Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (7)Rozsudok_0T-205-2022.pdf
PDF · 81.69 KB
Case nature
Area
Subarea
0T/205/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava, samosudkyňou JUDr. Katarínou Maniačkovou v trestnej veci obžalovaného: L. L., nar. XX.X.XXXX pre prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16. augusta 2023 takto
rozhodol:
Obžalovaný: L. L., nar. XX.X.XXXX v P., trvale bytom N. XXXX/XX, A.,
je vinný, že
dňa 15.10.2022 v čase o 10:40 hod. viedol ako vodič osobné motorové vozidlo značky F. A., evidenčného čísla: A F. po ul. A. Z.. smerom na E. a prichádzal do križovatky po vedľajšej ceste označenej dopravnou značkou „Daj prednosť v jazde“, kde nedal prednosť v jazde po hlavnej ceste z jeho pravej strany prichádzajúcemu autobusu značky I. K., EČ: A patriacemu spoločnosti J. A., a.s., následkom čoho narazil pravou zadnou časťou svojho vozidla do ľavej prednej časti autobusu a po dopravnej nehode odišiel s vozidlom preč, pričom sa bezprostredne na to dostavil späť na miesto dopravnej nehody, kde bol kontrolovaný hliadkou OO PZ Trnava, pričom pri kontrole bol dňa 15.10.2022 v čase o 11:36 h podrobený dychovej skúške na zistenie alkoholu v dychu prístrojom Alcotest 7510, sériového čísla: ARMF-0452 s pozitívnym výsledkom 0,55 mg/l (v prepočte 1,15 ‰) a opakovanej dychovej skúške, ktorú vykonal v čase o 12:21 h s pozitívnym výsledkom 0,54 mg/l (v prepočte 1,13 ‰),
teda
vykonával v stave vylučujúcom spôsobilosť, ktorý si privodil vplyvom návykovej látky inú činnosť, pri ktorej by mohol ohroziť život alebo zdravie ľudí alebo spôsobiť značnú škodu na majetku,
čím spáchal
prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona.
Za to sa odsudzuje:
Podľa § 289 ods. 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písm. j), l) Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3 Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona sa mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.
Podľa § 50 ods. 1 Trestného zákona sa mu určuje skúšobná doba v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona k trestu zákazu činnosti riadiť motorové vozidlá všetkého druhu vo výmere 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.
odôvodnenie:
Na základe obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Trnava číslo 3Pv 322/22/2207-5 podanej na súd dňa 17.10.2022 prejednal súd trestnú vec obžalovaného L. L..
Na hlavnom pojednávaní konanom dňa 16.8.2023 obžalovaný po poučení zo strany súdu podľa § 257 Trestného poriadku učinil vyhlásenie o svojej vine zo skutku mu obžalobou kladeného za vinu. Súd podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného, že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe a preto následne vykonával dokazovanie súvisiace iba s výrokom o treste, a to: lustráciou registra trestov č. l. 83, lustráciou z registra priestupkov č. l. 84, evidenčnou kartou vodiča na č. l. 50, zápisnicou o vydaní veci na č. l. 23.
Na základe takto vykonaného dokazovania na hlavnom pojednávaní súd hodnotiac produkované dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a vzájomnej súvislosti v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. dospel bez akýchkoľvek rozumných pochybností k záveru, že skutok sa stal tak, ako je uvedené v skutkovej vete výroku o vine tohto rozsudku a po právnej stránke tieto kvalifikoval tak ako je uvedené v právnej vete výroku o vine.
Súd nepovažuje za nesúladné s § 168 ods. 1 Tr. por., keď v odôvodnení tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah vykonaných listinných dôkazov. V rámci záverov o preukázaných skutkových zisteniach súd na jednotlivé dôkazy a z nich vyplývajúce skutočnosti poukáže, a uvedie, akými právnymi úvahami sa spravoval, keď dokázané skutočnosti posudzoval podľa príslušných ustanovení zákona v otázke trestu. Napokon zápisnica o hlavnom pojednávaní a ostatný obsah spisového materiálu poskytuje ucelený obraz o všetkých dôkazných prostriedkoch, o ktoré súd svoje zistenia opiera.
K výroku o treste obžalovaného.
Pre ukladanie trestu platia zásady, ktoré ustanovuje Trestný zákon v § 34. Na jednej strane má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti tak, že páchateľovi zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a súčasne iných odradí od páchania trestných činov, na druhej strane má uložený trest vytvoriť podmienky na výchovu páchateľa k tomu, aby viedol riadny život, pričom trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou (§ 34 ods. 1 Tr.zák.).
Pri určení druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy, pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (34 ods. 3 a ods. 4 Tr.zák.).
Pri ukladaní trestu je potrebné v prvom rade vychádzať zo závažnosti spáchaného trestného činu, ktorá je určená trestnou sadzbou ustanovenou pri jednotlivých skutkových podstatách trestných činov. Trestný zákon pre prečin prečin ohrozenie pod vplyvom návykovej látky podľa § 289 odsek 1 Trestného zákona ustanovuje v osobitnej časti trestnú sadzbu trestu odňatia slobody až na jeden rok.
U obžalovaného súd zistil prítomnosť dvoch poľahčujúcich okolnosti podľa § 36 písm. j), teda, že pred spáchaním trestného činu tento viedol riadny život a § 36 písm. l) Trestného zákona, pretože sa k trestnej činnosti priznal a úprimne ju oľutoval a na hlavnom pojednávaní učinil vyhlásenie o svojej vine, ktoré súd prijal. Priťažujúca okolnosť zistená nebola. Súd teda pri prevahe poľahčujúcich okolností upravil hornú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby tak, že túto znížil o jednu tretinu a ukladal obžalovanému trest odňatia slobody v rámci upravenej trestnej sadzby až na 8 mesiacov.
Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce okolnosti vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Trest je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorým má zákon pôsobiť na ochranu spoločnosti tak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), ako aj voči ďalším občanom - potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí predstavovať aj morálne odsúdenie páchateľa (retribúcia). Vychádzajúc teda z účelu trestu vyjadreného v § 34 ods. 1 Tr. zák., rešpektujúc požiadavku individuálnej a generálnej prevencie, ako aj zásad pre ukladanie trestu v zmysle § 34 ods. 4 Tr. zák., tiež požiadavky na spravodlivé potrestanie páchateľa podľa § 1 Tr. por., dospel súd k záveru, že na dosiahnutie účelu trestu a to najmä na dosiahnutie nápravy obžalovaného a jeho uvedomenie si závažnosti a celospoločensky negatívnych dôsledkov svojho konania je na neho potrebné pôsobiť trestom odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, s odkladom na skúšobnú dobu 24 mesiacov.
Súd zároveň uložil obžalovanému trest zákazu činnosti podľa § 61 ods. 1, 2 Trestného zákona vo výmere 24 mesiacov.
S poukazom na požiadavku primeranosti trestu a jeho individualizácie s dôrazom na zásadu proporcionálnosti trestu, nepovažoval súd za potrebné pôsobiť na obžalovaného i trestom prepadnutia veci - a to motorového vozidla F. vo vlastníctve obžalovaného, ktoré bolo použité na spáchanie trestného činu, ako to navrhovala obžaloba. Súd mal na hlavnom pojednávaní preukázané, že obžalovaný prijal kajúcny postoj k tu súdenej trestnej činnosti, svoje konanie oľutoval, škoda na majetku, ktorú spôsobil dopravnou nehodou, bola uhradená, čo potvrdila i zástupkyňa poškodeného na hlavnom pojednávaní. Z hľadiska možností nápravy obžalovaného možno skonštatovať, že obžalovaný nie je kriminálne narušená osobnosť. V minulosti nebol súdený a ani odsúdený, ba čo viac nebol ani priestupkovo riešený, ako to vyplýva z oboznámenej centrálnej evidencie správnych deliktov a priestupkov. Spáchanie prejednávaného trestného činu možno teda označiť za exces z vedenia riadneho života obžalovaného. Tiež je potrebné poukázať na závažnosť trestného činu, ide o prečin, pričom obžalovaný viedol motorového vozidlo pod vplyvom alkoholu, čo je samozrejme odsúdeniahodné, avšak po prvom meraní mu bola nameraná hodnota alkoholu v krvi 1,15 promile a po druhom meraní 1,13 promile, čo je stav miernej opilosti, pre ktorý je príznačné: eufória, miestami plané vtipkovanie, zvýšené sebavedomie a sebadôvera. Psychomotorika je už ovplyvnená alkoholovou intoxikáciou - reakčný čas je predĺžený. Ataxia, pohľadový nystagmus (mimovolné pohyby očí). Obžalovaný tiež v rámci svojho výsluchu uviedol, že motorové vozidlo zakúpil počas trvania manželstva za 8000 eur, motorové vozidlo je jediným vozidlo v jeho rodine, má dve deti 14 a 18 ročné, pričom staršia dcéra si chce urobiť vodičské oprávnenie tohto roku, vozidlo je využívané najmä pre účely rodiny, na cestu do práce. S manželkou pracujú, on a manželka majú príjem každý v čistom 1300 až 1400 eur. Výdavky rodiny mesačne sú 800 eur.
Súd uzatvára, že optimálna miera trestnej represie si vyžaduje, aby trest nebol ani príliš mierny a ani nedôvodne prísny. Trest predstavuje ujmu na právach odsúdeného a preto aby išlo skutočne o trest musí odsúdený túto ujmu reálne pociťovať. Na druhú stranu neprimerane prísny trest bez zreteľa na individuálnu prevenciu nepôsobí výchovne, ale demoralizujúco. Cieľom trestného konania má byť dosiahnutie toho, aby obžalovaný zaujal k spáchaniu trestnej činnosti sebakritický postoj a to sa v danej veci aj stalo. Potrestanie obžalovaného i trestom prepadnutia veci - motorového vozidla vzhľadom na zistenia horeuvedené, by z pohľadu súdu nepôsobilo na obžalovaného výchovne, ale skôr demoralizujúco, bolo by v zjavnom nepomere k závažnosti spáchaného trestného činu a malo by negatívny dopad i na rodinu obžalovaného.
Obžalovaný sa vzhľadom na uložený druh trestu ( trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu) súdom upozorňuje, že počas celého roka bude nad ním visieť „damoklov meč“, bude striktne sledované dodržiavanie predpisov zo strany obžalovaného. Akákoľvek úmyselná protiprávna činnosť a to sa týka aj priestupkov závažnejšieho charakteru, ktorej by sa obžalovaný počas plynutia skúšobnej doby dopustil, bola by dôkazom, že mu je ukradnuté rešpektovanie právnym štátom nastavených pravidiel správania sa a mala by za následok rozhodnutie súdu, a to prípadne už v priebehu skúšobnej doby, že sa vykoná uložený trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov.
Záverom súd dopĺňa, že uložený trest je potrebné chápať ako súhrn trestu odňatia slobody s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu a trestu zákazu činnosti, ktoré boli týmto rozsudkom obžalovanému uložené, pričom tieto tresty komplexne pôsobia na obžalovaného ako prevýchova formou individuálnej a generálnej prevencie a ako potrestanie za spáchanú trestnú činnosť, ktorej sa obžalovaný svojím protiprávnym konaním dopustil.
Poučenie:
I. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o vine nie je prípustné odvolanie ani dovolanie, okrem dovolania podľa § 371 ods. 1 písm. c) Tr. por. (§ 257 ods. 5 Tr. por.)
II. Proti tomuto rozsudku v časti výroku o treste možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku cestou Okresného súdu Trnava na Krajský súd v Trnave, pokiaľ sa oprávnené osoby nevzdali odvolania po vyhlásení tohto rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku ( § 309 ods. 1 Trestného poriadku).