Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

20Ek/461/2018

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného : A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/X-XX, XXX XX D. E., právne zastúp.: Lichner Legal s. r. o., so sídlom Legionárska 7451/4, 911 01 Trenčín, proti povinnému: F. G., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúp.: JUDr. Marta Rybárová, advokátka so sídlom Jilemnického 523/2, 911 01 Trenčín, vedenej súdnym exekútorom: JUDr. Peter Stano, so sídlom Exekútorského úradu Michalská 7, 917 00 Trnava, pod sp. zn. 262EX 222/2018, za ktorého koná ustanovený zástupca JUDr. Ľubomír Pekár, so sídlom P. Pázmaňa 49/3, Šaľa, o vymoženie nepeňažného nároku, rozhodujúc o sťažnosti povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. apríla 2022, takto

rozhodol:

I. Súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28. apríla 2022 z a m i e t a.

II. Oprávnený m á voči povinnému n á r o k na náhradu trov exekučného konania v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti vo výške 63,21 Eur.

III. Súd povinnému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Dňa 28.04.2022 vydal Okresný súd Banská Bystrica konajúc vyšším súdnym úradníkom uznesenie pod sp. zn. , ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len ,k“).

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 02.03.2018 domáhal vykonania exekúcie na nepeňažné plnenie na základe uznesenia Okresného súdu Trenčín č. k. -88 zo dňa 06.07.1999, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 12.07.1999 a stal sa vykonateľným dňa 03.06.2014 (ďalej len „exekučný titul“). Súd týmto uznesením schválil zmier uzavretý medzi účastníkmi konania, kde sa odporca (povinný) okrem iného zaviazal na vlastné náklady v lehote do 31.05.2014 odstrániť časť stavby nachádzajúcej sa na pozemku navrhovateľa (oprávneného). Dňa 27.03.2018 súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Stanovi so sídlom exekútorského úradu v Trnave, ktorý exekúciu vedie pod č. 262EX 222/18. Ku dňu 06.05.2022 došlo u súdneho exekútora k prerušeniu výkonu jeho funkcie, pričom sa jeho zástupcom stal súdny exekútor JUDr. Ľubomír Pekár. V priebehu konania predložil súdny exekútor súdu (v poradí druhý) návrh povinného na zastavenie exekúcie, pričom tento bol podaný po uplynutí 15-dňovej lehoty odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, preto mu v zmysle § 61k ods. 2, ods. 3 nemožno priznať odkladný účinok. Nosným argumentom podaného návrhu na zastavenie exekúcie pritom bola skutočnosť, že exekučný titul ukladajúci mu povinnosť odstrániť časť stavby, je nevykonateľný bez toho, aby došlo k devastačnému poškodeniu susediacej budovy vo vlastníctve oprávneného.

3. Po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie a ďalších podaní v spise mal vyšší súdny úradník preukázané, že predložený návrh povinného nie je dôvodný. Skonštatoval tiež, že v návrhoch na zastavenie exekúcie, ktoré v zmysle § 61k ods. 3, ods. 4 Exekučného poriadku nemajú odkladný účinok, možno namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Svoje rozhodnutie oprel o skutočnosti , že dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku. Zdôraznil predpoklady, ktoré musí spĺňať vykonateľné rozhodnutie predložené súdu ako exekučný titul, pričom vyhodnotil, že exekučný titul je materiálne vykonateľný, nakoľko sú v ňom presne vymedzení účastníci konania a vo výroku I. exekučného titulu sú jasne určené práva aj povinnosti žalobcov (oprávneného spolu s manželkou) ako aj žalovaného (povinného) a je jasne určený rozsah plnenia - odstránením časti stavby. Prípadný nedostatok exekučného titulu spočívajúci v jeho materiálnej nevykonateľnosti by bol dôvodom na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie zo strany exekučného súdu podľa § 53 ods. 3 písm. a) Exekučného poriadku a to už pri jeho skúmaní. Exekučný súd však nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátane postupu orgánu) vydaných v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Obsahom týchto rozhodnutí ako aj doložkou právoplatnosti a vykonateľnosti je viazaný a musí z nich vychádzať, prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. Prieskumná činnosť exekučného súdu je obmedzená len na posúdenie, či exekučný titul bol vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je formálne a materiálne vykonateľný a či sú účastníci hmotnoprávne legitimovaní. Týmto sa zaoberal exekučný súd už pri posudzovaní prvého návrhu povinného na zastavenie exekúcie a skonštatoval, že exekúcia prebieha v súlade so zákonom, nakoľko povinný nesplnil dobrovoľne to, na čo sa v schválenom zmieri dobrovoľne zaviazal. Pokiaľ povinný v podanom návrhu žiadal súd o dožiadanie vyjadrení rôznych štátnych orgánov a vypracovanie statického posudku stavby, vyšší súdny úradník uviedol, že tieto mal povinný predložiť sám ako dôkazy k svojim tvrdeniam v návrhu na vykonanie exekúcie. V konečnom dôsledku uviedol, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko povinný nepreukázal zrušenie exekučného titulu alebo odloženie vykonateľnosti exekučného titulu, iné okolnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu, ani okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, preto predložený návrh ako nedôvodný zamietol.

4. Proti uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, ktoré bolo právnemu zástupcovi povinného doručené dňa 29.04.2022, podal povinný dňa 13.05.2022 sťažnosť. Vo vzťahu k podanej sťažnosti súd konštatuje, že táto bola podaná včas.

5. V podanej sťažnosti povinný tvrdí, že rozhodnutie o odstránení (aj časti) stavby nemôže byť nariadené bez predchádzajúceho rozhodnutia stavebného úradu, pričom zdôraznil, že stavebný úrad takéto rozhodnutie vydá len v zákonom presne vymedzených prípadoch, k čomu v prejednávanom prípade nedošlo. Zbúranie stavby by vyžadovalo projekt a zbúranie časti stavby dokonca aj projekt stabilizácie a zabránenia deštrukcie. Povinný objekt pred cca 20 rokmi na vlastné náklady kompletne zrekonštruoval, preto je nelogické, aby vybavoval jeho búranie. Exekučný titul v tejto veci je síce právoplatný, ale nevykonateľný, pričom exekučný súd by podľa názoru povinného mal pri svojom rozhodovaní posúdiť dôsledky svojho rozhodovania z pohľadu verejného a súkromného práva, a zaoberať sa aj ustanoveniami stavebného zákona. Povinný namieta, že exekučný súd v tomto konaní vôbec neskúmal rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie z pohľadu základných ľudských práv a slobôd a úplne opomenul ustanovenia § 88 a nasl. Stavebného zákona, ktorý má striktne a taxatívne uvedené dôvody pre odstránenie stavby. Tieto dôvody v prejednávanom prípade neexistujú, preto exekúcia ako výkon rozhodnutia podľa Exekučného poriadku nemôže byť konečným riešením, najmä pokiaľ sa prieči vnútroštátnym predpisom (§ 88 a nasl. Stavebného zákona), medzinárodnoprávnym normám a zároveň odporuje princípom spravodlivosti. Ďalej povinný v podanej sťažnosti zopakoval svoje tvrdenia z predošlých podaní ohľadom skutočností, že problém medzi ním a oprávneným mohol byť odstránený už pred 20 rokmi tým, že by povinný odkúpil od oprávneného časť stavby o výmere 40 m2, avšak oprávnený od neho žiadal kúpnu cenu 10-násobne vyššiu než bola cena trhová, s čím povinný nesúhlasil. Súdny zmier, predstavujúci v tomto konaní exekučný titul, podpísal povinný podľa svojich slov v tiesni napriek tomu, že tento je prakticky nerealizovateľný. Jeho nerealizovateľnosť si však v tom čase neuvedomil žiaden z účastníkov a zrejme ani konajúci súd, ktorý takýto zmier medzi účastníkmi schválil. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti povinný žiada, aby súd vydané uznesenie vyššieho súdneho úradníka zrušil a exekúciu zastavil.

6. Súd vyzval aj oprávneného na vyjadrenie k podanej sťažnosti, pričom oprávnený na to reagoval konštatovaním, že napadnuté uznesenie považuje za vecne správne, keď exekučný súd správne konštatoval, že nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučných titulov, nakoľko je týmito exekučnými titulmi viazaný. Oprávnený má za to, že povinný sa predmetným návrhom, resp. sťažnosťou len snaží oddialiť výkon exekúcie, pričom neuvádza žiadne relevantné a nové skutočnosti, pre ktoré by bolo možné predmetné exekučné konanie zastaviť. S poukazom na uvedené navrhol, aby súd sťažnosť povinného v zmysle ako nedôvodnú zamietol a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania.

7. V zmysle § 202 ods. 1 Exekučného poriadku, v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník, ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka. Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

8. V zmysle Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.

9. V zmysle (), proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia, sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

10. V zmysle , ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.

11. V zmysle § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí.

12. V zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

13. V zmysle § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

14. V zmysle § 61l ods. 3 prvá veta Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.

15. V zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.

16. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd preskúmal napadnuté rozhodnutie vyššieho súdneho úradníka, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením a dospel k záveru, že sťažnosť bola podaná včas, ale je v celom rozsahu nedôvodná. Sudca po preskúmaní napadnutého uznesenia vyššieho súdneho úradníka ako aj ďalších listín, ktoré tvoria obsah spisu dospel k záveru, že skutkový stav veci bol zistený správne, z takto zisteného skutkového stavu bol vyvodený správny právny záver, ktorý bol náležitým spôsobom odôvodnený. Aj keď sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení a podľa Exekučného poriadku nemusí rozhodnutie obsahovať odôvodnenie, na zdôraznenie správnosti uvádza dôvody, pre ktoré považuje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu povinného na zastavenie exekúcie za správne, reagujúc predovšetkým na dôvody uvedené v sťažnosti.

17. V konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd vo všeobecnosti skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t. j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu. V danom prípade boli judikované povinnosti, ktoré majú charakter nepeňažného plnenia. Základná povinnosť sa týkala odstránenia časti stavby nachádzajúcej sa na časti pozemku oprávnených v lehote do 31.05.2014, pričom sa jednalo o časť stavby so súp. č. XXX nachádzajúcej sa pozemkoch par. č. 80 a 78/3, zapísaných na LV č. XXXX H. XXXX v k.ú. I.. Časť tejto stavby sa nachádza na pozemku oprávneného a jeho manželky A. J. C. (konkrétne na parcele č. 78/6 – zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2, zapísanej na LV č. XXXX) v k.ú. I.. Tento záväzok povinného mal charakter vecného bremena a v zmysle schváleného zmieru zanikne len splnením povinnosti, ak sa strany nedohodnú inak. Toto vecné bremeno malo zaniknúť najneskôr 31.05.2014. Uvedený záväzok povinný v stanovenej lehote nesplnil. Vzhľadom na charakter uloženej povinnosti je evidentné, že sa jedná povinnosť povinného niečo vykonať – odstrániť časť stavby. To znamená, že pre účely oprávnenosti vedenia exekúcie je dôležité posúdiť, či si povinný v období od vydania exekučného titulu do podania návrhu na vykonanie exekúcie uložené povinnosti splnil alebo nie. Pokiaľ by v konaní bolo preukázané, že došlo k splneniu uloženej povinnosti v danom období, musela by byť exekúcia v tejto časti zastavená. Pokiaľ by však k splneniu uvedenej povinnosti došlo až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie, v takomto prípade by sa exekučné konanie začalo dôvodne a súd a ani súdny exekútor by exekúciu nezastavil, pretože k ukončeniu exekúcie v tejto časti by došlo splnením vymáhanej povinnosti.

18. Cieľom exekučného konania je uspokojenie nároku oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bola priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré súd exekúciu zastaví, pričom povinný, ako nositeľ dôkazného bremena k svojim tvrdeniam, musí v návrhu na zastavenie exekúcie uviesť okolnosti, ktoré podľa neho, po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

19. Sudca v prvom rade uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného, ktorého účelom je zastavenie exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Prostredníctvom tohto procesného inštitútu má povinný možnosť namietať všetky skutočnosti dôvodiace zastavenie exekúcie, pritom ide najmä o tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a ktoré sú povinnému známe ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie. Dôkazné bremeno zaťažuje v exekučnom konaní povinného. Povinný je teda v prípade podania návrhu na zastavenie exekúcie povinný svoje tvrdenia podporiť dôkazmi za účelom preukázania ich pravdivosti. Návrh na zastavenie exekúcie totižto nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu. Dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia len takých skutočností, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Z dôvodu, že v rámci exekučného konania je predmetom rozhodovania nútené uskutočnenie výkonu príslušného vykonateľného rozhodnutia, v tejto fáze konania preto nie je priestor na rozhodovanie o skutočnostiach, o ktorých sa rozhoduje v pôvodnom konaní a teda o tých, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu. 20. Sudca ďalej uvádza, že povinný podal teraz prejednávaný návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 10.11.2021 po uplynutí 15-dňovej lehoty od doručenia Upovedomenia o začatí exekúcie (nakoľko sa jedná o v poradí druhý návrh povinného). Uvedené spôsobilo tú skutočnosť, že návrh na zastavenie exekúcie nemá odkladný účinok na výkon exekúcie. Súdny exekútor teda nemusí čakať kým sa rozhodne o tomto procesnom návrhu povinného, ale môže exekúciu – nútený výkon rozhodnutia vykonať takým spôsobom, aby došlo k uspokojeniu vymáhaného nároku. Spolu s vyššie uvedeným účinkom pri opakovanom návrhu na zastavenie exekúcie musí sudca pristúpiť aj k uplatneniu koncentračnej zásady podľa ustanovenia § 61k ods. 3 a ods. 4 v spojení s ustanovením § 61l ods. 3 Exekučného poriadku. Uplatňovanie koncentračnej zásady v rozhodovaní o návrhoch na zastavenie exekúcie sa prejavuje aj v tom, že v opakovaných návrhoch, prípadne v sťažnosti voči zamietavému rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemožno účinne uvádzať nové skutočnosti a predkladať nové dôkazy. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie a tiež v následnej sťažnosti použil argumenty o nevykonateľnosti

exekučného titulu s poukazom na stavebné riešenie susediacich budov, žiadal súd o zabezpečenie statického posudku, projektovej dokumentácie, resp. poukazoval na nutnosť existencie právoplatného rozhodnutia stavebného úradu o povolení odstrániť stavbu, a to napriek tomu, že v čase vydania exekučného titulu (v konaní pred súdom, kde došlo k schváleniu súdneho zmieru sp.zn. ), sa k odstráneniu spornej časti stavby dobrovoľne zaviazal a od toho momentu až doposiaľ žiadne technické či stavebné problémy brániace výkonu tejto povinnosti neuvádzal. Súd z celkových okolností prípadu nadobudol pochybnosť, či povinný vzhľadom na celkovú argumentáciu ohľadom nemožnosti vykonať uzatvorený zmier vôbec niekedy reálne mienil svoju povinnosť zo schváleného zmieru splniť. S poukazom na všetko uvedené postupoval vyšší súdny úradník správne, keď v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie použil koncentračnú zásadu. Na uvedenom stave sa nič nezmenilo ani v rámci sťažnostného konania.

21. Z podaní, ktoré tvoria obsah spisu je nesporné, že povinnosti obsiahnuté v exekučnom titule sú zo strany povinného vykladané rôzne, v dôsledku čoho koná povinný podľa svojho vlastného uváženia a neraz aj v rozpore s vykonateľnými výrokmi uznesenia o schválení zmieru. Z argumentov účastníkov konania je zjavné, že vzájomné vzťahy medzi nimi sú veľmi vypäté, vyhrotené a boli vyhrotené aj v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie. V priebehu konania nebola preukázaná snaha – na obidvoch stranách, ktorá by preukazovala dobrovoľné plnenie povinnosti umožniť nerušené užívanie predmetných nehnuteľností. Sudca prvej inštancie zdôrazňuje, že na to, aby bol účel súdneho rozhodnutia uskutočnený, je nevyhnutné, aby došlo medzi oprávneným a povinným k určitej forme dohody, resp. aspoň k vzájomnému tolerovaniu. Tak sa predíde vzniku nedorozumení a konfliktov, ktoré nie je možné vyriešiť vydaním akéhokoľvek autoritatívneho rozhodnutia. Povinnosti, ktoré boli stanovené exekučným titulom, je potrebné chápať ako nástroje na uskutočnenie jeho podstaty, ktorou je užívanie vecí patriacich do osobného vlastníctva toho-ktorého účastníka konania. Ako k tomu dôjde, leží na pleciach oprávneného ako aj na povinného. Pretože bez dohody, pri ktorej s veľkou pravdepodobnosťou budú musieť ustúpiť obe strany, nebude užívanie nehnuteľností komfortné pre nikoho. Sudca mal z obsahu súdneho spisu preukázané jasne formulované povinnosti, ktoré majú byť plnené zo strany povinného a ktoré sú ku dňu vydania tohto rozhodnutia stále platné.

22. Možno konštatovať, že v posudzovanom prípade sa exekúcia vedie na podklade spôsobilého exekučného titulu, ktorý je vykonateľný aj po materiálnej aj po formálnej stránke a z ktorého je zrejmé, kto má plniť, komu má plniť, akú povinnosť a v akej lehote má plniť. Na základe uvedených skutočností, súd konštatuje, že nezistil, žiadny rozpor medzi podaným návrhom na vykonanie exekúcie a Exekučným poriadkom, ktorý by odôvodňoval povinnými tvrdený dôvod na zastavenie exekúcie.

23. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie spolu s prílohami v zmysle ustanovení Exekučného poriadku a dospel k záveru, že nie je dôvodný. Vyšší súdny úradník vyhodnotil tvrdenia povinného taktiež ako nepreukázané. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie nepredložil žiadny relevantný doklad, resp. dostačujúci dôkaz, ktorým by bolo preukázané, že exekúciu na judikované nepeňažné plnenie nie je možné vykonať. Súd už vyššie uviedol, že povinnosť uložená exekučným titulom je nesporná. Súd v základnom konaní jednoznačne, na podnet samotných účastníkov a s ich výslovným súhlasom, judikoval povinnosti súvisiace s vlastníckym právom k spornej nehnuteľnosti. Dohodu uzatvorenú medzi účastníkmi právoplatne schválil ako súdny zmier, nakoľko táto nebola v rozpore s ustanovením ani s inými právnymi predpismi. S poukazom na uvedené má súd prvej inštancie za to, že vyšší súdny úradník postupoval správne a v súlade so zákonom, keď v danej veci zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie z dôvodu, že nepreukázal dôvody na zastavenie exekúcie. Keďže nebol zistený takýto dôvod, súd sťažnosť povinného proti uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.04.2022 ako nedôvodnú zamietol. (výrok I. tohto uznesenia)

24. Keďže povinný inicioval návrhom na zastavenie exekúcie exekučný spor s oprávneným, súd rozhodoval v súlade s § 199d a nasl. Exekučného poriadku aj o náhrade trov exekučného konania s tým súvisiacich.

25. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.

26. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

27. Podľa § 199e ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene.

28. Podľa č. Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

29. Podľa č., odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, príprava a prevzatie zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takémuto návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.

30. Oprávnený vo svojom vyjadrení k sťažnosti povinného žiadal o priznanie náhrady trov konania od povinného. Súd prvej inštancie priznal oprávnenému nárok na náhradu trov konania v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti zo dňa 15.11.2021, a to v súlade s vyššie citovanými ustanoveniami Exekučného poriadku a č. . Uplatnené trovy exekúcie spočívajú z trov právneho zastúpenia celkovo v sume 63,21 Eur (výška odmeny za jeden polovičný úkon právnej služby je podľa v spojení s vo výške 41, Eur + 1x režijný paušál za rok 2021 á 10, Eur + 20% DPH).

31. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval súd trovy právneho zastúpenia oprávneného vynaložené v súvislosti s vyjadrením k sťažnosti za preukázané, odôvodnené a účelné. Trovy konania, ktoré boli oprávneným priznané týmto rozhodnutím, budú od povinného vymáhané na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie. (výrok II. tohto uznesenia).

32. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku, trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.

33. Podľa § 199d ods. 2 Exekučného poriadku, povinný má voči oprávnenému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, ak mu súd na jeho návrh priznal ich náhradu v súvislosti s rozhodnutím o zastavení exekúcie z dôvodu, ktorý možno oprávnenému pričítať.

34. Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Pri návrhu na zastavenie exekúcie je pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska mal úspech. Ustanovenie o náhrade trov konania, nie je obmedzené len na určité konania. Platí preto pre každé konanie. Keďže súd návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol, nepriznal mu nárok na náhradu trov konania v súvislosti s podaným návrhom na zastavenie exekúcie. (výrok III. tohto uznesenia)

35. Vzhľadom na všetko konštatované rozhodol sudca prvej inštancie tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné podať odvolanie. (§ 202 ods. 3 Exekučného poriadku).

Dovolanie ani dovolanie generálneho prokurátora proti tomuto uzneseniu nie je prípustné (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku).

V Banskej Bystrici dňa 15. augusta 2023

JUDr. Katarína Zdechovanová s u d k y ň a