Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_15CoE-3-2013.pdf
PDF · 78.45 KB
Case nature
Area
Subarea
15CoE/3/2013
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., Južné nábrežie 13, Košice, IČO: 44518684, proti povinnému X. A. A., H..XX.XX.XXXX, V. Č.. XX/X B. X. Z. A.Á., H.. XX.XX.XXXX, V. Č..XX/X, XXX XX E., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice II., č.k. 39Er/505/2007-21 zo dňa 30.07.2012, takto
rozhodol:
Z r u š u j e uznesenie súdu prvého stupňa a vec mu vracia na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie vo výške 41,89 eur pôvodne poverenému súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Zahorjanovi, Čajakova 1, 040 01 Košice.
V odôvodnení uviedol, že uznesením sp. zn. 39Er/505/2007-14 zo dňa 05.06.2012 vyhovel návrhu oprávneného na zmenu súdneho exekútora JUDr. Miroslava Zahorjana a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Máriu Hlavňovú. Dňa 26.07.2012 súdny exekútor JUDr. Miroslav Zahorjan predložil prvostupňovému súdu vyčíslenie svojich exekučných trov vo výške 114,06 eur s pripočítaním príslušnej sumy DPH.
O trovách exekúcie súd prvého stupňa rozhodol v zmysle ustanovenia § 196 a § 200 ods.1 Exekučného poriadku spolu s ustanovením § 3 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“). Uviedol, že v zmysle ustanovenia § 27a vyhlášky v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov. V uznesení uviedol špecifikáciu trov exekúcie tak ako ich uviedol súdny exekútor vo svojom návrhu.
Súd prvého stupňa priznal trovy exekúcie súdnemu exekútorovi v súlade s ustanovením § 14 ods.1 až ods.3, § 15 ods.1, § 22 ods.1 a ods.2, § 25 vyhlášky č. 288/1995 Z.z., avšak keďže mal preukázané, že niektoré úkony súdneho exekútora bezprostredne nesmerujú k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a zároveň, že súdny exekútor si uplatňoval odmenu za niektoré úkony exekučnej činnosti duplicitne, že náklady za kancelárske potreby sú administratívnymi výdavkami, ktoré sú v zmysle § 25 vyhlášky zahrnuté v odmene súdneho exekútora a zároveň nezistil, že by súdny exekútor absolvoval pracovnú cestu, pri ktorej by použil motorové vozidlo, priznal súdnemu exekútorovi trovy exekúcie v celkovej sume 41,89 eur. Pokiaľ ide o súdnym exekútorom uplatnenú odmenu vo výške 33,19 eur vyúčtovanú za zriadenie exekučného záložného práva, súd túto odmenu súdnemu exekútorovi nepriznal s odvolaním sa na znenie ust. § 6 vyhl. č. 288/1995 Z.z., nakoľko v uvedenom prípade nedošlo k predaju nehnuteľnosti a teda nebolo možné pohľadávku oprávneného uspokojiť z výťažku z predaja. Súd posudzoval otázku, kto by mal súdnemu exekútorovi uhradiť priznané trovy exekúcie. Vo všeobecnosti platí trovy exekúcie povinný, v zákonom stanovených prípadoch však hradí tieto trovy oprávnený. Súd v uznesení nerozhodol, kto bude trovy pôvodného exekútora platiť, len určil ich výšku s odôvodnením, že v súčasnosti nie je známy výsledok exekúcie. Vzhľadom na uvedené budú trovy exekúcie pôvodného exekútora uhradené z výťažku exekúcie č. EX 310/2007.
Uznesenie bolo vydané vyššou súdnou úradníčkou.
V zákonom stanovenej lehote podal proti uzneseniu odvolanie oprávnený z dôvodu ustanovenia § 205 ods.2 písm.f) O.s.p.
V odvolaní uviedol, že aj napriek tomu, že sa stotožňuje s výrokom napadnutého uznesenia, poukazuje na to, že vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie je administratívny úkon, ktorý nesmeruje bezprostredne k uspokojeniu pohľadávky oprávneného a preto súdnemu exekútorovi odmena za tento úkon nepatrí. Oprávnený takisto namietol uplatnené náklady na poštovné vo výške 8,35 eur z dôvodu, že oprávnený preberal každé upovedomenie a korešpondenciu osobne u súdneho exekútora. Oprávnený poukazuje aj na priznanie DPH vo výške 20% s poukazom na ustanovenie § 28 zákona č. 222/2004 o DPH, kde je uvedené, že univerzálne poštové služby sú od dane oslobodené. Štvrtá odvolacia námietka oprávneného sa týka priznania odmeny pre súdneho exekútora za úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie ( EZP ) a vypracovanie exekučného príkazu ( EZP ) z dôvodu, že tieto úkony súdny exekútor vykonal až po tom, čo ho oprávnený požiadal o podanie správy o priebehu exekúcie a ž po tom, ako oprávnený podal na exekučný súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Preto oprávnený považuje takto uplatnené trovy za účelové. Záverom odvolania navrhuje, aby súd odvolaniu v celom rozsahu vyhovel.
Súdny exekútor ani povinní sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Na súde prvého stupňa vo veci konala a rozhodovala vyššia súdna úradníčka. O odvolaní oprávneného proti uzneseniu vyššej súdnej úradníčky zákonný sudca v zmysle ustanovenia § 374 ods.4 O.s.p. rozhodol tak, že mu nemieni vyhovieť, preto predložil vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods.1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov, ďalej len „O.s.p.“), vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods.1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 212 O.s.p., bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné.
Ústavný súd Slovenskej republiky už vo viacerých nálezoch judikoval, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces (konanie) podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (uverejnenej pod č. 460/92 Z.z., v znení neskorších ústavných zákonov), čl. č. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ústavný zákon č. 23/91 Z.z.) a čl. 6 ods.1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (uverejneného oznámením č. 209/92 Z.z a č. 102/99 Z.z.) je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Podľa ustanovenia § 196 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 zákona č. 233/1995 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2007, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ustanovenia § 27a vyhlášky č. 288/1995 Z.z., v exekučných konaniach začatých do 30. apríla 2008 patrí exekútorovi odmena podľa doterajších predpisov.
K odvolacej námietke oprávneného týkajúcej sa priznania trov za poštovné, odvolací súd konštatuje, že uvedená námietka je opodstatnená. Ak zákonodarca hovorí o potrebe nahradiť súdnemu exekútorovi nevyhnutné trovy exekúcie a trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku, potom odvolací súd musí konštatovať, že súdnym exekútorom vyúčtované a prvostupňovým súdom priznané trovy exekúcie v časti týkajúcej sa náhrady hotových výdavkov - poštovných nákladov, nie sú pokiaľ ide o analýzu ich
účelnosti, vysvetlené dôkladne a pre účastníka zrozumiteľne. Podmienka účelnosti sa vzťahuje na trovy exekúcie ako také a teda aj na hotové výdavky, ktoré súdny exekútor v priebehu exekúcie preukázateľne mal. Preto je chybou, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení konkrétne nevymenoval a ani bližšie nešpecifikoval z akých jednotlivých položiek pozostáva náhrada poštovných výdavkov súdneho exekútora, ktoré ako náhradu hotových výdavkov súdnemu exekútorovi priznal v sume 3,94 eur. Prvostupňový súd teda účastníkovi exekučného konania vôbec nevysvetlil napríklad to, čo bolo obsahom poštových zásielok a kde boli tieto doručované.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa priznania odmeny za vypracovanie zmluvy o vykonaní exekúcie v sume 6,64 eur, ako odmeny určenej v závislosti od času stráveného vykonaním tohto úkonu ( v tomto prípade v trvaní 3/4 hodiny ), odvolací súd k tejto uvádza, že táto námietka spočívajúca v nesúhlase oprávneného s takto priznanou odmenou pre súdneho exekútora, je dôvodná. Zákon č. 233/1995 Z.z. je právna norma, ktorá komplexným spôsobom upravuje okrem iného aj podmienky začatia exekučného konania, priebeh vykonávania exekúcie, špecifikuje jednotlivé spôsoby jej výkonu, postavenie oprávneného a povinného, ich súčinnosť počas výkonu exekúcie, rieši otázku náhrady trov exekúcie atď. Táto zákonná úprava je dostatočná a preto ak oprávnený uzavrel so súdnym exekútorom zmluvu upravujúcu okrem iného práva a povinnosti zmluvných strán alebo výšku zmluvnej odmeny exekútora, odvolací súd tento krok hodnotí ako krok, ktorý bol dobrovoľný a bol nad rámec zákonnej úpravy ale v končenom dôsledku žiadnym spôsobom neprispel k účelnému vymáhaniu nároku oprávneného a preto aj vyúčtovanie odmeny za takýto úkon hodnotí odvolací súd ako neracionálne a teda neodôvodniteľné.
K námietke oprávneného, ktorou tento spochybňuje priznanie odmeny súdnemu exekútorovi za úkony - vypracovanie upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach v hodnote úkonu 6,64 eur a vypracovanie exekučného príkazu na zriadenie exekučného záložného práva na nehnuteľnostiach v hodnote úkonu 6,64 eur, z dôvodu ich neúčelného vykonania, odvolací súd uvádza, že sa s uvedeným názorom oprávneného stotožňuje. Ak cit. ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku hovorí o náhrade trov, ktoré súdnemu exekútorovi vznikli v súvislosti s účelným vymáhaním nároku oprávneného, potom hore uvedená činnosť súdneho exekútora rozhodne efektívna nebola. Súdny exekútor uvedené úkony vykonal v mesiaci máj 2012, kedy už bol na súde doručený návrh na zmenu súdneho exekútora ( 24.02.2012 ), pričom informácie, z ktorých súdny exekútor pri uvedených úkonoch vychádzal, mu poskytol oprávnený, čo je vzhľadom na rozsah zákonného splnomocnenie súdneho exekútora dosť zvláštne.
Pokiaľ ide o odvolaciu námietku oprávneného týkajúcu sa nepriznania dane z pridanej hodnoty v uplatňovanom rozsahu, je potrebné poukázať na znenie ust. § 196 Exekučného poriadku účinné od 1. septembra 2005 do 31. decembra 2011. Podľa tohto ustanovenia patrí súdnemu exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je súdny exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. To znamená, že len odmena súdneho exekútora sa zvyšuje o daň z pridanej hodnoty a túto nemožno vypočítať a priznať aj z ďalších trov exekúcie, pretože by to bolo v rozpore so zákonnou úpravou obsiahnutou v Exekučnom poriadku.
S účinnosťou od 01.01.2012 došlo na základe zákona č. 348/2011 Z. z. k novelizácii Exekučného poriadku v časti týkajúcej sa zvyšovania odmeny a náhrad súdneho exekútora o daň z pridanej hodnoty (§ 196) tak, že ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Z dôvodu absencie prechodných ustanovení sa toto ustanovenie vzťahuje aj na exekučné konania začaté pred novelizáciou Exekučného poriadku, teda aj na posudzované exekučné konanie. V zmysle uvedeného sa potom o sumu DPH zvyšuje nielen odmena, ale aj náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Na základe uvedených faktov je zrejmé, že odôvodnenie napadnutého uznesenia nezodpovedá požiadavkám riadneho odôvodnenia a má za následok nepreskúmateľnosť napadnutého uznesenia pre nedostatok dôvodov a preto odvolací súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
Povinnosťou súdu prvého stupňa bude opätovne rozhodnúť o náhrade trov exekúcie, pri podrobnom oboznámení sa s exekučným spisom, z ktorého je zrejmé, ktoré trovy exekúcie možno chápať ako
trovy potrebné na účelné vymáhanie nároku oprávneného a ktoré takto chápať nemožno, tak, aby jeho rozhodnutie bolo v súlade s vysloveným právnym názorom, aby bolo riadne odôvodnené a teda preskúmateľné.
Preto odvolací súd zrušuje napadnuté uznesenie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu podľa ust. § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. a v rozsahu tohto zrušenia vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.
V novom rozhodnutí súd prvého stupňa opätovne rozhodne o náhrade trov exekúcie, a to v zmysle vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 1. mája 2011). Vo veci rozhodol senát pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.