Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoE/3/2013

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti povinnému X. A. A., H..XX.XX.XXXX, V. Č.. XX/X B. X. Z. A.Á., H.. XX.XX.XXXX, V. Č..XX/X, XXX XX E., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II., č.k. -21 zo dňa 30.07.2012, takto

rozhodol:

Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie vo výške 41,89 eur pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice.

V odôvodnení uviedol, že uznesením sp. zn. -14 zo dňa 05.06.2012 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Máriu Hlavňovú. Dňa 26.07.2012 súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan predložil prvostupňovému súdu vyčíslenie svojich exekučných trov vo výške 114,06 eur s pripočítaním príslušnej sumy DPH.

O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia a Exekučného poriadku spolu s ustanovením č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „“). Uviedol, že v zmysle ustanovenia v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V uznesení uviedol špecifikáciu trov exekúcie tak ako ich uviedol súdny exekútor vo svojom návrhu.

Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením až ods.3, , a , č. , avšak keďže mal preukázané, že niektoré úkony súdneho exekútora bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a zároveň, že súdny exekútor si uplatňoval odmenu za niektoré úkony exekučnej činnosti duplicitne, že náklady za kancelárske potreby sú administratívnymi výdavkami, ktoré sú v zmysle zahrnuté v odmene súdneho exekútora a zároveň nezistil, že by súdny exekútor absolvoval pracovnú cestu, pri ktorej by použil motorové vozidlo, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 41,89 eur. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnenú odmenu vo výške 33,19 eur vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva, súd túto odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal s odvolaním sa na znenie ust. vyhl. č. , nakoľko v uvedenom prípade nedošlo k predaju nehnuteľnosti a teda nebolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť z výťažku z predaja. Súd posudzoval otázku, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie. Vo všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, v zákonom stanovených prípadoch však hradí tieto trovy oprávnený. Súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku s odôvodnením, že v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie. Vzhľadom na uvedené budú trovy exekúcie pôvodného exekútora uhradené z výťažku exekúcie č. EX 310/2007.

Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.

V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu ustanovenia

V odvolaní uviedol, že aj napriek tomu, že sa stotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia, poukazuje na to, že vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie je administratívny úkon, ktorý nesmeruje bezprostredne k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a preto súdnemu exekútorovi odmena za tento úkon nepatrí. Oprávnený takisto namietol uplatnené náklady na poštovné vo výške 8,35 eur z dôvodu, že oprávnený preberal každé upovedomenie a korešpondenciu osobne u súdneho exekútora. Oprávnený poukazuje aj na priznanie DPH vo výške 20% s poukazom na ustanovenie o DPH, kde je uvedené, že univerzálne poštové služby sú od dane oslobodené. Štvrtá odvolacia námietka oprávneného sa týka priznania odmeny pre súdneho exekútora za úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie ( EZP ) a vypracovanie exekučného príkazu ( EZP ) z dôvodu, že tieto úkony súdny exekútor vykonal až po tom, čo ho oprávnený požiadal o podanie správy o priebehu exekúcie a ž po tom, ako oprávnený podal na exekučný súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Preto oprávnený považuje takto uplatnené trovy za účelové. Záverom odvolania navrhuje, aby súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.

Súdny exekútor ani povinní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zákonný sudca v zmysle ustanovenia rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.

Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( v znení neskorších predpisov, ďalej len „“), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia , bez nariadenia pojednávania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.

Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa SR (uverejnenej pod č. 460/92 Z.z., v znení neskorších ústavných zákonov), čl. č. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Z.z.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Z.z a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.

Podľa ustanovenia v znení účinnom do 31.12.2007, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

Podľa ustanovenia č. , v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.

K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa priznania trov za poštovné, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka je opodstatnená. Ak zákonodarca hovorí o potrebe nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie a trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, potom odvolací súd musí konštatovať, že súdnym exekútorom vyúčtované a prvostupňovým súdom priznané trovy exekúcie v časti týkajúcej sa náhrady hotových výdavkov - poštovných nákladov, nie sú pokiaľ ide o analýzu ich

účelnosti, vysvetlené dôkladne a pre účastníka zrozumiteľne. Podmienka účelnosti sa vzťahuje na trovy exekúcie ako také a teda aj na hotové výdavky, ktoré súdny exekútor v priebehu exekúcie preukázateľne mal. Preto je chybou, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konkrétne nevymenoval a ani bližšie nešpecifikoval z akých jednotlivých položiek pozostáva náhrada poštovných výdavkov súdneho exekútora, ktoré ako náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznal v sume 3,94 eur. Prvostupňový súd teda účastníkovi exekučného konania vôbec nevysvetlil napríklad to, čo bolo obsahom poštových zásielok a kde boli tieto doručované.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa priznania odmeny za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v sume 6,64 eur, ako odmeny určenej v závislosti od času stráveného vykonaním tohto úkonu ( v tomto prípade v trvaní 3/4 hodiny ), odvolací súd k tejto uvádza, že táto námietka spočívajúca v nesúhlase oprávneného s takto priznanou odmenou pre súdneho exekútora, je dôvodná. je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje okrem iného aj podmienky začatia exekučného konania, priebeh vykonávania exekúcie, špecifikuje jednotlivé spôsoby jej výkonu, postavenie oprávneného a povinného, ich súčinnosť počas výkonu exekúcie, rieši otázku náhrady trov exekúcie atď. Táto zákonná úprava je dostatočná a preto ak oprávnený uzavrel so súdnym exekútorom zmluvu upravujúcu okrem iného práva a povinnosti zmluvných strán alebo výšku zmluvnej odmeny exekútora, odvolací súd tento krok hodnotí ako krok, ktorý bol dobrovoľný a bol nad rámec zákonnej úpravy ale v končenom dôsledku žiadnym spôsobom neprispel k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného a preto aj vyúčtovanie odmeny za takýto úkon hodnotí odvolací súd ako neracionálne a teda neodôvodniteľné.

K námietke oprávneného, ktorou tento spochybňuje priznanie odmeny súdnemu exekútorovi za úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach v hodnote úkonu 6,64 eur a vypracovanie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach v hodnote úkonu 6,64 eur, z dôvodu ich neúčelného vykonania, odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným názorom oprávneného stotožňuje. Ak cit. ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o náhrade trov, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli v súvislosti s účelným vymáhaním nároku oprávneného, potom hore uvedená činnosť súdneho exekútora rozhodne efektívna nebola. Súdny exekútor uvedené úkony vykonal v mesiaci máj 2012, kedy už bol na súde doručený návrh na zmenu súdneho exekútora ( 24.02.2012 ), pričom informácie, z ktorých súdny exekútor pri uvedených úkonoch vychádzal, mu poskytol oprávnený, čo je vzhľadom na rozsah zákonného splnomocnenie súdneho exekútora dosť zvláštne.

Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa nepriznania dane z pridanej hodnoty v uplatňovanom rozsahu, je potrebné poukázať na znenie ust. § 196 Exekučného poriadku účinné od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2011. Podľa tohto ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. To znamená, že len odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty a túto nemožno vypočítať a priznať aj z ďalších trov exekúcie, pretože by to bolo v rozpore so zákonnou úpravou obsiahnutou v Exekučnom poriadku.

S účinnosťou od 01.01.2012 došlo na základe k novelizácii Exekučného poriadku v časti týkajúcej sa zvyšovania odmeny a náhrad súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty () tak, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení sa toto ustanovenie vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred novelizáciou Exekučného poriadku, teda aj na posudzované exekučné konanie. V zmysle uvedeného sa potom o sumu DPH zvyšuje nielen odmena, ale aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

Na základe uvedených faktov je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, pri podrobnom oboznámení sa s exekučným spisom, z ktorého je zrejmé, ktoré trovy exekúcie možno chápať ako

trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného a ktoré takto chápať nemožno, tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s vysloveným právnym názorom, aby bolo riadne odôvodnené a teda preskúmateľné.

Preto odvolací súd zrušuje napadnuté uznesenie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa ust. a v rozsahu tohto zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 ( v znení účinnom od 1. mája 2011). Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.