Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_10Cpr-5-2012.pdf
PDF · 89.55 KB
Case nature
Area
Subarea
10Cpr/5/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, rozhodujúc sudcom I.. G. O., vo veci navrhovateľa I. T., L.. XX. S. XXXX, J. J. J., O. XX, zastúpeného C.. V. G., S., J. J., Y. XX, proti odporcovi I.. K. I., J. J., Y.Á. X, správcovi konkurznej podstaty úpadcu C. Q. D..O..M.. „. T., XXX XX J. J., B. Q. X, W.: XX XXX XXX, zastúpeného I.. B. C., O.. Š., S., Ž., P. X, o určenie trvania pracovného pomeru, takto
rozhodol:
Súd návrh z a m i e t a .
Navrhovateľ je p o v i n n ý nahradiť odporcovi trovy konania v sume 723,04 Eur na účet jeho právnej zástupkyne vo VÚB, a.s., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
odôvodnenie:
Navrhovateľ žiada súd o určenie, že jeho pracovný pomer založený pracovnou zmluvou dňa 30. septembra 2007 s terajším úpadcom C. Q. s.r.o. trvá, lebo nebol skončený zákonom predpokladaným spôsobom. Svoj naliehavý právny záujem na požadovanom určení odôvodňuje nielen nutnosťou preukázať pravosť a výšku pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 2 do konkurzného konania, ale najmä tvrdením, že pre úradné účely nedisponuje riadnym dokladom o skončení pracovného pomeru čo vyvoláva stav právnej neistoty. Pred súdom navrhovateľ uviedol, že dňa 31. januára 2009 boli prepustení všetci zamestnanci úpadcu s tým, že sa firma ruší a dostanú výpovede. Dňa 2. februára 2009 sa stal práceneschopným, potvrdenie o tom zaniesol pracovníčke zamestnávateľa, ktorá ho poslala na Sociálnu poisťovňu, kde odovzdal nielen toto potvrdenie, ale neskôr i potvrdenie o ukončení práceneschopnosti. Potvrdil, že dňa 23. marca 2009 bol zaregistrovaný ako nezamestnaný uchádzač na úrade práce. Právna zástupkyňa navrhovateľa o.i. argumentovala, že podľa § 61 ods. 1 Zákonníka práce (ďalej len „ ZP “) musí byť výpoveď písomná a doručená druhej strane, inak je neplatná a odporca doručenie písomnej výpovede alebo inej formy skončenia pracovného pomeru v konaní nepreukázal.
Odporca žiadal návrh zamietnuť. Pripustil, že administratívu úpadcu našiel v takom stave, že písomným dokladom o skončení pracovného pomeru s navrhovateľom nedisponuje, považuje však za nesporné, že tento pracovný pomer skončil rovnako ako pracovný pomer ďalších zamestnancov úpadcu dňa 31.januára 2009. Namietal absenciu naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení a s poukazom na § 36 ZP i na uplynutie prekluzívnej lehoty namietať neplatnosť skončenia pracovného pomeru. Poukázal na fakt, že zamestnávateľ navrhovateľa odhlásil zo sociálneho a zdravotného poistenia, vystavil mu potvrdenie o skončení pracovného pomeru, navrhovateľ je od marca 2009 zaregistrovaný na úrade práce a písomným podaním zo dňa 27. apríla 2011 sám prejavil záujem pracovný pomer skončiť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedkýň W.. Ľ. D. S. O. J., vypočutím právnych zástupcov účastníkov a oboznámením sa s ich písomnými vyjadreniami, pracovnou zmluvou navrhovateľa a spoločnosti C. Q. D..O..M.. dňa 30. septembra 2008, platobným rozkazom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 16Ro/92/2010-27 zo dňa 5. mája 2010, uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/64/2010-61 zo dňa 14. marca 2011, prihláškami pohľadávok poradové číslo 1 a 2 v konaní sp.zn. 2K/64/2010 zo dňa 27. apríla 2011, písomnou žiadosťou navrhovateľa adresovanou odporcovi dňa 27. apríla 2011, odpoveďou odporcu na výzvu adresovanou navrhovateľovi dňa 1. marca 2012, ďalšou korešpondenciou účastníkov, správou Sociálnej poisťovne zo dňa 9. novembra 2012 a prehľadom zamestnávateľov navrhovateľa, vyjadreniami Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 18. februára 2013 a 13. marca 2013 s potvrdením o zamestnaní navrhovateľa, pričom zistil nasledovné:
Niet sporu, že navrhovateľ a úpadca uzatvorili dňa 30. septembra 2008 na dobu neurčitú pracovnú zmluvu s termínom nástupu do zamestnania dňa 1. októbra 2008.
Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 2K/64/2010 - 61 zo dňa 14. marca 2011 bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu a odporca ustanovený za správcu konkurznej podstaty.
Prihláškou pohľadávky poradové číslo 1 k sp.zn. 2K/64/2010 si navrhovateľ dňa 27.apríla 2011 uplatnil mzdu za mesiace október 2008 - marec 2010 v sume 14.439 Eur na základe platobného rozkazu tunajšieho súdu č.k. 16Ro/92/2010-27 zo dňa 5. mája 2010, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným dňa 3. septembra 2010.
Prihláškou pohľadávky poradové číslo 2 k sp.zn. 2K/64/2010 si navrhovateľ dňa 27.apríla 2011 uplatnil mzdu za mesiace apríl 2010 - február 2011 v sume 8.824 Eur.
Písomnou „žiadosťou“ zo dňa 27.apríla 2011 navrhovateľ odporcovi oznámil, že netrvá na pokračovaní pracovného pomeru a žiada o jeho ukončenie zákonným spôsobom.
Z písomnej odpovede na výzvu adresovanej odporcom navrhovateľovi dňa 1. marca 2011 súd konštatuje evidenciu pohľadávky navrhovateľa v sume 17.343,18 Eur, popretie pohľadávky v sume 8.824 Eur a vyjadrenie, že podľa listinných dôkazov nachádzajúcich sa v archíve úpadcu bol navrhovateľ zamestnancom úpadcu do 31. januára 2009.
Zo správy Sociálnej poisťovne Banská Bystrica zo dňa 9. novembra 2012 vyplýva, že navrhovateľ nemal ku dňu vypracovania správy registrované poistenie v informačnom systéme poisťovne. Z pripojeného zoznamu zamestnávateľov navrhovateľa súd konštatuje evidenciu jeho pracovného pomeru u úpadcu od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009.
Svedkyňa W.. Ľ. D., bývalá mzdárka úpadcu, uviedla, že o veci navrhovateľa nič nevie. Svoj pracovný pomer v spoločnosti C. Q. s.r.o. skončila okamžitým skončením z dôvodu nevyplatenia mzdy dňa 31. januára 2009, a tento deň bol jej posledným v tomto zamestnaní.
Svedkyňa O. J., bývalá pokladníčka úpadcu, uviedla, že mala na starosti fakturácie a výplaty miezd. Svoj pracovný pomer v spoločnosti C. Q. s.r.o. skončila okamžitým zrušením z dôvodu nevyplatenia mzdy dňa 31. januára 2009. Potvrdila, že v spoločnosti pracovalo približne 60 zamestnancov a všetci skončili pracovný pomer dňa 31. januára 2009.
Podľa vyjadrenia Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica zo dňa 18. februára 2013 predložil navrhovateľ pri zaevidovaní do evidencie uchádzačov o zamestnanie dohodu o rozviazaní pracovného pomeru so zamestnávateľom C. Q. s.r.o. „v konkurze“, v ktorej pracoval od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009, a potvrdenie o práceneschopnosti v čase od 2. februára 2009 do 15. marca 2009. Dňa 23. marca 2009 bol zaradený do evidencie úradu s tým, že od 16. marca 2009 do 22. marca 2009 bol dobrovoľne nezamestnanou osobou.
Podľa opravného vyjadrenia úradu práce zo dňa 13. marca 2013 (zjavne omylom datovaného dňom 13.februára 2013) bola predchádzajúca informácia o doložení listinných dokladov nesprávna a navrhovateľ v skutočnosti predložil potvrdenie o zamestnaní u zamestnávateľa C. Q. s.r.o. od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009, podľa ktorého boli dôvodom skončenia pracovného pomeru organizačné zmeny (§ 63 ods. 1 písm. b/ ZP), a potvrdenie o pracovnej neschopnosti od 2. februára 2009 do 15. marca 2009.
Z pripojeného potvrdenia o zamestnaní navrhovateľa u úpadcu súd konštatuje, že dôvodom skončenia pracovného pomeru boli organizačné zmeny zamestnávateľa podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP, doba zamestnania bola od 1. októbra 2008 do 31. januára 2009.
Podľa § 80 písm. c/ O.s.p. možno návrhom na začatie konania uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
Z povinnosti preukázať naliehavý právny záujem na požadovanom určení sú výnimky v prípadoch, keď naliehavý právny záujem preukazovať netreba, lebo vyplýva z právneho predpisu (napr. určenie neplatnosti rozviazania pracovného pomeru).
Podľa § 77 ZP môže zamestnanec i zamestnávateľ uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým zrušením, skončením v skúšobnej dobe, alebo dohodou na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov, ak sa zamestnanec stane nadbytočný vzhľadom na písomné rozhodnutie zamestnávateľa, alebo príslušného orgánu o zmene jeho úloh, technického vybavenia, alebo o znížení stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce, alebo o iných organizačných zmenách.
Podľa § 60 ods. 1, 2, 3 ZP, ak sa zamestnávateľ a zamestnanec dohodnú na skončení pracovného pomeru, pracovný pomer sa skončí dohodnutým dňom. Dohodu o skončení pracovného pomeru zamestnávateľ a zamestnanec uzatvárajú písomne. V dohode musia byť uvedené dôvody skončenia pracovného pomeru, ak to zamestnanec požaduje, alebo ak sa pracovný pomer skončil dohodou z dôvodov uvedených v § 63 ods. 1 písm. a/ až c/. Jedno vyhotovenie dohody o skončení pracovného pomeru vydá zamestnávateľ zamestnancovi.
Podľa § 63 ZP dochádza k zániku práva preto, že sa v ustanovenej lehote neuplatnilo, len v prípadoch uvedených v § 63 ods. 4 a 5, § 68 ods. 2, § 69 ods. 3, § 75 ods. 3, § 77, § 87a ods. 7, § 193 ods. 2 a § 240 ods. 9. Ak sa právo uplatnilo po uplynutí stanovenej lehoty, súd prihliadne na zánik práva, aj keď to účastník konania nenamietne.
Podľa § 15 ZP treba prejav vôle vykladať tak, ako to so zreteľom na okolnosti, za ktorých sa urobil, zodpovedá dobrým mravom.
Súd má za to, že napriek tomu, že navrhovateľ formuluje svoj návrh ako žiadosť o určenie, že jeho pracovný pomer s úpadcom trvá, v skutočnosti ide o žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru. V takomto prípade naliehavý právny záujem na požadovanom určení preukazovať netreba, vyplýva zo zákona (§ 77 ZP).
Fakt, že odporca nie je schopný listinným dokladom preukázať skončenie pracovného pomeru úpadcu s navrhovateľom je nesporný. Nesporné je však i to, že navrhovateľ sa po odporcom tvrdenom termíne skončenia pracovného pomeru dňa 31. januára 2009 správal tak, akoby už zamestnaný nebol, do zamestnania neprišiel, o pridelenie práce nežiadal, a po skončení práceneschopnosti sa išiel nahlásiť na úrad práce. Až tu sa dozvedel, že nedisponuje dokladom o riadnom skončení pracovného pomeru. Preto
by bolo podľa názoru súdu možné konštatovať, že dňa 31. januára 2009 došlo k skončeniu pracovného pomeru dohodou, lebo napriek tomu, že dohoda o skončení pracovného pomeru sa podľa citovaného zákonného ustanovenia musí uzavrieť písomne, písomná forma nie je podmienkou jej platnosti a v skutočnosti ju možno uzavrieť aj ústne alebo konkludentne.
V potvrdení o zamestnaní vystavenom úpadcom navrhovateľovi dňa 28. januára 2009 je však uvedený dôvod skončenia pracovného pomeru podľa § 63 ods. 1 písm. b/ ZP. Vzhľadom k popísanému správaniu sa navrhovateľa po 31.januári 2009 považuje súd za nesporné, že bez ohľadu na to, či mu zamestnávateľ vydal, alebo nevydal písomný doklad o skončení pracovného pomeru, treba zo správania sa navrhovateľa vyvodiť, že si skončenia pracovného pomeru dňa 31. januára 2009 bol vedomý. Preto mu podľa § 77 ZP v nasledovný deň (1.februára 2009) začala plynúť dvojmesačná prekluzívna lehota na uplatnenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súde, ktorú nevyužil. Tak jeho právo uplatniť neplatnosť skončenia pracovného pomeru zaniklo dňa 31. marca 2009 a návrh podaný dňa 23. júla 2012 je po uplynutí prekluzívnej zákonnej lehoty. Za tohto stavu nemal súd inú možnosť ako návrh navrhovateľa zamietnuť.
Pretože bol odporca v konaní úspešný, priznal mu súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania - trov právneho zastúpenia za 5 úkonov právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné vyjadrenie k návrhu, účasť na súdnych pojednávaniach v dňoch 23. októbra 2012, 5. februára 2013 a 15. marca 2013) v hodnote 3x 58,69 Eur s režijným paušálom 3x 7,63 Eur za úkony v roku 2012 a 2x 60,07 Eur s režijným paušálom 2x 7,81 Eur za úkony v roku 2013, náhradu cestovného a PHM za cestu na súdne pojednávanie na trase Žilina - Banská Bystrica a späť v sumách 52,30 Eur, 51,75 Eur a 51,89 Eur, náhradu za stratu času na ceste Žilina - Banská Bystrica a späť na tri súdne pojednávania ( celkom 18 polhodín ) v sume 232,38 Eur.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia, písomne vo vyhotovení dvojmo (inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa) prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici.
V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, ktorej veci sa týka, v akom rozsahu ho napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum a podpis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla spôsobiť nesprávne rozhodnutie,
c) súd neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd dospel dokazovaním k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.