Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_38C-326-2010.pdf
PDF · 81.76 KB
Case nature
Subarea
38C/326/2010
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Jarmilou Centkovou v právnej veci navrhovateľky : D. N., M.. D., T..XX.X.XXXX, H. Q. XX, Y., proti odporcovi: C. N., T.. XX.X.XXXX, H. I.Y. XX, Y., v konaní o rozvod manželstva a úpravu výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode k maloletému Z. N., T.. XX.XX.XXXX zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov navrhovateľky D. N., M..D., T.. XX.X.XXXX, H. Q. XX, Y.e a odporcu C. N., T.. XX.X.XXXX, H. I. XX, Y. uzavreté dňa 28.7.2007 na Matričnom úrade Mestskej časti Košice- Staré mesto zapísané v knihe manželstiev vo zväzku 128 ročník 2007 na strane 41 pod poradovým číslom 309 rozvádza.
Na čas po rozvode súd schvaľuje rodičovskú dohodu o výkone rodičovských práv a povinností tak, že zveruje maloletého Z., T.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zároveň aj zastupovať a spravovať jeho majetok.
Otec je povinný prispievať na výživu maloletého syna Z. sumou 100 EUR mesačne k rukám matky, vždy do 20.-teho dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec má právo stýkať sa s maloletým synom Z. Y.aždý druhý víkend a to tak, že stretnutie sa bude realizovať vždy za prítomnosti matky maloletého dieťaťa a na mieste podľa predchádzajúcej dohody rodičov.
Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom došlým súdu dňa 4.11.2010 žiadala, aby súd rozviedol manželstvo, ktoré uzatvorila s odporcom dňa 28.7.2007, pretože toto je hlboko a trvalo rozvrátené a neplní svoj účel. Súčasne poukázala na dôvody nefungovania spolužitia.
V prípade rozvodu manželstva žiadala zveriť maloletého Z. do svojej výchovy a opatery, určiť výživné 150 EUR.
Odporca sa k návrhu na rozvod manželstva pripojil, súhlasil s ním, ako aj so zverením maloletého do výchovy matky. Žiadal aby výživné bolo upravené na 100 EUR mesačne a aby sa mohol stýkať s maloletým každý druhý víkend od piatku do nedele, každé druhé Veľkonočné sviatky a Vianoce a štyri
týždne cez školské prázdniny. Zároveň súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania a jeho účasti na pojednávaní.
Kolízny opatrovník maloletého v prípade rozvodu manželstva navrhol Z. zveriť do výchovy a opatery matke, zo strany otca určiť výživné s prihliadnutím na vek a potreby dieťaťa a povoliť odporcovi styk s dieťaťom len v prítomnosti matky, nakoľko otec syna navštevuje len sporadicky.
Súd vo veci nariadil termín pojednávania, na ktorom sa zúčastnila navrhovateľka, odporca a ani kolízny opatrovník sa pojednávania napriek tomu, že naň boli riadne a včas predvolaní (odporca dňa 31.3.2012, kolízny opatrovník dňa 11.1.2013) nezúčastnili. Vzhľadom na uvedené súd vec prejednal v zmysle §101 O.s.p. bez ich prítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie - návrhom na rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode, výsluchom účastníkov, sobášnym listom, rodným listom maloletého, písomnou správou kolízneho opatrovníka maloletého, potvrdeniami o príjmoch účastníkov konania, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Účastníci uzavreli manželstvo dňa 28.7.2007 v Košiciach. U navrhovateľky sa jedná v poradí o prvé manželstvo, u odporcu o druhé manželstvo. Obaja manželia sú štátnymi občanmi SR, príslušnosť u oboch účastníkov konania je slovenská. Z manželstva pochádza maloleté dieťa Z., T.. XX.XX.XXXX.
Na pojednávaní dňa 15.3.2013 navrhovateľka uviedla, že trvá na rozvode, nakoľko rozvrat manželstva je trvalý a nezvratný. Dňa 1.6.2010 sa odsťahovala zo spoločnej domácnosti so synom a odvtedy žijú s odporcom oddelene. Za prvotnú príčinu rozpadu manželstva považuje skutočnosť že s odporcom sa nepoznali, zosobášili sa len na základe toho že navrhovateľka otehotnela. Hlavnou príčinou rozvodu je manželov alkoholizmus a s tým súvisiaca agresivita, ktorá sa prejavovala nielen voči nej ale aj voči dieťaťu. Syn zle znášal hádky, ktoré boli na dennom poriadku, začal mať psychické problémy. Z toho dôvodu trvá na rozvode a žiada aby súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej by bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a odporca bol zaviazaný prispievať na jeho výživu sumou 100 EUR. V časti úpravy styku žiadala aby sa odporca mohol s maloletým stýkať raz za dva týždne počas víkendu vždy v jej prítomnosti, nakoľko aj doposiaľ sa odporca s dieťaťom stretáva len sporadicky. Zároveň poukázala na skutočnosť že o výživnom už bolo rozhodnuté predbežným opatrením č.k. 22P/180/2010, kedy bol odporca zaviazaný prispievať sumou 50 EUR mesačne, avšak túto povinnosť si neplnil z toho dôvodu na neho podala trestné oznámenie.
Podľa §18 z.č.35/2005 Z.z. o rodine (ďalej v texte len Zákon o rodine) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa §19 ods.1 Zákona o rodine o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.
Podľa §23 ods.1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa §23 ods.2 Zákona o rodine súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa §23 ods.3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí, a teda v manželskom prostredí vytvoriť vhodné rodinné prostredie na výchovu detí, ale aj prostredie, kde partneri žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení poskytujúc si vzájomne podporu a pomoc.
Po vykonanom dokazovaní súd mal za preukázané, že v manželstve účastníkov pretrváva hlboký rozvrat, manželstvo je vážne narušené a trvalo rozvrátené, má len formálny charakter, dlhodobo neplní svoj spoločenský účel a od účastníkov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Účastníci spolu dlhodobo intímne nežijú a ani spoločne nehospodária.
Vzhľadom na zistené skutočnosti a s ohľadom na to, že takéto manželstvo neprospieva ani na výchove maloletých, súd považoval za potrebné návrhu na rozvod vyhovieť. Príčinou, ktorá viedla k rozvratu manželstva účastníkov je rozdielny názor a predstavy účastníkov na manželský a rodinný život, predovšetkým zo strany odporcu, ktorý neviedol sporiadaný rodinný život, v dôsledku čoho došlo k strate citovej náklonnosti účastníkov voči sebe navzájom a k rozvratu manželského spolužitia.
Podľa §24 ods.1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa §24 ods.3 zákona č. 36/2005 Z.z.o rodine, súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby a vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia.
Pri zverení maloletého syna Z. do osobnej starostlivosti navrhovateľky súd dbal o to, aby boli zabezpečené čo najpriaznivejšie podmienky pre výchovu maloletého na čas po rozvode manželstva. Keďže matka sa o dieťa riadne stará, a všetci účastníci sa v tejto otázke zhodli, zveril súd dieťa do výchovy jeho matke.
Podľa §62 ods.1Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa §62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa §62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
Podľa §75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Na základe dohody účastníkov, ktorá bola potvrdená aj názorom kolízneho opatrovníka maloletého bol odporca zaviazaný prispievať na výživu maloletého Alexandra sumou 100 EUR mesačne k rukám matky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku o rozvode.
O trovách konania súd rozhodol podľa §144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania v konaní o rozvod manželstva, alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia, v troch písomných vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 O.s.p.)