Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/114/2011

Rozhodnutie

Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Ivetou Sýkorovou, v právnej veci navrhovateľa: Q. Š., G.. XX.XX.XXXX, K. M. - P., P. XX, občan SR, v konaní právne zastúpeného spoločnosťou JUDr. Dušan Divko, advokát, spol. s r.o., so sídlom Šoltésovej 346/1, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 36 860 654, proti odporcovi: O. V., G.. XX.XX.XXXX, K. M. - P., P. XX, občan SR, o určenie vlastníckej hranice medzi pozemkami a uloženie povinnosti strpieť vybudovanie oplotenia, súd takto

rozhodol:

Súd určuje vlastnícku hranicu medzi pozemkami parcelou KNC č. XXX o výmere 536 m2, zastavané plochy a nádvoria, patriacou navrhovateľovi a parcelou č. KNC č. XXX o výmere 236 m2, záhrady, patriacou odporcovi, nachádzajúcimi sa v k. ú. M. - P., ako čiaru označenú na vytyčovacom náčrte Ing. Jozefa Polku zo dňa 9.6.2012 č. idúcu z bodu 1 do bodu 2, ktorý vytyčovací náčrt je autorizačne overený T.. B. Y..

Odporca je povinný strpieť na takto určenej vlastníckej hranici vybudovanie oplotenia podľa oznámenia drobnej stavby zo dňa 30.6.2010 Obce Maršová - Rašov.

Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 136,- € do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Konanie sa v časti uplatneného nároku na zaplatenie škody vo výške 100,- € zastavuje.

O náhrade trov konania bude rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti tohto

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 13.5.2011 domáhal, aby súd určil vlastnícku hranicu medzi pozemkami parc. č. KNC XXX patriacej navrhovateľovi a parcely KNC XXX patriacej odporcovi v k. ú. M. ako čiaru označenú na vytyčovacom náčrte E. M. zo dňa 29.1.2011 bodmi 222-1, 222-2. Zároveň sa domáhal voči odporcovi náhrady škody vo výške 236,- € a náhrady trov konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ je okrem iného výlučným vlastníkom parcely č. KNC XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 536 m2, zapísanej na LV č. XXX, v k. ú. M. a odporca je výlučným vlastníkom okrem iného parcely KNC č. XXX, záhrady o výmere 236 m2. Navrhovateľ realizoval na hranici medzi týmito pozemkami oplotenie tak, že zabetónoval železné stĺpiky do betónu. Odporca mu však železné stĺpiky vyhodil a tvrdil, že zasiahol do jeho vlastníctva. Preto navrhovateľ požiadal geodeta E. M., ktorý mu vyhotovoval geometrický plán č. 155/2004 zo dňa 3.10.2004, aby vytýčil v prírode hranicu medzi pozemkami parc. č. KNC XXX Q. XXX, čo Ing. M. uskutočnil. Vyhotovil vytyčovací náčrt hranice medzi týmito parcelami, podľa ktorého navrhovateľ stĺpiky osadil správne a nezasiahol do vlastníctva odporcu. Za vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu uhradil navrhovateľ geodetovi E. M. 120 €. Odporcu predvolal k svojmu právnemu zástupcovi, aby uznal správnosť vytýčenej hranice aj písomne. Odporca sa vyjadril, že hranicu uznáva, avšak protokol o vytýčení hranice odmietol podpísať. Keďže navrhovateľ

nemôže docieliť s odporcom kvalifikovanú dohodu o určení hranice a riadne vykonať oplotenie, má naliehavý právny záujem, aby vlastnícka hranica bola určená súdom. Zároveň sa domáha voči odporcovi aj náhrady škody, a to za poškodenie troch kusov stĺpikov a za výkon práce vykopaním jám pre osadenie stĺpikov a zabetónovanie stĺpikov, a to v odhadnej výške 100,- €, náhrady škody vo výške 120 € za vytýčenie správnej hranice E. M. a náhrady za správne poplatky vo výške 16 € za vyhotovenie LV č. XXX a XXX.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné listinné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z výpisu z LV č. XXX vyhotoveného dňa 5.1.2011 pre k. ú. M. súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 536 m2 je vedený Q. Š. - navrhovateľ. Z výpisu z LV č. XXX, vyhotoveného dňa 5.1.2011 Správou katastra Bytča súd zistil, že ako výlučný vlastník pozemku parc. č. XXX o výmere 236 m2, záhrady je vedený O. V. - odporca.

Navrhovateľ k návrhu na začatie konania pripojil i Geometrický plán č. 155/2004, vyhotovený dňa 3.10.2004 vyhotoviteľom: E. M., Geometrické plány, Geodetické práce, ktorý bol autorizačne overený dňa 7.10.2004 a úradne overený pod č. 231/04, ako i Vytyčovací náčrt hranice KN-C parciel č. 790, 791 a 788 vyhotovený dňa 29.1.2011 E. M., Geometrické plány, Geodetické práce.

Z faktúry č. 2010/324 vyhotovenej dňa 27.12.2010 dodávateľom E. M. súd zistil, že odberateľovi Q. Š. bola fakturovaná cena za vytýčenie hranice medzi KNC parcelami č. XXX a XXX v k. ú. M. - P. v celkovej výške 120,- €.

Z príjmového pokladničného dokladu č. 07/01 2010 súd zistil, že firma: E. M., Geometrické plány, Geodetické práce prijala od Q. Š. za účelom úhrady faktúry 2010/324 sumu 120,- €.

Z Protokolu o vytýčení hranice zo dňa 29.1.2011 súd zistil, že na základe žiadosti pána Š. bola vytýčená hranica - KN-C parc. č. XXX a KN-C parc. č. XXX, XXX v k. ú. M., v obci M. - P. a vytýčenie bolo vykonané na podklade katastrálneho merania. Postup vytyčovacích prác bol v protokole popísaný nasledovne:

Hranica bola vytýčená polárnou metódou - z bodov určených GPS. Vytyčovacie prvky boli získané výpočtom zo súradníc daných bodov - vypočítaných z katastrálneho merania GP č. 155/2004 - (ZPMZ č. 222), ktorým sa oddelili KN-C parcely č. XXX, XXX a zároveň sa týmto plánom aj spoločne zapísali na LV č. XXX a na LV č. XXX. Hranica medzi pozemkami č. XXX a XXX bude prebiehať po bodoch č. 222-1 a 222-2, ktoré boli v teréne označené kovovými rúrkami.

Podľa protokolu mali zúčastnené strany potvrdiť, že boli oboznámené s priebehom a označením vytýčenej hranice pozemkov. Protokol o vytýčení hranice pozemku bol podpísaný Q. Š., O. V., pre ktorého bolo v protokole tiež pripravené miesto pre jeho podpísanie, protokol nepodpísal.

Odporca sa k návrhu na začatie konania vyjadril podaním doručeným súdu dňa 25.7.2011, v ktorom uviedol, že podľa geometrického plánu z 3.10.2004 bola vytýčená hranica a zatlčené železné trúbky správne, čo potvrdzujú členovia komisie výstavby Obecného úradu Maršová - Rašov. Do augusta 2010 obaja vlastníci akceptovali a súhlasili s takýmto vytýčením hranice. Navrhovateľ však porušil vytýčenú hranicu svojvoľným osadením stĺpikov, čím zasiahol do pozemku odporcu. Odporca upozornil navrhovateľa na nesprávnosť osadenia stĺpikov voči vyznačenej hranici. Keďže po viacerých ústnych upozorneniach nedošlo k náprave, podal odporca dňa 20.9.2010 sťažnosť na Obecný úrad Maršová

- Rašov. Navrhovateľ si prizval geodeta pána M. na vytýčenie hranice, o čom dňa 29.1.2011 vystavil protokol. Hranica však bola vytýčená len za účasti navrhovateľa, k tomuto nebol prizvaný ani odporca, ani nikto z obecného úradu. Vytýčenie hranice nebolo totožné s vytýčením hranice z roku 2004, pričom odporca podotkol, že obidve vytýčenia hraníc realizoval ten istý geodet. Odporca žiadal osobne pána M. o vysvetlenie rozdielnosti merania, pán M. však nemal záujem mu rozdielnosť vysvetliť, ani odôvodniť. Navrhovateľ osadil stĺpiky plotu bez predchádzajúceho ohlásenia drobnej stavby na obecnom úrade, ktoré je nutné podľa , podľa ktorého zákona sa musí vyjadriť aj vlastník

susednej nehnuteľnosti. Odporca sa však v zmysle tohto zákona nevyjadroval, pritom drobnú stavbu môže stavebník začať stavať až po obdŕžaní písomného oznámenia obecného úradu, že proti stavbe nemá námietky. Odporca vidí riešenie v novom vymeraní pozemkov a vytýčení hranice nezávislým geodetom, ktorého určí súd a budú prítomné obe strany sporu. K uplatnenému nároku na náhradu škody odporca uviedol, že stĺpiky po ústnej dohode s advokátom navrhovateľa dal na pôvodné miesto. Odmieta zaplatiť navrhovateľovi náhradu za vytýčenie hranice, nakoľko vytýčenie hranice si objednal navrhovateľ. Odporca sa podieľal jednou polovicou sumy za vytýčenie a geometrický plán v roku 2004. Listy vlastníctva si vyžiadal pán Š. a nie odporca, odporca ich k ničomu nepotreboval. Odporca poprel, že by s ním nebola možná dohoda, keďže odporca bol viackrát osobne za navrhovateľom, aj za jeho advokátom za účelom mimosúdnej dohody, navrhovateľ však nemal záujem riešiť spor dohodou.

Odporca k vyjadreniu k návrhu na začatie konania pripojil nasledovné dôkazy, z ktorých súd zistil:

Z listinného dôkazu označeného ako: „Doplnenie údajov k sťažnosti“ odporcu adresovaného OS Žilina súd zistil, že na základe sťažnosti o vytýčení hranice pozemku O. V. a Q. Š. sa dňa 28.10.2010 zúčastnila Stavebná komisia OÚ Rašov na tvare miesta a zistila: Hranica medzi pozemkami bola označená železnými trúbkami podľa geometrického plánu pána M. z roku 2004. Komisia zistila, že trúbky boli osadené len na jednej strane, čo potvrdzujú svojimi podpismi členovia vtedajšej Stavebnej komisie Obecného úradu Rašov. Podpísaný na listinnom dôkaze sú Q. M. a M. C..

Z úradného záznamu Obvodného úradu Žilina, odboru všeobecnej vnútornej správy č. j. zo dňa 23.11.2010 súd zistil, že Obvodný úrad priestupkovú vec obvineného O. V. odložil, pretože pred začatím konania zistil prekážky znemožňujúce konanie ukončiť rozhodnutím vo veci. Správny orgán zo spisového materiálu zistil, že obvinený O. V. sa priestupku proti majetku nedopustil. Zo spisového materiálu vyplýva, že Q. Š. realizoval ohradenie parcely č. 789 v obci Maršová

- Rašov, ktorú mal riadne vymeranú a majiteľ susediacej parcely pán O. V. mu vytrhol 3 ks osadených stĺpikov, pretože nesúhlasil s tým, ako má parcelu vymeranú. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o občiansko-právny spor - spor o hranicu medzi susediacimi pozemkami, v ktorom prípade je potrebné obrátiť sa na príslušný súd, ktorý spor o hranicu rozhodne. Zo strany O. V.Ž. sa teda nejedná o priestupok proti majetku tak, ako vec nesprávne kvalifikovala polícia.

Z odpovede obce Maršová - Rašov zo dňa 4.9.2010 adresovanej odporcovi súd zistil, že na základe listu adresáta zo dňa 22.9.2010 Stavebná komisia obce Maršová - Rašov za účasti oboch zainteresovaných strán dňa 28.9.2010 preverila sťažnosť. Pán Š. prisľúbil, že zavolá geodeta na nové zameranie hranice pozemku a na základe výsledku merania bude určený ďalší postup. Podpísaná na liste je Mgr. V. C., starostka obce.

Zo sťažnosti odporcu zo dňa 20.9.2010 adresovanej Obvodnému úradu Maršová - Rašov súd zistil, že odporca podal sťažnosť na navrhovateľa, že navrhovateľ neoprávnene a svojvoľne ohradil svoj pozemok tak, že zasahuje 60 - 70 cm do pozemku odporcu po celej dĺžke spoločnej hranice.

Z vyjadrenia obce Maršová - Rašov zo dňa 7.1.2005 adresovaného Q. Š. a O. V. k osvedčeniu hnuteľností súd zistil, že obec Maršová - Rašov týmto vyjadrením potvrdzuje, že nemá výhrady k vysporiadaniu pozemkov formou vydržania podľa ods. a) písm. 2 zák. č. 323/92 Zb. v znení a v zmysle pre žiadateľov Q. Š. a O. V., okrem iného k parcele č. KN XXX, zastavaná plocha o výmere 536 m2, Š. Q. v podiele 1/1 a k parcele č. KN XXX, záhrada o výmere 236 m2, parc.č. KN XXX záhrada o výmere 172 m2 - O. V. v podiele 1/1. Držba žiadateľa nie je sporná, potvrdzujú ju aj dostupní dotknutí vlastníci podľa odst. a, bod. č. 1 zák. č. 323/92 Zb. v znení Obci nie je známe, že by si na nehnuteľnosti nárokoval ešte niekto iný. Podpísaný pod vyjadrením k osvedčeniu je Q. C., starosta obce Maršová - Rašov.

Z notárskej zápisnice sp. zn. N11/2005 NZ4913/2005 napísanej dňa 4.2.2005 na Notárskom úrade v Považskej Bystrici JUDr. Alenou Hromkovou, notárom, súd zistil, že do notárskej zápisnice bola

osvedčená právne významná skutočnosť, a síce, že O. V. a Q. Š. prehlásili, že sú vlastníkmi nehnuteľnosti v k. ú. Marošová, takto: Pavel Danížek je vlastníkom o. i. parc. KN XXX, záhrada o výmere 236 m2, parc. KN XXX, záhrada o výmere 172 m2 v podiele 1/1 a Q. Š. je vlastníkom parc. KN XXX, zastavaná plocha o výmere 536 m2 v podiele 1/1.

Súd vo veci vykonal dňa 8.2.2012 a 15.3.2013 pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a odporcu, výsluchom svedkov Q. V.N., M. C. Q. Q. M., listinnými dôkazmi, ktoré účastníci v konaní pripojili, a ktoré súd v rozsudku oboznamuje, znaleckým posudkom č. 12/2012 vyhotoveným znalcom Ing. B. O. a celým obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav:

Navrhovateľ zotrval na návrhu na začatie konania v celom rozsahu, uviedol, že je presvedčený o tom, že tak, ako vytýčil hranicu medzi parcelami KNC XXX a XXX, je správne s tým, že bol vyhotovený aj geometrický plán E. M.. Ešte predtým, ako bol GP vyhotovený, navrhovateľ ohraničil pozemok stĺpmi oplotenia a po vyhotovení GP a vytýčení geodetom hranice medzi pozemkami v teréne zistil, že oplotenie osadil na správnu hranicu.

Právny zástupca navrhovateľa poukázal na skutočnosť, že účastníci konania nadobudli vlastnícke právo k pozemkom parc. č. KNC XXX a XXX na základe GP č. 155/2004 osvedčením a následne ten istý geodet, ktorý vyhotovoval geometrický plán č. 155/2004, vyhotovil zameraním v teréne vytyčovací náčrt, pričom hranica medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX je vytýčená na vytyčovacom náčrte totožne ako na GP č. 155/2004. Odporca pritom uvádza, že uznáva hranicu, ktorá je graficky znázornená na GP, nie však na vytyčovacom náčrte. Geometrický plán č. 155/2004 je do katastrálnej mapy zaregistrovaný titulom záznamu na základe osvedčenia, teda hranica na katastrálnej mape nie je medzi účastníkmi sporná, sporné je len vytýčenie tejto hranice v prírode. Teda hranica sa nemá určovať v tomto konaní pre potrebu katastra, ale pre potrebu postavenia plota a vytýčenia hranice medzi pozemkami v prírode.

Odporca uviedol, že hranica medzi pozemkami bola určená a vytýčená už v roku 2004 zo strany navrhovateľa, tiež geodeta E. M.. Po šiestich rokoch však začal navrhovateľ oplocovať pozemok, ale nie po hranici, ktorá bola pôvodne v roku 2004 vykolíkovaná, ale posunul sa do pozemku odporcu 70 cm po celej dĺžke hranice. Uviedol, že geometrický plán č. 155/2004 má k dispozícii a súhlasí s tým, ako je na ňom zakreslená hranica medzi pozemkami parc. č. XXX a XXX. Čo sa týka vytyčovacieho náčrtu E. M., s týmto by odporca aj súhlasil, ale s vytýčením hranice nesúhlasí, keďže hranica vytýčená v teréne v roku 2004 nesúhlasí s hranicou vytýčenou v roku 2011. Pokiaľ navrhovateľ žaluje poškodenie 3 ks stĺpikov, o týchto sa dohodol s právnym zástupcom navrhovateľa, že ich dá naspäť a aj ich naspäť dal.

Na pojednávaní bola vypočutá svedkyňa Q. V., manželka odporcu. Uviedla, že v roku 2004 bol odporca v zahraničí a navrhovateľ poslal za ňou svojho brata do zamestnania, že sa ide vymeriavať hranica medzi pozemkami. Svedkyňa sa vypýtala z roboty, na mieste bol už geodet pán U.. V roku 2004 za prítomnosti svedkyne, pána Š.P. a pána U. bola teda parcela pomeraná a na jednej, aj druhej strany tej hranice zatĺkol pán Š. trúbky.

Potom vznikli problémy, lebo pán Š. si išiel ohrádzať pozemok, pričom svedkyňa videla, že pozemok neohrádza tak, ako bola hranica pôvodne v roku 2004 vytýčená. Svedkyňa bola preto za navrhovateľom, ukázala mu zameranie kolíkmi z roku 2004, že navrhovateľ nestaval plot na hranici vytýčenej z roku 2004, ale posunutej do pozemku odporcu 70 - 80 cm. Potom podali na obecný úrad sťažnosť, že navrhovateľ vstúpil do ich pozemku. Na miesto bola prizvaná stavebná komisia, ktorá tú trúbku zo zamerania z roku 2004 našla a navrhovateľa upozornila, že pozemok neohrádzal podľa zameriavacieho plánu z roku 2004.

Uznesením zo dňa 29.3.2012 bolo nariadené znalecké dokazovanie na zodpovedanie odbornej otázky, či je vytyčovací náčrt hranice KN-C parciel č. XXX, XXX Q. XXX vyhotovený dňa 29.1.2011 E. M. vyhotovený správne, t. j. či zodpovedá hranici medzi pozemkami určenej geometrickým plánom č. 155/2004 vypracovaným dňa 3.10.2004 E. M. a po prípadnom zistení, že vytyčovací náčrt nie je vyhotovený správne, t. j. nezodpovedá hranici medzi pozemkami určenej geometrickým plánom č.

155/2004 zodpovedať otázku, či bola hranica určená správne vytyčovacím náčrtom zo dňa 29.1.2011 alebo geometrickým plánom č. 155/2004.

Zo znaleckého posudku č. 12/2012 vyhotoveného znalcom Ing. B. O. súd zistil, že znalec konštatoval po zameraní červenej signalizácie na plote, ktorá má podľa vyjadrenia odporcu predstavovať hranicu parciel podľa merania z roku 2004, že signalizácia je vo vzdialenosti 0,95 metra od hranice medzi parcelami CKN XXX, XXX Q. XXX tak, ako je určená v GP 155/2004 a ZPMZ č. 222.

Zo záveru znaleckého posudku súd zistil, že vytyčovací náčrt vyhotovený dňa 29.1.2011 E. M. zobrazuje stav, ktorý je vykreslený v GP č. 155/2004 a dňa 29.1.2011 v teréne vykonané vytýčenie E. M. vytýčilo stav, ktorý je obsiahnutý v geometrickom pláne č. 155/2004. Na základe týchto zistení znalec v teréne vytýčil hranicu KNC parciel XXX, XXX Q. XXX, ktorú signalizoval zeleným sprejom tak, ako je zobrazená v prílohe č. 1 a fotodokumentácii v prílohe č. 2.

Z vytyčovacieho náčrtu vyhotoveného znalcom Ing. B. O. dňa 9.6.2011 autorizačne overeného Ing. B. Y., autorizovaným geodetom a kartografom, ktorý je prílohou ku znaleckému posudku (č.l. 84 spisu), súd zistil, že hranica medzi pozemkami XXX Q. XXX je označená bodmi 1 a 2.

Odporca sa k znaleckému posudku vyjadril podaním doručeným súdu dňa 6.7.2012, v ktorom uviedol, že vytýčenú hranicu zo dňa 9.6.2012 rešpektuje. Hranica súhlasí s vytýčenou hranicou zo dňa 29.1.2011, avšak nie je totožná s vytýčenou hranicou z roku 2004. Odporca v ďalšom podaní doručenom súdu dňa 6.7.2012 navrhol doplniť dokazovanie výsluchom svedkov - členov stavebnej komisie - Q. M. Q. M. C. a ako prílohu podania doručil vyjadrenie a stanovisko OÚ Maršová - Rašov.

Zo stanoviska obce Maršová - Rašov zo dňa 23.1.2012 súd zistil, že stavebná komisia pri vykonaní zápisu dňa 28.9.2010 vychádzala z podkladov, ktoré jej boli predložené, a to z geometrického plánu zhotoveného pánom E. M. v roku 2004. Na základe predloženého geometrického plánu bol pozemok vytýčený. Pán Q. Š. prizval znovu pána E. M. za účelom zamerania skutkového stavu ku kolaudácii domu. Zhotovený nový geometrický plán bol v rozpore s predchádzajúcim geometrickým plánom z roku 2004. Novo označené hranice pozemku boli vytýčené v neprospech pána O. V., ten novovytvorené hranice pozemkov neuznal.

Súd vo veci vykonal dňa 15.3.2013 pojednávanie, na ktorom vykonal dokazovanie výsluchom odporcu a výsluchom svedkov M. C. Q. Q.J. M.. Pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti navrhovateľa, ktorého z neúčasti na pojednávaní ospravedlnil právny zástupca.

Navrhovateľ na pojednávaní prostredníctvom svojho právneho zástupcu poukázal na konanie odporcu, ktorý neuznáva priebeh hranice, vyhodil stĺpy, ktoré boli osadené na hranicu v zmysle oznámenia k ohláseniu drobnej stavby. Preto sa navrhovateľ žalobou domáha určenia hranice, aby si mohol urobiť oplotenie. Postavenie navrhovateľa je neisté v tom, že nevedel, kam si toto oplotenie má osadiť a odporca spochybňuje jeho právo na vyhotovenie oplotenia na hranici medzi pozemkami tak, ako ju určil znalec vo svojom vytyčovacom, autorizačne overenom náčrte. Právny zástupca navrhovateľa poukázal na notársku zápisnicu, ktorou bolo osvedčené vydržanie pre navrhovateľa, aj pre odporcu na základe dlhoročného užívania týchto pozemkov, a to na základe geometrického plánu č. 155/2004, ktorý vyhotovil E. M., ktorým geometrickým plánom bola teda právoplatne založená vlastnícka hranica a jedná sa už len o vytýčenie v prírode tejto hranice, na čom má navrhovateľ naliehavý právny záujem. Pokiaľ je na strane 5 znaleckého posudku v 3. odseku uvedené, že po zameraní kovových stĺpikov znalec konštatoval, že tieto sú postavené približne na hranici medzi parcelami, pričom kovový stĺpik sa nachádza na pozemku navrhovateľa vo vzdialenosti 0,28 m od hranice a druhý kovový stĺpik sa nachádza priamo na hranici medzi parcelami, právny zástupca navrhovateľa spresnil, že stĺpik, ktorý sa nachádza vo vzdialenosti 0,28 m od hranice, nezasahuje do pozemku odporcu, ale je vnútri v pozemku navrhovateľa, ktorý sa odklonil od pozemku odporcu a hranice medzi pozemkami, aby mal pokoj od odporcu.

Odporca uviedol, že naďalej trvá na tom, že hranica, ktorá bola vytýčená v roku 2005, nesúhlasí s hranicou vytýčenou v roku 2011. Odporca v plnom rozsahu rešpektuje znalecký posudok. Znaleckým posudkom je však hranica zameraná tak, ako bola zameraná v roku 2011 pánom M., čo nesúhlasí s hranicou vymeranou pánom U. v roku 2005.

Následne na základe návrhu právneho zástupcu navrhovateľa bola na pojednávaní pripustená zmena návrhu na začatie konania, podľa ktorej mal súd určiť vlastnícku hranicu medzi parcelou KNC XXX patriacou navrhovateľovi a parcelou KNC XXX patriacou odporcovi v k. ú. Maršová ako čiaru označenú na vytyčovacom náčrte Ing. B. O. zo dňa 9.6.2012 idúcu z bodu 1 do bodu 2 a podľa ktorého zmeneného návrhu mal súd uložiť odporcovi povinnosť strpieť na takto určenej vlastníckej hranici vybudovanie oplotenia podľa oznámenia k vykonaniu drobnej stavby Obce Maršová.

Z Oznámenia Obce Maršová - Rašov zo dňa 30.6.2010 k ohláseniu drobnej stavby (stavebnej úpravy) adresovaného navrhovateľovi súd zistil, že obec nemá námietky proti uskutočneniu drobnej stavby (stavebnej úpravy) v rozsahu uvedenom v ohlásení drobnej stavby zo dňa 22.6.2010, podľa ktorého drobná stavba pozostáva z oplotenia pozemkov parc. č. KN XXX/X Q. XXX v kat. území Maršová, ktoré bude zrealizované po obvode uvedených pozemkov, zabetónovaním oceľových stĺpikov, vyhotovením oplotenia zo strojného pletiva, svojpomocne tak, že nebude zasahovať do susedných nehnuteľností.

Navrhovateľ na pojednávaní vzal návrh na začatie konania v časti uplatneného nároku na náhradu škody 100,- € späť. Odporca v tejto časti návrhu súhlasil so zastavením konania.

Navrhovateľ zotrval na návrhu na náhradu škody za vytýčenie správnej hranice E. M. vo výške 120,- € a za správne poplatky za vyhotovenie LV na správe katastra vo výške 16,- €, pretože k týmto výdavkom navrhovateľa došlo pred začatím konania, pričom navrhovateľ očakával a dúfal, že sa s odporcom dohodnú, k čomu však nedošlo.

Svedok Q. M. bez pomeru k účastníkom konania, pozná ich len ako spoluobčanov, uviedol, že je mu známy predmet konania, ktorým je hranica tých dvoch pozemkov. Svedkovi bolo známe, že medzi účastníkmi konania boli ohľadom hranice spory. Svedok v roku 2010 zistil na mieste samom, že hranica, ktorá bola pôvodne vytýčená kovovými trúbkami, bola posunutá do pozemku pána V.. Pri tom pôvodnom zameraní boli obidvaja účastníci, a vtedy si to odsúhlasili, spoločne zatĺkli tie železné trúbky.

Svedok M. C. bez pomeru k účastníkom konania, týchto pozná ako spoluobčanov, obidvaja účastníci sú jeho kamaráti a nemá s nikým žiadny spor, uviedol, že je mu známe, čo je predmetom konania, nakoľko je členom stavebnej komisie v obci Maršová - Rašov. Problém, ktorý medzi sebou majú účastníci konania, bol stavebnej komisii predložený na preverenie obecným úradom. Na základe sťažnosti zo dňa 8.9.2010 sa na mieste zúčastnili ohliadky a zistili, že pán M. označil stĺpikmi na pozemku hranicu medzi pozemkami a stĺpiky nastriekal sprejom. Tiež zistili, že v pozemku pána V. zabetónoval pán Š. stĺpiky asi do vzdialenosti 60 - 70 cm.

Podľa ust. a , (ďalej v texte len ) návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä: o splnení povinnosti, ktorá vyplýva zo zákona, z právneho vzťahu alebo z porušenia práva; o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa , (ďalej len ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa ust. všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje sa im rovnaká právna ochrana.

Podľa ust. vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

Podľa ust. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) priebeh hraníc zisťuje komisia zložená zo zástupcov príslušnej správy katastra, právnickej osoby zriadenej úradom alebo inej osoby, obce, na ktorej území sa priebeh hraníc zisťuje, orgánov ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, orgánov ochrany lesného pôdneho fondu, obvodného úradu v sídle kraja, v ktorého územnom obvode sa obec nachádza a ďalších orgánov a právnických osôb určených právnickou osobou zriadenou úradom alebo inou osobou. Ak obnova katastrálneho operátu prebieha v oblasti, kde sú pozemky súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu alebo lesného pôdneho fondu, je členom komisie aj zástupca osôb hospodáriacich na dotknutých pozemkoch. Ak sa zisťovanie priebehu hraníc dotýka pozemkov štátnych dráh, letísk, diaľníc, štátnych ciest a prístavov, je členom komisie spravidla aj zástupca právnickej osoby, ktorá tieto nehnuteľnosti spravuje. Predsedom komisie je zástupca príslušnej správy katastra.

Podľa ust. § 67c ods. 2 katastrálneho zákona priebeh hraníc sa zisťuje za účasti vlastníkov a iných oprávnených osôb alebo ich zástupcov. Ak bolo vlastníkovi alebo inej oprávnenej osobe doručené predvolanie do vlastných rúk alebo verejnou vyhláškou, jeho neprítomnosť nie je na prekážku obnovy katastrálneho operátu. V takom prípade môže informácie o nehnuteľnostiach, právach k nehnuteľnostiam, vlastníkoch a o iných oprávnených osobách podať zástupca obce, ako aj vlastníci susedných nehnuteľností a iné oprávnené osoby.

Podľa ust. § 67c ods. 3 katastrálneho zákona ak adresa vlastníka alebo inej oprávnenej osoby nie je známa alebo nie je známe, či taká osoba existuje, podá informácie o nehnuteľnosti, práve k nehnuteľnosti, vlastníkoch a o iných oprávnených osobách zástupca obce.

Podľa ust. § 67c ods. 4 katastrálneho zákona ak priama účasť vlastníka alebo inej oprávnenej osoby na zisťovaní priebehu hraníc nie je nevyhnutná, môže vlastník alebo iná oprávnená osoba podať potrebné informácie písomne.

Podľa ust. § 67c ods. 5 katastrálneho zákona ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.

Podľa ust. každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Súd po zastavení konania na pojednávaní v časti uplatneného nároku na zaplatenie škody vo výške 100,- € na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu návrhu v celom rozsahu vyhovel, určil vlastnícku hranicu medzi pozemkami parcelou KNC č. XXX o výmere 536 m2, zastavané plochy a nádvoria, patriacou navrhovateľovi a parcelou č. KNC č. XXX o výmere 236 m2, záhrady, patriacou odporcovi, nachádzajúcimi sa v k. ú. Maršová - Rašov, ako čiaru označenú na vytyčovacom náčrte Ing. B. O. zo dňa 9.6.2012 č. idúcu z bodu 1 do bodu 2. Ďalej zaviazal odporcu povinnosťou strpieť na takto určenej vlastníckej hranici vybudovanie oplotenia podľa oznámenia drobnej stavby zo dňa 30.6.2010 Obce Maršová - Rašov. Súd tiež zaviazal odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi sumu 136,- € titulom náhrady škody.

Súd pri rozhodovaní o uplatnenom nároku postupoval podľa , podľa ktorého súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. V zmysle súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako

i na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

Vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neoprávnene zadržuje. Vlastník sa môže domáhať ochrany svojho vlastníckeho práva predovšetkým návrhom na určenie vlastníckeho práva, ak má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Z okruhu určujúcich návrhov na ochranu vlastníckeho práva nemožno vylúčiť ani návrh na určenie hranice medzi pozemkami. V tomto prípade sa jedná o vzájomné vymedzenie predmetu dvoch vlastníckych práv a vymedzenie predmetu konania ako „určenie hranice“ znamená určenie, ktorá časť zo spornej plochy v prírode ktorému z účastníkov konania patrí.

Súd v zmysle ust. skúmal, či na takomto určení existuje naliehavý právny záujem, ktorý je daný hlavne tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo navrhovateľa, alebo kde by sa bez tohto určenie jeho právne postavenie stalo neistým. Pokiaľ nie je naliehavý právny záujem daný, nemôže byť žaloba z tohto dôvodu opodstatnená. Súd mal v konaní preukázané, že vlastnícke právo navrhovateľa k pozemku parc. č. KNC XXX je ohrozené konaním odporcu, ktorý neuznáva vlastnícku hranicu zameranú navrhovateľom podľa katastrálneho operátu a navrhovateľovi tak nie je umožnené si svoj pozemok na jeho hranici riadne oplotiť. Z uvedeného vyplýva, že stav právneho i skutkového ohrozenia vlastníckeho práva navrhovateľa existuje, teda rozhodnutím v tejto veci dôjde k jeho odstráneniu. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že u navrhovateľa existuje naliehavý právny záujem na takomto určení.

Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že bolo potrebné určiť hraničnú čiaru medzi spornými nehnuteľnosťami tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, a to na základe znaleckého posudku a vytyčovacieho náčrtu znalca Ing. B. O..

Pokiaľ odporca popieral tvrdenie navrhovateľa, že s odporcom nebolo možné sa dohodnúť, súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že odporca na jednej strane uvádzal, že znalecký posudok uznáva, na druhej strane však z jeho vyjadrení vyplynulo, že nerešpektuje vytýčenie hranice v teréne vykonané znalcom na základe znaleckého posudku a toto považuje za sporné, teda svojimi tvrdeniami si protirečil. Bez akýchkoľvek relevantných argumentov popieral správnosť znalcom vytýčenej hranice v teréne. Poukazoval len na pôvodné vytýčenie hranice v teréne v roku 2004, ktoré jediné považoval za správne. V konaní však bol preukázaný opak, a síce, že geometrický plán č. 155/2004 bol geodetom Ing. U. premietnutý do terénu nesprávne a vytýčenie hranice dňa 29.1.2011 v teréne E. M. bolo vykonané v súlade s geometrickým plánom č. 155/2004.

Pokiaľ sa odporca v konaní odvolával na stanovisko stavebnej komisie a tvrdenia vypočutých svedkov Q. M. Q. M. C., ktorí tvrdili, že novooznačené hranice pozemku boli vytýčené v neprospech odporcu a v rozpore s prechádzajúcim geometrickým plánom z roku 2004, súd konštatuje, že tieto tvrdenia svedkov a s týmito tvrdeniami súvisiace listinné dôkazy sú pre konanie irelevantné, pretože stavebná komisia obecného úradu vychádzala z neodborného názoru odporcu a nesprávneho zamerania hraníc pozemkov v roku 2004. Subjektívne názory účastníkov konania a svedkov nemôžu spochybniť znalecký posudok, nakoľko znalci disponujú podrobnými údajmi z platného katastrálneho operátu.

Súd vyhovel návrhu i v časti, v ktorej sa navrhovateľ domáhal, aby bol odporca zaviazaný povinnosťou strpieť na súdom určenej vlastníckej hranici vybudovanie oplotenia podľa oznámenia drobnej stavby zo dňa 30.6.2010 Obce Maršová - Rašov.

Súd s poukazom na ustálenú judikatúru a súdnu prax, kedy súdy podľa poskytujú ochranu pred akýmkoľvek zásahom, teda aj pred zásahmi už vykonanými, ktoré trvajú, alebo ktorých vykonanie hrozí, dospel k záveru, že vzhľadom na históriu susedských vzťahov účastníkov a na v konaní preukázané zasahovanie odporcu do vlastníckeho práva navrhovateľa odstránením a poškodením troch kusov stĺpikov oplotenia je nevyhnutné a potrebné, aby navrhovateľovi bola poskytnutá súdna ochrana a odporcovi bola uložená povinnosť v zmysle petitu žalobného návrhu. Navrhovateľ nekonal v rozpore so

zákonom, mal záujem postaviť si plot na hranici pozemkov a len činnosťou odporcu bol nútený domáhať sa ochrany na súde. Bez ochrany súdu nemohol využiť svoje právo vyplývajúce z vlastníctva pozemku. V konaní bolo nesporne preukázané, že sporná hranica vedie z bodu 1 do bodu 2, ako je vyznačené na vytyčovacom náčrte Ing. B. O. zo dňa 9.6.2012 č. . Odporca vlastnícke právo navrhovateľa nerešpektuje a do tohto nezákonným spôsobom zasahoval.

Súd pre úplnosť uvádza, že i keď v zásade platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na žalobe určovacej, nie je možné tento predpoklad chápať všeobecne. Zo skutkových zistení v tomto konaní nepochybne vyplynulo, že určovacia žaloba vytvorila právny základ pre právny vzťah účastníkov, preto bola odpodstatnená a vzhľadom na doterajšie konanie odporcu a postoj odporcu k vykonanému dokazovaniu bol dôvodný i návrh navrhovateľa na splnenie povinnosti odporcu umožniť navrhovateľovi vybudovanie plota na určenej hranici.

Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj v časti náhrady škody, ktorá navrhovateľovi vznikla ešte pred začatím konania vynaložením nákladov za vytýčenie hranice E. M. a vyhotovenie vytyčovacieho náčrtu vo výške 120 € a zaplatením správnych poplatkov vo výške 16 € za vyhotovenie listov vlastníctva Správou katastra Bytča. Základné predpoklady vzniku zodpovednosti odporcu za škodu, a to protiprávny úkon, vznik škody, príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, ako i zavinenie, mal súd v konaní preukázané. Odporca spôsobil svojím zavineným konaním, a to nerešpektovaním vlastníckeho práva navrhovateľa, že navrhovateľ bol nútený dokazovať odporcovi priebeh hranice nielen odkazom na hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte na základe geometrického plánu č. 155/2004, ale aj vyhotovením vytyčovacieho náčrtu a vytýčením hraníc priamo v teréne, ani ktoré dôkazy však neboli pre odporcu postačujúce a navrhovateľ bol nútený domáhať sa ochrany na súde. Výšku škody 120 € mal súd preukázanú z faktúry č. 2010/324 vyhotovenej dňa 27.12.2010 dodávateľom E. M. a z príjmového pokladničného dokladu č. 07/01 2010, a z kolkových známok v celkovej hodnote 16 € nalepených na listoch vlastníctva č. 266 a 267 (č.l. 5 a 7 spisu).

V časti uplatneného nároku na zaplatenie škody vo výške 100,- € súd konanie podľa ust zastavil po predchádzajúcom súhlase odporcu.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. , podľa ktorého v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné

dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , súd rozhodnutie zruší, len ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované

dôkazy.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa ustanovenia , ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa .

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).