Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23CoP-3-2013.pdf
PDF · 100.38 KB
Case nature
Subarea
23CoP/3/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ley Stovičkovej a sudkýň JUDr. Ivety Jankovičovej a JUDr. Andrey Dudášovej vo veci starostlivosti o maloletú G. T., nar. X.XX.XXXX, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Trnave a o plnoletú (pôvodne maloletú) E. T., nar. XX.X.XXXX, obe bytom U. Z. XXX, deti rodičov : E. T., nar. XX.X.XXXX, bytom U. Z. XXX, zastúpenej JUDr. Jozefom Cakom, advokátom, Trnava, Štefana Moyzesa 25 a T. T., nar. XX.X.XXXX, bytom C. Z. XXX, o zvýšenie výživných maloletých detí, o odvolaní otca detí proti rozsudku Okresného súdu Trnava z 22. októbra 2012, č. k. 19 P/21/2011 - 75, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že mení rozsudok Okresného súdu Trnava z 11.6.2009 č. k. 10 C/148/2009 - 38 vo výroku o výživných na maloletú E. a na maloletú G. tak, že vyživovaciu povinnosť otca na E. zvyšuje od 2.9.2011 zo 100 eur mesačne na 180 eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám plnoletej E. T., nar. XX.X.XXXX a vyživovaciu povinnosť otca na maloletú G. zvyšuje od 2.9.2011 zo 75 eur mesačne na 120 eur mesačne, ktoré je povinný zaplatiť vždy do 15.dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletej.
Dlh zročného výživného na E. od 2.9.2011 do 18.3.2013 vo výške 1 517,33 eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 120 eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku.
Dlh zročného výživného na maloletú G. od 2.9.2011 do 18.3.2013 vo výške 853,50 eur povoľuje otcovi zaplatiť v mesačných splátkach po 80 eur splatných spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok od právoplatnosti rozsudku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa rozsudkom napadnutým odvolaním uložil otcovi detí povinnosť prispievať s účinnosťou od 2.9.2011 na výživu E. 180 eur mesačne a na výživu maloletej G. 120 eur mesačne. Splatnosť výživných uložil 15. dňom v mesiaci vopred k rukám matky a od 18.2.2912 výživné na E. k rukám E.. Dlhy zročných výživných od 2.9.2011 do 22.10.2012 na plnoletú E. vo výške 1 117,33 eur a na maloletú G. vo výške 628,50 eur uložil otcovi detí povinnosť zaplatiť do troch dní k rukám E. a k rukám matky maloletej G. a vo zvyšku návrh E. zamietol. O trovách konania vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vyslovil, že tým mení rozsudok Okresného súdu Trnava z 11.6.29009 č. k. 10 C/148/2009 - 38 v časti bežného výživného.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 77 ods. 1 a § 78 ods. 1 prvá veta a ods. 3 zákona o rodine a zmenou pomerov účastníkov konania odôvodňujúcich zvýšenia výživných detí. Vychádzal z toho, že obe deti sú staršie, vyrástli, čím sa zvýšili výdavky na zabezpečenie ich základných potrieb na stravu, oblečenie, obuv a hygienické potreby. Zohľadnil zvýšené výdavky na štúdium na strednej škole plnoletej E., na ktorej študuje od septembra 2009 (cestovné 30 eur mesačne, učebné pomôcky 15 eur mesačne a stravné 25 eur mesačne) a zvýšené výdavky na kompenzáciu zdravotného stavu E. 10 eur mesačne. Vzal do úvahy aj zvýšené výdavky na maloletú G. na cestovné 15 eur mesačne, tanečný krúžok 4,80 eur mesačne a cestovné 5 eur mesačne. Vychádzal zo zníženia čistého mesačného príjmu matky detí z 900 eur mesačne na 329,50 eur mesačne, ktorá v júli 2009 ukončila pracovný pomer u zamestnávateľa Chemolak, a. s. z dôvodu, že po rozvode manželstva zostala sama s deťmi a s chorou matkou, ktorej zabezpečovala starostlivosť až do smrti XX.X.XXXX. Uvedený dôvod ukončenia zamestnania s vyšším príjmom považoval objektívnym. Pri určení pomerov otca vychádzal z jeho čistého mesačného príjmu z podnikania od januára do marca 2010 vo výške 1 282,20 eur, i keď výkon živnosti prerušil od 1.4.2010, nakoľko dôvod prerušenia, nezaplatené faktúry od zákazníkov, nepovažoval objektívnym dôvodov, pre ktorý sa otec vzdal výhodnejšieho zamestnania. Zohľadnil aj účelové zavádzanie otca o jeho majetkových pomeroch, keď je vlastníkom troch nehnuteľností, resp. rozostavaných rodinných domov bez stavebného povolenia. Počiatok zvýšenej vyživovacej povinnosti odôvodnil podaním návrhu súdu. Dlhy zročných výživných stanovil rozdielmi spätne zvýšených výživných a platením výživných podľa predchádzajúcich úprav výživných. Rozsudok vo výroku o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p. a tým, že konanie v danej veci mohlo začať aj bez návrhu.
Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal odvolanie otec detí, ktorý navrhol jeho zmenu tak, aby súd návrhy na zvýšenie výživných zamietol. Odvolanie odôvodnil nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvého stupňa. Uvedené námietky videl v tom, že súd prvého stupňa nesprávne dospel k záveru, že na jeho strane neprišlo k zmene pomerov od prechádzajúcich úprav výživných znížením jeho príjmu. Argumentoval tým, že od 1.4.2010 musel pozastaviť výkon svojej živnosti z dôvodov neplatenia klientov za stavebné práce a nedostatku zákaziek. I napriek plneniu si povinností evidovaného uchádzača o zamestnanie, nepodarilo sa mu zamestnať. Poukázal na to, že starostlivosť o chorú matku nebola jediným dôvodom ukončenia zamestnania matky, nakoľko sa zamestnala od februára 2010 a jej matka zomrela XX.X.XXXX. Namietal tiež nadbytočnosť výdavkov maloletej G. na cestovné do školy mimo jej bydliska a nadbytočnosť výdavkov E., ktorá do školy cestuje s matkou osobným motorovým vozidlom. Uviedol, že matka detí je tiež spoluvlastníčkou nehnuteľnosti.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť z dôvodu vecnej správnosti. Poukázal na zmenu pomerov na strane maloletej od prechádzajúcej úpravy výživného a na majetkové pomery otca maloletej.
Matka maloletej a plnoletá E. navrhli rozsudok súdu prvého stupňa z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Uviedli, že tvrdenia otca detí o dôvode prerušenia podnikania sú účelovým, nakoľko nezaplatené faktúry sú pohľadávkami, ktoré sú súčasťou majetku otca. Poukázali na to, že otec svojim konaním môže docieliť splatenie ním uvádzaných splatných pohľadávok. Vlastníctvo otca detí k viacerým nehnuteľnostiam preukazuje majetkové pomery otca detí, ktoré mu umožňujú plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu určenom súdom prvého stupňa. Uvedené vlastníctvo tvorí nadštandardnú životnú úroveň otca detí, na ktorej majú zákonné právo podieľať sa obe deti.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O. s. p.) oprávnenou osobu - účastníkom konania (§ 201 O. s. p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O. s. p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O. s. p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustný odvolací dôvod (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O. s. p.), preskúmal rozhodnutie postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 214 ods. 1 O. s. p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné zmeniť.
Predmetmi konania sú zvýšenia výživných pôvodne maloletých detí, z ktorých jedno nadobudlo v priebehu konania plnoletosť.
Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa odseku 3 citovaného ustanovenia každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona (§ 2 písm. c/ zákona č. 601/2003 Z. z.). V zmysle odseku 4 citovaného ustanovenia pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. V zmysle ods. 5 citovaného ustanovenia výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Výživným sa rozumie uspokojovanie všetkých potrieb osoby, ktorej má byť poskytované. Výživou dieťaťa je mienené zabezpečovanie všetkých životných potrieb pre jeho všestranný rozvoj po stránke fyzickej a duševnej. Právo na výživu maloletého dieťaťa vzniká narodením (§ 7 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
Podľa § 75 ods. 1 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné pre maloleté deti slúži nielen k uspokojovaniu ich výživy v užšom zmysle, k uspokojovaniu všetkých odôvodnených hmotných potrieb (šatstvo, obuv, bývanie a strava), ale aj ďalších potrieb dôležitých k úspešnej výchove dieťaťa (vzdelávanie, príprava na budúce povolanie, kultúrne, športové a rekreačné potreby). Ich miera je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu, predovšetkým je odstupňovaná podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopností, náklonností a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa sú závislé súčasne od schopností a možností rodičov. Ak sú tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby maloletého dieťaťa, ktoré nie sú celkom bežné, ale sú prospešné všestrannému vývoju dieťaťa. Uvedené chápanie je v súlade so zásadou úmernosti životnej miery dieťaťa životnej miere rodičov. U povinnej osoby rozhodujú reálne možnosti a schopnosti poskytovať výživné. Potenciálne zárobkové možnosti rodičov nie sú ovšem dané len ich subjektívnymi okolnosťami - stránkou fyzickou a psychickou, pôjde najmä o vlohy, náklonnosti, vedomosti, skúsenosti a celkový zdravotný stav, ale aj o niektoré okolnosti objektívneho rázu
- výber pracovných príležitostí v určitom mieste. K zodpovednému zhodnoteniu schopností a možností rodičov je potrebné zistiť okruh osôb, ku ktorým majú rodičia vyživovaciu povinnosť podľa zákona o rodine.
Podľa § 163 ods. 1 O. s. p. rozsudok odsudzujúci na plnenie v budúcnosti zročných dávok alebo na plnenie v splátkach možno na návrh zmeniť, ak sa podstatne zmenili okolnosti, ktoré sú rozhodujúce pre výšku a ďalšie trvanie dávok alebo splátok. Zmena rozsudku je prípustná od času, keď došlo k zmene pomerov.
Ustanoveniu § 163 ods. 1 O. s. p. korešponduje úprava obsiahnutá v ustanovení § 78 ods. 1 zákona o rodine. Z citovaného ustanovenia vyplýva zásada, že úprava výživného sa deje vždy podľa stavu,
ktorý tu je v dobe, kedy je rozhodnutie vydané. Môže prísť k zmene potrieb oprávneného, najmä v súvislosti s pribúdajúcim vekom (fyzickým vyspievaním, počínajúcou školskou dochádzkou, ďalšími formami prípravy na budúce povolanie), ale môže nastať aj zmena v možnostiach povinného plniť vyživovaciu povinnosť v dovtedajšom rozsahu, napr. v dôsledku vzrastu alebo poklesu jeho príjmu, poprípade v dôsledku zúženia alebo rozšírenia okruhu osôb, ku ktorým má rodič vyživovaciu povinnosť. Musí ísť o zmenu závažnejšieho charakteru, nie len o zmenu prechodnú, a zmena sa musí týkať naviac skutočností, na ktorých je založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k maloletému dieťaťu. Súdne rozhodnutie je možné zmeniť od zmeny pomerov aj za dobu minulú. Inak pre rozhodnutia o výživnom v dôsledku niektorej zmeny platia tie zásady, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného.
Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal pri porovnaní rozhodných skutočností z predchádzajúceho rozsudku Okresného súdu Trnava z 11.6.2009 č. k. 10 C/148/2009 - 38, právoplatného 9.7.2009, ktorým bolo rozvedené manželstvo matky a otca detí a schválená rodičovská dohoda aj o výživných na maloleté deti, na E. 100 eur mesačne a na maloletú G. 75 eur mesačne. Matka pôvodne maloletých detí dosahovala príjem 1 140 eur mesačne a otec maloletých detí mal v roku 2008 príjem 379,04 eur mesačne s tým, že od 1.11.2008 mu vzniklo živnostenské oprávnenie. V rokoch 2005 až 2008 pracovala v cudzine s čistým mesačným príjmom 2 000 eur. E. bola žiačkou 9. ročníka základnej školy a G. bola žiačkou 3. ročníka základnej školy.
Z dokazovania vykonaného súdom prvého stupňa vyplýva, že od ostatnej úpravy vyživovacích povinností - 9.7.2009, do počiatku navrhovaných zmien výživných zvýšením, do 2.9.2011, uplynuli dva roky, z ktorej skutočnosti vyplýva, že zmenu výživných by mohli odôvodniť len zmeny závažného charakteru, majúce navyše ráz trvalosti, o ktoré prípady ide aj v danej veci, nakoľko počiatok stredoškolského štúdia E. a počiatok štúdia na druhom stupni základnej školy maloletej G. súdna prax všeobecne považuje podstatnými zmenami okolností spojenými so zvýšením odôvodnených potrieb dieťaťa s plnením školských povinností a v niektorých prípadoch aj súvisiacich nákladov.
Matke od predchádzajúcej úpravy výživného (od 9.7.2009) sa znížil čistý mesačný príjem z 1 147 eur na 329,52 eur v roku 2012, z objektívnych dôvodov, nakoľko matka skončila pracovný pomer s vyšším príjmom z dôvodu starostlivosti o chorú matku a z dôvodu nadbytočnosti v zamestnaní. Matka vynakladá výdavky na bývanie 452 eur. Otcovi sa príjem zvýšil oproti predchádzajúcej úprave zo 498 eur na 1 282,20 eur v roku 2010, ktorý dosiahol z podnikania od januára do marca 2010. Dôvod ukončenie výkonu živnosti vyhodnotil odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa vzdaním sa výhodnejšieho zamestnanie, z ktorého dosahoval vyšší príjem, bez dôležitého dôvodu (§ 75 ods. 1), nakoľko nezaplatené pohľadávky, tvoriace majetok otca, nie sú objektívnym dôvodov ukončenia podnikania. Rovnako vyhodnotil aj majetkové pomery otca, ktorý je vlastníkom viacerých nehnuteľností, jednej aj s bazénom, nadštandardnými, ktoré mu nepochybne umožňujú platiť zvýšené výživné vo výškach určených súdom. Okrem uvedeného, deti majú zákonné právo podieľať sa na zvýšenej životnej úrovni otca (§ 62 ods. 2).
Dlh zročného výživného na E. určil odvolací súd za rozhodné obdobie od 2.9.2011 do 18.3.2013 rozdielom spätne zvýšeného výživného a výživného otcom skutočne plateného. Otec mal za rozhodné obdobie zaplatiť na výživnom E. 180 eur mesačne ale platil 100 eur mesačne podľa predchádzajúcej úpravy, rozdiel 80 eur mesačne. V roku 2011 má preto dlh vo výške 317,33 eur, nakoľko v septembri nezaplatil za 29 dní mesiaca 77,33 eur (80 eur : 30 x 29) a za tri ostávajúce mesiace október, november a december 3 x 80 eur = 240 eur. V roku 2012 za 12 mesiacov x 80 eur má dlh 960 eur a v roku 2013 za 3 mesiace x 80 eur má dlh 240 eur. Spolu má otec dlh na výživnom E. 1 517,33 eur.
Dlh zročného výživného na G. určil odvolací súd za rozhodné obdobie od 2.9.2011 do 18.3.2013, rozdielom spätne zvýšeného výživného a výživného otcom skutočne plateného. Otec mal za rozhodné obdobie zaplatiť na výživnom G. 120 eur mesačne ale platil 75 eur mesačne podľa predchádzajúcej úpravy, rozdiel 45 eur mesačne. V roku 2011 má preto dlh vo výške 178,50 eur, nakoľko v septembri nezaplatil za 29 dní mesiaca 43,50 eur (45 eur : 30 x 29) a za tri ostávajúce mesiace október, november
a december 3 x 45 eur = 135 eur. V roku 2012 za 12 mesiacov x 45 eur má dlh 540 eur a v roku 2013 za 3 mesiace x 45 eur má dlh 135 eur. Spolu má otec dlh na výživnom E. 853,50 eur.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí, a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Citované ustanovenie upravuje všeobecnú lehotu na plnenie tri dni, ktorá začína plynúť od právoplatnosti rozsudku. Uvedená lehota platí aj v tých prípadoch, keď ide o výrok na plnenie, a súd vo výroku rozsudku neurčil lehotu na plnenie. Citované ustanovenie bližšie stanovuje podmienky vykonateľnosti rozhodnutia a tým zaručuje jeho vymáhateľnosť štátnou mocou aj proti vôli tých, ktorým sa v ňom ukladá nejaká povinnosť. Ustanovenie § 160 obsahuje pravidlá pre počítanie príslušných lehôt na plnenie rozsudku, a to rozdielne podľa možného obsahu prisúdeného plnenia. Pomer právoplatnosti a vykonateľnosti rozsudku je pre prevažnú časť prípadov plnení vyriešená tak, že vykonateľnosť nastáva v trojdennej lehote na plnenie počítanej odo dňa, kedy rozsudok nadobudol právoplatnosť. Len u rozsudkov predbežne vykonateľných začína lehota na plnenie plynúť už od doručenia v zmysle § 162 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia, ku ktorým v zmysle ods. 2 citovaného ustanovenia patria aj rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného (predbežne vykonateľné sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku). Určenie dlhšej než trojdennej lehoty na plnenie, ako aj povolenie splátok, patrí medzi procesné úkony súdu, ktoré zákon zveruje do jeho voľnej úvahy, pretože ust. § 160 ods. 1 náleží v tomto smere k ustanoveniam pružným (flexibilným). Súdu je tak umožnené, aby sám a nezávisle od návrhu účastníkov uvážil, či je povolenie predmetnej výhody vhodné so zreteľom na sociálne pomery toho, ktorému sa povinnosť plnenia ukladá, na výšku prisúdenej čiastky alebo na iné okolnosti prípadu.
Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného na E. a platením výživného otcom od 2.9.2011 do 18.3.2013 rozhodného obdobia podľa predchádzajúceho rozhodnutia, povolil odvolací súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 120 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže E., v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi vzhľadom na výšku dlhu 1 517,33 eur, správanie sa otca, ktorý výživné určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jeho možnostiam platenia.
Dlh vzniknutý spätným zvýšením výživného na G. a platením výživného otcom od 2.9.2011 do 18.3.2013 rozhodného obdobia podľa predchádzajúceho rozhodnutia, povolil odvolací súd otcovi zaplatiť v mesačných splátkach spolu s bežným výživným po 80 eur pod následkom straty výhody splátok v zmysle § 160 ods. 1 O. s. p. a § 565 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého môže G., v prípade neplnenia dlhu otcom v splátkach, požiadať o splnenie celého dlhu, ale len do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Zaplatenie dlhu zročného výživného v splátkach povolil otcovi vzhľadom na výšku dlhu 853,50 eur, správanie sa otca, ktorý výživné určené podľa predchádzajúceho rozhodnutia má vyrovnané a vzhľadom k jeho možnostiam platenia.
Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v zmysle § 220 O. s. p. vo výrokoch o zvýšeniach výživných pôvodne maloletých detí zmenil vzhľadom k zohľadneniu skutočnosti, že súd prvého stupňa nesprávne určil platobným miestom do nadobudnutia plnoletosti E. matku už plnoletej E., i napriek tomu, že rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozhodnutia a vo výrokoch o dlhoch zvýšených výživných zmenil vzhľadom k uplynutiu času od rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 154 ods. 1 O. s. p.).
O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o trovách konania na súde prvého stupňa, o ktorých vyslovil v súlade s
ustanovením § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, nakoľko konanie v danej veci v súlade s ustanovením § 81 ods. 1 O. s. p. mohlo začať aj bez návrhu.
Tento rozsudok bol prijatý senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.