Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_18C-332-2012.pdf
PDF · 105.39 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/332/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: A. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ž., I. XXX, o zaplatenie 112,96 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 47,80 Eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 47,80 Eur od 12.07.2010 do zaplatenia zastavuje.
Súd žalobný návrh v časti sumy 65,16 Eur zamieta.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 21,55 Eur od 12.09.2009 do zaplatenia, zo sumy 39,09 Eur od 12.10.2009 do zaplatenia a zo sumy 4,52 Eur od 12.11.2009 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.08.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 03.09.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 112,96 Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení. Odporca neplnil riadne povinnosti, na ktoré sa zaviazal.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.
Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 15.03.2013, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa dostavil iba odporca, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
/Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 05.03.2013 a nežiadal odročiť pojednávanie./
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluva o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení, identifikačné údaje, faktúry, všeobecné podmienky, príloha k zmluve o postúpení.
Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 05.03.2013 zobral návrh v časti zmluvnej pokuty, t.j. o zaplatenie sumy 47,80 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 47,80 Eur od 12.07.2010 až do zaplatenia, späť, a to bez uvedenia dôvodu.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým zobral návrh späť v danej časti, súd konanie v danej časti zastavil, a to bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas odporcu, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania.
Predmetom konania tak zostala suma 65,16 Eur s príslušenstvom.
Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 31.03.2009 mal súd preukázané, že bola platne uzatvorená právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, predmetom ktorej bol program služieb Relax 60+(120) s viazanosťou 24 mesiacov v zmysle dodatku k zmluve zo dňa 31.03.2009. (l.č. 3 obsahu spisu)
Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmlúv na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou
- zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Súd posúdil, že predmetná zmluva je zmluva spotrebiteľská.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel predmetnú zmluvu, na základe ktorej odporca bol povinný platiť za poskytnuté služby, avšak faktúry neuhrádzal riadne a včas.
Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.06.2010 na sumu 47,80 Eur so splatnosťou dňa 11.07.2010 za zmluvnú pokutu, avšak v tej časti navrhovateľ pred začatím pojednávania zobral návrh späť, preto ju ďalej neskúmal.
Súd mal preukázané vystavenie
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2009 na sumu 21,55 Eur so splatnosťou dňa 11.09.2009;
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2009 na sumu 39,09 Eur so splatnosťou dňa 11.10.2009, ktorej súčasťou je aj upomienka;
- faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 na sumu 4,52 Eur so splatnosťou dňa 11.11.2009 aj za oneskorenie platby.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca nezaplatil vystavené faktúry v čase ich splatnosti.
Je nepochybné, že v uvedených faktúrach navrhovateľ účtoval odporcovi za poskytnuté služby.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Odporca na pojednávaní dňa 15.03.2013 nespochybnil nárok navrhovateľa, ani ho ničím nenamietal. Avšak uviedol, že on sumu 112,96 Eur a 16,50 Eur, tak, ako je uvedené na prvej strane návrhu, zaplatil
dňa 15.03.2013, a to spolu s uvedením variabilných symbolov, na základe čoho je nepochybné, že odporca zaplatil dlžnú sumu a časť trov, všetko pre toto konanie.
Zároveň súdu predložil poštové podacie poukazy.
Z predložených poštových podacích poukazov súd mal preukázané, že odporca dňa 15.03.2013 skutočne zaplatil na účet navrhovateľa sumu 112,96 Eur a sumu 16,50 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, pričom išlo o istinu a trovy titulom zaplateného súdneho poplatku uplatnené v danom konaní.
Odporca doplnil, že on si nevšimol iné sumy; keby si ich všimol, tak zaplatí aj zvyšok, t.j. úroky z omeškania a ďalšie trovy. Pričom o čiastočnom späťvzatí nemal vedomosť do zaplatenia.
Podľa § 559 ods.1 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne.
Podľa § 567 ods.2 Občianskeho zákonníka peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku je splnený pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.
Vzhľadom k tomu, že odporca preukázateľne zaplatil navrhovateľovi dňa 15.03.2013 sumu 112,96 Eur uplatnenú v tomto konaní, súd návrh na zaplatenie sumy 65,16 Eur zamietol, keďže odporcov záväzok jeho splnením zanikne v zmysle § 559 Občianskeho zákonníka, pričom odporca riadne označil, ktorú dlžnú sumu uhrádza: Teda ak by mal odporca voči navrhovateľovi aj iné záväzky, nie je možné ich započítať na iné, keďže riadne označil variabilným symbolom, o ktorý záväzok sa jedná a čo teda odporca plní. Súd poukazuje na to, že istina je zaplatená pripísaním na účet navrhovateľovi a odporca uhradil sumu 15.03.2013 prostredníctvom pošty.
Vzhľadom k tomu, že odporca zaplatil žalovanú istinu aj v časti, v ktorej navrhovateľ zobral späť, je potrebné, aby navrhovateľ si danú sumu započítal na priznané úroky z omeškania, resp. zvyšnú sumu vrátil odporcovi, čo súd ponechal na navrhovateľovi. Navrhovateľ je povinný takto postupovať, resp. vrátiť žalovanú istinu, aby nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor odporcu, ktorý zaplatil žalovanú istinu vo vyššej sume, než navrhovateľ si následne v konaní uplatnil, avšak zaplatil ju bez príslušenstva, t.j. úrokov z omeškania.
Súd poukazuje na to, že tým, že odporca zaplatil aj tú časť istiny, v ktorej navrhovateľ zobral späť, nemožno posudzovať ako uznanie vzhľadom na zákonné ustanovenia, ako aj na rozpor s dobrými mravmi v prípade takého posudzovania. Taktiež súd poukazuje na to, že navrhovateľ zobral návrh v danej časti späť ešte pred zaplatením žalovanej istiny.
S poukazom na uvedené súd žalobný návrh v časti 65,16 Eur zamietol z dôvodu úhrady tejto sumy odporcom dňa 15.03.2013 pred začatím pojednávania.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznaných súm od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom písomnom podaní uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a poukazoval a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach.
Súd zároveň posúdil, že odročovanie pojednávania len z toho dôvodu, že odporca uhradil žalovanú istinu v deň pojednávania, by bolo nehospodárne.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 58,15 Eur za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh - 2x 16,60 Eur + 2x réžia 7,63 Eur + DPH.
V zastavenej časti súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.2 O.s.p. V zmysle toho ustanovenia navrhovateľ ako neúspešný v tej časti, keďže procesne zavinil zastavenie konania, by mal nahradiť trovy konania odporcovi, ktorýsi však trovy neuplatnil a súd ani nezistil vznik trov na jeho strane. Preto odporcovi trovy konania v tej časti nepriznal.
Vo zvyšnej časti o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
V danej časti neúspech navrhovateľa bol síce v časti žalovanej istiny, nakoľko odporca túto sumu uhradil dňa 15.03.2013, teda zamietnutie návrhu bolo v dôsledku konania odporcu s tým, že o zaplatení žalovanej istiny navrhovateľ nemohol mať vedomosť, keďže odporca zaplatil sumu dňa 15.03.2013, teda v deň pojednávania. Preto súd v danej časti zaviazal odporcu na náhradu trov konania, avšak už len
na trovy konania titulom trov právneho zastúpenia, keďže odporca zaplatil trovy titulom zaplateného súdneho poplatku, čo preukázal poštovým podacím poukazom. Preto súd priznal navrhovateľovi trovy konania iba titulom trov právneho zastúpenia po posúdení s vyhláškou MS SR č. 655/2004 Z.z. za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh - 2x 16,60 Eur + 2x réžia 7,63 Eur + DPH, spolu 58,15 Eur.
Súd nezistil dôvody pre aplikáciu § 150 O.s.p.
Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako bolo uvedené.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).