Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15Er-37-2013.pdf
PDF · 96.36 KB
No categories available
15Er/37/2013
Uznesenie
Okresný súd Zvolen, v exekučnej veci oprávneného ROYAL - RENO, spol. s r.o., IČO: 31597882, so sídlom Masarykova 6, Zvolen, zast. AK Ivan Dlhopolec, s.r.o., IČO: 36867306, so sídlom Nám. SNP 41, Zvolen, proti povinnému KOPAST s.r.o., IČO: 36048666, so sídlom Môťovská cesta 276/8450, Zvolen, zast. JUDr. Dušanom Paulíkom, advokátom so sídlom Kukučínova 18, Banská Bystrica, o vymoženie povinnosti zaplatiť 145 414,69 Eur s príslušenstvom, vedenej pod sp.zn. EX 297/13 súdnou exekútorkou JUDr. Luciou Uliankovou, Exekútorský úrad so sídlom Zvolen, Nám. SNP 41, o námietkach povinného proti exekúcii, takto
rozhodol:
Súd námietky povinného proti exekúcii z a m i e t a.
odôvodnenie:
Poverením Okresného súdu Zvolen zo dňa 22.01.2013 bola súdna exekútorka JUDr. Lucia Ulianková poverená vykonaním exekúcie oprávneného proti povinnému a vymožením povinnosti povinného zaplatiť 145 414,69 Eur s príslušenstvom, ako aj trovy exekúcie. Exekúcia sa vedie na základe návrhu oprávneného zo dňa 18.01.2013, keď exekučným titulom v danom prípade je konečný zoznam pohľadávok uložený na konkurznom súde, ktorý po ukončení reštrukturalizačného konania voči povinnému vydal reštrukturalizačný správca JUDr. Ing. Veronika Škodová. V zmysle tohto zoznamu pohľadávok bol povinný zaviazaný splácať svoj dlh voči právnemu predchodcovi oprávneného vo forme mesačných splátok počnúc dňom zverejnenia rozhodnutia konkurzného súdu o potvrdení reštrukturalizačného plánu v Obchodnom vestníku, t.j. od mesiaca marec 2012 až do úplného splatenia dlžnej sumy. Nakoľko povinný si schválený reštrukturalizačný plán neplnil, stal sa tento plán vo vzťahu k oprávnenému neúčinným (t.j. celý dlh povinného sa stal akoby splatným) a oprávnený si podal návrh na vykonanie exekúcie.
Upovedomenie o začatí exekúcie vydané súdnou exekútorkou bolo povinnému doručené dňa 24.01.2013.
Dňa 25.01.2013 doručil povinný súdu v zákonnej 14-dňovej lehote námietky proti exekúcii s návrhom na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku. Povinný v námietkach uviedol, že podľa jeho názoru nemohlo nikdy dôjsť k zosplatneniu celého dlhu vyplývajúceho z reštrukturalizačného plánu povinného, pretože výzva na plnenie z tohto plánu, ktorú má veriteľ (t.j. oprávnený, resp. v tomto prípade jeho právny predchodca) v zmysle § 159 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len „ZKR“) povinnosť doručiť dlžníkovi (t.j. povinnému), nebola povinnému nikdy riadne doručená. Z tohto dôvodu spochybnil oprávnenosť vydaného poverenia na vykonanie exekúcie, nakoľko podľa jeho tvrdenia, ani sám oprávnený nepreukázal faktické doručenie predmetnej výzvy na plnenie povinnému.
Povinný v podaných námietkach ďalej uviedol, že oprávnený predložil súdu pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade schváleného reštrukturalizačného plánu iba fotokópie výziev na plnenie z plánu, a to bez akéhokoľvek dokladu preukazujúceho reálne doručenie týchto výziev povinnému, ktoré tvoria podľa jeho názoru nevyhnutný predpoklad na to, aby exekučný súd mohol posúdiť, či sa plán voči právnemu predchodcovi oprávneného stal neúčinným, a či konečný zoznam pohľadávok predložený oprávneným je v tomto prípade skutočne exekučným titulom. Povinný tvrdil, že nakoľko nebolo preukázané doručenie týchto výziev, nemohla povinnému začať plynúť ani 30-dňová lehota na plnenie. Z týchto dôvodov preto podľa vyjadrenia povinného vyplýva, že reštrukturalizačný plán schválený schôdzou veriteľov a potvrdený Okresným súdom Banská Bystrica sa voči oprávnenému, resp. jeho právnemu predchodcovi nikdy nestal neúčinným, a teda konečný zoznam pohľadávok predložený oprávneným v tomto exekučnom konaní nemôže byť exekučným titulom.
Ďalšou skutočnosťou, ktorú povinný v podaných námietkach rozporoval, bol spôsob doručovania výziev na plnenie zo strany oprávneného. Tvrdil, že výzvy na plnenie nie sú adresované povinnému, ale jeho konateľovi Ing. Vladimírovi Beňovi, a to na adresu sídla povinného, takže na takúto zmätočnú adresu nemohla pošta zásielku povinnému úspešne doručiť. Táto chyba pri doručovaní má byť podľa slov povinného na ťarchu oprávnenému, a povinný za ňu nemôže niesť akékoľvek negatívne dôsledky. Súd podľa tvrdenia povinného vydal súdnemu exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie v rozpore s ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „EP“), a bez toho, aby preskúmal, či sú splnené podmienky na vznik exekučného titulu v zmysle § 159 v spojení s § 161 ods. 3 ZKR.
Okrem týchto skutočností povinný vo svojich námietkach spomenul ako zarážajúci fakt to, že súd nepochopiteľne vydal súdnej exekútorke poverenie na vykonanie exekúcie hneď nasledujúci deň po tom, ako bol vôbec exekútorke doručený návrh na vykonanie exekúcie, pričom v deň podania návrhu u súdnej exekútorky zároveň táto doručila súdu hneď aj žiadosť o udelenie poverenia. Touto okolnosťou chcel povinný podporiť svoje tvrdenia o neuváženom a nedôslednom konaní exekučného súdu pri vydávaní poverenia, keď súd počas tejto lehoty podľa jeho názoru nepreskúmal a nepreveril exekučný titul predložený oprávneným.
Na základe takto uvedených skutočností povinný v podaných námietkach žiadal, aby súd vyhlásil prebiehajúcu exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil, nakoľko v danom prípade podľa jeho názoru neexistuje vykonateľný exekučný titul.
Podľa § 50 ods. 1 vety prvej EP, povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná.
Podľa § 50 ods. 2 EP, o námietkach proti exekúcii rozhoduje súd.
Námietky sú procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Predmetom námietok môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva. Inštitút námietok neslúži ako opravný prostriedok proti exekučnému titulu, ani neskúma skutočnosti, ktoré vznikli pred vydaním exekučného titulu. Inštitút námietok smeruje proti exekúcii, nie proti exekučnému titulu. Predmetom námietok môžu byť len skutočnosti, ktoré nastali až po vzniku exekučného titulu.
Súd zaslal dňa 30.01.2013 námietky povinného na vyjadrenie právnemu zástupcovi oprávneného, ktorý svoje vyjadrenie k nim doručil súdu dňa 11.02.2013. Oprávnený sa k námietkam povinného vyjadril v tom zmysle, že povinný si mal na základe schváleného reštrukturalizačného plánu plniť splátky svojho dlhu aj bez vyzývania zo strany oprávneného, avšak nakoľko schválený plán nedodržiaval, zaslal mu oprávnený listami zo dňa 24.04.2012, 22.05.2012, 27.09.2012, 30.10.2012, 20.11.2012 a 26.11.2012 výzvy na plnenie z tohto plánu. Aj napriek opakovaným výzvam si povinný svoje dlhy voči
oprávnenému (resp. jeho právnemu predchodcovi) neplnil, pričom zásielky adresované povinnému sa oprávnenému vracali prostredníctvom poštovej prepravy späť s poznámkou, že boli neprevzaté v odbernej lehote. Ohľadom námietky povinného týkajúcej sa nedostatkov v doručovaní predmetných výziev podľa § 159 ZKR, oprávnený uviedol, že je potrebné vziať do úvahy účinky jednostranných adresovaných právnych úkonov vyplývajúcich z ustanovení Občianskeho zákonníka. V zmysle týchto, prejav vôle vyjadrený jednostranným právnym úkonom pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený. Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde. To znamená, že prejav vôle tejto neprítomnej osobe musí dôjsť, avšak nemusí jej byť doručený (adresátom prevzatý). Prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe vtedy, keď sa ocitne vo sfére jej dispozície, t.j. keď sa dostane do takej sféry adresáta, v rámci ktorej možno rozumne očakávať, že sa adresát s obsahom danej písomnosti oboznámi, resp. že sa s ňou môže objektívne oboznámiť. K účinnému doručeniu neprítomnej osobe nie je nevyhnutné, aby sa adresát s prejavom vôle skutočne oboznámil, postačuje, že mal objektívnu možnosť tak vykonať. Kategorickú požiadavku o faktickom doručovaní výziev v zmysle § 159 ZKR prezentovanú povinným, nemožno podľa vyjadrenia oprávneného považovať za správnu. V prípade jej správnosti by totiž svojvoľné odopieranie prevzatia predmetných výziev znemožňovalo využitie právneho inštitútu výziev a z toho plynúcu ochranu veriteľov v reštrukturalizačnom konaní. Oprávnený tiež uviedol, že vedomé nepreberanie zásielok obchodnom spoločnosťou, ktorá má pravidelne plniť pohľadávky zo súdom schváleného reštrukturalizačného plánu - avšak neplní ich, nemôže požívať právnu ochranu. Oprávnený si nevie predstaviť žiadny rozumný dôvod neprevzatia zásielok spoločnosťou, ktorá má približne 80 zamestnancov. Na základe všetkých uvedených dôvodov navrhol oprávnený námietky povinného spolu s návrhom na zastavenie exekúcie zamietnuť.
Podľa § 155 ods. 1 ZKR, ustanovenia plánu sa zverejnením uznesenia o potvrdení plánu v Obchodnom vestníku stávajú účinnými voči všetkým účastníkom plánu; ustanovenia plánu o novom úvere sú účinné voči každému.
Podľa § 155 ods. 3 ZKR, plán potvrdený súdom sa považuje za právny úkon urobený vo forme a spôsobom, ktorý je vyžadovaný osobitnými predpismi pre vznik, zmenu alebo zánik práv alebo záväzkov obsiahnutých v pláne. Ak je pre vznik, zmenu alebo zánik práva alebo záväzku obsiahnutého v pláne potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, právo alebo záväzok vznikne, zmení sa alebo zanikne až rozhodnutím príslušného orgánu; príslušný orgán nemôže odmietnuť vydať potrebné rozhodnutie len z dôvodu, že plán ako právny úkon nie je urobený vo forme alebo spôsobom vyžadovaným osobitným predpisom.
Podľa § 159 ZKR, ak dlžník alebo preberajúca osoba ani do 30 dní od doručenia výzvy nesplní riadne a včas voči účastníkovi plánu pohľadávku alebo iný záväzok vyplývajúci mu z plánu, plán sa tým stáva voči účastníkovi plánu vo vzťahu k dotknutej pohľadávke neúčinným.
Podľa § 161 ods. 1 ZKR, v prípade neúčinnosti plánu voči veriteľovi sú dlžník a preberajúca osoba povinní spoločne a nerozdielne splniť pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu, v akom bola pohľadávka prihlásená a zistená, spolu s úrokom podľa osobitného predpisu počítaným zo zistenej časti pohľadávky od začatia reštrukturalizačného konania. Pohľadávku veriteľa sú dlžník a preberajúca osoba povinní splniť v pôvodnej lehote splatnosti.
Podľa § 161 ods. 3 ZKR, pre pôvodnú pohľadávku veriteľa v rozsahu podľa odseku 1 možno v prípade neúčinnosti plánu voči dlžníkovi alebo preberajúcej osobe viesť výkon rozhodnutia alebo exekúciu, a to
a) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení neúčinnosti plánu, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 157,
b) na podklade právoplatného rozhodnutia súdu o určení pohľadávky, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 158, alebo
c) na podklade zoznamu pohľadávok uloženého na súde, ak ide o neúčinnosť plánu podľa § 159.
Súd preskúmal všetky dôvody uvedené v námietkach povinného v kontexte s vyjadrením oprávneného a predloženými listinnými dôkazmi. Dôvody, pre ktoré je možné vyhovieť námietkam, sú v § 50 ods. 1 Exekučného poriadku vymenované taxatívne, t.j. súd nemôže vyhovieť námietkam z iného dôvodu ako sú okolnosti po vzniku exekučného titulu, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná, prípadne povinný nie je právnym nástupcom osoby uvedenej v exekučnom titule.
Z predložených listinných dôkazov vyplýva, že v danom prípade boli splnené obidva procesné predpoklady oprávňujúce oprávneného na podanie návrhu na vykonanie exekúcie, t.j. vykonateľné rozhodnutie (exekučný titul) ako aj tá skutočnosť, že si povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu ukladá schválený reštrukturalizačný plán, hoci len čiastočne.
Ako už bolo uvedené, podkladom pre vykonávanie predmetnej exekúcie je v danom prípade konečný zoznam pohľadávok uložený na konkurznom súde v Banskej Bystrici, ktorý po ukončení reštrukturalizačného konania voči povinnému vydal reštrukturalizačný správca JUDr. Ing. Veronika Škodová. Podľa tohto zoznamu pohľadávok mal povinný v prospech právneho predchodcu oprávneného plniť pohľadávku vo výške 147 334,22 Eur (čo predstavuje uplatnenú sumu pohľadávok právneho predchodcu oprávneného vo výške 149 843,16 Eur, z ktorej suma 2 508,94 Eur bola správcom popretá), pričom v rámci reštrukturalizačného konania bol schválený splátkový kalendár, v zmysle ktorého mal povinný počnúc mesiacom marec 2012 plniť oprávnenému (resp. jeho právnemu predchodcovi) dlhovanú čiastku. Povinný dodržal určené splátky v mesiacoch marec 2012- september 2012, avšak ďalšie splátky od mesiaca október 2012 už v prospech oprávneného nerealizoval. Počas takmer celého obdobia od marca 2012 (t.j. odkedy mal povinný plniť schválený reštrukturalizačný plán) ho oprávnený vyzýval na plnenie jeho povinností (napr. výzvami zasielanými dňa 24.04.2012, 22.05.2012, 27.09.2012), s tým, že na prvé výzvy povinný reagoval úhradami splátok, avšak už na výzvu zaslanú mu 27.09.2012 nereagoval nijak, resp. prestal si následne doručované výzvy preberať. Je potrebné uviesť, že všetky výzvy adresovanému povinnému zo strany oprávneného, boli posielané rovnakým spôsobom, keď v kolónke adresát bolo uvedené Ing. Vladimír Beňo, KOPAST s.r.o., Môťovská cesta 276/8450, 960 01 Zvolen. Výzvy doručované do 27.09.2012 si takýto adresát, podpísaný na poštových doručenkách právne Ing. Beňom, resp. druhým konateľom spoločnosti - Zuzanou Beňovou, bez problémov preberal. Výzvy zasielané neskôr, počnúc dňom 30.10.2012 si už takýto adresát však preberať prestal (vracali sa odosielateľovi ako neprevzaté v odbernej lehote), čo bolo v konaní doložené a preukázané.
Predmetné výzvy, teda aj tie, ktoré povinný v podaných námietkach spochybňuje ako nesprávne doručované, boli povinnému zasielané vždy na adresu jeho sídla, uvedeného v Obchodnom registri.
Podľa § 2 ods. 3 prvá veta zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, sídlom právnickej osoby a miestom podnikania fyzickej osoby je adresa, ktorá je ako sídlo alebo miesto podnikania zapísaná v obchodnom registri alebo živnostenskom registri, alebo v inej evidencii ustanovenej osobitným zákonom.
Podľa § 27 ods. 1 Obchodného zákonníka, obchodný register je verejný zoznam zákonom ustanovených údajov (ďalej len "zapísané údaje"), ktorého súčasťou je zbierka zákonom ustanovených listín (ďalej len "zbierka listín").
Podľa § 27 ods. 3 prvá veta Obchodného zákonníka, zapísané údaje sú účinné voči tretím osobám odo dňa ich zverejnenia. Obsah listín, ktorých zverejnenie zákon ustanovuje, je účinný voči tretím osobám odo dňa, keď bolo zverejnené oznámenie o uložení listín do zbierky listín.
Podľa § 196 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, na začatie konkurzného konania, na konkurzné konanie, na začatie reštrukturalizačného konania, na reštrukturalizačné konanie a konanie o oddlžení (ďalej len „konanie podľa tohto zákona“) sa primerane použijú ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O.s.p.“).
Podľa § 48 ods. 1 O.s.p., písomnosti, ktoré sú určené orgánom alebo právnickým osobám, doručujú sa pracovníkom oprávneným za orgány alebo právnické osoby prijímať písomnosti. Ak ich niet, doručuje sa písomnosť, ktorá je určená do vlastných rúk, tomu, kto je oprávnený za orgán alebo právnickú osobu konať, ostatné písomnosti ktorémukoľvek ich pracovníkovi, ktorý písomnosti prijme.
Podľa § 48 ods. 2 O.s.p., ak nie je možné doručiť písomnosť právnickej osobe na adresu jej sídla uvedenú v obchodnom registri alebo v inom registri, v ktorom je zapísaná, a jej iná adresa nie je súdu známa, písomnosť sa považuje po troch dňoch od vrátenia nedoručenej zásielky súdu za doručenú, a to aj vtedy, ak ten, kto je oprávnený konať za právnickú osobu, sa o tom nedozvie.
Citované zákonné ustanovenia súvisiace s doručovaním písomností právnickým osobám (ktorou povinný nesporne je), obsahujú aj tzv. fikciu doručenia písomností v prípadoch, kedy sa daná zásielka doručuje na adresu sídla spoločnosti uvedenú v Obchodnom registri. V situáciách, keď na takejto adrese spoločnosť reálne sídli, ale zásielky si nevyzdvihuje, je odosielateľom poskytnutá akási ochrana, a nedoručené zásielky sa považujú za doručené aj napriek tomu, že sa o ich obsahu adresát nedozvedel. Na fikciu doručenia v takomto prípade stačí, že súd: 1.) nepozná inú adresu podnikateľa, 2.) zásielka bola doručovaná na adresu, ktorá je sídlom (miestom) podnikania, ktoré má oporu v platnom zápise v príslušnom, najmä obchodnom registri, a 3.) zásielka sa vrátila ako nedoručená.
Nevyžaduje sa už ani pokus o opakované doručovanie, ani upovedomenia o tom, prípadne o uložení zásielky na pošte či orgáne obce.
Pokiaľ povinný vo svojich námietkach proti exekúcii namieta nedoručenie výziev na plnenie z reštrukturalizačného plánu (pretože tieto si osobne, prípadne fyzicky neprevzal), a z tohto dôvodu spochybňuje aj existenciu vykonateľného exekučného titulu, súd považuje tieto jeho námietky za nedôvodné a špekulatívne. Súd tu poukazuje na vyššie uvedené ustanovenia vzťahujúce sa na doručovanie zásielok právnickým osobám, a zároveň uvádza, že ustanovenie § 159 ZKR neuvádza žiadny kvalifikovaný, resp. prísnejší režim doručovania, než je to predpokladané všeobecnými ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku. Súd má za to, že ak by sa pripustilo, že nepreberaním, prípadne vyhýbaním sa preberaniu písomností zo strany povinného by sa povinný zbavil povinnosti vyplývajúcej mu zo schváleného reštrukturalizačného plánu, úplne by sa tým stratil zmysel reštrukturalizácie. Nepreberanie zásielok obsahujúcich výzvy na plnenie by totiž mohlo viesť k výsledku, že pohľadávka oprávneného by nebola nikdy reálne uspokojiteľná a vymožiteľná. Súd sa pridržiava svojho vyššie vysloveného názoru, že na riadne doručenie výziev na plnenie v zmysle požiadavky § 159 ZKR stačí, že sa táto výzva adresovaná povinnému zo strany oprávneného, dostala do dispozičnej sféry povinného, ktorý sa vedome a dobrovoľne rozhodol takúto výzvu neprevziať. Povinný totiž veľmi dobre vedel, že je jeho povinnosťou plniť si záväzky zo skončenej reštrukturalizácie, a nepreberaním zásielok, o ktorých musel predpokladať, že mu budú doručované (nakoľko mu boli doručované aj skôr, t.j. v priebehu mesiacov apríl a máj 2012), sa iba snažil vyhnúť nevyhnutným dôsledkom porušenia svojich povinností.
Súd považuje okrem toho za potrebné uviesť, že argument povinného ohľadom nepochopiteľne, či podozrivo rýchleho konania súdu pri vydávaní poverenia súdnemu exekútorovi, považuje za právne absolútne irelevantný.
S poukazom na vyššie uvedené rozhodol tunajší súd tak, ako vyplýva to z výrokovej časti tohto uznesenia. O návrhu povinného na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP bude súd rozhodovať po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, a to písomne v troch vyhotoveniach (§ 374 ods. 4 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).