Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_22Csp-56-2022.pdf
PDF · 95.41 KB
Case nature
Area
Subarea
22Csp/56/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudcom JUDr. Andrejom Kolárikom v právnej veci žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika s.r.o., IČO: 247 85 199, sídlo: Československé armády 954/7, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, zast.: ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Eliščino nábřeží 280/23, 500 03 Hradec Králové, Česká republika, IČO: 014 35 400, konajúca prostredníctvom organizačnej zložky ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, IČO: 47 255 773, sídlo: Námestie sv. Egídia 42/97, 058 01 Poprad, proti žalovanému: H. Y., bydlisko: U. XXX, XXX XX X. Ž., nar.: XX. XX. XXXX, o zaplatenie 820,32 EUR, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 571,61 EUR, a to do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.
III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsah 39,36 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11. 02. 2022, postúpenou tunajšiemu súdu z upomínacieho konania dňa 16. 08. 2022, domáhal zaplatenia sumy 820,32 EUR. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný a právny predchodca žalobcu, spoločnosť UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s. so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČO: 649 48 242, organizačná zložka: UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia, a.s., pobočka zahraničnej banky, Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO:47 251 336 (ďalej len „UniCredit“ alebo ,,pôvodný veriteľ“) uzatvorili na základe predchádzajúcej žiadosti žalovaného dňa XX. XX. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva”). Na základe Zmluvy poskytla UniCredit žalovanému spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania na bežnom účte. Požadovaná suma povoleného prečerpania bola vo výške 800,- EUR. Žalovaný sa za poskytnutie úveru zaviazal uhradiť zmluvný úrok vo výške: 14 %. Žalovaný sa zaviazal úver splatiť kedykoľvek na požiadanie banky. Výzva k splneniu dlhu, v ktorej súčasne UniCredit upozornila žalovaného ako spotrebiteľa na možnosť vyhlásiť úver za splatný, bola zo strany UniCredit žalovanému zaslaná dňa 10. 04. 2019. Žalovaný však aj napriek tejto výzve nič neuhradil, preto UniCredit dňa 03. 06. 2019 úver zosplatnil. Dlh ku dňu zosplatnenia predstavoval sumu 822,46 EUR. Predmetná pohľadávka vrátane jej príslušenstva bola na žalobcu postúpená zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25. 06. 2021, ktorá nadobudla účinnosť dňa 25. 06. 2021. Na súčasného veriteľa bola postúpená pohľadávka vo výške 820,32 EUR, ktorá pozostávala z istiny vo výške 820,32 EUR. Žalovaný dlh dosiaľ neuhradil. Úrok z omeškania žalobca žalobou nepožadoval.
2. Na podporu svojich tvrdení žalobca k žalobe pripojil nasledovné listinné dôkazy: Zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky s prílohami (č.l. 8 - 13, 32), výpis žalobcu z obchodného registra (č.l. 13 - 14),
Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania (č.l. 16 - 18), Obchodné podmienky na poskytovanie úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte (č.l. 19 - 22), platobná história (č.l. 23 - 27), Upomienka č. 2 s kópiou obálky s doručenkou (č.l. 28), Oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu celého zostatku úveru s kópiou obálky s doručenkou (č.l. 29 - 30), Oznámenie o postúpení pohľadávky (č.l. 30 - 31), podací hárok č. U. (č.l. 31), Predžalobná výzva (č.l. 32 - 33), podací hárok č. U. (č.l. 33).
3. Žalobu s výzvou na vyjadrenie a poučeniami súd žalovanému doručil dňa 21. 09. 2022 (č.l. 79).
4. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.
5. Podaním z 10. 01. 2023 žalobca na výzvu súdu doplnil niektoré doklady k skúmaniu bonity žalovaného (č.l. 88 - 90), bez bližšieho odôvodnenia a doplnenia žalobných tvrdení k skúmaniu bonity.
6. Súd podľa § 297 písm. b) CSP rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keďže v prejednávanej veci sa rieši otázka jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota žalobcom uplatnenej pohľadávky bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- EUR.
7. Súd vykonal dokazovanie zo všetkých listinných dôkazov založených v spise a dospel k ďalej uvedeným skutkovým a právnym záverom.
8. Právny predchodca žalobcu (UniCredit) ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzavreli medzi sebou na základe žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte zo dňa XX. XX. XXXX zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej len „zmluva“), na základe ktorej UniCredit poskytol žalovanému spotrebiteľský úver vo forme povoleného prečerpania vo výške 800,- EUR. V bode 8 zmluvy sa strany dohodli, že zmluva je uzavretá na dobu neurčitú a konečný deň splatnosti povoleného prečerpania je na požiadanie UniCredit. Žalovaný nesplatil povolené prečerpanie riadne a včas. UniCredit zaslal žalovanému Upomienku č. 2 - výzvu na úhradu záväzku zo dňa 10. 04. 2019, v ktorej ho upozornil na možnosť vyhlásenia okamžitej splatnosti úveru. UniCredit zosplatnil úver ku dňu 03. 06. 2019, o čom žalovaného upovedomil listom zo dňa 03. 06. 2019. Žalovaný žalobou uplatnený dlh neuhradil.
9. UniCredit postúpil žalovanú pohľadávku na žalobcu na základe Zmluvy o odplatnom postúpení pohľadávky č. XXXXX-XXXX-B.-XXXX_CWR R. zo dňa XX. XX. XXXX. Postúpenie pohľadávky UniCredit oznámil žalovanému Oznámením o postúpení pohľadávky podľa § 526 a nasl. Občianskeho zákonníka z 02. 07. 2021.
10. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
11. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy („ZoSÚ“) veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
12. Podľa § 7 ods. 2 ZoSÚ: Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
13. Podľa § 7 ods. 16 ZoSÚ: Veriteľ je povinný postupovať pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
14. Podľa § 7 ods. 17 písm. b) ZoSÚ: Vynaložením odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky, posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa § 20 ods. 1 písm. a), ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a, banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
15. Podľa § 7 ods. 20 ZoSÚ: Na výpočet ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa, b) náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem spotrebiteľa.
16. Podľa § 7 ods. 27 ZoSÚ veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a), banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri posudzovaní položiek podľa odseku 20, ktoré sa použijú pri výpočte ukazovateľa schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, použiť dostatočné, primerané a aktuálne informácie o príjmoch, nákladoch na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, peňažných záväzkoch spotrebiteľa a ďalšie informácie o finančnej a ekonomickej situácii spotrebiteľa. Informácie o príjme podľa prvej vety je potrebné overovať preukázateľným spôsobom prostredníctvom interných zdrojov alebo externých zdrojov, ktoré sú nezávislé od spotrebiteľa. Náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a príjem spotrebiteľa.
17. Podľa § 11 ods. 2 ZoSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42.
18. Podľa čl. 8 ods. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení Smernice Rady 87/102/EHS („Smernica“), členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. V tejto súvislosti Súdny dvor v rozsudku z 27. 03. 2014, LCL Le Crédit Lyonnais proti Fesihovi Kalhanovi, C-565/12 uviedol, že je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia úverovej bonity spotrebiteľa a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu a stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov, ktorí sa takého správania dopustia. Cieľom uvedenej úpravy je zabezpečiť účinnú ochranu spotrebiteľov pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti.
19. V rozsudku sp. zn. 23CoCsp/26/2020 z 30. 11. 2020 Krajský súd v Trnave uviedol, že ZoSÚ vyžaduje skúmanie bonity klienta s odbornou starostlivosťou, t.j. vyžaduje vyšší stupeň obozretnosti a odbornosti. Zákonnú podmienku uvedenú v § 7 ods. 1 ZoSÚ „s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver“ je potrebné vykladať tak, že nepostačuje zo strany spotrebiteľa poskytnúť veriteľovi informáciu len o výške svojich príjmov a výdavkov, ale od veriteľa sa vyžaduje, aby poskytnuté informácie analyzoval a vyhodnocoval. Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je napr. možné s istotou vylúčiť, že spotrebiteľ
dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní svoje záväzky riadne splácať. Z textu ZoSÚ vyplýva, že informácie pre rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom a samozrejme ním aj preukázaných, tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje. Schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom a domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto veriteľ musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný a domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver. Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej schopnosti nepostačuje.
20. Žalobca nepreukázal, že veriteľ s odbornou starostlivosťou skúmal schopnosť žalovaného splácať úver v zmysle § 7 ZoSÚ. Žalobca neuviedol vlastné tvrdenia k skúmaniu bonity žalovaného. Žalobca k žalobe priložil dokument s názvom „Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania na bežnom účte a zmluva o povolenom prečerpaní“ z XX. XX. XXXX (č.l. 16 - 18). K podaniu z 10. 01. 2023 priložil výpis z informačného systému žalobcu obsahujúci údaje o finančných záväzkoch žalovaného (č.l. 88 - 90). Žiadosť o poskytnutie spotrebiteľského úveru je formulár obsahujúci kolónky na vyplnenie údajov k skúmaniu bonity dlžníka. V Žiadosti o poskytnutie spotrebiteľského úveru je uvedené okrem iného: klientom deklarovaný príjem: 1 000,- EUR, počet nezaopatrených detí: 0, mesačné výdavky na bývanie: 100 EUR, mesačné výdavky na poistenie, sporenie: 0 EUR, iné výdavky: 0 EUR, výdavky celkom: 100 EUR. Ďalej boli v dokumente uvedené finančné záväzky vo výške 200 EUR z titulu povoleného prečerpania v UniCredit. Iné dokumenty, ktoré by sa týkali posudzovania bonity žalovaného, súdu žalobca nepredložil (okrem spomínaného výpisu z IS žalobcu k finančným záväzkom žalovaného, z ktorého vyplýva deklarované povolené prečerpanie 200,- EUR a iné finančné záväzky nie; náklady na životné potreby žalovaného tento dokument neobsahuje). Z uvedeného vyplýva, že žalovaný mal k dispozícií mesačne sumu 700,- EUR, ktorú mohol použiť na splátky úveru. Tento záver však podľa názoru tunajšieho súdu nezodpovedá zákonnej požiadavke skúmania bonity klienta s odbornou starostlivosťou, keďže údaj o celkových mesačných nákladoch vo výške 100,- EUR (kde 100 EUR sú náklady na bývanie a iné výdavky sú vo výške 0,- EUR) zjavne neposkytuje obraz o skutočných mesačných nákladoch žalovaného (dospelého človeka) na jeho základné životné potreby, pričom tento údaj nedosahuje ani len sumu životného minima v čase uzavretia zmluvy. Žalobca nepreukázal, že by skúmal a do výpočtu zahrnul aj iné nevyhnutné náklady žalovaného, než ktoré uviedol v predložených formulároch vo výške 100,- EUR, a teda postupoval v rozpore s § 7 ods. 1 ZoSÚ. Posudzovanie bonity je proces zhromaždenia a kvalifikovaného vyhodnotenia relevantných údajov o aktuálnej finančnej situácii konkrétneho klienta, ktorý je veriteľ povinný vykonať s odbornou starostlivosťou a obozretne a ktorého vykonanie s odbornou starostlivosťou je veriteľ povinný hodnoverne preukázať (§ 7 ods. 1 v spojení s § 7 ods. 16, 17, 20 a 27 ZoSÚ). Z vykonaných dôkazov súd ustálil, že žalobca nezhromaždil dostatočné vstupné údaje (resp. nezhromaždil žiadne údaje o životných nákladoch žalovaného s výnimkou údaju 100,- EUR na bývanie), ktoré by umožnili skúmať bonitu žalovaného tak, aby žalobca získal vierohodný výsledok o reálnej schopnosti žalovaného splácať úver. Ide o hrubé porušenie povinnosti skúmať bonitu, a preto súd vyhodnotil úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 2 ZoSÚ druhej vety.
21. Na základe záveru o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru potom súd preskúmal žalobcom predloženú platobnú históriu, z ktorej ustálil, že žalovaný zaplatil na úrokoch a poplatkoch celkom sumu 248,71 EUR. O túto sumu súd znížil údaj „celková suma čerpania“ (na č.l. 27 uvedená suma 29 385,60) a po následnom odčítaní údaju „celkový súčet kladných transakcií“ (na č.l. 27 uvedená suma 28 565,28) dospel k sume 571,61 EUR, čo je suma, na zaplatenie ktorej má žalobca voči žalovanému právny nárok z titulu zákonnej a zmluvnej povinnosti žalovaného vrátiť dlžnú úverovú istinu. V tejto časti preto súd žalobe vyhovel, ako je uvedené vo výroku I. tohto rozsudku, a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku. Pre úplnosť súd dodáva, že otázka (ne)platnosti zosplatnenia úveru veriteľom v kontexte porušenia povinností veriteľa pri skúmaní bonity žiadateľa o
úver podľa názoru tunajšieho súdu v tomto konkrétnom prípade nebola relevantná, keďže išlo o povolené prečerpanie splatné na požiadanie veriteľa, a teda nie v splátkach (bod 8 zmluvy).
22. O trovách súd rozhodol postupom podľa § 262 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP. Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z toho, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 69,68 % a žalovaný bol úspešný v rozsahu 30,32 %. Žalobcovi teda patrí i nárok na náhradu trov konania v rozsahu 39,36 % (69,68 - 30,32 = 39,36), ktorý mu súd priznal vo výroku III. tohto rozsudku. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, a to samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie. Odvolanie možno podať na Okresný súd Dunajská Streda do 15 dní od doručenia tohto rozsudku (§ 362 CSP). Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd, ak CSP neustanovuje inak (§ 367 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Intervenient môže odvolanie podať za podmienok uvedených v § 360 CSP.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365 CSP) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len za podmienok uvedených v § 366 CSP. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalobca domáhať jej splnenia v exekúcii.