Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_22Er-398-2005.pdf
PDF · 87.96 KB
Case nature
Subarea
22Er/398/2005
Uznesenie
Okresný súd Trebišov v exekučnej veci oprávneného: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, IČO: 00151866, Pribinova 2, Bratislava, proti povinnému: P. M., O.. X.X.XXXX, V. Z., V. XXXX/XX, vedenej súdnym exekútorom Mgr. Jurajom Volochom, Exekútorský úrad Svidník, Sov. hrdinov AB/519, pre uspokojenie pohľadávky vo výške 33,19 Eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúciu proti povinnému z a s t a v u j e .
II. U k l a d á povinnému n a h r a d i ť súdnemu exekútorovi Mgr. Jurajovi Volochovi, Exekútorský úrad Svidník, trovy exekúcie vo výške 10,85 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Právny predchodca oprávneného (Krajské riaditeľstvo PZ v Prešove) podal dňa 23.9.2005 na Exekútorskom úrade Mgr. Juraja Volocha, súdneho exekútor so sídlom vo Svidníku, návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo výške 33,19 Eur (1.000,- Sk) priznanej Blokom na pokutu nezaplatenú na mieste Obvodného oddelenia PZ vo Svidníku číslo: AA 437085 zo dňa 28.9.2004, ktorý dňa 28.9.2004 nadobudol právoplatnosť a dňa 14.10.2004 vykonateľnosť, a trov exekúcie.
Dňa 6.10.2005 tunajší súd poveril vyššie menovaného súdneho exekútora vykonaním exekúcie proti povinnému.
Dňa 16.1.2013 predložil súdny exekútor tunajšiemu súdu podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu prekludovania pohľadávky a jej príslušenstva. Trovy exekúcie si exekútor uplatnil vo výške51,60 Eur a na ich náhradu žiadal zaviazať povinného.
Podľa § 57 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 88 ods. 1 zákona č.372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008 rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok, o nároku na náhradu škody a o náhrade trov konania možno vykonať do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na ich zaplatenie.
Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku súd zastaví exekúciu na návrh alebo aj bez návrhu.
Exekučným titulom, na podklade ktorého sa vedie exekúcia č. EX 883/2005, je Blok na pokutu nezaplatenú na mieste, teda rozhodnutie o uložení pokuty za priestupok. Takéto rozhodnutie je teda možné vykonať podľa § 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch do troch rokov od uplynutia lehoty určenej na zaplatenie pokuty. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.9.2004. Ďalším dňom začala plynúť 15-dňová lehota určená na zaplatenie pokuty. Dňom 13.10.2004 uplynula lehota určená na dobrovoľné zaplatenie pokuty a rozhodnutie sa stalo dňa 14.10.2004 vykonateľným (vykonateľnosť je na exekučnom titule vyznačená nesprávne). Dňa 23.9.2005 oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie na podklade tohto rozhodnutia, avšak dňa 15.10.2007 uplynula trojročná lehota určená zákonom, v rámci ktorej je možné takéto rozhodnutie vykonať. Ide o tzv. prekluzívnu lehotu, uplynutím ktorej zaniká právo domáhať sa plnenia z exekučného titulu. Exekučný súd na prekluzívnu lehotu prihliada z úradnej povinnosti.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia rozhodol súd o zastavení exekúcie, pretože to vyplýva z osobitného zákona (§ 88 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení účinnom do 31.8.2008).
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú právo na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Súdny exekútor súčasne s predložením podnetu na zastavenie exekúcie predložil aj vyúčtovanie trov exekúcie potrebných na účelné vymáhanie nároku v celkovej výške 51,60 Eur, pozostávajúce z odmeny za 2 začaté hodiny účelne vynaložené na exekúciu vo výške 13,28 Eur (konkrétne čas strávený preštudovaním návrhu a prípravou vyžiadania poverenia - 30 minút a čas strávený prípravou na spracovanie iných exekučných úkonov a dožiadaní - 40 min.), ďalej z paušálnej odmeny za 6 úkonov exekučnej činnosti po 3,32 Eur/úkon, t.j. 19,92 Eur ( a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, doručenie exekučného príkazu, doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, 2x zisťovanie platiteľa mzdy povinného) a z náhrady hotových výdavkov vo výške 9,80 Eur.
Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 199 Exekučného poriadku výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom.
Týmto predpisom je vyhláška Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“).
Podľa § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30.apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
Keďže predmetné exekučné konania sa začalo do 30.apríla 2008 (a to dňa 23.9.2005), súd rozhodoval o trovách exekúcie podľa vyhlášky účinnej do 30.4.2008.
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení účinnom do 30.4.2008 (ďalej len vyhlášky) ak súdny exekútor je vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje
a) podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu,
b) paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky základná hodinová sadzba podľa odseku 1 písm. a) je 6,64 Eur (200 Sk) za každú aj začatú hodinu. Súdny exekútor je povinný vyhotoviť časovú špecifikáciu jednotlivých úkonov exekučnej činnosti.
Podľa § 14 ods. 3 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur (100 Sk).
Podľa § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Súd preskúmal predložené vyúčtovanie trov exekúcie a zistil, že nie je v súlade s § 14 a § 15 vyhlášky č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30.4.2008. V ustanovení § 15 ods. 1 vyhlášky sú taxatívne vymenované úkony exekučnej činnosti, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Úkony exekučnej činnosti vymenované v tomto ustanovení vyňal zákonodarca z časového spôsobu odmeňovania úkonov. Z toho vyplýva, že je vylúčená kumulácia odmeny za úkony uvedené v § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou podľa § 14 ods. 3 vyhlášky / znenie účinné do 30.4.2008 / a odmenou podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, a to aj v prípade, že sú inak označené.
Súd preto poukazujúc na vyššie uvedenú skutočnosť nepriznal súdnemu exekútorovi časovú odmenu za vyúčtovaný úkon - príjem, štúdium návrhu na exekúciu a príprava vyžiadania poverenia na vyk.exekúcie, nakoľko úkon exekučnej činnosti - získanie poverenia na vykonanie exekúcie odmeňovaný podľa § 15 ods. 1 písm. a) vyhlášky paušálnou sumou - v sebe nesporne zahŕňa aj samotné preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu. Okrem toho zaregistrovanie návrhu súd považuje za administratívnu prácu vykonanú v súvislosti s exekučnou činnosťou, ktorej náhrada je v zmysle § 25 vyhlášky už zahrnutá v odmene súdneho exekútora. Z rovnakého dôvodu súd nepriznal exekútorovi ani časovú odmenu za úkony vyúčtované ako príprava na spracovanie iných exekučných úkonov a dožiadaní.
Súd teda nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu. K exekútorom predloženej časovej špecifikácii úkonov exekučnej činnosti súd ešte poznamenáva, že z logického a gramatického výkladu ustanovenia § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky vyplýva, že pri výpočte odmeny sa má zohľadniť počet účelne vynaložených hodín na exekúciu a nie počet jednotlivých úkonov. Rozhodujúce je časové hľadisko úkonov, teda čas reálne potrebný na ich vykonanie. Bez relevancie je početnosť úkonov. Preto časy trvania jednotlivých úkonov exekučnej činnosti je potrebné sčítavať, čo súdny exekútor neurobil.
Súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu za jednotlivé úkony exekučnej činnosti podľa § 14 ods. 1 písm. b), ods. 3 a § 15 ods. 1 písm. a), c) vyhlášky a to za 2 úkony exekučnej činnosti, konkrétne za tieto úkony: 1x získanie poverenia, 1x doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, spolu vo výške 6,64 Eur (2x 3,32 Eur). Súd exekútorovi nepriznal paušálnu odmenu za úkony: doručenie
upovedomenia o spôsobe exekúcie, doručenie exekučného príkazu ani 2x zisťovanie platiteľa mzdy cez Sociálnu poisťovňu, nakoľko tieto úkony boli urobené až v roku 2012, teda takmer 5 rokov po uplynutí doby, v ktorej bolo možné rozhodnutie vykonať. Po uplynutí prekluzívnej doby už exekútor nemal vykonať žiadne ďalšie úkony exekučnej činnosti.
Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu hotových výdavkov podľa § 22 ods. 1 vyhlášky v celkovej výške 2,40 Eur, pozostávajúcich z poštovného, tak ako ich mal zistené z exekútorského spisu č. EX 883/2005 (1x doručovanie doporučene do vlastných rúk s opakovaným doručením v roku 2005 po 1,40 Eur /42 Sk/, 1x doručovanie doporučene v roku). Ďalšie vyúčtované poštovné súd exekútorovi nepriznal, pretože boli vynaložené až v roku 2012, kedy súdny exekútor už nemal robiť žiadne úkony exekučnej činnosti.
Súd teda priznal súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie v celkovej výške 9,04 Eur, a keďže je exekútor platiteľ dane z pridanej hodnoty, patrí mu podľa § 196 Exekučného poriadku zvýšenie o 20% (t.j. 1,81 Eur).
Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný. V zásade teda platí, že trovy exekúcie znáša povinný. Z tejto zásady existujú výnimky, kedy trovy exekúcie znáša oprávnený. Oprávnený znáša trovy exekúcie, ktoré zavinil alebo trovy exekúcie na nemajetného povinného, prípadne ak bola exekúcia zastavená, pretože na majetok povinného vyhlásený konkurz..
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.
Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške.
Exekučný poriadok pri trovách exekúcie a ich náhrade vychádza zo zásady, že trovy exekúcie uhrádza povinný (§197) a to na základe príkazu súdneho exekútora na úhradu trov exekúcie. Ustanovenie § 203 ods. 1, 2 a 3 Exekučného poriadku predstavuje výnimku z tejto zásady. Jeho použitie prichádza do úvahy iba v prípade splnenia zákonných predpokladov, a to, že exekučné konanie bolo zastavené zavinením oprávneného a že existuje príčinná súvislosť medzi zavinením oprávneného a zastavením exekúcie, alebo ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, alebo ak na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. V predmetnom konaní však neboli splnené predpoklady, za ktorých by súd mohol uložiť oprávnenému nahradiť trovy exekúcie. K zastaveniu exekúcie došlo z dôvodu predpokladaného zákonom, a síce z dôvodu uplynutia lehoty, počas ktorej je možné rozhodnutie vykonať. Plynutie času oprávnený nemohol ovplyvniť. Súd musí konštatovať, že oprávnený postupoval s náležitou opatrnosťou, keď včas podal návrh na vykonanie exekúcie. Oprávnenému nemožno pričítať žiadne zavinenie na tom, že exekúcia bola zastavená. Exekúcia tiež nebola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úradu trov exekúcie, ani z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz. Z tohto dôvodu súd nemôže zaviazať oprávneného na náhradu trov exekúcie. Preto súd podľa § 197 Exekučného poriadku zaviazal na náhradu trov exekúcie vo výške 10,85 Eur povinného tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach cestou tunajšieho súdu.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach /ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa sleduje, musí byť datované a podpísané/ uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha /§205 ods. 1 O.s.p./.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.