Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2P-332-2012.pdf
PDF · 87 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
BR-2P/332/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Brezno, sudcom JUDr. Jozefom Zlochom, v právnej veci navrhovateľky Bc. S. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. J., I. XXX, proti odporkyni S. H., nar. XX.X.XXXX, bytom V. J., I. XXX, o určenie výživného na plnoleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd návrh v plnom rozsahu z a m i e t a.
II. Odporkyni sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným Okresnému súdu Brezno, dňa 6.12.2012 domáhala, aby súd schválil dohodu o výživnom pre plnoleté dieťa a rozsudkom zaviazal odporkyňu povinnosťou prispievať navrhovateľke výživným vo výške 50 Eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že je študentkou piateho ročníka vysokoškolského štúdia na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre, pedagogická fakulta. V decembri 2012 dovŕši 26 rokov veku a zanikne jej nárok na sirotský dôchodok. V tom čase ostane bez príjmu a zabezpečenia a bude v plnej miere odkázaná na príspevok od matky, ktorá je od roku 1987 vdova a na štúdium navrhovateľke prispieva podľa svojich možností, v priemere 50 Eur mesačne. Odporkyňa je zamestnaná, jej príjem predstavuje suma 280 Eur mesačne, poberá tiež vdovský dôchodok vo výške 240 Eur mesačne. Je spoluvlastníčkou rodinného domu, náklady na bývanie a živobytie predstavujú 150 Eur mesačne elektrická energia, 20 Eur voda, 500 Eur ročne drevo. Platí tiež za telefón, poplatky za smeti a cestovné, náklady na stravu predstavujú 150 Eur mesačne. Na lieky potrebuje 50 Eur. Navrhovateľka má počas vysokoškolského štúdia náklady na ubytovanie na priváte 60 Eur mesačne, cestovné 60 Eur mesačne, mobil a internet 25 Eur mesačne, strava 100 Eur mesačne, knihy a študijný materiál 50 Eur mesačne a osobné potreby 20 Eur mesačne.
Odporkyňa v písomnom vyjadrení uviedla, že s návrhom súhlasí, skutočnosti uvedené v návrhu sa zakladajú na pravde. Ako vdova 26 rokov vychovávala svoje tri deti, navrhovateľka je najmladšia a nemá žiadny príjem, nakoľko jej zanikol nárok na sirotský dôchodok a prídavok na dieťa. Odporkyňa navrhovateľku podporuje pri jej štúdiu, ale finančné prostriedky, ktoré jej poskytuje, nie sú dostačujúce. Sama odporkyňa má výdavky spojené so zabezpečením osobných potrieb, bývaním a zdravotnou starostlivosťou, okrem toho sa stará o svojho 80-ročného otca. Zdravotný stav jej nedovoľuje nájsť si inú prácu.
Súd vo veci samej rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §115a O.s.p. a na základe listinných dôkazov obsiahnutých v súdnom spise zistil nasledovný skutkový stav:
Rozhodnutím D. G., číslo 866 230 7841 0 zo dňa 2.11.2012 bol navrhovateľke odňatý sirotský dôchodok a jeho výplata bola zastavená od 2.1.2013 z dôvodu, že navrhovateľka 30.12.2012 dovŕšila 26 rokov. Navrhovateľka je v akademickom roku 2012/2013 riadnou študentkou, druhého ročníka denného magisterského študijného programu učiteľstvo pre primárne vzdelávanie Pedagogickej fakulty Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. Podľa vlastného vyjadrenia požiadala o pomoc v hmotnej núdzi.
Odporkyňa je poberateľkou vdovského dôchodku, ktorý bol od 1.1.2012 zvýšený na sumu 255,80 Eur mesačne. Je zamestnankyňou Y. C. v J., s priemerným čistým mesačným príjmom za rok 2012 vo výške 290,57 Eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4, 5 Zákona č.36/2005 Z.z. o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 65 ods. 1, 2 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného. Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Podľa § 65 ods.3 Zákona o rodine, výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vzniká dňom narodenia dieťaťa a trvá do momentu, kedy je dieťa schopné samostatne uspokojovať svoje životné potreby - je schopné samé sa živiť. V danom konkrétnom prípade vyživovacia povinnosť odporkyne ako matky vo vzťahu k navrhovateľke ako svojej dcére trvá, nakoľko je preukázané, že navrhovateľka sa sústavne, v rámci dennej formy štúdia na vysokej škole pripravuje na svoje povolanie.
Vyživovacia povinnosť ale nevzniká prípadným rozhodnutím súdu o určení výživného, súd rozhoduje v prípadoch, a to aj u maloletého dieťaťa, ak:
- rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, alebo
- ak rodičia maloletého dieťaťa spolu žijú, ale jeden z rodičov svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť voči plnoletému dieťaťu, táto trvá zo zákona aj po dosiahnutí plnoletosti oprávneného dieťaťa, pokiaľ toto nie je schopné samé sa živiť. Oprávneným na podanie návrhu je plnoleté dieťa, ktoré nie je schopné sa živiť, pasívne legitimovaným je rodič, ktorý voči plnoletému dieťaťu svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní.
Pokiaľ v konaní je preukázané, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nebolo preukázané, že odporkyňa svoju vyživovaciu povinnosť dobrovoľne neplní. Naopak, z návrhu na začatie konania vyplýva, že odporkyňa navrhovateľke dobrovoľne prispieva sumu (minimálne) 50 Eur mesačne, ktorá suma je ako výživné žiadaná v súdnom konaní. Súd pri vyčíslení nákladov navrhovateľky, ktorá iný príjem
nemá, nemá pochybnosť ani o tom, že odporkyňa zabezpečuje aj ďalšie náklady navrhovateľky potrebné na jej živobytie a štúdium. V nadväznosti na vyššie uvedené skutočnosti súd má za to, že odporkyňa si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke naďalej, aj po dovŕšení jej plnoletosti, dobrovoľne plní, v konaní nie je pasívne legitimovaná a niet dôvodu pre súdnu úpravu vyživovacej povinnosti, ktorá jej voči navrhovateľke vznikla zo zákona ich narodením. Žiadaná výška výživného zodpovedá tvrdenej výške už doposiaľ poskytovaného výživného. Z uvedeného dôvodu súd návrh v plnom rozsahu zamietol.
Podľa § 96 ods.1 Zákona č. 131/2002 Z.z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Zákon o vysokých školách), študentom študijných programov prvých dvoch stupňov a študijných programov podľa § 53 ods. 3, ktorí majú trvalý pobyt v Slovenskej republike, sa na základe splnenia ustanovených podmienok priznáva sociálne štipendium. Sociálne štipendium prispieva na úhradu nákladov spojených so štúdiom. Na sociálne štipendium má študent právny nárok.
Podľa § 96 ods.4 Zákona o vysokých školách, pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.
Podľa § 2 ods.1 vyhlášky Ministerstva školstva SR č.102/2006 Z.z. o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl (vyhláška), pre priznanie sociálneho štipendia je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima určených osobitným predpisom.
Podľa § 2 ods. 11 vyhlášky, ak fyzickej osobe rozhodnutím súdu vznikla povinnosť poskytovať výživné spoločne posudzovanej osobe podľa § 3, za mesačný príjem spoločne posudzovanej osoby sa považuje priemerná suma poskytnutého výživného
a) v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo
b) v kalendárnom roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak povinnosť poskytovať výživné vznikla v tomto kalendárnom roku.
Podľa § 3 ods.1 bod a1) vyhlášky, na účely priznania sociálneho štipendia sa spolu so študentom, ak s ním žije v domácnosti, spoločne posudzuje rodič študenta, ak nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné alebo súd určil rozsah vyživovacej povinnosti na návrh podľa osobitného predpisu po zápise študenta na prvé vysokoškolské štúdium na vysokú školu sídliacu na území Slovenskej republiky.
Súd má s prihliadnutím na obsah návrhu, výšku žiadaného výživného za to, že návrh bol podaný z dôvodu potreby upravenia výživného rozhodnutím súdu, pre priznanie sociálneho štipendia; inak niet dôvodu pre súdnu úpravu výživného, najmä pokiaľ žiadané výživné je vo výške dobrovoľne poskytovaného výživného. V zmysle vyššie citovaných ustanovení právnych predpisov ale vyplýva, že pre priznanie nároku na sociálne štipendium je rozhodujúci príjem študenta a s ním spoločne posudzovaných osôb. Hranica príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium a výška sociálneho štipendia sa odvodzuje zo súm životného minima, určených osobitným predpisom, ktorým je v danom prípade Zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Podmienky, príjem rozhodujúci pre posúdenie nároku na sociálne štipendium, okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium, výšku sociálneho štipendia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl ustanovuje vyhláška č.102/2006 Z.z..
Podaním návrhu na určenie výživného na plnoleté dieťa a prípadné súdne rozhodnutie o určení výživného má za následok, že rodič plnoletého dieťaťa sa nebude posudzovať spoločne so študentom a za príjem študenta vysokej školy sa bude považovať priemerná suma poskytnutého výživného.
Sledovanie takéhoto účelu, ktorý má za následok formálne splnenie podmienok pre poskytovanie sociálneho štipendia, je obchádzaním zákona o vysokých školách vo vzťahu k priznaniu sociálneho štipendia za podmienok ustanovených vykonávacími predpismi. Toto konštatovanie v súdenej veci platí o to viac, že navrhovateľka v konaní žiada priznať od odporkyne výživné vo výške 50 Eur, ktorá suma je pod hranicou sumy životného minima fyzickej osoby, čím by podmienky pre poskytovanie sociálneho štipendia splnila. Pokiaľ by žiadala priznať výživné zodpovedajúce prípadným možnostiam odporkyne, vyplývajúce z výšky jej príjmu spočívajúceho z príjmu z pracovného pomeru a vdovského dôchodku a svojim v návrhu vyčísleným odôvodneným potrebám, podmienky pre priznanie sociálneho štipendia by nesplnila. Úmyslom zákonodarcu celkom zrejme nebolo formálne, resp. účelové rozdeľovanie rodín prostredníctvom súdnych rozhodnutí o určení výživného na študenta vysokej školy, za účelom splnenia podmienok pre priznanie sociálneho štipendia, ale jeho priznanie osobám, ktoré so spoločne posudzovanými osobami nedosahujú potrebnú hranicu príjmu. Navrhovateľke nárok na sociálne štipendiu vznikne, pokiaľ so svojou matkou, dobrovoľne plniacou vyživovaciu povinnosť a ďalšími prípadne spoločne posudzovanými osobami, nedosiahne hranicu príjmu podľa § 4 citovanej vyhlášky.
O trovách konania súd rozhodoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Navrhovateľke v konaní v plnom rozsahu neúspešnej nárok na náhradu trov konania nevznikol. Odporkyňa, ktorá s návrhom po dohode s navrhovateľkou súhlasila, nárok na náhradu trov konania neuplatnila. Súd odporkyni náhradu trov konania nepriznal, nakoľko táto nárok na náhradu trov konania neuplatnila.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu j e m o ž n é podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne v dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1 O.s.p., že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené, alebo že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný nesplní dobrovoľne, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený m ô ž e podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.