Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5C-85-2012.pdf
PDF · 85.25 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-5C/85/2012
Uznesenie
Okresný súd Bratislava V v právnej veci navrhovateľa: GE Money, a.s., IČO: 17 324 220, so sídlom Bottova 7, Bratislava, zastúpený Advokátskou kanceláriou MCGA legal, s.r.o., Partizánska 2, Bratislava, proti odporkyni: W. W., narodená XX.X.XXXX, bytom D. padlých hrdinov XXX/X, L. pri W., zastúpená advokátom Mgr. Tomášom Bašticom, Miletičova 1, Bratislava, o návrhu odporkyne na obnovu konania 19Rob 45/2009, takto
rozhodol:
Súd p o v o ľ u j e obnovu konania, ktoré bolo vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 19Rob 45/2009.
odôvodnenie:
Návrhom, ktorý bol súdu doručený 5.9.2012, sa odporkyňa domáhala obnovy konania sp. zn. 19Rob 45/2009. Návrh odôvodnila tým, že 17.2.2004 uzavrela ako spotrebiteľka leasingovú zmluvu, ktorou jej navrhovateľ prenechal do nájmu s právom kúpy motorové vozidlo Škoda Octavia Combi 2.0 Ambiente, povinnosti z leasingovej zmluvy splnila len čiastočne, pre neplatenie leasingových splátok jej navrhovateľ dňa 23.10.2004 predmet leasingu odňal a od zmluvy odstúpil, zmluvný vzťah sa ukončil 10.3.2005. Nároky zo zmluvy si navrhovateľ uplatnil na súde, súd jeho návrhu vyhovel a platobným rozkazom č. k. 19Rob/45/2009-23, zo dňa 3.3.2010 ju zaviazal na zaplatenie istiny 2.317,07 eur, zmluvných pokút 395,01 eur a 0,2 % denne zo sumy 331,01 eur od 28.8.2004 do zaplatenia, od 28.9.2004 do zaplatenia, od 28.10.2004 do zaplatenia, od 28.11.2004 do zaplatenia, od 28.12.2004 do zaplatenia, od 28.01.2005 do zaplatenia, od 28.02.2005 do zaplatenia, úroku z omeškania 15 % p. a. zo sumy 331,01 eur od 28.8.2004 do zaplatenia, od 28.9.2004 do zaplatenia, od 28.10.2004 do zaplatenia, od 28.11.2004 do zaplatenia, od 28.12.2004 do zaplatenia, úroku z omeškania 14 % p. a. zo sumy 331,01 eur od 28.1.2005 do zaplatenia, od 28.2.2005 do zaplatenia a na náhradu trov konania 139 eur a trov právneho zastúpenia 503,88 eur. Keďže odpor nepodala, platobný rozkaz sa stal dňa 29.5.2010 právoplatným a vykonateľným a dňa 24.8.2011 vydal súdny exekútor exekučný príkaz.
Obnovy konania sa odporkyňa domáhala z dôvodu uvedeného v § 228 ods. 1 písm. e) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (OSP), nakoľko platobný rozkaz je v rozpore s s rozsudkom Súdneho dvora Európskych spoločenstiev z 27.6.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C242/98, C-243/98 a C-244/98, v ktorom sa konštatuje, že cieľ článku 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „smernica 93/13“), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok. Účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky na ochranu spotrebiteľa voči neprijateľným zmluvným podmienkam. Ďalej je v rozpore s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-76/10 Pohotovosť s.r.o. proti Ivete Korčkovskej, z 16.11.2010, podľa ktorého „Je úlohou dotknutého vnútroštátneho súdu určiť, či sa má podmienka zmluvy o úvere, aká je vo veci neprimerane vysokej výške na ťarchu spotrebiteľa vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa uzavretia tejto zmluvy považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13. V prípade kladnej odpovede je úlohou uvedeného
súdu vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že tento spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou.“ V rozpore je aj s rozsudkom Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-453/10 Perenič/Pereničová proti SOS financ, spol. s r.o., z 15.03.2012.
Leasingová zmluva, ktorú uzavrela s navrhovateľom, je zmluvou spotrebiteľskou a podlieha aj režimu zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, čo konštatoval aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 1Sžo 106/2007 zo dňa 26.2.2008. Navrhovateľ si proti nej ako spotrebiteľke uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy, súd bol ex offo povinný skúmať zmluvné podmienky a ak zmluva obsahuje neprijateľné podmienky, nemal v zmysle § 172 ods. 9 OSP platobný rozkaz vydať. V leasingovej zmluve ako typovej zmluve, resp. vo všeobecných zmluvných podmienkach, ktoré sú jej súčasťou, je viacero neprijateľných podmienok, okrem iného napr. ustanovenia o voľbe Obchodného zákonníka, o zmluvnej pokute vo výške 0,2 % z dlžnej čiastky za každý i započatý deň omeškania s úhradou splátky alebo vedľajšej platby v dobe splatnosti, o zmluvnej pokute vo výške všetkých nákladov spojených s vymáhaním dlžných čiastok, s vyhľadávaním, zaistením a dopravou predmetu leasingu, o zmluvnej pokute vo výške všetkých výdavkov spoločnosti spojených s ukončením zmluvy a vo výške kladného rozdielu medzi cenou predmetu leasingu ku dňu odobratia a predajnou cenou vozidla. Ku dňu vydania platobného rozkazu výška zmluvnej pokuty dosiahla sumu 9.310,72 eur, vzhľadom na dlžnú istinu 2.317,07 eur ide o sankciu v neprimeranej výške, ktorá spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech dlžníka - spotrebiteľa. Z toho dôvodu sa jedná o neprijateľnú podmienku a teda absolútne neplatnú. Priznanie zmluvnej pokuty a úroku z omeškania predstavuje duplicitnú sankciu za nesplnenie tej istej povinnosti, rovnako aj výška úrokov z omeškania 14 % a 15 % ročne nezodpovedá výške, ktorú je ako spotrebiteľka povinná platiť.
Ďalej odporkyňa uviedla, že nemá právnické vzdelanie a problematiku spotrebiteľských zmlúv nepoznala, ani nevedela, že sa môže proti neprijateľným zmluvným podmienkam v leasingovej zmluve brániť, navyše dôverovala súdu, že pri vydávaní platobného rozkazu postupoval v súlade so zákonom. Preto odpor proti platobnému rozkazu nepodala. Zmluvná pokuta a úroky z omeškania boli v platobnom rozkaze uvedené len percentom, preto si ich skutočnú výšku ani neuvedomila. Keď však z exekučného príkazu zistila, že okrem istiny 2.317,07 eur, trov konania a trov exekúcie má navrhovateľovi zaplatiť úroky z omeškania 2.299,37 eur a zmluvnú pokutu 11.795,66 eur, ktorých úhrada presahuje jej finančné možnosti, obrátila sa na advokáta. Až od neho sa 19.7.2012, kedy mu udelila splnomocnenie, dozvedela, že boli vydané rozhodnutia Súdneho dvora Európskej únie C-240/98, C-241/98, C-242/98, C243/98, C-244/98, C-76/10 a C-453/10, ktoré jej umožňujú brániť sa proti neprijateľným zmluvným podmienkam v leasingovej zmluve.
Navrhovateľ žiadal návrh na obnovu konania zamietnuť. Uviedol, že trojmesačná subjektívna lehota, v ktorej sa mohla odporkyňa obnovy konania domáhať, začala plynúť odo dňa, kedy prevzala platobný rozkaz. V platobnom rozkaze bola poučená o možnosti podať odpor, toto právo nevyužila, s uloženou povinnosťou teda súhlasila. Pokiaľ by súd považoval zmluvnú pokutu za neprimerane vysokú, mohol jej výšku moderovať. Povolenie obnovy konania by za týchto okolností podľa neho odporovalo ústavným právam a porušil by sa princíp právnej istoty.
Na prejednanie návrhu súd nariadil pojednávanie, na ktorom dokazovanie vykonal výsluchom odporkyne, oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, založených v súdnom spise a s podstatnými časťami spisu tunajšieho súdu sp. zn. 19Rob 45/2009. Vykonanie iných dôkazov nebolo navrhnuté.
Podľa § 228 ods. 1 písm. e) OSP právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev.
V tomto prípade sa odporkyňa domáha obnovy konania, ktoré bolo právoplatne ukončené platobným rozkazom. Z ustanovenia § 228 ods. 2 OSP vyplýva, že účastník môže návrhom na obnovu konania napadnúť právoplatný platobný rozkaz v prípade, ak možno dôvody obnovy podľa odseku 1 vzťahovať na predpoklady, za ktorých bol vydaný.
Predpoklady vydania platobného rozkazu sú uvedené v § 172 OSP.
Súd považoval za nesporné, že leasingová zmluva, z ktorej si navrhovateľ v konaní pod sp. zn. 19Rob 45/2009 uplatnil právo na zaplatenie peňažnej sumy, je zmluvou spotrebiteľskou, aj keď v čase jej
uzavretia boli podľa definície, uvedenej v § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (OZ), za spotrebiteľské označené len kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a podľa § 55. Spotrebiteľský charakter zmluvy je daný jednak tým, že navrhovateľ pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a odporkyňa zmluvu neuzavrela ako podnikateľka, a jednak tým, že išlo o vopred pripravenú typovú zmluvu, ktorej obsah (t. j. zmluvné podmienky) odporkyňa nemohla individuálne ovplyvniť. Súhlasne s odporkyňou súd poukazuje na to, že leasingová zmluva, ktorej podstatou je nájom s následnou kúpou prenajatej veci, spadala do pôsobnosti zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Vyplýva to a contrario z ustanovenia § 1 ods. 2 písm. b) tohto zákona v znení účinnom v čase uzavretia leasingovej zmluvy, podľa ktorého sa zákon nevzťahoval len na také zmluvy o nájme, ktoré nezabezpečovali prevod vlastníckeho práva na nájomcu. Tejto skutočnosti si bol vedomý aj navrhovateľ, ktorý sám v záhlaví Všeobecných zmluvných podmienok finančného leasingu konštatoval, že ak je užívateľom fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý finančný leasing na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, je považovaný za spotrebiteľa v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a jeho ustanovenia sa primerane použijú i na úpravu vzťahov založených leasingovou zmluvou.
Predpokladom pre vydanie platobného rozkazu v prípade, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, je prvotná cenzúra spotrebiteľskej zmluvy, zameraná na zistenie, či uplatnený nárok nevyplýva zo zmluvnej podmienky, ktorá je neprijateľná. Pokiaľ súd zistí, že zmluvná podmienka je neprijateľná, platobný rozkaz nevydá (§ 172 ods. 9 OSP).
Podľa článku 3 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, sa zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
Prílohou smernice je indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé. Podľa bodu 1 písm. e) prílohy sa za takúto považuje aj podmienka, umožňujúca požadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako kompenzáciu.
V článku VI. ods. 4 leasingovej zmluvy je zakotvené právo navrhovateľa požadovať od odporkyne zmluvnú pokutu vo výške 0,2 % denne z dlžnej čiastky, ak neuhradí splátku alebo vedľajšiu platbu v dobe splatnosti. Zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne, jej výška vyvoláva dôvodné pochybnosti, či ide o primeranú sankciu, keďže v obdobných prípadoch iných dodávateľov bola súdmi za neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve judikovaná už zmluvná pokuta v polovičnej výške (0,1 % denne).
Vyhovením návrhu na vydanie platobného rozkazu, v ktorom si navrhovateľ uplatnil zmluvnú pokutu 0,2 % denne, sa právoplatný platobný rozkaz dostal do rozporu s uznesením Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-76/10 zo 16.11.2010, podľa ktorého musí vnútroštátny súd určiť, či sa má zmluvná podmienka považovať za nekalú v zmysle článkov 3 a 4 smernice 93/13 a v prípade kladnej odpovede vyvodiť všetky dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva, s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie je viazaný touto podmienkou. V tejto súvislosti treba poukázať aj na rozsudok vo veci C-618/10 zo 14.6.2012, podľa ktorého má vnútroštátny súd ex offo posúdiť nekalú povahu zmluvnej podmienky patriacej do pôsobnosti smernice 93/13 a tým odstrániť nerovnováhu medzi spotrebiteľom a dodávateľom, hneď po tom, ako je oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, a to nie len po podaní odporu spotrebiteľom proti platobnému rozkazu, ale aj v konaní o platobnom rozkaze pred podaním odporu.
Návrh na obnovu konania bola v zmysle § 230 ods. 1 OSP odporkyňa povinná podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď sa dozvedela o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohla uplatniť. V tomto prípade sa subjektívna lehota počíta od okamihu, kedy sa odporkyňa dozvedela alebo mohla dozvedieť o rozsudku európskeho súdu, prípadne o tom, že leasingová zmluva obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Keďže ide o lehotu subjektívnu, jednoznačné určenie začiatku jej plynutia nie je možné objektívne posúdiť. Všeobecne sa vychádza z predpokladu, že od navrhovateľa obnovy konania nemožno požadovať, aby sledoval judikatúru Európskeho súdneho dvora.
Nekalé podmienky v spotrebiteľskej zmluve a povinnosť súdu ex offo k nim prihliadať, vyplýva aj z právneho poriadku Slovenskej republiky. Navrhovateľ správne poukázal na to, že neznalosť zákona
odporkyňu neospravedlňuje, nič jej nebránilo podať proti platobnému rozkazu odpor a domáhať sa tým ochrany svojich práv. Napriek tomu dospel súd k záveru, že subjektívna trojmesačná lehota, v ktorej sa mohla odporkyňa domáhať obnovy konania, bola v tomto prípade dodržaná. Z jej výpovede vyplynulo, že odpor nepodala nie len preto, že pokračovanie v súdnom konaní považovala za finančne nákladné a s uloženou povinnosťou v podstate súhlasila, ale aj preto, že dôverovala súdu, že pri vydávaní platobného rozkazu postupoval v súlade so zákonom. Neprimeranosť sankcií si uvedomila až po tom, čo bola ich výška vyčíslená konkrétnou sumou. Odporkyňa nemá právnické vzdelanie, problematiku spotrebiteľských zmlúv nepozná, nevedela, že sa môže proti neprijateľným podmienkam v zmluve brániť, o tejto možnosti, ako aj o skutočnosti, že bol platobný rozkaz vydaný v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev, sa dozvedela až od svojho právneho zástupcu 19.7.2012 .
Keďže podmienky, za ktorých je možné obnovu konania povoliť, boli v tomto prípade splnené, súd návrhu vyhovel.
Poučenie:
Proti uzneseniu je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach.
V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci sa týka, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.