Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/25/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I, samosudca JUDr. Ľuboša Vereša, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 18. marca 2013 v Košiciach takto

rozhodol:

Obžalovaný:

W. V., nar. X. X. XXXX v Košiciach, trvale bytom S.-R., O.. XXX, bez zamestnania, t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Košice - Šaca,

j e v i n n ý , ž e

v Košiciach dňa 13.6.2011 v čase okolo 11.00 hod. na ul. Staničné námestie po predchádzajúcej vzájomnej dohode s úmyslom podvodne získať od poškodenej Q. I. jej notebook, tento následne obvinený W. V. od nej vylákal a s týmto nastúpil do osobného motorového vozidla, v ktorom ho čakal ako B. V. S., pričom následne obaja odišli do motorestu v Košiciach, časť Pereš, kde ho predali za sumu 100 eur, dve kofoly a dve polievky majiteľovi tohto zariadenia V. V., čím takto poškodenej Q., I. spôsobili škodu vo výške 587,49 eur, t e d a

- spoločným konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatili tým, že uviedli niekoho do omylu a spôsobili tak na cudzom majetku malú škodu,

t ý m s p á c h a l

- prečin podvodu podľa § 221ods. 1 Tr. zákona,

z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 44 Tr. zák. súd upúšťa od uloženia súhrnného trestu, pretože pokladá trest uložený skorším rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 25. januára 2013, ktorým bol odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, pre výkon trestu zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák., uložené ochranné protitoxikomanické a protialkoholické liečenie ústavnou formou, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.

Podľa súd obžalovaného V. S., nar. XX. K. XXXX v Košiciach, trvale bytom S., ul. W.. XX, bez pracovného pomeru, t. č. v V. J. V. spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I pre skutok, ktorý mal spáchať tak,

ž e

v Košiciach dňa 13.6.2011 v čase okolo 11.00 hod. na ul. Staničné námestie po predchádzajúcej vzájomnej dohode s úmyslom podvodne získať od poškodenej Q. I. jej notebook, tento následne obvinený W. V. od nej vylákal a s týmto nastúpil do osobného motorového vozidla, v ktorom ho čakal ako vodič V. S., pričom následne obaja odišli do motorestu v Košiciach, časť Pereš, kde ho predali za sumu 100 eur, dve kofoly a dve polievky majiteľovi tohto zariadenia V. V., čím takto poškodenej Q., I. spôsobili škodu vo výške 587,49 eur, v ktorom prokurátor vidí pokus spolupáchateľstva prečinu podvodu podľa § 20 k § 221 ods. 1 Tr. zák. v celom obsahu o s l o b o d z u j e, pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný.

odôvodnenie:

Súd vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaných, , prečítaním znaleckého posudku, prečítaním listinných dôkazov a dospel k záverom uvedeným vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Prehľad vykonaných dôkazov:

Obžalovaný W. V. priznal spáchanie trestného činu, pričom urobil vyhlásenie o tom, že je vinný. Vo svojej výpovedi v prípravnom konaní, keďže na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať, uviedol, že s poškodenou sa dohodol, že je vráti peniaze, keďže jej dlhoval 100 libier a to prevodom cez internet banking, pričom jej povedal, že nato potrebuje jej notebook. Poškodená pre neho prišla autom, kde k nej nasadol a on jej potom povedal, aby mu požičala notebook. On chvíľu s notebookom pracoval a potom odišiel preč do auta, kde ho čakal V. S., s ktorým potom išli spolu za kuchárom do motorestu na Pereš, kde notebook predali za 100 Eur. Na otázku policajta uviedol, že šli s vopred uváženou pohnútkou od poškodenej vylákať notebook a medzi ním a S. bola vzájomná dohoda.

Obžalovaný V. S. vo svojej výpovedi poprel spáchanie trestného činu a uviedol, že on sa s nikým dopredu nedohadoval, nevedel o tom, že sa ide páchať trestná činnosť. Chcel len peniaze, ktoré mu W. V. dlhoval. Nemal vedomosť o tom, odkiaľ má notebook a oľutoval, že W. V. zobral do auta.

Zo súdnoznaleckého posudku z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria na č.l. 147-163 vyplýva záver, že u obžalovaného V. S. znalci zistili poruchy psychiky a správania zapríčinené užívaním viacerých psychoaktívnych látok - syndróm závislosti t.č. v liečbe a v stave vynútenej abstinencie v chránenom prostredí. V anamnéze opakovane Psychotická porucha pri syndróme závislosti od psychoaktívnych látok v stave intoxikácie pervitínom a Schizoefektívna porucha manický typ, sú toho času v remisii (teda v kľudovom štádiu bez psychotických príznakov bludov, halucináciií, agresivity, či psychomotorického nekľudu). Obžalovaný je v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania. V čase skutku drogy neužíval, jeho psychotické ochorenie bolo v remisii a tak bol schopný rozpoznať protiprávnosť a spoločenskú nebezpečnosť svojho konania, ako aj bol schopný svoje konanie ovládať.

Z trestného spisu Okresného súdu Košice II sp. zn. je zrejmé, že obžalovaný W. V. bol rozsudkom zo dňa 25. januára 2013 odsúdený podľa § 188 ods. 2 Tr. zák. s použitím § 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 56 mesiacov, pre výkon ktorého bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia a zároveň podľa § 73 ods. 1, ods. 2 písm. c) Tr. zák. mu bolo uložené ochranné protitoxikomanické a protilakoholické liečenie ústavnou formou.

Súd odmietol vykonať dôkazy navrhované prokurátorom na hlavnom pojednávaní, a to výsluch svedkyne poškodenej Q. I., nakoľko z vyjadrenia obžalovaného na čl. 176 k prečítaným listinným dôkazom na čl. 129-130, ako aj zo samotných týchto listinných dôkazov - správy OR PZ Košice (čl. 129) ako aj správy MÚ MČ Košice - Sídlisko KVP (čl. 130), je zrejmé, že poškodená sa dlhší čas v miesta bydliska nezdržiava a pravdepodobne je v Amerike. Tento záver súdu potvrdzuje aj vrátená doručenka pri predvolaní poškodenej na hlavné pojednávanie, z ktorej je zrejmé, že menovaná v odbernej lehote si zásielku nevyzdvihla. Súd z dôvodu nedostatku kontradiktórnosti pri výsluchu svedkyne v prípravnom konaní jej výpoveď nemohol ani prečítať. Za celkom nepodstatnú, k predmetu dokazovania, súd považoval aj výpoveď svedka V. V., ktorý termín hlavného pojednávania vzal na vedomie, ale sa na ostatné hlavné pojednávanie nedostavil.

K výroku o vine:

Po takto vykonanom dokazovaní, podľa názoru súdu v rozsahu potrebnom na náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie a vyhodnotení dôkazov podľa svojho vnútorného presvedčenia, založenom na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , súd dospel k záveru o vine obžalovaného W. V..

Obžalovaný priznal spáchanie skutku a jeho priznanie je v súlade s ďalšími dôkazmi.

Obžalovaný svojim konaním naplnil všetky pojmové znaky skutkovej podstaty prečinu podvodu podľa § 221 ods. 1 Tr. zák. po stránke objektívnej v tom, že poškodenú uviedol do omylu tak, že predstieral, že jej chce vrátiť finančný dlh a takto od nej vylákal notebook a po stránke subjektívnej sa konania dopustil formou priameho úmyslu podľa Tr. zák., pretože obžalovaný chcel spôsobom uvedeným v ohroziť záujme chránený týmto zákonom.

K výroku o treste:

Keďže žalovaný skutok obžalovaný spáchal skôr ako bol vyhlásený odsudzujúci rozsudok v inej veci a to vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II sp. zn. , pričom skutok v prejednávanej veci bol so skutkom vo veci vedenej na Okresnom súde Košice II v súbehu, prichádzalo do úvahy uloženie súhrnného trestu. Súd však dospel k záveru, že trest uložený rozsudkom Okresného súdu Košice II vo veci vo výmere 56 mesiacov nepodmienečne so zaradením na výkon trestu do ústavu s minimálnym stupňom stráženia popri uložení ochranného protitoxikomanického a protialkoholického liečenia ústavnou formou možno považovať na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný a preto v súlade s ustanovením upustil od uloženia súhrnného trestu.

K chýbajúcemu výroku o náhrade škody:

Súd ani len nerozhodoval o nároku na náhradu škody u poškodenej Q. I., pretože táto si ho riadne, teda v súlade s ust. , neuplatnila. V prvom rade ani pri jednom z výsluchov nebola dodržaná zásada kontradiktórnosti, pri svojom prvom výsluchu dňa 15. júna 2011 požiadala o náhradu škody za rozbité okno, rovnako aj pri svojom druhom výsluchu toho istého dňa, a pri výsluchu dňa 29. septembra 2011 sa pripojila k trestnému konaniu a požiadala o náhradu škody v hodnote 600,- Eur. Takýto návrh na náhradu škody je len všeobecný a nemá náležitosti uvedené v teda chýba samotný návrh, aby súd v odsudzujúcom rozsudku uložil práve obžalovanému a nikomu inému povinnosť náhrady škody a z návrhu musí byť naviac zrejmé, za kých dôvodov a v akej výške sa uplatňuje, čo v tomto prípade zjavne absentuje. Z vykonaného dokazovania naviac vyplynulo, že predmetný notebook zakúpila spoločnosť A., s.r.o. S. (faktúra a pokladničný doklad čl. 46-47) a nie je zrejmý vzťah medzi poškodenou a uvedenou spoločnosťou, čím sú dané pochybnosti o jej procesnom postavení poškodeného.

K oslobodzujúcemu výroku:

Súd na základe takto vykonaného dokazovania, podľa názoru súdu dostatočného pre náležité zistenie skutkového stavu a v rozsahu nevyhnutnom na meritórne rozhodnutie, po jeho objektívnom vyhodnotení podľa svojho presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo a v ich súhrne, ako to predpokladá ustanovenie , dospel k záveru o oslobodení obžalovaného V. S. spod obžaloby prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice I.

Zo základných zásad trestného konania, konkrétne zo zásady prezumpcie neviny upravenej v vyplýva inter alia, že obvinenému musí byť vina preukázaná; obvinený nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, a to ani skutočnosť svedčiacu v jeho prospech; teda ak obvinený niektorú okolnosť nepoprie, nemožno z toho vyvodzovať záver, že táto okolnosť zodpovedá skutočnosti; rovnako ak obvinený k svojmu tvrdeniu nepredloží dôkazy, nemožno z toho vyvodiť záver, že také tvrdenie je nepravdivé; odsudzujúci rozsudok môže byť pritom vydaný len v prípade, ak nie sú žiadne dôvodné pochybnosti o vine obvineného, a v prípade, ak vina obvineného nie je preukázaná, musí byť obvinený oslobodený spod obžaloby podľa . V kontradiktórnom a spravodlivom súdnom procese pritom takéto dôkazné bremeno nepochybne spočíva na prokurátorovi. Aplikujúc uvedené súd dospel k záveru, že orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dostatok relevantných usvedčujúcich dôkazov. Obžalovaný od počiatku popieral spáchanie trestného činu a uviedol, že dopredu sa s nikým na trestnej činnosti nedohadoval, nevedel, že je to nelegálne, nebol oboznámený s tým, že sa W. V. ide páchať trestnú činnosť. Chcel len svoje peniaze, ktoré mu W. Pollák dlhoval a ktorý ho zavolal s tým, že mu povedal, že mu ich vráti. Oľutoval, že zobral takúto osobu do auta. Nevedel odkiaľ má ten notebook. Proti tvrdeniu obžalovaného V. S. stála len výpoveď spoluobžalovaného W. V., ktorý na hlavnom pojednávaní využil svoje právo a odmietol k veci vypovedať. Spoluobžalovaný W. V. však bol vypočutý len dňa 15. júna 2011 teda ešte predtým ako bolo vznesené obvinenie V. S. (3. augusta 2011), pričom tento nemal možnosť sa ani sám, ani prostredníctvom obhajcu, sa k výpovedi spoluobžalovaného v prípravnom konaní vyjadriť. Naviac poverený príslušník PZ, ktorý vypočúval obžalovaného W. Polláka dňa 15. júna 2011, tomuto kládol evidentne nápovedné otázky, ako šli ste teda s vopred uváženou pohnútkou notebook vylákať a následne predať, alebo bola to vzájomná dohoda medzi vami a S.. Kladenie takýchto otázok je pritom aj v prípravnom konaní s poukazom na ustanovenie zakázané. Pri hodnotení dokazovania súd teda uzavrel , že nebolo preukázané, aby obžalovaný V. S. v čase spáchania skutku mal vedomosť o chystanom, resp. prebiehajúcom trestnom čine. Nad rámec uvedeného súd pripomína, že preukázanie subjektívnej stránky, lebo podstatou dokazovania v súdenej veci bola práve subjektívna stránka u obžalovaného V. S., je obtiažnejšie a náročnejšie ako len položením zakázanej sugestívnej otázky spoluobvinenému, a možno ju spravidla dokazovať len nepriamo z okolností, z ktorých je možné podľa zásad správneho myslenia a uvažovania usudzovať na vnútorný vzťah páchateľa k porušeniu záujmu chráneného . Ako priamy, tak aj nepriamy úmysel, nemožno v žiadnom prípade predpokladať, ale je nevyhnutné ho na základe zistených okolností aj preukázať. Záver o úmysle možno urobiť aj na základe objektívnych skutočností, napr. z povahy činu, spôsobu jeho spáchania alebo zo zistených okolností subjektívnej povahy, napr. z pohnútky činu. Zavinenie je výslednicou (okrem iného aj osobných vlastností páchateľa) a možno preto tiež z nich na formu zavinenia usudzovať. tieto závery nemôžu však, ako už bolo zdôraznené, mať povahu akýchsi prezumpcií. Aplikujúc uvedené na konkrétny prípad, nebolo teda preukázané, aby obžalovaný V. S. sa dopredu dohodol so spoluobžalovaným W. V., že pod zámienkou vrátenia peňazí od poškodenej vylákajú notebook.

S poukazom na uvedené aplikujúc zásadu prezumpcie neviny v zmysle , keďže súd dospel k záveru, že sú zásadné pochybnosti ohľadne viny obžalovaného, súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Košice I.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od oznámenia rozsudku na Okresný súd Košice I. Odvolanie má odkladný účinok (§ 306/2). Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného (§ 308/2),

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§ 308/2),

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2),

- zákonný zástupca obž. opatrovník obž. a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obž. pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obž. i proti jeho vôli (§ 308/2),

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli (§ 345/1),

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c), a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68),

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci (§ 307/1d), (§ 45/1).

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku ho môžu napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.