Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_NM-15T-108-2022.pdf
PDF · 78.52 KB
No categories available
NM-15T/108/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom samosudkyňou JUDr. Dagmar Mičkovou na hlavnom pojednávaní dňa 15.08.2023 takto
rozhodol:
rozhodol:
Obžalovaný
A. B., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom D. E. XXXX/X, F. G. F. A.,
j e v i n n ý , ž e
dňa 16.05.2022 v čase od 16:40 hod. do 16:50 hod. v Novom Meste nad Váhom pred potravinami Miky na ulici Železničná č. 29, fyzicky napadol G. A. a to tým spôsobom, že ho opakovane presne nezisteným počtom úderov udrel päsťou do hlavy, čím spôsobil poškodenému zranenia, ktoré si vyžiadali jednorazové lekárske ošetrenie,
t e d a
- dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,
č í m s p á c h a l
- prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Z a t o s a o d s u d z u j e
podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona, § 36 písm. l), písm. n) Trestného zákona, § 37 písm. m) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) mesiacov nepodmienečne.
Podľa § 48 ods. 4 Trestného zákona obvineného pre výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.
odôvodnenie:
Na základe prednesov strán na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.08.2023 a vykonaného dokazovania na tomto hlavnom pojednávaní súd zistil skutkový stav veci a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Po prednese obžaloby bol obžalovaný na hlavnom pojednávaní poučený o všetkých svojich právach podľa § 34, § 121 a § 257 Trestného poriadku s tým, že ku skutku môže urobiť vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku. Obžalovaný po tomto poučení urobil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. c) Trestného poriadku, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe. Ďalej súd postupoval primerane podľa § 333 ods. 3 písm. c), písm. d), písm. f), písm. g) a písm. h) Trestného poriadku, pričom na všetky položené otázky v zmysle tohto ustanovenia obžalovaný odpovedal „áno“. Súd následne podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku prijal vyhlásenie obžalovaného o uznaní viny zo spáchania žalovaného skutku a právne ho posúdil zhodne tak, ako bol právne kvalifikovaný v prednesenej obžalobe na hlavnom pojednávaní, teda ako prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Po vyhodnotení dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní nemal súd pochybnosti o vine obžalovaného, keďže boli naplnené všetky 4 zákonné formálne znaky žalovaného trestného činu, t. j. subjekt, subjektívna stránka, objekt i objektívna stránka. Obžalovaný ako subjekt spĺňa podmienky trestnej zodpovednosti z hľadiska veku. Pritom neboli zistené žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by odôvodňovali nepríčetnosť obžalovaného, či forenzne významné zníženie jeho príčetnosti a na takéto skutočnosti nepoukazovala ani obhajoba. Naplnená bola aj objektívna stránka tým, že obžalovaný fyzicky napadol G. A. na mieste verejnosti prístupnom. Súčasne bola naplnená aj subjektívna stránka, t. j. vo forme priameho úmyslu, teda obžalovaný chcel porušiť záujem chránený trestným zákonom – chcel porušiť objekt stíhaných trestných činov. Objektom trestného činu výtržníctva je ochrana občianskeho spolužitia pred závažnejšími útokmi a tento objekt bol stíhaným konaním obžalovaného porušený.
Nakoľko súd prijal vyhlásenie obžalovaného o vine, bolo na hlavom pojednávaní vykonané dokazovanie k výroku o treste. V súvislosti so spáchaním predmetného trestného činu si poškodený neuplatnil nárok na náhradu škody, a preto s týmto trestným konaním nebolo spojené tzv. adhézne konanie, a preto ani nebolo vykonané dokazovanie k výroku o náhrade škody.
Na hlavom pojednávaní tak boli vykonané nasledovné dôkazy :
Z aktuálnej lustrácie v evidencii priestupkov vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 2-krát priestupkovo riešený, a to pre priestupky na úseku cestnej premávky .
Z aktuálneho odpisu registra trestov v súhrne vyplynulo, že obžalovaný bol doposiaľ 15-krát súdne trestaný, a to pre rôznorodú úmyselnú trestnú činnosť, najmä pre trestný čin majetkového charakteru (trestné veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/68/2014, sp. zn. 2T/5/2017, sp. zn. 2T/176/2012), pričom mu boli opakovane ukladané aj nepodmienečné tresty, napr. v trestných veciach Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/74/2012, Okresného súdu Trenčín sp. zn. 7T/61/202007, pričom v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/152/2017 bol obvinený odsúdený pre trestný čin výtržníctva, kedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody 1 rok so skúšobnou dobou v trvaní 1 rok do 24.08.2022.
Pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu súd prihliadal na spôsob spáchania trestných činov a ich následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že obžalovanému je potrebné uložiť trest odňatia slobody, zohľadniac tak skutočnosť, že obžalovaný spáchal úmyselný trestný čin, pričom pre úmyselnú trestnú činnosť už bol obžalovaný v minulosti opakovane súdne trestaný, naposledy v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom pod sp. zn. 1T/152/2017. Preto súd ukladal trest odňatia slobody. Súd však dospel k záveru, že výkon tohto trestu nemožno podmienečne odložiť, ale
obžalovanému je dôvodné uložiť nepodmienečný trest odňatia slobody. V tejto súvislosti prihliadol na skutočnosť, že podľa odpisu registra trestov už boli obžalovanému v minulosti opakovane ukladané nepodmienečné tresty a tiež pri ukladaní prihliadol aj na charakter stíhaného trestného činu a skutočnosť, že aj v minulosti bol obžalovaný odsúdený pre trestný čin výtržníctva, a to v trestnej veci Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom sp. zn. 1T/152/2017, pričom vtedy mu bol uložený podmienečný trest odňatia slobody, pričom predmetného žalovaného skutku sa dopustil v skúšobnej dobe tohto podmienečného odsúdenia. Nakoľko v prípade tohto odsúdenia v sp.zn. 1T/152/2017 bolo o obžalovanom rozhodnuté dňa 10.11.2022, že sa osvedčil, a teda nemožno pri rozhodovaní o uložení nepodmienečného trestu rozhodovať podľa § 49 ods. 1, 2 Trestného zákona, súd mal za to, že na uloženie podmienečného trestu odňatia slobody nie je naplnené ustanovenie § 49 ods. 1 Trestného zákona, a teda, že vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu a na zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.
Nepodmienečný trest odňatia slobody bol ukladaný podľa trestnej sadzby až tri roky, ktorý možno uložiť pre stíhaný prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.
Boli zistené dve poľahčujúce okolnosti, a to podľa § 36 písm. l), n) Trestného zákona, teda že obžalovaný sa k spáchaniu skutku priznal a skutok úprimne oľutoval, a to už počas prípravného konania. Taktiež súd posúdil vyhlásenie obžalovaného o vine ako poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. n) Trestného zákona, teda že napomáhal príslušným orgánom pri objasňovaní trestnej činnosti, nakoľko obžalovaný svojím vyhlásením o vine odbremenil súd od vykonania dokazovania k výroku o vine.
U obžalovaného bola zistená jedna priťažujúca okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, teda zohľadniac trestnú minulosť obžalovaného, ktorý bol doposiaľ 15-krát súdne trestaný a boli mu uložené aj nepodmienečné tresty.
Pretože u obžalovaného prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, súd po „úprave“ trestnej sadzby trestu odňatia slobody podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona (základná sadzba až 3 roky) a postupom podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona vychádzal pri ukladaní trestu u obžalovaného z upravenej sadzby až 2 roky.
Súd uložil v rámci trestnej sadzby podľa § 38 ods. 2, ods. 3, ods. 8 Trestného zákona trest odňatia slobody v dolnej polovici takto upravenej trestnej sadzby, vzhľadom k tomu, že týmto trestným činom nebol spôsobený závažný následok v podobe poškodenia zdravia. Od uloženia nižšieho trestu odradila súd práve trestná minulosť obžalovaného.
Na účely výkonu trestu bol obžalovaný zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia , aj keď v predchádzajúcich desiatich rokoch bol vo výkone trestu odňatia pre úmyselný prečin, nakoľko vzhľadom na závažnosť spáchaného prečinu, ktorý je predmetom tohto konania, má súd za to, že náprava páchateľa bude lepšie zaručená v ústave na výkon trestu s minimálnym strážením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.