Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cb/104/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci žalobcu Ján Mihali - DABIA, s miestom podnikania Kukučínova 803/18, IČO: 41 246 021, Fiľakovo, zast. JUDr. Anton Širgel, advokát so sídlom Podhradská 5, 986 01 Fiľakovo, proti žalovanému Pavol Murár - SHI, s miestom podnikania Nógrádiho 325/42, 986 01 Biskupice, IČO: 45 515 620, zast. advokátska kancelária BAKO JANČIAR LEVRINC - advokáti s. r. o., so sídlom J. Kozačeka 13E, 960 01 Zvolen, v konaní o zaplatenie 486,64 € s prísl.

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 486,64 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žaloba o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 0,05 % denne zo sumy 486,64 € od 15.03.2011 do zaplatenia, s a z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 151,71 € v lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, k rukám právneho zástupcu k rukám JUDr. Antona Širgeľa.

odôvodnenie:

Žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 486,64 € spolu s 0,05 %-ným denným úrokom od 15.03.2011 až do zaplatenia, pričom uviedol, že na základe dohodnutých zmluvných podmienok bola dňa 29.11.2010 uzavretá zmluva o spolupráci podľa §-u 269 a nasl. medzi žalobcom a žalovaným. Predmetom zmluvy boli podmienky prevádzkovania internetových služieb a podmienky užívacích práv a to do doby 31.10.2010 a prevádzkovanie internetových služieb od 01.11.2010. Na základe bodu č. 1. citovanej zmluvy sa účastníci zaviazali v rámci zmluvy o spolupráci za podmienok ďalej dohodnutých zabezpečovať plynulú a úmyselne nenarúšanú činnosť internetovej siete, ktorú si účastníci vybudovali spoločne a spoločne prevádzkovali do 31.10.2010. V zmysle bodu č. 4 citovanej zmluvy všetky finančné náklady spojené sprevádzkovaním internetovej siete od 01.11.2010 hradia účastníci zmluvy podľa percentuálnej výšky využitia konektivity, teda účastník padol Murá - SHI uhradí využitie rýchlosti pripojenia a spojenia počítačov mesačne účastníkovi Jánovi Mihalimu podľa faktúry, ktorá mu bude zaslaná. Úhradu je povinný Pavol Murár zrealizovať vždy presne bankovým prevodom na účet firmy DABIA. Za omeškania úhrady sa môže fakturovať sankčná pokuta vo výške 0,05 % denne z vyfakturovanej sumy. V prípade neuhradenia dvojmesačnej úhrady využívania konektivity má právo Ján Mihali od tejto zmluvy odstúpiť a odstaviť konektivitu. Nakoľko účastník zmluvného vzťahu Pavol Murár - žalovaný opakovane hrubo porušil podmienky zakotvené v zmluve o spolupráci zo dňa 29.11.2010 a to v tom smere, že neuhradil nájom za mesiac február 2011, nesprístupnil smerovače následkom týchto skutočností bol účastník Ján Mihali - žalobca nútený smerovače vynulovať a odznova nasmerovať t. j. boli mu opakovane sťažené podmienky na plynulé zabezpečenie internetovej služby v konečnom dôsledku pristúpil k ukončeniu zmluvného vzťahu so žalovaným. Žalobca vyzval žalovaného

na uhradenie okrem iných aj dlžného nájomného za mesiac február 2011. Predmetné nájomné vo výške 486,64 € vrátane 20 % DPH bol žalovaný povinný uhradiť v lehote splatnosti do 15.02.2011 bankovým prevodom na účet žalobcu.

Žalovaný v odpore voči platobnému rozkazu uviedol, že namieta výšku faktúry ako je špecifikovaná v žalobe z dôvodu, že žalovanému pri spolupráci so žalobcom na základe zmluvy o spolupráci zo dňa 29.11.2010 vznikli náklady na spoločné prevádzkovanie internetových služieb. Následne sa tieto náklady mali započítať s faktúrou č. XXXXXXXXX. Žalovaný sa pokúšal viackrát telefonicky a tiež e-mailom kontaktovať v danej veci so žalobcom, avšak tento nereagoval. Žalovaný ďalej uviedol, že z jeho pohľadu zmluva o spolupráci najmä čo sa týka článku II, bod 3 a 4 je nejasná a nezrozumiteľná a neurčitá a preto nie je jasné na základe akého dôvodu si žalobca toto právo na zaplatenie uplatňuje. Zmluvu samotnú považuje žalovaný za nevyváženú, uzatvorenú v prospech žalobcu, čiastočne neurčitú a zmätočnú a z toho vyplývajúcu žalobu žalobcu považuje za nedôvodnú a žiada ju v celosti zamietnuť.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného, prečítaním zmluvy o spolupráci, okamžitého zrušenia zmluvy, faktúr, dokladov o zakúpení tovaru predložených žalovaným a zistil tento skutkový stav:

Žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 29.11.2010 zmluvu označenú ako "Zmluva o spolupráci podľa a nasl. ".

V článku II bod 1 zmluvné strany sa zaviazali, že v rámci zmluvy o spolupráci za podmienok ďalej dohodnutých budú zabezpečovať plynulú a úmyselne nenarúšanú činnosť existujúcej internetovej siete firmy Ján Mihali - DABIA, ktorú prevádzkovali do 31.10.2010.

Podľa článku II bod 4 zmluvy všetky finančné náklady spojené s prevádzkovaním internetovej siete od 01.11.2010 hradia účastníci - zmluvné strany podľa percentuálnej výšky využitia konektivitu, teda účastník Pavol Murár - SHI uhradí využitie rýchlosti pripojenia a spojenia počítačov mesačne účastníkovi Jánovi Mihalimu - DABIA a to podľa faktúry ktorá mu bude zaslaná. Za omeškanie úhrady sa môže fakturovať sankčná pokuta vo výške 0,05 % denne z vyfakturovanej sumy. V prípade neuhradenia dvojmesačnej úhrady využívania konektivitu má právo Ján Mihali odstúpiť od zmluvy o spolupráci a odstaviť konektivitu a s tým spojené služby Pavlovi Murárovi.

Podľa článku II bod 3 odo dňa 01.11.2010 sa účastníci - zmluvné strany dohodli o prevádzkovaní internetovej siete tak, že majetok nadobudnutý do 31.10.2010 budú k svojej podnikateľskej činnosti užívať spoločne a nerozdielne a to náklady na opravy tohto majetku budú dodržiavať zásady spoločného podnikania. Všetky nové komponenty, čiže novonadobudnutý majetok, ktorým sa modernizuje, vylepší, zrýchli prevádzka internetovej siete je majetkom toho účastníka, ktorý ho zabezpečí, zakúpi, sprevádzkuje a tým bude zaúčtovaný do účtovníctva toho ktorého subjektu. Podľa článku II bod 5 zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že každý z účastníkov si bude samostatne viesť účtovníctvo pre svoj predmet činnosti, plniť si svoje daňové odvodové povinnosti a iné z podnikania vyplývajúce činnosti.

Písomným jednostranným podaním zo dňa 21.07.2011, ktoré bolo doručené žalovanému dňa 21.07.2011 žalovaný odstúpil od zmluvy z dôvodu neuhradenia faktúry za mesiac február 2011 a nesprístupnenia smerovačov a s tým spojeným vynulovaním smerovačov a opätovným ich nasmerovaním.

Faktúrou č. XXXXXXXXX. vystavenou dňa 07.02.2011 a splatnou dňa 15.02.2011 fakturoval žalobca žalovanému sumu 486,64 € titulom poskytnutej služby Telekom - internet 20 MBit/s.

Faktúrou č. XXXXXXXXX vystavenou dňa 03.02.2011 a splatnou dňa 17.02.2011 fakturoval dodávateľ Železnice Slovenskej republiky Bratislava žalobcovi Jánovi Mihalimu - DABIA sumu 973,26 € s DPH z titulu poskytnutia prístupu do siete Internet ŽT Rail Force One 40Mbit/s v lokalite Fiľakovo za obdobie od 01.02.2011 do 28.02.2011.

Podľa Z. b. ( ďalej ), účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Podľa Z.b. ( ďalej ), právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

Podľa , právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

Podľa , bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa , predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa , ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa §-u 544 ods. 1 , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa , okolnosti vylučujúce zodpovednosť ( ) nemajú vplyv na povinnosť platiť zmluvnú pokutu.

Podľa , ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

Podľa , na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré možno uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až po dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.

Podľa , ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalovaný žalobcovi neuhradil sumu vo výške 486,64 € ktorú žalobca fakturoval ako sumu za poskytnutie internetového pripojenia žalovaného prostredníctvom pripojenia žalobcu, ktorému poskytol dodávateľ Železnice Slovenskej republiky za mesiac február 2011.

Žalobca si uplatňoval žalovanú sumu ako zmluvné plnenie v zmysle zmluvy o spolupráci zo dňa 29.11.2010 a to článku II bod 4. Z vykonaného dokazovania mal však súd preukázané, tak zo znenia samotného zmluvného dojednania článku II bod 4 zmluvy o spolupráci ako aj z výpovedí samotných účastníkov konania (žalobcu aj žalovaného), že samotné dojednanie zmluvného plnenia v závislosti od percentuálnej výšku využitia konektivitu a jeho určenie žalovanému Pavlovi Murárovi de facto nebolo možné. Účastníci zmluvného vzťahu pojem konektivita využitia v závislosti od percentuálnej miery pomenovať nevedeli a taktiež nevedeli ani objasniť čo pod týmto pojmom je potrebné rozumieť. Účastníci konania sa zhodli, že takýmto spôsobom nebolo možné merať konektivitu u toho ktorého účastníka zmluvného vzťahu, čomu nasvedčuje aj tá skutočnosť, že za mesiace trvania zmluvného vzťahu na základe predmetnej zmluvy si úhrady voči Železniciam Slovenskej republiky delili na polovicu tým

spôsobom, že polovicu uhrádzal žalobca, tým spôsobom, že úhrady v prospech Železníc Slovenskej republiky vykonával žalobca a polovicu mu žalovaný refundoval. Jediná platba ktorá nebola poskytnutá bola platba za mesiac február 2012.

Zmluvné dojednanie článku II bod 4 zmluvy, súd považuje za neurčité a nezrozumiteľné, nakoľko ani sami účastníci konania ako to uviedli podľa tohto zmluvného ustanovenia nevedeli percentuálnu výšku konektivitu určiť a preto je takéto zmluvné dojednanie, neplatné.

Zmluvné dojednanie článku II bod 4 zmluvy o spolupráci súd považoval za neplatné, pričom celú zmluvu za neplatnú nepovažoval, pretože obsahovala aj iné zmluvné dojednania a úpravu vzájomných práv a povinností účastníkov zmluvného vzťahu, ktoré deklarovali práva a povinnosti účastníkov zmluvného vzťahu jasne a zrozumiteľne. Súd mal za to, že plnenie na základe čiastočne neplatného ustanovenia nemôže byť teda založené na zmluvnom základe. Nepochybnou skutočnosťou však je, že žalobca poskytoval žalovanému konektivitu v mesiaci február 2011 a teda žalovaný za toto obdobie by mal vydať plnenie ktoré získal titulom bezdôvodného obohatenia. Obvyklá platba za poskytnutú konektivitu medzi žalobcom a žalovaným vyplýva z ich doterajšej obchodnej praxe a predstavuje jednu polovicu fakturovanej čiastky za pripojenie, ktorú fakturovali Železnice Slovenskej republiky žalobcovi. Z uvedeného dôvodu súd preto priznal žalobcovi titulom vydania bezdôvodného obohatenia sumu 486,64 €.

Zmluvné dojednanie obsiahnuté v článku II bod 4 zmluvy, ktoré považoval súd za neplatné pre jeho nezrozumiteľnosť a nejasnosť, obsahovalo taktiež dojednanie zmluvnej pokuty pre prípad omeškania s úhradou finančných nákladov spojených s využitím podľa percentuálnej výšku konektivitu jednotlivých účastníkov. Zmluvné ustanovenie síce používa pojem sankčná pokuta vo výške 0,05 % denne ako aj pojem omeškanie s úhradou vo výške 0,05 % denne, pričom nie je zrejmé či sa má jednať o zmluvnú pokutu, keďže účastníci používajú pojem sankcia alebo o dojednaný úrok z omeškania. Vzhľadom na skutočnosť, že ustanovenie článku II bod 4 zmluvy súd považoval za neplatné, je potrebné považovať za neplatné taktiež ustanovenie ohľadom dojednanej sankcie. Naviac súd poukazuje na tú skutočnosť, že ak by sa jednalo o dojednanú zmluvnú pokutu, zmluva v tejto časti by bola nevyvážená, pretože zmluvnou pokutou zaťažuje len jedného účastníka zmluvného vzťahu a sankcionuje len účastníka, ktorý bol povinný platiť úhrady spojené s konektivitou, druhého účastníka zmluvného vzťahu pre porušenie zmluvných povinností nijako nesankcionuje. Keďže však celé zmluvné dojednanie súd považoval za neplatné, žalobu v časti o zaplatenie úrokmi z omeškania, ktorý takto pojmovo žalobca v petite žaloby vyjadril, zamietol.

Žalovaný namietal voči právu žalobcu taktiež skutočnosť, že zakúpil za účelom prevádzkovania spoločnej siete viaceré komponenty, pričom uviedol, že tieto náklady sa následne mali započítať. V prvom rade súd poukazuje na skutočnosť, že ku dňu rozhodnutia súdu nebol predložený žiadny započítací prejav zo strany žalovaného, ktorým by si žalobcovi svoju pohľadávku uplatnil. V prípade ak by si aj žalovaný bol pohľadávku jednostranným započítacím prejavom voči žalobcovi uplatnil, je potrebné poukázať na článok II ods. 3 posledná veta zmluvy, v zmysle ktorého všetky nové komponenty, čiže novonadobudnutý majetok, ktorým sa zmodernizuje, vylepší, zrýchli prevádzka internetovej siete je majetkom toho účastníka, ktorý ho zabezpečí, zakúpi a prevádzkuje a tým bude zaúčtovaný do účtovníctva toho ktorého subjektu. Z uvedeného teda vyplýva, že komponenty ktoré žalovaný zakúpil sú jeho vlastníctvom, a bolo jeho povinnosťou viesť ich oddelene vo vlastnom účtovníctve a teda náklady, ktoré tým vynaložil podľa názoru súdu nie je možné refundovať zo strany druhého účastníka zmluvného vzťahu, čiže na takúto refundáciu nie je právny základ.

Z vyššie uvedených dôvodov súd preto žalobe v časti zmluvnej pokuty nevyhovel a taktiež nezohľadnil ani obranu žalovaného ohľadom započítania nákladov vynaložených na prevádzkovanie siete.

Podľa , ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Podľa ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.

Žalobca bol v konaní čiastočne úspešný, nakoľko súd mu priznal právo na zaplatenie sumy 486,64 €, avšak žalobu v časti o zaplatenie 0,05 %- ného denného úroku z omeškania (tak ako si to žalobca pojmovo uplatnil) od 15.03.2011 do zaplatenia, zamietol (kapitalizovaný úrok z omeškania predstavuje od 15.03.2011 do 18.03.2013 - deň vyhlásenia rozsudku sumu 177,62 €). Úspech žalobcu teda predstavuje 73 % oproti úspechu žalovaného 27 %, t. j. čistý úspech žalobcu predstavuje 46 %. Koeficientom čistého úspechu žalobcu preto násobil súd trovy konania, ktoré žalobcovi vznikli. V súvislosti s konaním žalobca zaplatil súdny poplatok vo výške 29 € z ktorých po prenásobení koeficientom úspešnosti náleží náhrada vo výške 13,34 €.

Žalobca bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý si vyčíslil trovy konania titulom toho právneho zastúpenia vo výške 335,35 €. Trovy právneho zastúpenia advokát vyčíslil za 8 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia v rátane prvej porady s klientom, podanie návrhu vo veci samej - návrh na vydanie platobného rozkazu, vyjadrenie žalobcu k odporu, konzultácia s klientom dňa 18.01.2011 v trvaní 1,5 hodiny za účelom prípravy súdneho konania, účasť na pojednávaní dňa 18.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 21.01.2013, konzultácia s klientom dňa 22.02.2013 v trvaní 1,5 hodiny za účelom prípravy k pojednávaniu a účasť na pojednávaní dňa 25.02.2013). Právny zástupca žalobcu teda účtoval celkovo 8 úkonov po 33,20 € spolu s režijným paušálom za rok 2012 vo výške 3 x 7,63 € a za rok 2013 vo výške 5 x 7,81 €. Právny zástupca účtoval taktiež cestovné náklady spojené s účasťou na pojednávaní dňa 21.01.2013 a 25.02.2013 zo sídla advokátskej kancelárie vo Fiľakove a späť pri vzdialenosti 36 km, spotrebe 5,5 l nafty/100 km a cene PHM 1,45 € /1 liter, čo predstavuje 2 x 9,46 €. Právny zástupca taktiež účtoval náhradu za stratu času na pojednávania vo výške 2 x 2 začaté polhodiny po 13,01 € t. z. 2 x 26,02 €.

Po preskúmaní vyúčtovania trov mal súd za to, že náleží právnemu zástupcovi žalobcu náhrada za 6 úkonov právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia v rátane prvej porady s klientom vo výške 33,20 € s režijným paušálom 7,63 €, podanie návrhu vo veci samej vo výške 33,23 € a režijným paušálom 7,63 €, vyjadrenie k odporu vo výške 33,20 € spolu s režijným paušálom 7,63 €, účasť na pojednávaní dňa 21.01.2013 vo výške 33,20 € a režijným paušálom 7,81 € a účasť na pojednávaní dňa 25.02.2013 vo výške 33,20 € spolu s režijným paušálom 7,81 €. Úkony právnej služby, ktoré účtoval právny zástupca žalobcu ako konzultácia s klientom 18.01.2013 a 22.02.2013 žiadnym spôsobom zo strany právneho zástupcu žalobcu preukázané neboli, teda nie je zrejmé či právny zástupca tieto úkony aj uskutočnil. Povinnosťou právneho zástupcu bolo predložiť súdu zápis z jednania s klientom, to však ku dňu vyhlásenia rozsudku zo strany právneho zástupcu žalobcu splnené nebolo. Trovy právneho zastúpenia predstavujú sumu 245,52 €.

Vo vzťahu k náhrade hotových výdavkov mal súd za to, že cestovné náklady vo výške 2 x 9,46 € spolu s náhradou za stratu času vo výške 2 x 26,02 € právnemu zástupcovi žalobcu náležia, t. j. 70,96 €.

Celkové trovy právneho zastúpenia súd následne prenásobil koeficientom úspešnosti žalobcu, pričom priznal žalobcovi právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 151,71 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd v Lučenci, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Podľa ods. l v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa , ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa .

Podľa ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav, i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali, j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak nebude povinnosť týmto rozhodnutím stanovená splnená dobrovoľne, možno sa jej plnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhom na súdny výkon rozhodnutia.

Lučenec 18.03.2013

JUDr. Ján Šulaj

samosudca