Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_17C-74-2012.pdf
PDF · 101.71 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/74/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v Bratislave v právnej veci žalobcu: U. M., nar. XX.XX.XXXX, X. Q. XX, W., zastúpený advokátkou JUDr. Margitou Kováčovou, Žilinská 20, Bratislava, proti žalovanému: ZIPP BRATISLAVA spol. s r.o., IČO: 31 355 161, Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému súd náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 3. 4. 2012 domáhal, aby súd určil, že výpoveď z nájmu bytu zo dňa 21. 3. 2012 je neplatná. Vo svojej žalobe uviedol, že dňa 23. 3. 2012 prevzal doporučenú zásielku - výpoveď nájmu bytu zo dňa 21. 3. 2012. Žalovaný sa v predmetnej výpovedi odvoláva na ustanovenie § 3 ods. 1 zákona číslo 260/2011 Z.z. Bytový dom, v ktorom sa byt užívaný žalobcom nachádza, bol súčasťou prevodu majetku štátu v zmysle zákona číslo 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu štátu na iné osoby, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. 4. 1991. Právnym predchodcom súčasného žalovaného bol Štátny podnik závody inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie š.p. (ďalej len "ZIPP š.p."). Dňa 12. 8. 1992 podal ZIPP š.p. na bývalý Obvodný súd Bratislava 3 návrh na privolenie k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 Občianskeho zákonníka. Obvodný súd vydal dňa 30. 9. 1992 pod č.k. XC XX/XX - X rozsudok, ktorým žalobe v plnom rozsahu vyhovel s tým, že nájomný vzťah žalobcu sa končí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty a uložil žalobcovi povinnosť vypratať byt do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Žalobca v priebehu posledných dvadsiatich rokov niekoľkokrát žalovaného vyzýval, aby si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z rozsudku a zabezpečil žalobcovi náhradný byt. Riaditeľ žalovaného žalobcovi prisľúbil, že mu byt zabezpečia, avšak bez reálneho výsledku. Listom zo dňa 11. 12. 2008 žalovaný žalobcovi oznámil, že predmetný byt musí uvoľniť, nakoľko najneskôr do
28. 2. 2009 sa začne bytový dom, v ktorom sa byt nachádza, rekonštruovať. Následne dňa 23. 3. 2012 žalovaný doručil žalobcovi i výpoveď z nájmu bytu. Žalobca má zato, že v predmetnej veci už raz právoplatne súd rozhodol, privolil k výpovedi z nájmu bytu, preto ak žalovaný dal žalobcovi opätovne výpoveď z nájmu bytu, urobil tak nedôvodne. Žalovaný napriek tomu podniká v predmetnej veci také kroky, ktoré robia právne postavenie žalobcu neistým, má obavy čo s ním bude ďalej, či ho žalobca nedá z bytu bez súdneho rozhodnutia vysťahovať, čo sa odzrkadlilo na zhoršovaní jeho zdravotného stavu. Z uvedeného dôvodu preto žalobca žiadal, aby súd výpoveď zo dňa 21. 3. 2012 určil za neplatnú.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, jeho právnej zástupkyne, poverenej zástupkyne žalovaného, oboznámil sa s obsahom výpovede z nájmu bytu a zo dňa 21. 3. 2012, písomnej žiadosti žalovaného adresovanej žalobcovi na uvoľnenie bytu zo dňa 11. 12. 2008, žiadosti o uvoľnenie bytu adresovanej žalobcovi zo dňa 3. 3. 2009, písomného vyjadrenia žalovaného, obsahom spisu bývalého Obvodného súdu Bratislava 3 spisovej značky XC XX/XXXX, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
Žalobcovi bol na základe rozhodnutia o pridelení bytu, číslo: XXX/X/XX zo dňa 9. 10. 1989 vydaného Závodmi inžinierskej a priemyslovej prefabrikácie, štátny podnik, Stará Vajnorská cesta 16, Bratislava pridelený do užívania služobný byt na ulici starej Q. Č. XX Bratislava číslo bytu X, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Dňa 12. 8. 1992 podal na bývalý Obvodný súd Bratislava 3 Závod inžinierskej a priemyslové prefabrikácie, štátny podnik, žalobu o privolenie súdu k výpovedi z nájmu bytu U. M. narodenému XX. X. XXXX. Súd vo veci dňa 30. 9. 1992 vyhlásil rozsudok, ktorým a žalobcovi - Závodom inžinierskej a priemyselnej prefabrikácie, štátny podnik privolil k výpovedi nájmu bytu nachádzajúceho sa v Bratislave, X. Q. Č. XX, číslo bytu X s tým, že výpovedná lehota začne plynúť 1. dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po právoplatnosti rozsudku a nájomný pomer žalovaného sa skončí uplynutím trojmesačnej výpovednej lehoty. Žalovaný bude povinný byt vypratať najneskôr do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Svoj rozsudok súd odôvodnil ustanovením § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže prenajímateľ vypovedať nájom bytu len s privolením súdu z dôvodu, ak nájomca prestal vykonávať prácu, na ktorú je nájom služobného bytu viazaný, ak prenajímateľ potrebuje byt pre iného nájomcu, ktorý bude túto prácu vykonávať. Súd v rozsudku uložil prenajímateľovi zabezpečiť nájomcovi náhradný byt teda byt, ktorý podľa veľkosti, a vybavenia zabezpečuje ľudsky dôstojné ubytovanie nájomcu a členov jeho domácnosti, ktorý je podľa miestnych podmienok zásadne rovnocenný bytu, ktorý sa má vypratať. Rozsudok súdu nadobudol právoplatnosť dňa 28. 12. 1992.
Odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku bývalého Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 8C 71/92, t.j. odo dňa 28. 12. 1992 žalovanému nebol zabezpečený náhradný byt, právny nástupca pôvodného prenajímateľa neuzavrel so žalobcom novú nájomnú zmluvu. Naopak výzvami zo dňa 11. 12. 2008, 3. 3. 2009, vyzýval žalobcu na uvoľnenie bytu nachádzajúceho sa na X. Q. J. Č. XX v Bratislave z dôvodu že sa uskutoční radikálna prestavba a rekonštrukcia celej budovy, v ktorej sa nachádza aj byt užívaný žalobcom. Žalovaný bol upozornený na to, že do 31. 12. 2008 sa má prihlásiť na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky ako uchádzač o bývanie v obecných nájomných bytoch. Napriek tomu žalovaný žalobcu uistil, že naďalej sa snaží mu zabezpečiť náhradný byt. Listom zo dňa 25. 11. 2011 žalovaný oznámil Hlavnému mestu Slovenskej republiky Bratislava, že napriek tomu že právny predchodca žalovaného dal
žalobcovi výpoveď z nájmu predmetného bytu, nájomný vzťah fakticky trvá aj naďalej. Keďže v predmetnej veci už súd rozhodol a privolil k výpovedi z nájmu bytu, nová výpoveď by sa žalobcovi dávať nemala.
Následne listom zo dňa 21. 3. 2012 žalovaný dal žalobcovi výpoveď z nájmu bytu nachádzajúceho sa na X. Q. Č. XX v W., ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva. Výpoveď zdôvodnil ustanovením § 3 ods. 1 zákona číslo 260/2011 Z.z., poukázal, že má dôvodné pochybnosti či žalobcovi v roku 1992 bola daná a kedy výpoveď z nájmu bytu a ak mu bola daná, či bola v súlade s platnými právnymi predpismi. Od uvedenej doby žalobca 20 rokov byt nepretržite užíva platí nájomné. Po nadobudnutí účinnosti zákona číslo 92/1991 Zb. O podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení skorších predpisov, nadobudol vlastníctvo k bytu žalovaný.
Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí, poukázal na to že výpoveď z nájmu zo dňa 21. 3. 2012 bola daná v intenciách Zák. č. 260/ 2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom, o ktorom si žalovaný myslí, že sa na tento byt aj jeho užívateľa vzťahuje, a teda, že by žalobca vzhľadom na jeho materiálnu bytovú núdzu mohol od mesta dostať obecný nájomný byt, čo by vyriešilo jeho bytovú situáciu, keďže po deregulácii nájomného podľa všetko nebude schopný platiť v inom ako obecnom byte už trhové nájomné. Žalobca
získal právo užívania k predmetnému bytu slúžiacemu na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie od právneho predchodcu žalovaného - Závodov inžinierskej a priemyslovej prefabrikácie štátny podnik dňa 9. 10. 1989. Novelou Občianskeho zákonníka, vykonanej zákonom číslo 529/1991 Zb. s účinnosťou od 1. 1. 1992 sa podľa ustanovenia § 871 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania bytov zmenilo na nájom a právo osobného užívania bytov slúžiacich na trvalé ubytovanie pracovníkov organizácie na nájom služobného bytu. Keďže ku dňu 31. 12. 1990 žalobca dohodou skončil pracovný pomer u právneho predchodcu žalovaného, tento požiadal návrhom zo dňa 10. 8. 1992 súd o privolenie k výpovedi z nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm. b) Občianskeho zákonníka. Súd žalobe vyhovel a uložil nájomcovi povinnosť byt vypratať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu. Právny predchodca žalovaného však žalovanému náhradný byt nezabezpečil, takže nájomca zostal v byte naďalej bývať. Žalovaný nadobudol predmetný byt ako súčasť administratívnej budovy v roku 1994 zmluvou o predaji časti podniku číslo 495/1994 zo dňa 16. 3. 1994 uzavretou s Fondom národného majetku Slovenskej republiky podľa Zák. č. 92 /1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení skorších predpisov. Aj napriek tomu, že v oblasti nájomného za byty nastúpili trhové ceny, na tieto byty sa vzťahovali ustanovenia Zákona o cenách o regulovanom nájomnom, takže od užívateľov týchto bytov nebolo možné požadovať trhové nájomné. Žalovaný napriek tomu, že byt potreboval, nájomcom nevedel zabezpečiť iné byty, kde by bolo také nízke nájomné. V roku 2009 žalovaný zmenil svoje sídlo, presťahoval sa do novej budovy koncernovej centrály na ulici Mlynské Nivy. Bývala administratívna budova na starej Vajnorskej ceste bola určená na predaj. Preto bol žalovaný nútený riešiť aj uvoľnenie služobných bytov. Od troch užívateľoch zistil, že títo situáciu ho zneužívali na lacné bývanie a majú vlastné byty a domy. Po tomto zistení sa dobrovoľne vysťahovali. Žalovaný sa vzhľadom na osobné a majetkové pomery žalobcu, pokúšal jeho situáciu vyriešiť pomocou Hlavného mesta. Ponúkli mu byt pre starších občanov na Rezedovej ulici v Bratislave, čo však žalobca odmietol z dôvodu, že tieto byty sa prideľujú na dobu určitú - 2 roky. Danú vec žalovaný viackrát konzultoval na Ministerstve výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, kde bol upozornený na to, že ak bude regulované nájomné opätovne predĺžené, má sa vzťahovať len na tých, ktorí sa prihlásili na Ministerstve vnútra a regionálneho rozvoja
SR do 31. 12. 2008 a budú zaradení do zoznamu uchádzačov, ktorým bude zabezpečené bývanie v obecných nájomných bytoch. V prípade ak by bol žalobcovi poskytnutý náhradný byt u iného prenajímateľa, u ktorého už nebude platiť štátom regulované nájomné, bude žalobca poškodený, lebo nárok na obecný byt mu zanikne. Uvedená informácia bola žalobcovi oznámená listom zo dňa 11. 12. 2008. V roku 2011 bol schválený zákon číslo 260/2011 Z.z., ktorý mal riešiť byty s regulovaným nájomným. Nájomca takéhoto bytu, ktorý preukáže, že je v materiálnej bytovej núdzi, môže požiadať štát (mesto) o bytovú náhradu. Predpokladom pre takýto postup podľa uvedeného zákona bola okrem iného aj výpoveď nájmu bytu do 31. 3. 2012. Keďže žalovaný nenašiel žiadnu výpoveď z nájmu bytu z roku 1992, mal dôvodné pochybnosti, či dal právny predchodca žalovaného v roku 1992 žalobcovi výpoveď z nájmu bytu a ak áno, či bola v súlade s platnými právnymi predpismi, respektíve či ešte v súčasnosti po dvadsiatich rokoch je táto výpoveď platná. Z dôvodu, aby žalovaný postupoval v intenciách zákona číslo 260 /2011 Z.z. dal nájomcovi bytu výpoveď z nájmu bytu, ktorá je predmetom tohto súdneho sporu. Žalovaný mal zato, že žalobca nechápe, že zabezpečením bytovej náhrady by bolo aj nájdenie bytu u iného prenajímateľa a že po deregulácii nájomného by musel platiť už trhové nájomné, na ktoré by podľa všetkého nemal finančné prostriedky. O nesprávnom chápaní veci a očakávaní bytu od žalovaného svedčí aj tá skutočnosť, že odmietol podať žiadosť o bytovú náhradu v zmysle § 7 ods. 1 zákona číslo 260/2011 Z.z., napriek viacerým výzvam žalovaného. Žalovaný poukázal na to, že výpoveď z nájmu bytu, ktorá je súčasťou žaloby podanej na bývalý Obvodný súd Bratislava 3 zo dňa 10. 8. 1992, neobsahuje náležitosti požadované Občianskym zákonníkom pre platnosť výpovede. Bol toho názoru, že výpoveď bola v rozpore s kogentným ustanovením § 710 ods. 3 vtedy platného Občianskeho zákonníka, čo ju aj bez ďalšieho robí absolútne neplatnou. Ani súd svojim rozhodnutím nemohol nahradiť chýbajúci alebo neplatný právny úkon. Na záver žalovaný poukázal že žalobca nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti výpovede z nájmu bytu zo dňa 21. 3. 2000 12 podľa § 80 písm. c) O. s. p. z dôvodu, že výpoveď z nájmu bytu z roku 1992 je absolútne neplatná a bolo nutné dať nájomcovi bytu výpoveď v intenciách zákona číslo 260/2011 Z.z.
Podľa § 80 písm. c) O. s. p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Podľa § 1 zákona číslo 260/2011 Z.z. o ukončení a spôsobe usporiadania niektorých nájomných vzťahov k bytom a doplnení ďalších predpisov, tento zákon upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady.
Podľa § 2 ods. 1 písm. d) cit. zák. sa tento zákon vzťahuje na byty v domoch, ktoré boli súčasťou prevodu majetku štátu na iné osoby podľa osobitného predpisu (Zák.č. 92/91 Zb.) alebo, ktoré sú ku dňu účinnosti tohto zákona vo vlastníctve inej osoby ako tej, ktorá ich podľa osobitného predpisu nadobudla, alebo boli vložené ako vklad do obchodné spoločnosti a v ktorých nájom vznikol podľa § 871 ods. 1 a 4 Občianskeho zákonníka, ak ku dňu účinnosti tohto zákona trvá.
Podľa § 2 ods. 3 písm. a) citovaného zákona tento zákon sa vzťahuje na nájomcu, ktorým je osoba v nájomnom vzťahu s prenajímateľom bytu podľa odseku 1 a spoločný nájomca.
Podľa § 3 ods. 1 citovaného zákona, prenajímateľ bytu podľa § 2 ods. 1 písm. a), b), c), d), e) môže vypovedať nájom bytu bez uvedenia dôvodu do 31. 3. 2012.
Podľa § 3 ods. 6 citovaného zákona nájomca, ktorý má nárok na bytovú náhradu, je povinný sa vysťahovať z bytu a byt vypratať, kým mu obec neposkytne bytovú náhradu podľa § 5 ods. 4.
Určovací návrh podľa § 80 písm. c/ O. s. p., podľa ktorého návrhom na začatie konania (žalobou) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, má spravidla preventívny charakter - jeho účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, než dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobným návrhom s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Pri rozhodovaní o existencii naliehavého právneho záujmu musí súd posúdiť, či podaný určovací žalobný návrh je procesne prípustným nástrojom ochrany práva žalobcu, a či snáď o takomto rozhodnutí o určovacom žalobnom návrhu nebude musieť aj tak nasledovať iné konanie. Určovací žalobný návrh nie je spravidla opodstatnený najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu len predbežnej otázky k posúdeniu, či tu je alebo nie je právny vzťah alebo právo. Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že ten - ktorý určovací žalobný návrh nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne ho bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania).
Z obsahu spisu bývalého Obvodného súdu Bratislava 3 sp. zn. 8C 71/1992 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 30.09.1992, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.12.1992, súd privolil k výpovedi z nájmu bytu č. X nachádzajúceho sa v W. na ulici X. Q. cesta XX, ktorého v čase rozhodovania súdu bol nájomcom žalobca. Žalobcovi ako nájomcovi bola uložená povinnosť byt vypratať do 15 dní od zabezpečenia náhradného bytu. Právoplatnosťou rozsudku teda nájomný vzťah k bytu zanikol, avšak žalobca mal naďalej právo v byte bývať, keďže do dnešného dňa mu náhradný byt zabezpečený nebol. Zdôvodnenie naliehavého právneho záujmu žalobcom tým, že jeho právne postavenie sa javí neistým, z dôvodu, že žalovaný mu zaslal výzvy na vysťahovanie sa z bytu neobstoja, keďže v zmysle právoplatného rozsudku súdu si žalovaný doposiaľ svoju povinnosť nesplnil a žalobcovi náhradný byt nezabezpečil ani nepreukázal, že by povinnosť uložená citovaným rozsudkom, zabezpečiť žalobcovi náhradný byt dodatočne zanikla. Nenastala ani situácia, že by vznikol nový nájomný vzťah medzi účastníkmi, ktorá skutočnosť by odôvodňovala opodstatnenosť výpovede zo dňa 21.03.2012. Súd sa taktiež nestotožňuje s názorom žalovaného, že tento postupoval v súlade ustanovením § 3 ods. 1 zák. č. 260/2011 Z.z., keďže tento zákon upravuje právne vzťahy pri ukončení niektorých nájomných vzťahov k bytom a podmienky poskytnutia bytovej náhrady, v prípade teda ak nájomný vzťah trvá. V prejednávanej veci však nájomný vzťah medzi účastníkmi konania zanikol privolením súdu k výpovedi z nájmu bytu v konaní bývalého Obvodného súdu Bratislava 3 už v roku 1992, preto žalovaný nemal dôvod opätovne vypovedať
nájomný vzťah, ktorý od roku 1992 neexistuje. Právne postavenie žalobcu súd nevidí ako neisté, pretože povinnosť žalobcu
vypratať byt je viazaná na povinnosť žalovaného zabezpečiť mu náhradný byt. Túto povinnosť si žalovaný, ako právny nástupca pôvodného prenajímateľa do dnešného dňa nesplnil, z ktorého dôvodu má žalovaný naďalej právo v predmetnom byte bývať.
Súd žalobu z dôvodu absencie naliehavého právneho záujmu zamietol bez toho, aby sa zaoberal bližšie meritom veci.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemá. Žalovanému ako úspešnému účastníkovi však v konaní žiadne trovy nevznikli, preto mu súd náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené
(§ 205a ),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a/ sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) lebo obsadenia súdu,
b/ má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c/ odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d/ ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa odseku 120 ods. 2 O. s. p.