Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/275/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudcom JUDr. Romanom Tichým vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa

S. F., W.. XX.XX.XXXX,

zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov, matky: R. F.Á., W.. XX.XX.XXXX, bytom Y., G.. V. XXXX/9 a otca: K. N., W.. XX.X.XXXX, bytom Y., G.. N. X, maloletý bytom ako matka v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného takto

rozhodol:

Súd návrh matky na zvýšenie výživného v celom rozsahu zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 18.9.2012 sa matka maloletého domáhala zvýšenia výživného, nakoľko od poslednej úpravy v roku 2008 nastala závažná zmena pomerov u maloletého, je žiakom 9. ročníka základnej školy. Zároveň uviedla, že s pribúdajúcim vekom, rastom, vyspievaním a v dôsledku vývoja cien v spoločnosti sa zvýšili i výdavky maloletého. Záverom uviedla, že od poslednej úpravy výživného prešli 4 roky a suma 66,39 Eur je nepostačujúca a žiada 150,- Eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom rodičov, oboznámením sa s listinnými správami, so správami o príjmoch rodičov, so správou zo sociálneho prieskumu ako i s trvale pripojeným spisom .

Súd po takto vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový a právny stav:

Rodičia maloletého nie sú manželia, nežijú v spoločnej domácnosti. Maloletý sa matke narodil za slobodna. Otec otcovstvo uznal. Rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa bolo maloleté dieťa zverené do výchovy a opatery matke a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu 650,- Sk mesačne od 1.4.1998. K zvýšeniu výživného na 66,39 Eur mesačne od 3.4.2008 došlo rozsudkom tunajšieho súdu sp.zn. zo dňa 19.6.2009.

Matka na pojednávaní zotrvala na návrhu a na skutočnostiach uvedených v návrhu trvala. Na jej pomeroch sa zmenilo to, že od januára 2013 býva už s priateľom v prenajatom 3-izbovom rodinnom dome, kde platia 350,- Eur. Dom majú prenajatý od brata jej priateľa, ktorý je v zahraničí. Priateľ je živnostník, jeho príjem je cca 1 500,- Eur mesačne.

Na otázky súdu matka uviedla, že v čiastke 350,- Eur je zahrnuté platenie elektriny, vodu. Nemá stabilný príjem. Je živnostníčka, podala aj daňové priznanie v nulovej hodnote. Mala príjmy okolo 3 700,- Eur, poberá rodinné prídavky na dve deti. Nemá žiadne úvery, záväzky. So synom má zvýšené výdavky v súvislosti s návštevou školy, jeho zdravotný stav je dobrý. Na otca podala exekúciu, avšak túto si otec neprevzal. Má dlh vo výške 288,- Eur, jedná sa o zameškané výživné od roku 2008. Otec výživné platí nepravidelne. Niekedy nezaplatí aj dva mesiace, potom doplatí. V podstate od zúčtovania vo výške 288,- Eur k 14.9.2012 má otec vyživovaciu povinnosť splnenú.

Otec na pojednávaní uviedol, že už štvrtý mesiac je nezamestnaný, nepoberá žiadne dávky ani podporu. Žije u rodičov, pretože je nezamestnaný, žije u nich už polroka, od novembra 2012. Predtým bol v zahraničí, snažil si nájsť robotu, väčšinou býval u priateľov, takto býval 3 roky. Niekedy bol preč 3 mesiace, niekedy viac.

Na otázku sudcu otec uviedol, že rodičom neprispieva žiadnou sumou, odpracuje si u nich stravu a ubytovanie. Čo treba, to urobí. Je v evidencii úradu práce od 12.12.2012, o čom súdu predložil doklad. Dávku v hmotnej núdzi asi nebude dostávať, čaká na rozhodnutie. Matka uvádza, že od júla 2012 neplatil výživné, ale on si ho hradí. Vzdelanie má základné. Pracoval u rodičov vo firme, pracoval tam ako robotník, so zárobkom cca 10 000,- Sk. Mali predajňu koženej galantérie a nejaké veci sa vyrábali. V zahraničí pracoval brigádnicky ako kuchár, robil aj pomocné práce v kuchyni. Tu neoficiálne zarobil aj 500,- Eur mesačne. Pracoval v ČR aj v Anglicku. Prepravuje sa za pomoci známeho, čo má prepravnú spoločnosť. Žil tam s priateľkou, u ktorej býval. V ČR sa hradilo ubytovanie okolo 250,- Eur mesačne, v Anglicku cca 500,- Eur mesačne. Oficiálny pracovný pomer mal chvíľu, asi 3 roky dozadu. Má platiť 66,- Eur výživné a posiela ho spolu so splátkami vo výške 76,- Eur. Okrem práce v rodičovskej firme nikde inde nepracoval.

Kolízny opatrovník sa na pojednávanie nedostavil, svoju účasť ospravedlnil s tým, že sa pridržiava písomne podanej správy ohľadne prešetrených pomeroch na strane maloletého. V správe uviedol nevyhnutné výdavky matky, ktorá je živnostníčkou a jej mesačný príjem dosahuje do výšky 800,- Eur, žije s priateľom u svojich rodičov, ale plánujú si prenajať 4-izbový byt. Maloletý navštevuje základnú školu, mimoškolské aktivity nenavštevuje, je zdravý, prekonáva len bežné choroby.

Zo správy daňového úradu mal súd za preukázané, že matka mala za rok 2011 vo výške 3 013,57 Eur, výdavky vo výške 728,24 Eur.

Zo správy ÚPSVaR Martin súd zistil, že otec je evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie od 12.12.2012.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 prvá veta Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktorý povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Súd po zhodnotení dokazovania dospel k záveru, že návrh matky o zvýšenie výživného nie je dôvodný. Matka podala návrh na zvýšenie výživného z toho dôvodu, že od posledného rozhodovania uplynuli skoro 4 roky a zvýšili sa výdavky na maloletého syna a suma 66,- Eur nepostačuje na jeho potreby. Pokiaľ ide o potreby dieťaťa, je nepochybné, že tieto stúpli, predovšetkým v súvislosti s tým, že maloletý navštevuje 2. stupeň základnej školy. V čase posledného rozhodovania matka pracovala ako účtovníčka, mala príjem 271,- Eur, v čase súčasného rozhodovania jej príjem zo živnosti predstavuje cca 800,- Eur mesačne. Súd konštatuje, že príjem matky sa zvýšil o cca 500,- Eur mesačne. Matka eviduje nedoplatok výživného z roku 2008, čo vymáha exekučne. Výživné vo výške 66,- Eur súd stanovil otcovi z toho dôvodu, že v čase posledného rozhodovania sa nachádzal na neznámom mieste a súd určil výšku výživného na základe potencionálnych možností a schopností otca. Otec v čase súčasného rozhodovania je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 12.12.2012. Do tejto doby sa snažil si zarobiť brigádnicky v zahraničí, resp. u svojich rodičov. Má len základné vzdelanie. Výživné sa snaží platiť pravidelne, nedoplatok neeviduje. Pomery na strane otca sa zmenili v tom, že v čase posledného rozhodovania bol na neznámom mieste, v súčasnej dobe je bez pracovného pomeru, evidencia na úrade práce trvá. Podľa zákona o rodine má byť životná úroveň detí a rodičov rovnaká. Súd je tiež povinný prihliadnuť aj na osobnú starostlivosť rodiča o dieťa. Táto osobná starostlivosť je postavená na roveň finančným plneniam, pretože matka maloletého dieťaťa nezabezpečuje len nákup stravy a ošatenia, ale zabezpečuje aj všetky ostatné jeho potreby a to bývanie, stravovanie, hygienu, zabezpečenie lekárskej starostlivosti a pod. Otec sa s maloletým nestretáva. Zákon pred potreby rodiča stavia potreby dieťaťa.

Súd nevyhovel návrhu matky na zvýšenie výživného, nakoľko síce došlo k zmene pomerov na strane maloletého syna, ktoré by odôvodňovali zvýšenie výživného, avšak súd zmenu pomerov vyhodnotil tak, že príjem otca sa v podstate znížil a preto nie je dôvod na zmenu pôvodne určenej výšky výživného. Otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, pričom má len základné vzdelanie a preto vzhľadom na znalosť súdu ohľadne uplatnenia sa na trhu práce, nie je v súčasnej dobe objektívne možné vyhodnotiť situáciu na strane otca tak, že nemá záujem o prácu, keď ako sám uviedol, snažil sa hľadať prácu aj v zahraničí.

Súd dáva matke do pozornosti, že táto situácia nie je nemenná a že pri akejkoľvek zmene pomerov na strane otca, je dôvod na podanie návrhu na prehodnotenie výšky výživného. Navyše na strane matky možno konštatovať, že táto, na rozdiel od doby posledného rozhodovania má vyšší príjem, a na strane maloletého ide o bežné výdavky bez osobitných nákladov na záujmovú činnosť, prípadne zvýšené výdavky spojené v súvislosti so zdravotným stavom.

Výrok o trovách konania má svoje opodstatnenie v ust. , v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Vzhľadom k tomu, že daný typ konania je takýmto konaním, ktoré môže byť zahájené i bez návrhu a súd pri úvahe o rozhodnutí o trovách tohto konania nezistil ani žiadne zvláštne okolnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie náhradu trov konania niektorému z účastníkov, konštatuje sa v záverečnom výroku tohto rozhodnutia, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, trojmo ( ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).