Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoCsp-25-2023.pdf
PDF · 92.66 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoCsp/25/2023
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v spore žalobcu: 365.bank, a. s., so sídlom Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890, zastúpený: Advokátska kancelária RELEVANS, s. r. o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanej: J.. T. B., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXXX/XB, XXX XX R., zastúpená Advokátska kancelária JUDR. Peter Rybár, s. r. o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47 234 466, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uznesenie Okresného súdu Lučenec, sp. zn. 7Csp/30/2022 - 168 zo dňa 16. mája 2023, takto
rozhodol:
Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
odôvodnenie:
1. Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol o návrhu žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia tak, že: „Žalobca je povinný zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanej vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 1756680740, uzatvorenej medzi žalobcom a žalovanou dňa 28. 09. 2017.“
2. Okresný súd konštatoval, že dňa 18. 04. 2023 (počas konania vo veci samej, v ktorom sa žalobca domáha voči žalovanej zaplatenia sumy 19.519,60 Eur s prísl. titulom nezaplatenia sumy zo zmluvy o úvere), bol súdu prvej inštancie doručený návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa domáhala, aby súd podľa § 325 ods. 2 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nariadil žalobcovi povinnosť zdržať sa výkonu práva na zrážky zo mzdy žalovanej vyplývajúceho z Dohody o zrážkach zo mzdy k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „dohoda“) uzavretej medzi žalobcom sa žalovanou dňa 28. 09. 2017. Podľa názoru prvoinštančného súdu inštitút o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok úniového práva, a teda ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe inkorporovanej dohody, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú musí brať súd ohľad. Preskúmaním dohody sa prvoinštančnému súdu javilo, že dohoda je v rozpore s §53 ods. 1 OZ. Okresný súd mal osvedčené skutočnosti, že žalovaná musela podpísať dohodu. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konanie zo strany dodávateľa, tak ako je tomu aj v tomto prípade. Pri pohľadávkach vyplývajúcich zo spotrebiteľskej zmluvy nie je podľa názoru okresného súdu prípustné, aby dodávateľ postupoval pri určovaní rozsahu uplatňovanej pohľadávky na základe svojich subjektívnych predstáv bez toho, aby požadovaná pohľadávka zo spotrebiteľskej zmluvy prešla súdnym prieskumom jej oprávnenosti. Za daného stavu môže tento nezákonný proces, ktorý žalobca voči žalovanej uskutočňuje, zastaviť iba súd vydaním neodkladného opatrenia. V závere poukázal aj na žalovanou namietanú nesprávnu výšku RPMN určenú v zmluve
o spotrebiteľskom úvere vo výške 17,80%, ktorá sa nezhodovala s výškou RPMN zistenou prepočtom NBS, ktorá ju uviedla vo výške 17,70%, čo môže v ďalšom štádiu rozhodovania spôsobovať neplatnosť, a teda absenciu uvedenej podstatnej náležitosti úverovej zmluvy spôsobujúcej jej bezpoplatkovosť a bezúročnosť. Prvoinštančný súd mal za to, že súčasná situácia si vyžadovala momentálne riešenie práve prostredníctvom nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré zabráni žalobcovi vykonávať zrážky zo mzdy nad rámec, ktorý by mu prislúchal a je tak daná naliehavosť potreby dočasnej úpravy pomerov medzi žalobcom a žalovanou podľa § 325 ods. 1 CSP. Okresný súd, vychádzajúc z predložených listinných dôkazov mal za to, že žalovaná v dostatočnej miere osvedčila svoj nárok, t. j. preukázala dôvodnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená tým, že žalobca požiadal zamestnávateľa žalovanej o vykonávanie zrážok zo mzdy, a preto v zmysle § 325 ods. 2 písm. d) CSP nariadil neodkladné opatrenie.
3. Rozhodnutie o trovách konania si vymienil pri rozhodnutí vo veci samej.
4. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, a to z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP. Žiadal uznesenie okresného súdu o nariadení neodkladného opatrenia zrušiť a priznať mu náhradu trov konania. Podľa názoru žalobcu dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzatvorená riadne v písomnej forme na samostatnej listine. Uviedol, že žalobca (poznámka odvolacieho súdu: zrejme chyba v písaní v texte odvolania a správne malo byť žalovaná) vyhlásila, že dohodu si riadne prečítala a jej obsahu porozumela a vyjadrila svoju slobodnú vôľu dohodu uzatvoriť. Konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy je dovolená aj v spotrebiteľských vzťahoch. Poukázal na to, že žalovaná obdŕžala okrem iného aj Formulár pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere, kde v bode D časti 3 nevyplýva povinnosť uzatvoriť Dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaná nepreukázala, že by dochádzalo k neoprávneným zásahom do jej majetkových práv, t. j. nad rámec skutočného nároku žalobcu. Považoval úpravu dohody zrážkach o mzdy ako štandardný spôsob zabezpečenia záväzku. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 19Co/3/2019 a Krajského súdu v Trnave sp. zn. 10Co/5/2018. Mal za to, že zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie spotrebiteľa. Zrážky zo mzdy sa v zmysle dohody majú vykonávať len vo výške, ktorá zodpovedá výške dohodnutej mesačnej splátky. Neposudzovanie dohody o zrážkach zo mzdy výlučne v konkrétnom kontexte danej zmluvy o úvere, ale vnímať ju všeobecne ako neprijateľnú, tak odporuje nielen ustanoveniam OZ, ale súčasne stanovuje nerovnováhu strán sporu v prípade, pokiaľ je ňou spotrebiteľ. Nesúhlasil ani s dôvodnosťou vydania neodkladného opatrenia z dôvodu namietania bezúročnosti zmluvy pre nesprávne uvedenú výšku RPMN. Poukázal na skutočnosť, že na okresnom súde prebiehalo konanie o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru pod sp. zn. 10Csp/56/2020, kde okresný súd žalobu zamietol. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené aj odvolacím súdom v konaní pod sp. zn. 41CoCsp/7/2021. Uvedeným rozhodnutím bola vyriešená prejudicionálna otázka vo vzťahu k uplatnenému nároku v tomto konaní, a preto konanie súdu by malo smerovať len k ustáleniu žalovanej sumy s ohľadom na úhrady žalovanej. Dopyt na NBS považoval za nadbytočný. Vydanie neodkladného opatrenia považoval za neopodstatnené a nedôvodné.
5. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala odvolací súd, aby rozhodnutie súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedla, že prostredníctvom neodkladného opatrenia došlo k dočasnému pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy, a to doby, kým sa s konečnou platnosťou nerozhodne o jednotlivých nárokoch strán, keďže bez nariadenia neodkladného opatrenia by každomesačne dochádzalo k zmenám jednotlivých nárokov, čím by mohlo dochádzať k neprimeraným a neodôvodneným prieťahom v konaní. Mala za to, že na podklade neplatnej a neprijateľnej dohody o zrážkach zo mzdy nie je možné vykonávať zrážky, a to ani vtedy, ak je samotná pohľadávka dôvodná. Vo vzťahu k rozhodnutiu okresného súdu pod sp. zn. 10Csp/56/2020 uviedla, že v tomto konaní sa domáha bezúročnosti a bezpoplatkovosti úverovej zmluvy z iných dôvodov než tých, ktoré boli predmetom prieskumu okresného súdu v konaní pod sp. zn. 10Csp/56/2020. Zotrvala na tom, že v čase rozhodovania o podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia existovala potreba bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami konania, na základe čoho konajúci súd rozhodol správne, keď takéto neodkladné opatrenie nariadil. V závere sa zaoberala otázkou platnosti resp. neplatnosti dohody a zásadou právnej istoty.
6. Žalobca v odvolacej replike zotrval na podanom odvolaní a opätovne poukázal na rozhodnutie okresného súdu vo veci sp. zn. 10Csp/56/2020. Bol presvedčený, že ide o res iudicata, a preto v predmetnom konaní už nie je sporný fakt, že zmluva o úvere je v súlade s právnymi predpismi, a teda
nie je bezúročná a bez poplatkov. V tomto smere citoval z uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/120/2003 zo dňa 13. 10. 2009. Ignorácia prekážky res iudicata by znamenala popretie zásady právnej istoty.
7. Z obsahu odvolacej dupliky vyplýva, že žalovaná taktiež zotrvala na svojom odvolacom návrhu (i keď sa vyjadrila k zamietnutiu žaloby). Nesúhlasila s tvrdeniami žalobcu, podľa ktorých v prejednávanom prípade existuje prekážka rozhodnutej veci, ktorá bráni súdu vec prejednať a rozhodnúť s ohľadom na žalovanou namietané skutočnosti. Mala za to, že totožnosť predmetu konania nie je daná. Poukázala na rozdielnosť námietok týkajúcich sa bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru ako to bolo v konaní vedenom na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10Csp/56/2020.
8. Duplika žalovanej bola v zmysle § 374 ods. 3 CSP spolu so sprievodným listom doručená žalobcovi na vedomie dňa 14. 07. 2023, pričom po predložení veci odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní, žalobca doručil ďalšie podanie zo dňa 20. 06. 2023, v ktorom sa opätovne zaoberal posudzovaním otázky priemernej RPMN a výšky RPMN.
9. V dôsledku odvolania Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 329 ods. 1 CSP uznesenie súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 CSP ako vecne správne potvrdil.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
11. Odvolací súd po preskúmaní odvolania a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia dospel k záveru, že dôvody pre úpravu pomerov vydaním neodkladného opatrenia boli dané. Zo skutkového stavu, ktorý uviedla žalovaná vyplýva, že ku dňu jeho podania na súde zamestnávateľ vykonával na základe žiadosti žalobcu zrážky zo mzdy v jeho prospech, a to na základe žalobcom predloženej dohody.
12. Súd prvej inštancie vychádzal okrem iného z toho, že sporná dohoda umožňuje žalobcovi postihovať majetok žalovanej, a to bez súdnej kontroly, pričom žalovaná nemôže voči svojmu zamestnávateľovi zrážky nijako korigovať ani zastaviť. Neodkladné opatrenie zabezpečí, že zatiaľ nebude dochádzať k ďalším zrážkam zo mzdy žalovanej a zasahovaniu do majetkovej sféry žalovanej na uspokojenie nárokov žalobcu. Pre vydanie neodkladného opatrenia bolo podstatné, že je sporný samotný záväzok zabezpečený dohodou, ktorú vyhotovil žalobca.
13. Odvolací súd konštatuje, že žalobca nevyvrátil záver okresného súdu, že predmetná dohoda umožňuje žalobcovi obísť súdnu kontrolu zmluvných podmienok. Pre posúdenie veci okresným súdom bola podstatná skutočnosť, že žalovaná uzatvorila so žalobcom dňa 28. 09. 2017 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o úvere“) a vstúpila do právneho vzťahu so žalobcom, pričom na zabezpečenie pohľadávky zo zmluvy o úvere uzatvorila žalovaná so žalobcom v ten istý deň aj predmetnú dohodu o zrážkach zo mzdy na samostatnej listine. Je obvyklé, že k uzavretiu dohody o zrážkach zo mzdy zmluvné strany pristupujú už pri uzavretí zmluvy o úvere, z ktorej zabezpečovaná pohľadávka vyplýva. Dohoda o zrážkach zo mzdy je právnym prostriedkom na zabezpečenia už existujúceho záväzku. Nariadením neodkladného opatrenia súd prvej inštancie upravil pomery strán konania, avšak len v rozsahu nemožnosti žalobcu uplatňovať si zrážky zo mzdy na základe dohody. Nariadené neodkladné opatrenie neprimerane nenaruší hospodárske funkcie žalobcu, voči ktorému neodkladné opatrenie smeruje, pretože nejde o zásah do jeho práv uskutočňovať bankovú činnosť. V danom prípade dochádza len k pozastaveniu výkonu práva na zrážky zo mzdy. Neodkladné opatrenie smeruje proti pokračovaniu stavu, kedy by žalobca na základe dohody získaval ďalšie finančné prostriedky. Neodkladné opatrenie bráni ďalšiemu postihu majetku žalovanej, ktorá sa v konaní vo veci samej bráni tým, že poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere by mal byť bezúročný a bez poplatkov, keďže zmluva o úvere neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z., čoho dôsledkom by mala byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Uvedená procesná obrana žalovanej, tak v konečnom dôsledku môže mať vplyv na procesný úspech žalobcu v konaní.
14. Vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke res iudicata, tak ani táto nebola dôvodná. Žalobca poukazoval na právoplatne skončené konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 10Csp/56/2020, v ktorom okresný súd rozsudkom sp. zn. 10Csp/56/2020 zo dňa 07. 10. 2020 zamietol žalobu žalobkyne vo veci samej, ktorou sa domáhala určenia, že poskytnutý úver na základe zmluvy o úvere je bezúročný a bez poplatkov. Predmetné rozhodnutie bolo potvrdené rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 41CoCsp/7/2021 zo dňa 19. 05. 2021. Prekážka rozsúdenej veci (res iudicata) nastáva vtedy, ak sa má v novom konaní prejednať tá istá vec. O tú istú vec ide vtedy, keď v novom konaní ide o ten istý nárok, o ktorom už bolo právoplatne rozhodnuté, a ak sa týka rovnakého predmetu konania a tých istých osôb. Pritom nie je významné, či rovnaké osoby majú v novom konaní rovnaké alebo rozdielne procesné postavenie. V danom prípade je zrejmé, že napriek tomu, že ide o tých istých účastníkov konania, avšak v opačnom procesnom postavení je predmet konania rozdielny. Zatiaľ, čo predmetom konania v tejto veci je nárok žalobcu na zaplatenie sumy zo zmluvy o úvere (žaloba na splnenie v zmysle § 137 písm. a) CSP), tak predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 10Csp/56/2020 bol nárok na určenie, že úver poskytnutý na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov (žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie je v zmysle § 137 písm. c) CSP). Absentuje tak totožnosť predmetu konania, a preto nemôže ísť o res iudicata, a žalobca je oprávnený sa domáhať svojho nároku v tomto konaní, pričom procesná obrana žalovanej je v tomto konaní evidentne rozdielna, keďže bezúročnosť a bez poplatkovosť úveru zakladá na iných dôvodoch, ako to bolo v konaní vedenom pod sp. zn. 10Csp/56/2020. S touto procesnou obranou žalovanej sa však súd prvej inštancie bude musieť vysporiadať v rozhodnutí vo veci samej.
15. Pri nariadení neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť dôvodov. Pre nariadenie neodkladného opatrenia postačuje, aby bol dôvod na jeho nariadenie osvedčený. V prejednávanej veci žalovaná svoj nárok osvedčila tým, že žalobca požiadal zamestnávateľa žalovanej ako platiteľa mzdy o realizáciu dohody. Vyriešenie spornej otázky žalobcom uplatňovaného nároku, či platnosti samotnej dohody, je možné vyriešiť iba v konaní vo veci samej. Pokiaľ súd sa o nároku žalobcu vo veci samej právoplatne nerozhodne, postavenie žalovanej ako osoby povinnej z dohody je neisté.
16. Keďže podmienky umožňujúce nariadiť neodkladné opatrenie boli žalovanou dostatočne osvedčené, odvolací súd postupom vyplývajúcim z § 387 ods. 1, 2 CSP uznesenie okresného súdu ako vecne správne potvrdil.
16. Nakoľko týmto rozhodnutím sa konanie vo veci samej nekončí, tak o nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 odsek 1 CSP súd prvej inštancie v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
17. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( § 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. (§ 127 ods. 1 CSP) Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).