Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-250-2008.pdf
PDF · 86.03 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/250/2008
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ildikó Vekrbauerovou v právnej veci navrhovateľa: P. Y., H.. N., A.. XX.X.XXXX, štátny občan Slovenskej republiky, trvale bytom Š. X, XXX XX O. proti odporcovi: S. Y., A.. X.X.XXXX, štátny občan Nigérie, S. W. T. XX, XXXX D., H. H., v konaní o rozvod manželstva takto
rozhodol:
I. Súd manželstvo navrhovateľky P. Y., H.. N., A.. XX. X. XXXX a S. Y., A.. X.X.XXXX uzavreté dňa XX.X.XXXX v Linzi, Rakúska republika, zapísané v knihe manželstiev E. P. P. Q. X. H. Q. N.N. E., ročník XXXX na strane XXX pod poradovým číslom XXX r o z v á d z a.
II. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
III. Štát nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 13.11.2008 žiadala, aby súd rozviedol jej manželstvo s odporcom, ktoré bolo uzavreté dňa 10.8.2007 v Linzi v Rakúsku a ktoré je zapísané v knihe manželstiev E. P. P. Q. X. H., vo zväzku E., ročník XXXX, na strane XXX pod poradovým číslom XXX.
Svoj návrh odôvodnila tým, že odporca je štátnym príslušníkom A., momentálne žijúci v Rakúsku, ako azylant, u navrhovateľky ide o prvé manželstvo a u odporcu o manželstvo druhé, pričom z manželstva účastníkov konania sa nenarodili žiadne deti. Navrhovateľka sa s odporcom zoznámila v októbri 2006 cez internet, spočiatku si písali, neskôr aj telefonovali a po novom roku 2007 sa stretli v Rakúsku, v meste Linz, kde odporca býval. Po osem mesačnej známosti účastníci konania uzavreli manželstvo v Rakúsku, ktoré bolo zo začiatku harmonické a bezproblémové. Navrhovateľka pracovala ako učiteľka na základnej škole v Košiciach a zároveň študovala v Prešove, v tom čase mala pred sebou ešte jeden rok externého štúdia. Spoločne sa manželia dohodli, že navrhovateľka ostane ešte rok v práci a zároveň si dokončí školu a keďže kvôli práci a škole sa musela zdržiavať hlavne na Slovensku, tak pri každej možnej príležitosti cestovala za odporcom do Linzu prípadne ak nebola navrhovateľka u odporcu tak jej odporca každý druhý deň telefonoval a zaujímal sa o ňu, o jej rodinu a o to ako sa má a ako žije. Prvé problémy začali, keď navrhovateľka zistila, že odporca síce žije už päť rokov v Rakúsku ale nemá žiadne víza a stále je azylantom a nerobí nič preto, aby to zmenil, pričom o týchto skutočnostiach navrhovateľke pred svadbou odporca nič nepovedal. Vzhľadom na odporcovu situáciu nemohol teda navštíviť navrhovateľku ani jej rodinu na Slovensku a nemohol ani nikam vycestovať z Rakúska, lebo by sa tam nemohol vrátiť späť. Problémy vo vzťahu sa ďalej stupňovali tým, že odporca víza nevybavil, účastníci konania sa začali hádať, odporca začal byť voči navrhovateľke stále nevrelejší, keď boli spolu bol často nervózny a nedalo sa s sním vôbec rozprávať. Ich vzájomný vzťah a city
sa ochladzovali. Odporca nakoniec začal navrhovateľke vyčítať, že sa sama rozhodla o všetkom, čo týkalo jej práce a štúdia, čím sa všetko ešte zhoršovalo. Po veľkej noci roku 2008, keď navrhovateľka bola opäť u odporcu v Linzi jej odporca sľúbil, že si začne víza znovu vybavovať, avšak ich vzťah bol v tom čase už veľmi narušený, skôr vôbec nekomunikovali a spávali oddelene. Odporca prestal navrhovateľke telefonovať a nezaujímal sa o ňu, navrhovateľka žila na Slovensku v Košiciach a odporca žil v Rakúsku v Linzi. Navrhovateľka sa snažila odporcu niekoľkokrát kontaktovať a riešiť vzniknutú situáciu, ale vôbec nemala pocit, žeby ju chcel odporca riešiť a niečo s tým robiť, pričom z posledných telefonátov navrhovateľka nadobudla pocit, že si odporca našiel novú priateľku. Navrhovateľka ďalej vo svojom návrhu uviedla, že má za to, že manželstvo účastníkov konania je úplne rozvrátené, neplní svoj účel z dôvodu neriešiteľných problémov a trvalej absencie vzájomnej citovej náklonnosti. Z manželstva účastníkov konania sa nenarodili žiadne deti a manželov nič nespája, nemajú k sebe hlbší citový vzťah, čo zároveň vylučuje akúkoľvek možnosť do budúcna, žeby sa ich vzájomné vzťahy zlepšili prípadne upravili tak, aby mohli žiť v spoločnej domácnosti a vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo.
Odporca bol v predmetnej veci vypočutý prostredníctvom dožiadaného súdu (Okresný X. D., H. H.), ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že mu návrh na rozvod manželstva bol doručený a že je pravdou, že niekoľko mesiacov manželstvo bolo v poriadku a že v tom čase navrhovateľka často navštevovala odporcu v Linzi a že aj často telefonovali. Problémy začali, keď sa vyskytli problémy s prácou, pretože odporca mal prácu ale chcel, aby navrhovateľka prišla do Linzu a našla si prácu. Účastníci konania začali spolu bývať v Linzi v roku 2009, bývali spolu v byte, ktorý prenajal odporca a v roku 2009 prišli problémy, keď navrhovateľka odchádzala a opäť sa vracala k odporcovi pričom začiatkom roku 2010 sa opäť presťahovala na Slovensko a odvtedy sa streli iba raz. V čase keď účastníci konania spolu žili v Rakúsku spoločne hospodárili, intímne sa stýkali. Neskôr navrhovateľka vyčítala odporcovi že odporca má pomer s inou ženou cez facebook. Odporca uviedol, že je pravda, že je s niekým v kontakte avšak nie je to jeho priateľka. Ďalej odporca vo svojej výpovedi uviedol, že chcel by síce pokračovať v manželskom spolužití s navrhovateľkou prípadne ho obnoviť avšak nie je to možné pretože navrhovateľka to nechce a okrem toho je Linz od Košíc vzdialený 9 hodín cesty autom a on do Košíc sa presťahovať nechce pretože v Linzi má prácu. Odporca bol toho názoru, že navrhovateľka už nechce s ním zotrvať v manželstve preto lebo už nechce žiť v Rakúsku, ktorú skutočnosť mu oznámila v telefonáte. Odporca v Rakúsku žije sám, má iba priateľov ale nie vzťah s inou ženou. S návrhom na rozvod manželstva odporca nesúhlasil preto, lebo sú v ňom uvedené veci, ktoré sú nepravdivé. Odporca by chcel pokračovať v manželskom spolužití s navrhovateľkou avšak pokiaľ by tak navrhovateľka nechcela, s rozvodom súhlasí. Odporca považoval za pravdivé tvrdenie navrhovateľky, že od jej presťahovania sa do Košíc jej pravidelne netelefonoval a z pohľadu odporcu vznikla situácia tak, že navrhovateľka chcela ísť opäť do Košíc a nebola ochotná začať pracovať v Rakúsku, prípadne v Linzi. Preto odporca v ďalšom uviedol, že s návrhom na rozvod manželstva súhlasí, voči navrhovateľke si nerobí žiadne majetkové nároky ak ani ona od neho viac nič nežiada.
Súd vykonal dokazovanie návrhom na začatie konania, výsluchom účastníkov konania a ich sobášnym listom a zistil tento skutkový stav veci.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.X.XXXX v meste Linz, Rakúska republika, ktoré je zapísané v knihe manželstiev E. P. P. Q. X. H. vo zväzku E., ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XXX. Navrhovateľka je štátnym občanom X. H.. Odporca je štátnym občanom A.. U navrhovateľky ide o prvé manželstvo, u odporcu o druhé.
Z manželstva účastníkov konania nepochádzajú žiadne deti.
Navrhovateľka vo svojej výpovedi na pojednávaní poukázala v celom rozsahu na svoj písomný návrh na začatie konania a okrem iného uviedla, že v čase po uzavretí manželstva odporca nemal vybavené víza, ktoré by mu umožňovali vycestovať na Slovensko za účelom nadviazania kontaktu s rodinou navrhovateľky, že v roku 2007-2008 študovala diaľkovo na Prešovskej univerzite, zdržiavala sa na území Slovenskej republiky a nepravidelne cestovala na návštevu za odporcom Od roku 2008 sa účastníci konania prestali stretávať aj komunikovať, boli síce v telefonickom kontakte, avšak iba kvôli
svojim úradným záležitostiam. Navrhovateľka ďalej uviedla, že obnovenie manželského spolužitia medzi účastníkmi konania považuje za nemožné nakoľko sa veľmi citovo odcudzili.
Odporca vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že súhlasí s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva aj s jej výpoveďou na pojednávaní a že je pravdou, že v minulosti sa s navrhovateľkou mali radi, ale časom sa prestali stretávať aj komunikovať, navrhovateľka žije na území Slovenskej republiky, odporca v Rakúsku preto z uvedených dôvodov došlo medzi nimi k citovému odcudzeniu a zotrvať v manželstve by nebolo správne. Odporca obnovenie manželského spolužitia medzi účastníkmi konania považoval za nemožné.
Podľa ust. § 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve, súkromnom a procesnom zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Podľa ust. § 38 ods. 1 citovaného zákona, v manželských veciach (konanie o zrušení manželstva rozvodom, o neplatnosť manželstva a o určenie či tú manželstvo je alebo nie je) je právomoc slovenských súdov daná, ak aspoň jeden z manželov je slovenským občanom.
Podľa ust. § 23 ods. 1 zák. č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“), súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ust. § 23 ods. 2 citovaného zákona, súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ust. § 23 ods. 3 citovaného zákona, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Na základe vykonaného dokazovania v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami bolo súdu preukázané, že účastníci konania dlhšie obdobie bývajú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nehospodária spolu a citové vzťahy medzi nimi ochladli a nemajú záujem viesť spoločný manželský život. Preto súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia a preto na základe takto zisteného skutkového stavu a citovanej zákonnej úpravy, manželstvo účastníkov konania súd rozviedol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorej účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod alebo neplatnosť manžeslstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je. Súd však môže priznať i náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, preto účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.
Nakoľko okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov neodôvodnili im priznať náhradu trov konania súd vyslovil, že účastníkom konania náhradu trov konania nepriznáva.
O trovách štátu súd rozhodol podľa ust. § 141 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, trovy dôkazov, ktoré nie sú kryté preddavkom, ako aj hotové výdavky ustanoveného zástupcu, ktorý nie je advokátom, a trovy spojené s tým, že účastník koná vo svojej materčine alebo v jazyku, ktorému rozumie ( § 18), platí štát.
Keďže trovy štátu vznikli tým, že odporca konal v jazyku, ktorému rozumie súd v súlade s citovaným zákonným ustanovením vyslovil, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ust. § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti.