Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20Cb-15-2012.pdf
PDF · 117.9 KB
Case nature
Area
Subarea
20Cb/15/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave v konaní pred sudkyňou JUDr. Miriam Repákovou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Dušan Víglaský, Brusnicová 7, 831 01 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Katarína Ciklamini Chalková, Klincová 37/A, 831 01 Bratislava, proti odporcovi: DUVITEL, s.r.o., IČS: 35 789 069, Brusnicová 7, 831 01 Bratislava, zastúpeného: JUDr. Bronislava Pavelková, Dobrovičova 6, 811 02 Bratislava 1, o určenie neplatnosti uznesení valných zhromaždení, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a.
Navrhovateľ je p o v i n n ý z a p l a t i ť odporcovi trovy konania vo výške 99,50 Eur za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vo výške 403,54 EUR na účet právneho zástupcu odporcu JUDr. Bronislava Pavelková, advokátka, so sídlom na Dobrovičovej 6, 811 09 Bratislava vedený v O., a.s., č.ú.: XXXXXXXXXX/XXXX, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 23.02.2012 domáhal vydania rozsudku, ktorým mal súd určiť, že
- uznesenie č. 1 prijaté valným zhromaždením obchodnej spoločnosti DUVITEL, s.r.o., so sídlom Brusnicová 7, 831 01 Bratislava, IČO: 35 789 069, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 21805/B na zasadnutí valného zhromaždenia konanom dňa 12.09.2011 o 14,00 hod., miesto konania reštaurácia Schoppa, Brečtanova 1/A, 831 01 Bratislava, ktorým valné zhromaždenie zvolilo JUDr. Noru Víglaskú za predsedníčku VZ a zároveň za zapisovateľku VZ, je neplatné;
- že uznesenie č. 3 prijaté valným zhromaždením obchodnej spoločnosti DUVITEL, s.r.o., so sídlom Brusnicová 7, 831 01 Bratislava, IČO: 35 789 069, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 21805/B na zasadnutí valného zhromaždenia konanom dňa 12.09.2011 o 14,00 hod., miesto konania reštaurácia Schoppa, Brečtanova 1/A, 831 01 Bratislava, ktorým valné zhromaždenie odvoláva z funkcie konateľa spoločnosti Ing. Dušana Víglaského, bytom Brusnicová 7, 831 01 Bratislava a za nového konateľa spoločnosti vymenúva JUDr. Noru Víglaskú, bytom Brusnicová 7, 831 01 Bratislava, je neplatné.
ako aj náhrady trov konania.
Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že je bývalým konateľom spoločnosti odporcu. Z úplného výpisu z obchodného registra Okresného súdu Bratislava I vyplýva, že Okresný súd Bratislava I vykonal zápis zmeny údajov odporcu, a to u pani JUDr. Nore Víglaskej, vznik funkcie konateľa ku dňu 12.09.2011
a zánik funkcie konateľa Ing. Dušana Víglaského ku dňu 12.09.2011. Valné zhromaždenie sa malo konať dňa 12.09.2011 o 14,00 hod. v reštaurácii Schoppa, Brečtanova 1/A, 831 01 Bratislava, tak ako to má vyplývať zo zápisnice a prezenčnej listiny zo zasadnutia valného zhromaždenia odporcu zo dňa 12.09.2011 spísanej pani JUDr. Norou Víglaskou, spoločníčkou spoločnosti, ktorá valnému zhromaždeniu predsedala. Uznesenie č. 1 sa navrhovateľa ako spoločníka a bývalého konateľa malo dotknúť v takom smere, že nakoľko nebol dodržaný formálny postup pri zvolaní valného zhromaždenia, za predsedníčku a zapisovateľku bola vymenovaná JUDr. Nora Víglaská. Nakoľko takéto valné zhromaždenie bolo zvolané v rozpore so zákonom a spoločenskou zmluvou, a to konkrétne v rozpore s ustanovením § 128 Obchodného zákonníka (ďalej len “Obch. Z.”), ďalej v rozpore s ustanovením § 129 Obch. Z, v rozpore z článkom 14 bod 14.1. spoločenskej zmluvy odporcu, t.j. nebolo zvolané oprávneným konateľom spoločnosti, má navrhovateľ za to, že je bez ďalšieho splnený zákonný predpoklad pre vyslovenie neplatnosti na ňom prijatých uznesení v zmysle ustanovenia § 131 ods. 1. Obch. Z.. Navrhovateľ ako bývalý konateľ v čase konania valného zhromaždenia odporcu dňa 12.09.2011 nezvolal žiadne valné zhromaždenie a na základe toho, že nebol splnený formálny postup pri zvolaní valného zhromaždenia navrhovateľ žiada, aby bola vyslovená neplatnosť všetkých uznesení prijatých na valnom zhromaždení odporcu zo dňa 12.09.2011. Uvedenému má nasvedčovať aj samotný priebeh zápisu vykonaných zmien do obchodného registra, kedy nový konateľ vymenovaný sporným valným zhromaždením nedodržal zákonnú lehotu 30 dní, vyplývajúcu mu zo zákona o obchodnom registri na podanie návrhu na zápis zmien do Obchodného registra, túto opomenul po dobu 3 kalendárnych mesiacov, nakoľko návrh na zápis zmeny zapísaných údajov o spoločnosti s ručením obmedzeným do Obchodného registra bol podaný 14.12.2011, čím nový konateľ odporcu nechal márne uplynúť kogentne stanovenú lehotu Obchodným zákonníkom na podanie návrhu o určenie neplatnosti VZ, čo by malo za predpokladu, že by bolo toto valné zhromaždenie riadne zvolané za následok zánik práva navrhovateľa domáhať sa na súde neplatnosti uznesení valného zhromaždenia. Taktiež k uvedenému nezákonnému postupu má svedčiť i skutočnosť, že nový konateľ porušil povinnosť stanovenú v spoločenskej zmluve v článku 14 bod 14.7. keď nedoručil navrhovateľovi vyhotovenie zápisnice z valného zhromaždenia. Navrhovateľ si preto kladie otázku, prečo došlo k porušeniu Obchodného zákonníka a ustanovení spoločenskej zmluvy, čo bolo úmyslom tohto opomenutia. Navrhovateľ ďalej poukázal na vecno - právnu vadu uznesenia č. 3 prijatého na valnom zhromaždení odporcu, ktorým bol odvolaný bývalý konateľ a vymenovaný nový konateľ a to z dôvodu, že pri prijatí uznesenia č. 3 sporného valného zhromaždenia, nebol dodržaný potrebný počet hlasov pre prijatie tohto rozhodnutia v zmysle článku 14 bod 14.5. spoločenskej zmluvy odporcu, v ktorom je určená hranica hlasovacieho kvóra na prijatie rozhodnutí (vymenovanie a odvolanie konateľov) na súhlas všetkých hlasov spoločníkov, pri počte dvoch spoločníkov. Pri hlasovaní o týchto otázkach neplatí pravidlo uznášaniaschopnosti uvedené v prvej vete článku 14 bod 14.5. spoločenskej zmluvy. V takých prípadoch je valné zhromaždenie uznášaniaschopné iba za predpokladu, že na ňom budú prítomní spoločníci, ktorí disponujú takým počtom hlasov, ktorí je potrebný pre prijatie takéhoto rozhodnutia, t.j. v danom prípade, keď budú na ňom prítomní obaja spoločníci s absolútnym počtom hlasov. Navrhovateľ sa o spornom valnom zhromaždení dozvedel až na začiatku roka 2012 a to z Obchodného registra, nakoľko mu prijatie rozhodnutí na spornom valnom zhromaždení nebolo ani oznámené, ani doručené, preto je navrhovateľ toho názoru, že žalobu podal v lehote a že sa môže domáhať žalobou o určenie neplatnosti uznesení valného zhromaždenia v lehote 3 mesiacov, ktoré mu začali plynúť až odo dňa, kedy sa objektívne mohol o týchto zmenách dozvedieť, čiže od 21.12.2011, kedy bol zápis zmien pri odporcovi v obchodnom registri vykonaný.
O návrhu navrhovateľa rozhodol tunajší súd rozsudkom zo dňa 16.04.2012 sp. zn. 20Cb 15/2012 - 65 tak, že určil, že uznesenie č. 3 prijaté valným zhromaždením obchodnej spoločnosti DUVITEL, s.r.o., so sídlom Brusnicová 7, 831 01 Bratislava, IČO: 35 789 069, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č. 21805/B na zasadnutí valného zhromaždenia konanom dňa 12.09.2011 o 14,00 hod., miesto konania reštaurácia Schoppa, Brečtanova 1/A, 831 01 Bratislava, ktorým valné zhromaždenie odvoláva z funkcie konateľa spoločnosti Ing. Dušana Víglaského, bytom Brusnicová 7, 831 01 Bratislava a za nového konateľa spoločnosti vymenúva JUDr. Noru Víglaskú, bytom Brusnicová 7, 831 01 Bratislava, je neplatné. Vo zvyšnej časti súd návrh zamietol a zaviazal odporcu na náhradu trov konania.
Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca, v ktorom poukázal na skutočnosť, že bolo rozhodnuté o prekludovanom nároku, nakoľko navrhovateľovi boli riadne dvakrát doručené pozvánky na valné zhromaždenie, na valné zhromaždenie sa dostavil, avšak po jeho skončení, čoho dôkazom
je výsluch Y.. W., ktorý sa pokúsil navrhovateľovi doručiť rukou písanú zápisnicu, čo však navrhovateľ výslovne odmietol. O odvolaní odporcu rozhodol Krajský súd v Bratislave uznesením zo dňa 30.10.2012 tak, že rozsudok Okresného súdu Bratislava III č.k. 20Cb/15/2012-65 zo dňa 16.04.2012 v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V odôvodnení svojho rozhodnutia Krajský súd v Bratislave uviedol, že súd prvého stupňa rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu veci, pretože vychádzal len z tvrdení navrhovateľa o tom, že sa prvýkrát o uzneseniach, neplatnosti ktorých sa podanou žalobou dovolával, dozvedel až dňa 21.12.2011. Súd prvého stupňa však nevykonal žiadne dokazovanie ohľadom zistenia, či navrhovateľ vedel o zvolanom valnom zhromaždení konanom dňa 12.09.2011, čo má zásadný vplyv na posúdenie, či bola žaloba podaná v trojmesačnej prekluzívnej lehote v zmysle § 131 ods. 1 Obch. Z.
Súd preto opätovne prejednal vec a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, vyjadrením právneho zástupcu navrhovateľa, výsluchom odporcu, vyjadrením právneho zástupcu odporcu, výsluchom svedka W. W., výsluchom svedka Z. P., výsluchom svedka Y.. T. S., výpisom z obchodného registra odporcu, zápisnicou zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti DUVITEL, s.r.o. zo dňa 12.09.2011, Prezenčnou listinou k zápisnici zo zasadnutia valného zhromaždenia spoločnosti DUVITEL, s.r.o., Úplným znením spoločenskej zmluvy obchodnej spoločnosti DUVITEL, s.r.o. zo dňa 12.09.2011, Pozvánka na valné zhromaždenie konané dňa 12.09.2011 o 14:00 hod adresovaná Ing. Dušanovi Víglaskému na adresu Brusnicová 7, BA zo dňa 16.8.2011 spolu s doručenkou, Pozvánka na valné zhromaždenie konané dňa 12.09.2011 o 14:00 hod adresovaná Ing. Dušanovi Víglaskému na adresu Logistické centrum ProLogis, Diaľničná cesta 2, Ba zo dňa 16.8.2011 spolu s doručenkou, Preukaz splnomocnenca č. 394/2010, Zápisnica o pojednávaní č.k.:12 C/110/2011, str.3 zo dňa 20.1.2012, Žiadosť o zvolanie VZ spoločnosti DUVITEL, s.r.o adresovaná p. Ing. Dušanovi Víglaskému zo dňa 13.12.2010; Uznesenie OR PZ v Bratislave III, ČVS: ORP-388/OEK-B3-2012 v BA zo dňa 20.06.2012; Podací lístok č. 20859916 adresovaný Ing. Dušanovi Víglaskému, Brusnicová 7, 831 01 Bratislava prijatý dňa 13.12.2010, prevzatý manželkou OP SJ 476 085 zo dňa 18.12.2010; preukaz splnomocnenca č. 462/09 zo dňa 3. novembra 2009; Výzva na prevzatie funkcie konateľa zo dňa 25.4.2012, List PZO adresovaný JUDr. Kataríne Ciklamini -Chalkovej zo dňa 17.5.2012, Výpisom zo zbierky listín zo dňa 15.01.2013, Oznámením o uložení zásielky dodacie č. 3335/12, Úplným znením spoločenskej zmluvy odporcu zo dňa 18.11.2009, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovný skutkový stav:
Odporca je obchodnou spoločnosťou zapísanou v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele Sro vo vložke č. 21805/B s tým, že zapísanými spoločníkmi odo dňa vzniku spoločnosti odporcu až po súčasnosť sú navrhovateľ - Ing. Dušan Víglaský a jeho manželka JUDr. Nora Víglaská. Zapísaným štatutárnym orgánom spoločnosti odporcu je od 12.09.2011 JUDr. Nora Víglaská. Navrhovateľ je spoločníkom odporcu s výškou vkladu 3 486,- EUR, čo predstavuje 50%-ný podiel na základnom imaní a súčasne bývalým konateľom, ktorého funkcia zanikla 11.09.2011.
Podľa ust. § 131 ods. 1 Obch. Z. každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.
Podľa ust. § 131 ods. 2 Obch. Z. súd môže na návrh spoločníka určiť neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia, len ak porušenie zákona, spoločenskej zmluvy alebo stanov mohlo obmedziť práva spoločníka, ktorý sa určenia neplatnosti domáha.
Podľa ust. § 131 ods.3 Obch. Z. v konaní konajú za spoločnosť konatelia; ak sú však účastníkmi konania sami konatelia, zastupuje spoločnosť určený člen (členovia) dozornej rady. Ak žalujú tak konatelia, ako aj členovia dozornej rady, alebo ak nie je dozorná rada zriadená, určí zástupcu spoločnosti
valné zhromaždenie. Ak tak neurobí do troch mesiacov od doručenia žaloby spoločnosti, ustanoví súd spoločnosti opatrovníka.
Podľa ust. § 131 ods. 4 Obch. Z. neplatnosť uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti sa netýka práv nadobudnutých v dobrej viere tretími osobami. V pochybnostiach platí, že tretie osoby nadobudli práva v dobrej viere.
Podľa ust. § 131 ods. 5 Obch. Z. právoplatné rozhodnutie súdu podľa odseku 1 je záväzné pre každého.
Z ust. § 131 ods. 1 Obch. Z. vyplýva, že lehota v priebehu ktorej môže spoločník a konateľ podať návrh na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia súdom, je prekluzívna lehota. Jej márne uplynutie má za následok zánik práva domáhať sa určenia neplatnosti uznesenia na súde. Súd na uplynutie lehoty prihliada ex offo. V prípade, keď valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, počíta sa plynutie prekluzívnej lehoty odo dňa, keď sa oprávnená osoba mohla o uznesení dozvedieť. Nie je rozhodujúce, kedy sa skutočne o uznesení dozvedela. /viď napr. rozsudok NS SR zo dňa 21.02.2008 sp. zn. 6 Obo 193/2007/
V prejednávanom prípade mal konajúci súd z vykonaného dokazovania za preukázané, že navrhovateľ je oprávnenou osobou, je v spore aktívne legitimovaný, nakoľko je spoločníkom spoločnosti odporcu a súčasne bývalým konateľom, nakoľko bol prijatým uznesením č. 3 sporného valného zhromaždenia odvolaný z funkcie konateľa spoločnosti.
Spoločenská zmluva odporcu v článku 15 bod 15.1. do pôsobnosti konateľa zverila rozhodovanie o všetkých otázkach, ktoré nie sú podľa spoločenskej zmluvy, právnych predpisov alebo rozhodnutia valného zhromaždenia vyhradené tomuto orgánu. Medzi práva a povinnosti, ktoré spoločenská zmluva zverila konateľovi patrí aj zvolávanie valného zhromaždenia a podľa bodu 15.6. písm. c) citovaného článku plniť úlohy a rozhodnutia valného zhromaždenia.
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že navrhovateľ prevzal osobne v dňoch 18.08.2011 a 23.08.2011 pozvánku na valné zhromaždenie, ktoré sa malo konať dňa 19.09.2011 v priestoroch reštaurácie Schoppa, adresa: Brečtanova 1/A, 831 01 Bratislava s nasledovným programom: 1. Otvorenie valného zhromaždenia Spoločnosti, 2. Kontrola uznášaniaschopnosti valného zhromaždenia Spoločnosti, voľba orgánov valného zhromaždenia, 3. Ocenenie 100% obchodného podielu v Spoločnosti, a určenie hodnoty 50% obchodného podielu v Spoločnosti 4. Odvolanie súčasného konateľa Spoločnosti z funkcie a vymenovanie nového konateľa Spoločnosti, 4. Rozdelenie zisku v Spoločnosti, 5. Záver.
Na otázku súdu, či sa navrhovateľ dostavil v deň a v čase po skončení valného zhromaždenia do priestorov reštaurácie Schoppa navrhovateľ uviedol: „Prišiel som tam. Bol som zvedavý“. Na ďalšiu otázku súdu, ako sa navrhovateľ dozvedel, že sa tam bude niečo diať navrhovateľ uviedol: „Dozvedel som sa o tom z tej pozvánky, ktorá bola adresovaná advokátskou kanceláriou, avšak som na základe porady s právnikom neakceptoval jej obsah. Bol som si vedomý, že k takémuto aktu nemôže dôjsť, nemôže byť takto zvolané valné zhromaždenie. Akurát som si bol s inými ľuďmi na mieste vyjasniť, o čo im vlastne ide. Tam som sa zúčastnil nejakého mišmašu.“ Na ďalšiu otázku súdu, či navrhovateľ vedel, že sa tam konalo valné zhromaždenie, navrhovateľ uviedol: „Nič som nevedel. “ Na ďalšiu otázku súdu, či sa vie navrhovateľ vyjadriť ku skutočnosti, že mal odmietnuť prevziať zápisnicu z valného zhromaždenia, navrhovateľ uviedol: „Konanie valného zhromaždenia nebolo v súlade so zákonom, nejaké ďalšie vymýšľanie si súvisiacich vecí by bolo bezpredmetné. “
V konaní vypočutý svedok Y.. T. S., dlhoročný kamarát navrhovateľa, na otázku súdu, či sa navrhovateľ spýtal svojej manželky resp. osôb s ňou prítomných, či sa konalo valné zhromaždenie, ktoré bolo avizované v pozvánke na valné zhromaždenie, svedok uviedol: „Myslím, že takýmto spôsobom otázka neodznela, len skôr na začiatku, keď bol úvod alebo ten „zoznamovací večierok“, začiatok toho stretnutia, bola otázka tak formulovaná, že dobre, tak sme sa stretli, sme tu na základe Vášho pozvania a čo
je vlastne predmetom.“ Na ďalšiu otázku súdu, na základe čoho svedok vydedukoval, že sa valné zhromaždenie nekonalo resp. nemalo konať, svedok uviedol: „Nikto túto skutočnosť neotváral. Pri nejakom bežnom postupe pri valnom zhromaždení by som považoval za normálne, že ten kto ho zvolal alebo požiadal o zvolanie alebo požiadal o zvolanie, by túto skutočnosť demonštroval. Formálne neviem, či predložil prezenčnú listinu“.
V konaní vypočutý svedok W. W., bývalý advokát súčasnej konateľky p. Víglaskej odporcu vo svojej výpovedi uviedol, že sa dňa 12.09.2011 o 14,00hod , niečo pred 14,00hod. s pani Víglaskou a jeho kolegyňou T.. P. dostavili na miesto zvolania valného zhromaždenia. Začali presne o 14,00hod, pričom v danom okamihu navrhovateľ nebol prítomný na tomto mieste. Ďalej uviedol, že išli podľa programu a keďže program bol veľmi rýchlo prerokovania schopný, keďže bola prítomná iba jediná spoločníčka a cca 14,15 - 14,20hod. sa dostavil navrhovateľ s otázkou, či sa niečo konalo, na čo svedok odpovedal, že áno, prebehlo valné zhromaždenie tak, ako bol pozvaný. Navrhovateľ sa ho mal spýtať, že s akými závermi, načo mu mal svedok odpovedať, že bol odvolaný ako konateľ. Potom sa mala vec obrátiť nie administratívne, ale citovo, či sa nevedia navrhovateľ s pani Viglaskou, keďže boli manželia, dohodnúť. Na otázku súdu, či svedok predkladal navrhovateľovi nejaké listiny a aké, svedok uviedol: „Áno, nechcel nič podpisovať. Listiny súvisiace s konaním valného zhromaždenia, ale tie pripravovala kolegyňa P., ktorá bude vypočutá.“ Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, či má svedok vedomosť o tom, že účastníci mali potvrdiť prítomnosť na prezenčnej listine, svedok uviedol: „Áno, ale navrhovateľ odmietol čokoľvek podpísať. “
V konaní vypočutá svedkyňa Z. P., bývalá advokátka súčasnej konateľky p. Víglaskej vo svojej výpovedi uviedla, že vzhľadom nato, že sa valného zhromaždenia zúčastnila iba pani Víglaská, prebehlo v priebehu cca 10 minút a následne s omeškaním sa dostavil navrhovateľ aj so svojím právnym zástupcom, kde mu bolo oznámené, že sa valné zhromaždenie skončilo Y.. W. ho oboznámil ústne s obsahom uznesení, následne prebehla komunikácia ohľadne prípadného majetkovo právneho vysporiadania účastníkov konania. Pani Víglaská nepodala návrh na zápis zmien do Obchodného registra v zákonnej lehote z dôvodu, že prebiehali rokovania s navrhovateľom, ktoré však boli bezvýsledné. Na otázku súdu, či vie svedkyňa uviesť , či bolo navrhovateľovi výslovne uvedené, že sa konalo valné zhromaždenie, svedkyňa uviedla: „Áno, bol upovedomený o obsahu, ako aj o tom, že bol odvolaný z funkcie konateľa.“ Na otázku právnej zástupkyne navrhovateľa, či má svedkyňa vedomosť o tom, že by bola zápisnica z valného zhromaždenia doručená navrhovateľovi, svedkyňa uviedla: „Priamo v ten deň bola snaha o doručenie listín, odmietol prevziať akúkoľvek listinu na stretnutí v reštaurácii.“
Odporca žiadal v konaní rešpektovať názor odvolacieho súdu, ktorý vyslovil vo svojom zrušujúcom uznesení, kde podľa názoru odporcu jasne povedal, že kam ma smerovať dokazovanie k otázke preklúzie, a to či bola navrhovateľovi doručená pozvánka na valné zhromaždenie a kedy. Vo svojej záverečnej reči odporca uviedol, že si myslí, že sa jednoznačne preukázalo, že bola pozvánka doručená dvakrát, obidve doručenky stihli lehotu ktorú vyžadovala spoločenská zmluva, navrhovateľ podľa názoru odporcu vedel, že sa bude valné zhromaždenie konať. Odporca poukázal ďalej na to, že nevidel v žiadnom zákone, že si spoločník len tak odmietne akceptovať valné zhromaždenie a na tom dokáže postaviť obhajobu žaloby.
Navrhovateľ ako konateľ /v súčasnosti bývalý konateľ/ je povinný vykonávať svoju pôsobnosť s náležitou starostlivosťou, v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov. Najmä je povinný si zaobstarať si všetky informácie, týkajúce sa predmetu rozhodovania, teda aj sledovať zvolávanie riadneho resp. mimoriadneho valného zhromaždenia a zaobstarať si uznesenia prijaté valným zhromaždením, keďže k jeho povinnostiam v zmysle článku 15 bod 15.6. písm. c) patrí plniť úlohy a rozhodnutia valného zhromaždenia.
Navrhovateľovi prevzal dvakrát pozvánku na konanie valné zhromaždenie. Do priestorov, kde sa malo konať valné zhromaždenie, sa navrhovateľ dostavil v daný deň s časovým oneskorením, kde bola prítomná pani Víglaská, spoločníčka, ktorá zvolala valné zhromaždenie. Navrhovateľovi nič nebránilo v tom, aby sa priamo na mieste zúčastnených spýtal na konanie resp. nekonanie valného zhromaždenia a ak by mu takáto informácia nebola poskytnutá/čo v konaní nebolo preukázané ani tvrdené/ mal
možnosť kedykoľvek písomne dopytovať zvolávateľku valného zhromaždenia pani Víglaskú ohľadne valného zhromaždenia, či sa toto uskutočnilo a s akým výsledkom. Konajúci súd je toho názoru, že nechať informáciu o zvolaní valného zhromaždenia bez povšimnutia a spoliehať sa len na vyjadrenia kamaráta, hoci aj advokáta, že na jej základe nemôže prebehnúť valné zhromaždenie, nemôže mať za následok v prejednávanom prípade posunutie hornej hranice objektívnej lehoty až na deň, kedy sa navrhovateľ podľa jeho tvrdenia skutočne dozvedel o uzneseniach prijatých na valnom zhromaždení až zo zápisu zmien vykonaných v obchodnom registri. Navrhovateľ sa objektívne mohol po prvýkrát dozvedieť o konaní valného zhromaždenia v deň jeho konania, nakoľko sa dostavil do priestorov konania valného zhromaždenia, i keď s miernym časovým oneskorením, ale stretol sa so všetkými na ňom zúčastnenými osobami, najmä zvolávateľkou - spoločníčkou p. Víglaskou, od ktorej mal možnosť získať všetky potrebné informácie ohľadne konania valného zhromaždenia. Súd sa v prípade prekluzívnej lehoty zameral na jej objektívnu stránku, nakoľko bol toho názoru, že valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané na to oprávnenou osobou. Súčasná konateľka odporcu a zároveň spoločníčka odporcu síce tvrdila a preukázala, že bola navrhovateľovi zasielaná žiadosť o zvolanie valného zhromaždenia, avšak v konaní nepreukázala, že sa táto skutočne dostala do sféry dispozície navrhovateľa, nakoľko túto sama prevzala a v danom čase medzi ňou a navrhovateľom existovali manželské rozpory, ktoré v súčasnosti vyústili do viacerých konaní vedených na tunajšom súde. Čo bolo jednoznačne preukázané a tvrdené oboma účastníkmi, bolo doručenie pozvánky na valné zhromaždenie, ktorú navrhovateľ prevzal dvakrát, mal z nej možnosť dozvedieť sa, že sa bude konať valné zhromaždenie, s akým programom, pričom na jej základe sa navrhovateľ dostavil v daný deň do miesta konania valného zhromaždenia, kde mu bolo zo strany svedkov p. W. a p. P. oznámené, že sa valné zhromaždenie konalo a bol odvolaný z funkcie konateľa. Navrhovateľ mal kedykoľvek možnosť vyžiadať si uznesenia prijaté na valnom zhromaždení v písomnej forme, avšak tak neurobil.
Na základe vyššie uvedeného preto súd konštatuje, že navrhovateľ si svoje právo uplatnil až po uplynutí objektívnej prekluzívnej lehoty, nakoľko mal objektívnu možnosť dozvedieť sa o konaní valného zhromaždenia a z uvedeného dôvodu sa súd už bližšie dôvodmi neplatnosti prijatých uznesení sporného valného zhromaždenia nezaoberal.
Z týchto dôvodov súd rozhodol, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy konania vo veci úspešného účastníka - odporcu predstavujú sumu 450,87 EUR, ako náhrada za stratu času a náklady právneho zastúpenia navrhovateľa, vypočítané podľa ust. § 9 a nasl. vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za nasledovné úkony právnej služby, vyčíslené navrhovateľom v zákonom stanovenej lehote:
1. prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 28.05.2012
58,69 EUR + režijný paušál 7,63 EUR, teda spolu 66,32 EUR
2. odvolanie zo dňa 28.05.2012
58,69 EUR + režijný paušál 7,63 EUR, teda spolu 66,32 EUR
3. účasť na pojednávaní dňa 16.01.2013
60,07 EUR + režijný paušál 7,81 EUR, teda spolu 67,88EUR
4. účasť na pojednávaní dňa 25.02.2013
60,07 EUR + režijný paušál 7,81 EUR, teda spolu 67,88EUR
5. účasť na pojednávaní dňa 18.03.2013
60,07 EUR + režijný paušál 7,81 EUR, teda spolu 67,88EUR
t.j. vo výške 336,28 EUR + 20% DPH = 403,54 EUR
Súd zaviazal navrhovateľa na zaplatenie trov konania odporcu k rukám jeho právneho zástupcu s odvolaním sa na ust. § 149 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi. Súd priznal právnemu zástupcovi odporcu náhradu nákladov právneho zastúpenia v časti náhrady DPH, pretože tento právny zástupca súdu predložil v lehote podľa ust. § 151 O.s.p. potvrdenie, že je platcom DPH.
Podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa ust. § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa ust. § 151 ods. 5 O.s.p. Trovy konania určí súd podľa sadzobníkov a podľa zásad platných pre náhradu mzdy a hotových výdavkov. Určiť výšku trov môže predseda senátu alebo samosudca až v písomnom vyhotovení rozhodnutia.
Z týchto dôvodov rozhodol súd o náhrade trov konania a ich výške podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože právny zástupca v konaní úspešného účastníka si v zákonnej lehote podľa ust. § 151 O.s.p. vyčíslil trovy konania tak, ako je to vyššie uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Bratislave cestou tunajšieho súdu, písomne vo dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods.1 O. s. p.).
Odvolanie podľa § 205 ods. 2 O. s. p. možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.