Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_8Sd-21-2013.pdf
PDF · 90.39 KB
Case nature
Area
Subarea
8Sd/21/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach, samosudkyňa JUDr. Eva Styková, v právnej veci navrhovateľa: X. J., E.. XX.XX.XXXX, I. A. XX, S., J. Č. E. K. XXX, XXX XX E. K., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie Bratislava, Q.. XX. W. Č.. X, XXX XX I., o preskúmanie rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2012 v konaní o invalidnom dôchodku, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozhodnutie odporkyne zo dňa 13.11.2012 č. XXX XXX XXXX X.
Účastníkom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2012 v zmysle ustanovenia § 70 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) zamietla žiadosť navrhovateľa o invalidný dôchodok zo dňa 31.10.2012.
V odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentovala posudkom posudkovej lekárky sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne A. zo dňa 31.10.2012, v zmysle ktorého navrhovateľ s odkazom na ustanovenie § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným nie je, nakoľko pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Zároveň konštatovala, že posúdenie navrhovateľovho zdravotného stavu je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 31.10.2012, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a v ktorom sú uvedené všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli podkladom na vyhotovenie posudkového záveru o tom, že navrhovateľ v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je invalidným.
Včas podaným opravným prostriedkom, odoslaným na poštovú prepravu dňa 19.12.2012, navrhovateľ požiadal o opätovné preskúmanie napadnutého rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2012. Argumentoval nepriaznivým zdravotným stavom, neschopnosťou zamestnať sa a nedostatkom finančných prostriedkov na lieky. S ohľadom na uvedené skutočnosti namietal posúdenie svojho zdravotného stavu.
Z vyjadrenia odporkyne zo dňa 13.03.2013 vyplynulo, že odporkyňa zotrvala na dôvodoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí a navrhla rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť. Skonštatovala včasnosť podania opravného prostriedku zo strany navrhovateľa a zároveň dodala, že po podaní opravného prostriedku bol navrhovateľov zdravotný stav opätovne posúdený posudkovou lekárkou sociálneho poistenia, pobočky Sociálnej poisťovne A. dňa 15.01.2013 a následne dňa 28.02.2013 i posudkovou lekárkou sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v D.. Posudkové
lekárky pritom vo výroku zmienených lekárskych posudkov podľa tvrdení odporkyne zhodne uviedli, že navrhovateľ invalidným v zmysle § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nie je, keďže pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou osobou.
V prípade osoby navrhovateľa posudkové lekárky zhodne určili mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 35 %.
Krajský súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný preskúmal napadnuté rozhodnutie odporkyne podľa ustanovení § 250l a nasledujúcich zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) a na základe vykonaného dokazovania, výsluchu zástupkyne odporkyne a po oboznámení sa s obsahom posudkového spisu, dávkového spisu odporkyne a novou lekárskou správou posudkovej lekárky zo dňa 28.02.2013 dospel k záveru, že opravný prostriedok navrhovateľa nie je dôvodný, nakoľko rozhodnutie odporkyne je v plnej miere zákonné a správne, odporkyňa dostatočne zistila skutkový stav veci a vyvodila z neho i správny právny záver, s ktorým sa súd v plnej miere stotožňuje.
Navrhovateľ sa na pojednávanie, nariadené na deň 19.03.2013, nedostavil. Doručenie predvolania na pojednávanie bolo v prípade navrhovateľa vykázané dňa 08.03.2013.
Zástupkyňa odporkyne na pojednávaní navrhla preskúmavané rozhodnutie ako vecne správne potvrdiť.
Podmienky získania nároku na invalidný dôchodok sú upravené v ustanoveniach § 70 a nasledujúcich zákona o sociálnom poistení.
V zmysle ustanovenia § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení má poistenec nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. (ustanovenie § 71 ods. 1 a 2 zákona o sociálnom poistení)
Pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. (ustanovenie § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení- prvá veta)
Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe:
a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a
b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu
zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. (§ 71 ods. 5, 6 a 7 zákona o sociálnom poistení)
V zmysle ustanovenia § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
Podľa § 153 ods. 1 a 5 zákona o sociálnom poistení lekársku posudkovú činnosť v prípade dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár").
Posudkový lekár pri výkone lekárskej posudkovej činnosti spolupracuje s praktickým lekárom, ošetrujúcim lekárom a s revíznym lekárom zdravotnej poisťovne. Posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia môže posúdiť dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav poistenca v prítomnosti prísediaceho lekára so špecializáciou v príslušnom špecializačnom odbore. (§ 153 ods. 8 zákona o sociálnom poistení)
Podľa obsahu lekárskej správy posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v D. zo dňa 28.02.2013, rozhodujúcim zdravotným postihnutím u navrhovateľa sú choroby podporného a pohybového aparátu- príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 4, písmeno b) s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách v rozsahu 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Rovnakú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou konštatoval i posudok posudkovej lekárky Sociálnej poisťovne, pobočky A. zo dňa 31.10.2012, z obsahu a záverov ktorého vychádzala odporkyňa v napadnutom rozhodnutí z 13.11.2012, ktorým zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie invalidného dôchodku. Výsledok lekárskeho posudku zo dňa 31.10.2012 bol teda potvrdený i lekárskym posudkom zo dňa 28.02.2013, ktorým bol po podaní opravného prostriedku zo strany navrhovateľa opätovne posúdený jeho zdravotný stav.
K odvolacej námietke navrhovateľa, ohľadom nesprávneho posúdenia jeho zdravotného stavu zo strany posudkovej lekárky odvolací súd konštatuje, že tejto námietke nie je možné vyhovieť z nasledujúcich dôvodov.
V lekárskej správe zo dňa 28.02.2013 posudková lekárka Sociálnej poisťovne, ústredia, vysunutého pracoviska v D.- MUDr. J. zotrvala na priznanej 35 % miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť (ďalej len „MPSVZČ“) v prípade osoby navrhovateľa.
Udala, že navrhovateľ je približne od roku 2011 v liečbe pre chronické recidivujúce bolesti chrbtice. Po konzervatívnej liečbe bez zlepšenia, preto pre MRI vyšetrením zistené vyklenutie disku L5- S1 s tlakom na nervový koreň bolo indikované operačné riešenie dňa 23.05.2012. Pooperačne podľa záverov posudkovej lekárky navrhovateľ neabsolvoval žiadnu rehabilitačnú liečbu ani kúpeľnú liečbu, bol sledovaný neurologickou ambulanciou. V objektívnom neurologickom náleze takmer normálny neurologický nález bez dráždenia nervov a svalov, bez motorického deficitu, bez poruchy citlivosti, prítomná len mierna porucha statiky a dynamiky chrbtice.
Podľa odborného názoru MUDr. J. zdravotný stav navrhovateľa nespĺňa posudkové kritériá invalidity, nakoľko ide o posudkovo nevýznamné ochorenie, liečbou dobre kompenzované.
Vo vzťahu k navrhovateľom tvrdenej neschopnosti vykonávať prácu (pre neschopnosť zdvíhať ťažké predmety a namáhať si tak chrbticu) krajský súd poznamenáva, že obe posudkové lekárky postupovali
správne, keď navrhovateľovi po odbornom preskúmaní zdravotného stavu nepriznali mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % a následne s ohľadom na uvedenú skutočnosť v príslušnej kolonke lekárskeho posudku „Pracovná rekomandácia“ navrhované pracovné zaradenie ani neuviedli.
Z uvedeného dôvodu krajský súd odvolaciu námietku navrhovateľa, týkajúcu sa jeho pracovnej rekomandácie, považoval za nedôvodnú.
Krajský súd na základe vykonaného dokazovania v súdnom konaní jednoznačne dospel k záveru, že skutkové okolnosti, týkajúce sa miery poškodenia navrhovateľovho zdravia, boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekárkami, ktoré vo svojich posudkoch zhodne vyhodnotili zdravotné postihnutie navrhovateľa na základe odborných lekárskych vyšetrení.
Medzi závermi posudkových lekárok neboli zistené rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať.
Zdravotné poškodenia navrhovateľa, zistené objektívnymi lekárskymi vyšetreniami podľa podaných posudkov posudkových orgánov, teda neznižujú pracovnú schopnosť navrhovateľa natoľko, aby bol invalidným.
Podľa vypracovaných posudkov pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má navrhovateľ stanovenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vo výške 35 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Navrhovateľ teda nie je invalidný podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, a preto nesplnil jednu zo zákonných podmienok pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 citovaného zákona.
Ak by však do budúcnosti došlo k zmene zdravotného stavu navrhovateľa v dôsledku jeho zhoršenia, môže navrhovateľ opätovne požiadať o preskúmanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou alebo o zmenu rozhodujúceho postihnutia a stanovenie novej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Odvolací súd preto dospel k záveru, že uznaná miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je určená mierou zodpovedajúcou zákonu. Súd vzhľadom na uvedené skutočnosti rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 13.11.2012 považoval za vecne správne a dostatočne doložené vykonaným dokazovaním.
Napadnuté rozhodnutie odporkyne preto v zmysle ustanovenia § 250q ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) ako vecne správne potvrdil.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, preto nemá právo na náhradu trov konania. Odporkyni náhrada trov konania nepatrí, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.