoľnému plneniu v tejto výške dňa 6.12.2011. Okresný súd konanie v časti o zaplatenie 260 € podľa -3 zastavil.

Po týchto úpravách sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia nevyplatenej mzdy za mesiace máj a jún 2010 v celkovej výške 757,50 €, spolu s príslušenstvom. Okresný súd po vykonanom dokazovaní uzavrel, že žalovaný neuhradil žalobkyni časť mzdy za mesiace máj a jún 2010, na ktoré žalobkyni vznikol nárok, preto mal nárok žalobkyne vo výške 757,50 € za dôvodný a preukázaný.

Žalovaný neuhradil žalobkyni mzdu za mesiace máj a jún 2010 v lehotách jej splatnosti, a preto okresný súd priznal žalobkyni spolu s istinou aj úroky z omeškania v súlade s ustanovením , v spojení s ustanovením nariadenia vlády č. v zákonnej výške.

Z vyššie uvedených dôvodov zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni 757,50 € s úrokmi z omeškania tak, ako vyplýva z vyhovujúcej časti napadnutého rozsudku.

Podľa povolil žalovanému zaplatiť žalobkyni istinu spolu s príslušenstvom v mesačných splátkach po 200 €, za podmienok uvedených vo výroku napadnutého rozsudku.

O trovách konania rozhodol podľa ustanovenia . Úspešnej žalobkyni priznal právo na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 61 € a z trov právneho zastúpenia vo výške 403,62 €. Spolu zaviazal žalovaného nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 464,62 €. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú zo 7 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie a podanie žaloby) 2 x 28,22 € podľa a , vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhláška), rozšírenie žaloby zo dňa 2.8.2010 vo výške 61,41 €, čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 10.11.2010, vyjadrenie k odporu zo dňa 17.2.2011, 2 x 51,45 €, účasť na pojednávaní dňa 1.12.2011 vo výške 12,86 € podľa ustanovenia a vyhl., účasť na pojednávaní dňa 9.1.2012 vo výške 51, € podľa vyhlášky a režijný paušál 4 x 7, €, x 7, € a x 7, €. Nepriznal právnemu zástupcovi žalobkyne trovy právneho zastúpenia za čiastočné späťvzatie žaloby zo dňa 9.1.2012, nakoľko toto podanie obsahovalo vyjadrenie totožné s prednesom právnej zástupkyne žalobkyne na pojednávaní dňa 9.1.2012, teda ide o neúčelne vynaložené trovy konania.

Proti tomuto rozsudku (len) voči vyhovujúcemu výroku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolanie oprel o dôvody podľa ustanovenia ,, . V odvolaní uviedol, že aj napriek tomu, že žalovaný neuznáva nárok žalobkyne uplatňovaný v konaní, ako svoju účinnú obranu v spore uplatňuje započítaciu námietku voči žalobkyni vo výške ňou uplatneného nároku, t.j. vo výške 757,50 € s príslušenstvom. Žalovanému vznikol voči žalobkyni nárok vo výške 757,50 € titulom náhrady škody, spôsobenej porušením pracovnej disciplíny zo strany žalobkyne v jej postavení vedúcej školskej jedálne. Ide o obranu žalovaného proti návrhu podľa .

Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok v napadnutom výroku potvrdiť a uplatnila trovy odvolacieho konania vo výške 70,89 € za 1 úkon právnej služby vo výške 51,45 € a režijný paušál 7,63 €. Uviedla, že zo samotného konania žalovaného pred prvostupňovým súdom niekoľkokrát vyplynulo uznanie nároku žalobkyne. Prvýkrát sa tak stalo dňa 26.10.2010, kedy žalovaný po podaní žaloby zaplatil žalobkyni sumu 60 €, pričom stalo sa tak v čase, kedy pracovný pomer už netrval, a teda žalovaný nemal žiaden iný právny dôvod na zaplatenie tejto sumy. Ďalšou skutočnosťou, ktorá preukazuje uznanie nároku žalobkyne žalovaným je dohoda, ktorú dňa 6.12.2011 predložil žalobkyni za účelom mimosúdneho urovnania veci a v ktorej sa zaviazal zaplatiť žalovanú sumu v splátkach po 200 €

mesačne. V rovnaký deň dokonca žalobkyni uhradil aj prvú splátku vo výške 200 €. Žalovaný prejavil vôľu splácať celú dlžnú sumu, a tak uznal svoj záväzok voči žalobkyni. Jeho tvrdenia v odvolaní, že nárok žalobkyne neuznáva, sú protichodné a rozporuplné. Ani na pojednávaní právny zástupca žalovaného nepoprel odôvodnenosť samotného nároku, keď navrhol žalobkyni uzavrieť súdny zmier. Nárok žalobkyne voči žalovanému je bezpochyby nesporný, keďže žalovaný viackrát túto skutočnosť počas prvostupňového konania potvrdil. Tvrdenia žalovaného v odvolaní sú účelové, ktorých (jediným) cieľom je predĺžiť konanie a dočasne sa tak vyhnúť zaplateniu záväzku. Pokiaľ žalovaný uplatňuje započítaciu námietku v odvolaní vo výške 757,50 € s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej žalobkyňou porušením pracovnej disciplíny v postavení vedúcej školskej jedálne, ide o absolútne novú skutočnosť, ktorú žalovaný v prvostupňovom konaní vôbec nespomenul a túto ani v rámci prvostupňového konania neuplatnil. S odkazom na a , uplatnená započítacia námietka žalovaného nespadá ani pod jeden zo zákonných dôvodov. Na túto započítaciu námietku preto odvolací súd nemôže prihliadať, keďže nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa. Žalobkyňa navyše nemá vedomosť o tom, žeby pri výkone svojej funkcie vedúcej školskej jedálne spôsobila žalovanému akúkoľvek škodu.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie podal žalovaný v zákonnej lehote ( ) proti rozhodnutiu, voči ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozsudok v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku a v súvisiacom výroku o trovách konania podľa , a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa s tým, že vyhlásenie rozsudku bolo zverejnené minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 19.3.2013 o 9,55 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202 na II. poschodí (, za použitia ).

Predmetom odvolacieho prieskumu sa stal rozsudok v napadnutom vyhovujúcom výroku a výroku o trovách prvostupňového konania.

Výrok rozsudku okresného súdu, ktorým konanie v časti o zaplatenie istiny 260 € bolo zastavené, odvolaním nebol napadnutý, a tak nadobudol právoplatnosť podľa .

Žalovaný namieta odvolacie dôvody podľa ,, .

Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností. K tomuto odvolaciemu dôvodu je treba uviesť, že súd nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy účastníkmi konania. Najmä nevykoná dôkazy na preukázanie skutočností, ktoré z hľadiska hmotného práva nie sú významné, a dôkazy nadbytočné, t.j. ku skutkovým okolnostiam, ktoré už boli preukázané iným spôsobom alebo sú založené na zhodnom tvrdení účastníkov. Neúplné zistenie skutkového stavu je však odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkom navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, súčasne označí dôkaz, ktorý, hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uvedie právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa.

Ďalší odvolací dôvod, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), je v súdnej praxi vykladaný tak, že skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s a to vzhľadom k tomu, že súd prvého stupňa buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli, a ani inak nevyšli za konania najavo alebo pominul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov.

Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo kde výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až

K odvolaciemu dôvodu podľa odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.

Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

Rozhodnutiu súdu prvého stupňa nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. až alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

Súd prvého stupňa vykonal vo veci potrebné dokazovanie a náležite zistil skutkový stav. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z tohto dokazovania vyplynuli a prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo. Vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v , t.j. každý dôkaz hodnotil jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.

Vecne správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje ( ).

Odvolacie námietky žalovaného nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by mali za následok nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.

K odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd udáva nasledovné :

Správne okresný súd po vykonanom dokazovaní vyhovel nároku žalobkyne, keďže táto svoj nárok preukázala a navyše ani samotný žalovaný nárok žalobkyne (pokiaľ ide o jeho istinu) nespochybnil.

V odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 25.1.2011 žalovaný poprel nárok žalobkyne a súčasne tvrdil, že svoje povinnosti voči žalobkyni splnil. Uviedol, že voči žalobkyni mu vznikol nárok na náhradu škody následkom porušenia pracovnej disciplíny. Toto tvrdenie v priebehu konania žiadnym spôsobom bližšie nešpecifikoval, a ani žiadnym spôsobom nepreukázal.

Naopak, počas konania podaním zo dňa 8.12.2011, doručenom okresnému súdu dňa 14.12.2011 (č.l. 64 spisu) vo vzťahu k súdu uznal nárok žalobkyne, keď uviedol, že sa zaväzuje zostatok dlžnej sumy vo

výške 757,50 € (uplatňovaná istina) žalobkyni zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach. Na základe tohto svojho stanoviska navrhol žalobkyni uzavrieť zmier. Toto svoje stanovisko už v priebehu konania nezmenil.

K uzavretiu zmieru v konaní nedošlo, keďže žalobkyňa trvala aj na ďalších uplatnených nárokoch (príslušenstve pohľadávky a trovách konania).

Na pojednávaní dňa 9.1.2012, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku, právna zástupkyňa žalovaného uviedla, že žalovaný zotrváva na stanovisku, ktoré uviedol v podaní zo dňa 8.12.2011, a opätovne navrhla žalobkyni uzavrieť zmier.

Z vyššie uvedeného postoja žalovaného v konaní je zrejmé, že v priebehu konania nespochybnil nárok žalobkyne, naopak prejavil ochotu istinu uhradiť a vo vzťahu k súdu podaním zo dňa 8.12.2011 sa zaviazal uplatnenú istinu žalovanej zaplatiť.

Z obsahu zápisnice o pojednávaní zo dňa 9.1.2012 vyplýva, že potom ako boli súdom účastníci vyzvaní, aby podľa uviedli, či majú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, títo sa vyjadrili v tom zmysle, že návrhy na doplnenie dokazovania nemajú.

Odvolací súd preto po oboznámení sa s obsahom spisu uzavrel, že v prejednávanej veci nie je naplnený odvolací dôvod podľa ust. / a , ako je vyššie uvedené, ale ani podľa , keďže žalovaný v priebehu konania pred okresným súdom vykonanie žiadnych ďalších dôkazov nenavrhol. Vzhľadom na stanovisko žalovaného, ktorý v priebehu konania nárok žalobkyne o zaplatenie istiny nespochybnil a ani v rámci svojej obrany žiadne relevantné skutočnosti (započítaciu námietku) neuviedol, nebol daný ani dôvod pre doplnenie dokazovania súdom podľa veta tretia .

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku žalovaného, ktorou je vznesenie započítacej námietky titulom náhrady škody, nie je naplnený ani odvolací dôvod (žalovaným výslovne neuvedený) podľa , t.j., že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ().

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa súd je povinný okrem vecí podľa odseku 2 poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie ( ) najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada. Skutočnosti a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok uvedených v .

V sporovom konaní sa považuje súd prvého stupňa za súd, ktorý zisťuje skutkový stav. Tento súd vedie účastníkov k tomu, aby sa pred ním vykonali všetky navrhnuté dôkazy, potrebné na preukázanie sporných, právne závažných a významných skutkových tvrdení. Účastník musí preto všetky dôkazy, ktorými preukazuje svoje tvrdenia, predložiť alebo označiť pred súdom prvého stupňa, a to najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje pojednávanie (§ 115a), najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Účastník teda zásadne nemôže uplatniť v odvolacom konaní tie dôkazy a skutočnosti, ktoré mohol uplatniť, ale neurobil tak v základnom konaní pred súdom prvého stupňa. Takéto dôkazy a skutočnosti nemôže vziať do úvahy ani odvolací súd. V odvolaní možno uvádzať nové skutočnosti alebo nové dôkazy len vtedy, ak takúto možnosť

pripúšťa zákon ( ). Spoločným znakom pre nové dôkazy uplatňované v odvolaní je, že sa musia vzťahovať k rozhodným skutočnostiam. Ak súd považoval určitú skutočnosť za nerozhodnú, nestačí uvedenie nového dôkazu k tejto skutočnosti na to, aby predstavoval zákonný dôvod na podanie odvolania.

V prejednávanej veci odvolací súd dospel k záveru, že ani tento odvolací dôvod nie je naplnený, lebo nie sú tu žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa za podmienok uvedených v .

Žalovaný v odvolaní neuvádza, o ktorý konkrétny dôvod podľa až d/ by malo v prejednávanej veci ísť, a ani odvolací súd žiaden z týchto dôvodov nezistil. Za týchto podmienok odvolacie námietky ani podľa nie sú opodstatnené.

Z dôvodov vyššie uvedených, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje rozsudok súdu prvého stupňa, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje, odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, t.j. vo vyhovujúcom výroku a vo výroku o trovách konania ako vecne správny podľa , potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. za použitia .

V odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý úspech nemal. Odvolací súd priznal žalobkyni náhradu trov odvolacieho konania, ktoré pozostávajú z odmeny za právnu službu, ktorú poskytol žalobkyni vypracovaním vyjadrenia k podanému odvolaniu zo dňa 14.3.2012 jej právny zástupca podľa vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnej pomoci (ďalej len „“) v spojení s vo výške 51, € a náhradu výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100-iny výpočtového základu podľa a , t.j. 7, €. Zástupca žalobkyne je platcom dane z pridanej hodnoty, a tak mu súd priznal aj 20 % daň z pridanej hodnoty z tarifnej odmeny a vyčíslených náhrad vo výške 11,80 € (20 % zo sumy 59,08 €) podľa . Spolu patria žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 70, €. Tieto trovy žalobkyňa riadne a včas uplatnila a vyčíslila.

Pokiaľ ide o uplatnené trovy právneho zastúpenia žalobkyňou za podanie vo veci zo dňa 14.5.2012, ktorým žalobkyňa doručila odvolaciemu súdu rozsudok Okresného súdu Košice II č.k. -192 zo dňa 16.4.2012, odvolací súd právnemu zástupcovi žalobkyne odmenu za toto podanie nepriznal, keďže nejde o úkon právnej služby v zmysle ust. , pretože predmetným podaním žalobkyňa nepodala vyjadrenie vo veci samej podľa ust. a nejde ani o žiaden iný prípad v ust. cit. vyhl. uvedený.

Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania vo výške 70,88 €, ktoré je žalovaný povinný zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalobkyne JUDr. Dušana Pavčíka, advokáta v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku ( ).

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.