Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-3686-2011.pdf
PDF · 74.41 KB
Case nature
Area
Subarea
16Er/3686/2011
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: maloletá U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U. námestie XX, XXX XX A., zastúpená matkou U. A., nar. XX.X.XXXX, bytom U. námestie XX, XXX XX A., proti povinnému: G. A., nar. XX.X.XXXX, bytom Q. 8, XXX XX A., o vymoženie dlžného výživného 1.544,20 EUR s prísl. a trov exekúcie v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Máriou Hlavňovou, Exekútorský úrad so sídlom v Košiciach, Hlavná 115, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznáva
odôvodnenie:
Na základe návrhu zákonnej zástupkyne oprávnenej na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 2.8.2011, a poverenia na vykonaniu exekúcie č. XXXX XXXXXX vydaného Okresným súdom Košice I dňa 17.8.2011, upovedomil poverený súdny exekútor účastníkov konania o začatí exekúcie upovedomením č. k. EX 1403/2011.
Dňa 30.9.2011 boli súdu doručené námietky povinného proti exekúcii. Okresný súd Košice I, uznesením č. k. 16Er/3686/2011-54 zo dňa 9.7.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 9.8.2012 a stalo sa vykonateľným, námietkam povinného proti exekúcii vyhovel.
Podľa § 50 ods. 5 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), ak je rozhodnutie, ktorým sa námietkam vyhovelo, právoplatné, súd exekúciu zastaví. Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 2 písm. v spojení s § 50 ods. 5 EP, pretože uznesenie, ktorým sa vyhovelo námietkam proti exekúcii sa stalo právoplatným.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Ustanovenia § 196 a § 197 ods. 1 Exekučného poriadku určujú zásadu, že odmenu patriacu súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti, náhradu jeho hotových výdavkov a náhradu za stratu času uhrádza povinný. Len výnimočne, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie; súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). Ustanovenie § 203 Exekučného poriadku teda umožňuje súdu pri zastavení konania prelomiť zásadu ustanovenú v § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, t.j. že náklady súdneho exekútora uhrádza povinný a povinnosť nahradiť trovy exekúcie uložiť oprávnenému. Podmienkou takéhoto postupu je určitá forma procesného zavinenia oprávneného.
Pre záver o zavinení oprávneného treba zistiť, či oprávnený pri náležitej opatrnosti mohol predvídať dôvod zastavenia exekúcie. Náležitou opatrnosťou rozumieme opatrnosť spočívajúcu v tom, že oprávnený pred podaním návrhu na vykonanie exekúcie, prípadne v priebehu exekúcie, venoval patričnú pozornosť zisťovaniu, či povinný dobrovoľne nesplnil (napr. či vymáhaná suma už nedošla na účet v banke oprávneného, či povinný už vypratal byt, prípadne inú nehnuteľnosť alebo bol pripravený na riadne odovzdanie veci a pod.).
Z odôvodnenia uznesenia č.k. 16Er/3686/2011-54, ktorým súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii, vyplýva, že „povinný preukázal, že za rozhodné obdobie od 1.10.2007 do 31.7.2011 mal uhradiť oprávnenej titulom výživného sumu 4.580,68 EUR, že povinný v skutočnosti uhradil za rozhodné obdobie sumu 5.410,98 EUR, čo spôsobilo zánik vymáhaného nároku“.
Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že návrh na vykonanie exekúcie bol podaný napriek tomu, že povinný dobrovoľne splnil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom. Podľa názoru súdu došlo k zastaveniu exekúcie (ako zákonnému následku po tom, čo súd vyhovel námietkam povinného proti exekúcii podľa § 50 ods. 5 EP) zavinením oprávneného.
V predmetnom exekučnom konaní však musí súd prihliadať na to, že oprávnenou je maloletá U. A., zastúpená zákonným zástupcom - matkou. X. vymáhaní pohľadávok výživného je teda oprávneným dieťa, v prospech ktorého je výživné priznané, a povinným je rodič, ktorému bola uložená povinnosť platiť výživné. Pri zastupovaní maloletého dieťaťa v exekučnom konaní na vymoženie výživného od povinného rodiča sa pripúšťa, aby pri podaní návrhu na exekúciu dieťa zastupoval druhý rodič.
Podľa § 203 ods. 1 EP súd môže oprávnenému uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Zo znenia citovaného ustanovenia vyplýva možnosť nie povinnosť súdu zaviazať na úhradu trov exekúcie oprávneného, hoci zastavenie exekúcie zavinil.
Napriek tomu, že oprávnenou v konaní je maloletá U. A., návrh na vykonanie exekúcie podala jej zákonná zástupkyňa - matka. Tá však nie je účastníkom exekučného konania a nemožno jej uložiť povinnosť uhradiť trovy exekúcie.
Maloletá oprávnená je nezaopatreným dieťaťom. Návrh na vykonanie exekúcie podala jej matka, ako zákonná zástupkyňa. Návrh bol podaný v rozpore s § 38 ods. 2 EP, nakoľko povinný dobrovoľne uhradil, čo mu ukladalo vykonateľné rozhodnutie. Pri určovaní účastníka, ktorý má súdnemu exekútorovi uhradiť trovy exekúcie súd teda nepostupoval v zmysle § 197 ods. 1 EP, ktorý hovorí, že trovy exekúcie uhrádza povinný, ale nakoľko zastavenie exekúcie zavinil oprávnený, mal aplikovať § 203 ods. 1 EP. V predmetnom exekučnom konaní by však súd v tomto prípade zaviazal na úhradu trov exekúcie maloletú oprávnenú. Z obsahu súdneho spisu nemá súd dôvod sa domnievať, že by oprávnená nebola nezaopatreným dieťaťom. S prihliadnutím na znenie § 203 ods. 1 EP, podľa ktorého súd môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie oprávnenému, mal súd za to, že nemá povinnosť uložiť nahradenie trov exekúcie oprávnenému, ktorý zavinil zastavenie exekúcie. Súd teda prihliadol na okolnosť, že oprávnená je nezaopatreným dieťaťom a súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach. (podľa § 374 ods. 4 O. s. p.)
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.