Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Er-615-2009.pdf
PDF · 108.27 KB
Case nature
Area
Subarea
9Er/615/2009
Uznesenie
Okresný súd Rožňava v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, Mliekarenská 10, 824 96 Bratislava, proti povinnému: W. S., T.. XX.XX.XXXX, H. Č. XXX, XXX XX K. R., o vymoženie 2.861,68 Eur s prísl. a trov exekučného konania v konaní vedenom pred súdnym exekútorom Mgr. Drahomírom Kriváňom, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, pod sp. zn. EX 795/09, o podnete exekútora na zastavenie exekúcie takto
rozhodol:
exekúciu vyhlasuje za neprípustnú,
exekúciu z dôvodu neprípustnosti zastavuje,
oprávneného zaväzuje zaplatiť súdnemu exekútorovi Mgr. Drahomírovi Kriváňovi, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava trovy exekúcie v sume 53,47 Eur, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený navrhol vykonať exekúciu proti povinnému na základe a v rozsahu rozhodcovského rozsudku rozhodcu Mgr. Erika Končoka v Bratislave č.k. RK-901/07-EK zo dňa 22.10.2007, ktorý zaviazal povinného zaplatiť sumu vo výške 86.211,- Sk spolu s 6 % ročným úrokom od 29.09.2007 až do zaplatenia , zmenkovú odmenu vo výške 287 Sk a náhradu trov konania vo výške 1.500,- Sk.
Súd v konaní vydal poverenie na vykonanie exekúcie č. 5808 * 023330 zo dňa 15.10.2009, na vykonanie exekúcie pre súdneho exekútora. Mgr. Drahomíra Kriváňa.
Súdny exekútor podal dňa 12.11.2010 podnet na rozhodnutie o zastavení, alebo čiastočnom zastavení exekúcie s poukázaním na ust. § 57 ods. 4 Exekučného poriadku, nakoľko v priebehu exekučného konania nadobudol pochybnosti o oprávnenosti vymáhania pohľadávky v rozsahu, ako je uvedená v poverení súdu na vykonanie exekúcie. Následne podaním zo dňa 29.03.2011 podal súdny exekútor návrh na zastavenie exekúcie v zmysle ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa ust. § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v platnom znení (ďalej len „OSP“), sa na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu (Exekučného poriadku) použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa ust. § 103 OSP, súd kedykoľvek za konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
V zmysle judikatúry Najvyššieho súdu podľa rozsudku z 27. januára 2007 vydanom pod sp. zn. 3 Cdo/164/1996 publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 platí, že: „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“
Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZRK“) je tuzemský rozhodcovský rozsudok, rozhodcovský rozsudok vydaný na území Slovenskej republiky.
Podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „EP“), exekúciu možno vykonať aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
V rámci prístupového procesu Slovenskej republiky do Európskej únie bol v Slovenskej republike prijatý zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, ktorý upravuje podmienky poskytovania spotrebiteľských úverov, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojený s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Súd v rámci konania zistil z pripojených listinných dôkazov, najmä rozhodcovského rozsudku, Zmluvy o revolvingovom úvere a Zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFIREAL SLOVAKIA spol. s.r.o. nasledovné:
Medzi oprávneným a povinným bola dňa 20.11.2006 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere na základe ktorej bol povinnému poskytnutý úver vo výške 1.992,03 € (60.012,- Sk). Keďže povinný si neplnil povinnosti vyplývajúce mu z uzavretej zmluvy o revolvingovom úvere a poskytnutého úveru, domáhal sa oprávnený svojich práv v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom Mgr. Erikom Končekom v Bratislave.
Podľa § 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „o spotrebiteľských úveroch“) účinného v čase podpisu zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa §3 ods. 1 o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; 3) v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci Podľa §3 ods. 2 o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
Podľa §3 ods. 3 o spotrebiteľských úveroch, veriteľ je povinný na miestach, na ktorých ponúka spotrebiteľský úver, uverejniť základné informácie o poskytovaní spotrebiteľského úveru, najmä o výške ročnej percentuálnej miere nákladov.
Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Občiansky zákonník v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa §53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").
Podľa §53 ods. 2 OZ ustanovenie odseku 1 sa nevzťahuje na predmet plnenia alebo cenu plnenia.
Podľa 53 ods. 4 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 54 ods.1 OZ zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
Podľa §54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd posúdil predmetnú zmluvu medzi oprávneným a povinným, ako zmluvu spotrebiteľskú, pretože pre posúdenie právneho vzťahu účastníkov zmluvy (Zmluva o revolvingovom úvere) nie je rozhodujúce, ako je zmluva označená, ale rozhodujúci je jej obsah, teda či spĺňa zákonné podmienky pre právne posúdenie zmluvy ako spotrebiteľského úveru. Oprávnený má v predmete svojej činnosti poskytovanie úverov z vlastných zdrojov, teda pri poskytovaní úveru postupoval v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Povinný vystupuje v zmluve ako fyzická osoba, nepodnikateľ, ktorý nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej, alebo inej podnikateľskej činnosti. Klauzula o aplikácii Obchodného zákonníka, či označenie zmluvy, ako zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka nie je prekážkou pri aplikácii ustanovení o spotrebiteľských zmluvách.
Z úverovej zmluvy je evidentné, že táto je uzatvorená na pripravenom tlačive, do ktorého sú v písané údaje o povinnom a výške úveru. Povinný nemal možnosť zmeniť obsah všeobecných podmienok poskytovania úverov, ktoré tvoria neoddeliteľnú časť uzatvorenej spotrebiteľskej zmluvy. Povinný teda mohol len akceptovať, alebo neakceptovať zmluvu o úvere ako celok. Uvedený záver súdu potvrdzuje množstvo obdobných vecí vedených na tunajšom súde, v ktorých oprávnený vystupuje.
Úprava normami spotrebiteľského práva nevykazuje znaky kompaktnosti ale je sústredená do viacerých právnych predpisov. Stručnejší výpočet zmluvných typov patriacich pod spotrebiteľské zmluvy podľa §52 OZ účinného v čase uzatvorenia zmluvy, neznamená nemožnosť aplikácie ustanovení §53 OZ a násl. na ďalšie typy zmlúv, ktoré sú zaradené pod charakter spotrebiteľských zmlúv na základe paralelne existujúcej právnej úpravy. Keďže predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, na posúdenie práv a povinností z nej vyplývajúcich je treba aplikovať nielen ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch ale aj ustanovenia Občianskeho zákonníka o spotrebiteľských zmluvách. Spotrebiteľská zmluva nie je samostatným typom zmluvy (aj keď je v OZ pomenovaná), ale možno ju označiť ako druh zmluvy, pre ktorú najmä OZ, ale aj iné právne predpisy, ustanovujú osobitné podmienky a určujú, aké náležitosti zmluva musí obsahovať a naopak, ktoré v nej nesmú byť, tzv. neprijateľné podmienky na ochranu tzv. slabšej zmluvnej strany. Úprava spotrebiteľskej zmluvy tvorí právny základ ochrany spotrebiteľa v súkromno-právnych vzťahoch a je základným inštitútom tzv. spotrebiteľského práva. Povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú OZ zaručuje spotrebiteľom, odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom.
Ochrana, ktorú poskytuje OZ spotrebiteľom, umožňuje aj exekučnému súdu preskúmať spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu nekalú podmienku aj vtedy, ak spotrebiteľ nenamieta nekalý charakter tejto podmienky, pretože buď nepozná svoje práva, alebo je odradený ich uplatniť z dôvodu nákladov, ktoré by súdne konanie predstavovalo. Neplatnosť takejto podmienky však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.
Rozhodcovský súd vyvodil svoju príslušnosť na rozhodovanie sporu z rozhodcovskej doložky, ktorá bola dohodnutá v bode 18 zmluvných dojednaní, ktoré sú súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. V zmysle bodu 18.1 a 18.2 Akékoľvek spory, nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace s uzatvorenou Zmluvou o RÚ, budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo pred rozhodcom v rozhodcovskom konaní podľa rozhodcovskej doložky. Výber jednej z alternatív riešenia sporov je na žalobcovi. Ako možní rozhodcovia boli vybraní rozhodcovia JUDr. Gustáv Ret, JUDr. Ján Smetana, JUDr. Marianna Mochnáčová a Mgr. Michal Krnáč. V prípade, že postupne alebo naraz nastane situácia, že ani jeden z uvedených rozhodcov nebude môcť prevziať funkciu rozhodcu v sporoch podľa rozhodcovskej doložky, určí náhradného rozhodcu Veriteľ. Podľa bodu 18.3 zmluvných dojednaní, bolo dohodnuté, že rozhodcovská doložka platí v prípade, že spory zo Zmluvy nebudú riešené cestou príslušného súdu.
Rozhodcovskú doložku v spotrebiteľskej zmluve možno pripustiť, len v prípade, že by garantovala účastníkom spravodlivé konanie a rovnaké zaobchádzanie, čo v spotrebiteľskom vzťahu znamená zvýšenú ochranu spotrebiteľa. Praktickým dôsledkom ustanovenia o rozhodcovskej doložke tak, ako je formulovaná vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru je, že spotrebiteľovi je fakticky odopretá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom v prípade, ak oprávnený podá žalobu na rozhodcovský súd. Pritom výber rozhodcu v prípade, že ani jeden z rozhodcov určených v zmluve nebude môcť prevziať túto funkciu, je výhradne na veriteľovi (dodávateľovi). Rozhodca JUDr. Erik Končok pritom v zmluve dohodnutý nebol a z rozhodcovského rozsudku nie je známy dôvod, pre ktorý nemohli prevziať funkciu rozhodcu v zmluve určení rozhodcovia. Rozhodcovská doložka je vyjadrená zmluve tak malými písmenami, že výrazne sťažuje spotrebiteľovi, aby sa s ňou oboznámil. Rozhodcovská doložka úplne splýva s ostatnými všeobecnými zmluvnými dojednaniami, o ktorých je známe, že sa s nimi spotrebiteľ často vôbec neoboznamuje, napriek tomu, že v samotnej zmluve deklaruje opak. Súd má za to, že rozhodcovská doložka v znení, ako bola dohodnutá a vyjadrená v zmluve spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto je absolútne neplatná.
Keďže rozhodcovská doložka na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju príslušnosť, a ktorá mala založiť legitimitu pre exekučný titul, je neprijateľnou a absolútne neplatnou, aj výkon práv a povinností z takejto doložky odporuje zákonu a dobrým mravom. Rozhodnutie vydané na jej základe nemá legitimitu a nie je spôsobilým exekučným titulom.
Súd v danom prípade nemá pochybnosť o tom, že ustanovenie bodu 18 zmluvných dojednaní- Rozhodcovská doložka, je v rozpore so znením ust. § 53 ods. 1 OZ a je v súlade s ust. § 53 ods. 4 OZ absolútne neplatná, na čo musí súd prihliadať z úradnej povinnosti (ex offo).
Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa ust. § 58 ods. 1 EP, zastaví súd exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa ust. § 57 ods. 1 EP súd exekúciu zastaví, ak g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa ust. § 57 ods. 2 EP, môže súd exekúciu súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Keďže právomoc rozhodcovského súdu na rozhodnutie v predmetnej veci je založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd vzhľadom na vyššie uvedené po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že exekúcia je neprípustná a preto ju zastavil.
Súdny exekútor si uplatnil nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 152,78 Eur.
Trovy exekúcie v súlade s ust. § 14 ods. 1 písm. b) a ods. 3 vyhl. č. 288/1995 Z. z. vyčíslené súdnym exekútorom pozostávajú z odmeny v zmysle taxatívneho výpočtu v ust. § 15 ods. 1 písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 Eur, písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 Eur, písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 Eur, písm. d) doručenie exekučného príkazu 3,32 Eur, písm. e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 Eur, písm. h ) zisťovanie platiteľa mzdy povinného 2x 3,32 Eur, písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3, 32 Eur, aplikácia § 57 ods. 4 Exek. poriadku 3,32 Eur, návrh na zastavenie exekúcie 3,32 Eur, t.j. celkom 10 x 3,32 Eur + 20 % DPH = 39,80 Eur.
Náhradu hotových výdavkov v znení ust. § 22 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. vyčíslil súdny exekútor nasledovne: náhrada výdavkov na poštovné + 20 % DPH vo výške 67,32 Eur, hotové výdavky a náklady za vedenie spisu + 20 % DPH vo výške 23,90 Eur a odblokovanie, záverečné práce so spisom + 20 % DPH vo výške 21,76 Eur, t.j. celkom 112,98 Eur.
Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku v platnom znení, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
V zmysle ust. § 199 Exekučného poriadku pri výpočte odmeny exekútora a náhrady hotových výdavkov a náhrady za stratu času je potrebné postupovať v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „Vyhláška“).
Podľa ust. § 14 ods. 1 Vyhlášky v platnom znení, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 Eur.
Podľa ust. § 14 ods. 2 cit. Vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
Podľa ust. § 15 ods. 1 Vyhlášky, sa paušálnou sumou odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa ust. § 25 vyhlášky, v odmene exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Na základe vyššie uvedeného priznal súd súdnemu exekútorovi:
Paušálna suma za jednotlivé úkony exekučnej činnosti:
/podľa § 14 ods. 1písm. b, § 14 ods. 3, § 15 vyhlášky/
- písm. a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 Eur
- písm. b) doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 Eur
- písm. c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 Eur
- písm. d) doručenie exekučného príkazu 3,32 Eur
- písm. e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie 3,32 Eur
- písm. h ) zisťovanie platiteľa mzdy povinného SP 21.05.2010,21.10.2009 6,64 Eur,
- písm. j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného DI dňa 21.10.2009 3,32 Eur
Spolu: 8 × 3,32 Eur 26,56 Eur
Náhrada hotových výdavkov /podľa § 22 ods. 1 vyhlášky/
- poštovné 18,00 Eur
DPH vo výške 20 % 8,25 Eur
Odmena a hotové výdavky spolu: 53,47 Eur
V prípade úkonov „aplikácia § 57 ods. 4 Ex. poriadku“ a „návrh na zastavenie exekúcie“ súd ich súdnemu exekútorovi nepriznal, pretože v súvislosti s nimi nemožno hovoriť o ich účelnosti, ktorá je predpokladom ich priznania v zmysle ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku a náhrada za všetky náklady na administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v zmysle ust. § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Náhradu hotových výdavkov uplatnených súdnym exekútorom ako „hotové výdavky a náklady na vedenie spisu“ vo výške 23,90 Eur a „odblokovanie, záverečné práce so spisom“ vo výške 21,76 Eur, súd exekútorovi nepriznal, nakoľko výška takto vzniknutých nákladov nebola preukázaná, a náhrada za všetky náklady na administratívne práce vykonávané v súvislosti s exekučnou činnosťou je zahrnutá v zmysle ust. § 25 Vyhlášky v odmene súdneho exekútora.
Náhrada hotových výdavkov podľa ust. § 22 ods. 1 Vyhlášky v časti „poštovného“ bola zo strany súdu krátená vo výške presahujúcej sumu 18,00 Eur, nakoľko v exekučnom spise boli tieto výdavky preukázané len vo výške, ktorá bola súdom priznaná.
Súd pri priznaní časti poštovného vo výške 18,00 Eur súdnemu exekútorovi vychádzal z poštovných výdavkov, ktorých vynaloženie súdny exekútor preukázal predložením doručeniek, ktoré tvoria súčasť exekučného spisu a ktorými bolo zdokladované doručovanie jednotlivých exekučných písomností vydaných Exekútorským úradom Mgr. Drahomíra Kriváňa v priebehu exekučného konania, pričom pri výpočte konkrétnej výšky priznanej náhrady tejto časti poštovného súd vychádzal z počtu predložených doručeniek, ktorý násobil, vychádzajúc z Tarify Slovenskej pošty, priemernou cenou jednej úradnej
zásielky 1,50 Eur, teda 12 x 1,50 Eur + 20 % DPH. V ostatných prípadoch boli písomnosti doručované osobne a teda súdnemu exekútorovi nevznikli poštovné výdavky.
Podľa ust. § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie (§ 203 ods. 1 EP).
O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle ust. § 203 ods. 1 EP tak, že uložil oprávnenému povinnosť nahradiť poverenému súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, nakoľko ten podal návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu, ktorý trpí takými právnymi vadami, že v exekúcii nie je možné pokračovať.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na Okresný súd Rožňava.
Podľa ust. § 42 ods. 3 OSP, pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.