Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_24Er-1046-2011.pdf
PDF · 66.8 KB
Case nature
Subarea
24Er/1046/2011
Uznesenie
Okresný súd Žilina v právnej veci oprávneného: Q., L.. L..C..I.., Š. XX, XXX XX F., K.: XX XXX XXX, A.. J. &. T., L..C..I.., E. V., T..I.. F. XX, N. X, XXX XX F., proti povinnému: E. F.-L., L..C..I.., S. XX, XXX XX Ž., K.: XX XXX XXX, A.. R.. E. V., E. U. Ž., S. XX, o vymoženie 16.938,99 eur s prísl. tu o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
IČS: 5111207496
Súd námietky povinného zo dňa 28.4.2011 proti exekúcii z a m i e t a .
odôvodnenie:
Na návrh oprávneného súd udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie - vymoženie sumy 16.938.,99 eur s prísl. a trov exekúcie na základe exekučného titulu rozsudku OS Žilina č.k. 19Cb 269/2009-116 zo dňa 12.1.2010, v spojení s rozsudkom KS v Žiline sp. zn. 13Cob 115/2010 zo dňa 8.9.2010, právoplatný 5.3.2010 a 27.10.2010 a vykonateľný 9.3.2010 a 31.10.2010. Exekútor doručil dňa 18.4.2011 povinnému upovedomenie o začatí exekúcie. Dňa 2.5.2011 podal na pošte povinný námietky proti exekúcii.
Povinný ako dôvod námietok uviedol, že po vzniku exekučného titulu nastali nové skutočnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhanej pohľadávky. Povinný listom zo dňa 3.11.2010 započítal oprávnenému pohľadávku 23.986,60 eur, čím pohľadávka oprávneného vo výške 23.987 eur zanikla. Zvyšok do pôvodnej pohľadávky na základe exekučného titulu (45.179,52 eur) sumu 21.192,52 eur povinný oprávnenému uhradil 4.11.2010. Pohľadávka 23.986,50 eur pozostáva zo sumy 4.725,80 eur uhradenej povinným spoločnosti YVEX, s.r.o. a zo sumy 19.061,57 eur uhradenej povinným spoločnosti Austad s.r.o.. V obidvoch prípadoch tak učinil povinný namiesto oprávneného. V prvom prípade oprávnený nevykonal pre spoločnosť YVEX činnosti na stavbe v Liptovskej Osade, napriek tomu, že mal vykonať kompletnú dodávku a montáže technológie stavby. Namiesto oprávneného činnosti vykonal Dušan Brada, investor YVEX ich však vyúčtoval vyššiemu dodávateľovi stavby a svojmu zmluvnému partnerovi
- povinnému. Stalo sa tak faktúrou č. 290100014 z 24.3.2009. V druhom prípade spoločnosť Austad vyúčtovala povinnému faktúrou č. 2008017 zo dňa 25.7.2008, splatnou 16.7.2008, sumu vo výške 19.061,57 eur (574.249,94 Sk) za práce, ktoré táto spoločnosť vykonala, ale mal ich vykonať oprávnený.
Oprávnený sa k námietkam vyjadril tak, že pohľadávky sú vymyslené, povinný nemal právo refaktúrovať náklady od uvádzaných dvoch spoločností, pretože uvedené práce neboli predmetom zmluvy medzi účastníkmi č. 001-01/06 zo dňa 10.3.2006.
Podľa § 50 Exekučného poriadku (EP): (1) Povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak
sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť. (3) Rozhodnutie o námietkach sa doručí oprávnenému, povinnému a po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia exekútorovi poverenému vykonaním exekúcie.(4) Proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné odvolanie.(5) Ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Súd námietky povinného zamieta, pretože v nich neuvádza skutočnosti, ktoré by nastali po vzniku exekučného titulu. Povinný bol dodávateľ diela pre spoločnosť YVEX na základe zmluvy č. 001/06 z 27.1.2006. Na jej základe uzatvoril povinný ako dodávateľ diela zmluvu č. 001-01/6 zo dňa 10.3.2006 s oprávneným ako subdodávateľom, ktorý mal za odplatu zhotoviť dielo vymedzené v čl. III zmluvy. Oprávnený tvrdiac, že dielo vyhotovil riadne a aj ho odovzdal (odstránil nedostatky vytknuté na odovzdaní diela), sa domáhal vyplatenia zvyšku ceny diela, ktorý povinný vo forme zádržného neoprávnene oprávnenému nevyplatil. Odporca - povinný v základnom konaní návrh oprávneného odmietal s tým, že oprávnený nesplnil svoje povinnosti podľa čl. III. zmluvy a povinný bol nútený niektoré činnosti dokompletovať na vlastné náklady.
Súd v základnom konaní spor o doplatenie zvyšku ceny za dielo právoplatne rozhodol a tým je vec uzavretá. Podľa § 159 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku platí, že len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Exekučný súd preto nie je oprávnený opätovne prejednávať spor o cenu diela. Nič na tom nemení, že povinný, aby sa vyhol odmietnutiu námietok z tohto dôvodu, „vyťahuje“ určité segmenty z pôvodného vzťahu medzi účastníkmi ako osobitné pohľadávky spôsobilé na vzájomný zápočet.
Ak povinný bol presvedčený, že oprávnený na zaplatenie zvyšku ceny diela (vo výške zádržného) nemal nárok aj z dôvodov uvedených v námietkach proti exekúcii, mal tieto dôvody uplatniť v základnom konaní. V exekučnom konaní sa už súd nemôže zaoberať samotnou vecou. Nie je vylúčené, že časť týchto námietok sa v základnom konaní aj prejednávala, ale nemal súd dôvod to bližšie skúmať.
Súd neakceptuje ani námietku povinného, že došlo k novým skutočnostiam po vzniku exekučného titulu. Súd akceptuje, že povinný môže v exekučnom konaní uplatniť na vzájomné započítanie aj pohľadávky, ktoré boli už splatné v základnom konaní. Napr. z dôvodu, že takúto obranu povinný nechce uplatniť v súdnom konaní z dôvodu, že súdom prejednávanú pohľadávku neakceptuje a nechce „prísť“ o svoju oprávnenú pohľadávku.
Ak však ide o pohľadávku povinného voči oprávnenému vyplývajúcu z prejednávaného sporu, nejde o zápočet pohľadávky, ale o obranu proti oprávnenému (navrhovateľovi), resp. argumenty, prečo nárok oprávneného by nemal byť opodstatnený.
Súd preto námietky povinného zamietol ako nedôvodné a účelové. Povinný akoby mienil pokračovať v spore, ktorý v základnom konaní zrejme nebol rozhodnutý podľa jeho predstáv.