Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-355-2012.pdf
PDF · 109.56 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/355/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, právne zast. SOUKENÍK - ŠTRPKA, s.r.o., Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: D. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ž., o zaplatenie 876,65 Eur prísl.,
rozhodol:
Súd konanie o zaplatenie sumy 497,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 497,90 Eur od 12.08.2010 do zaplatenia zastavuje.
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 377,09 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 208,88 Eur od 12.09.2009 do zaplatenia a zo sumy 168,21 Eur od 12.10.2009 do zaplatenia.
Súd žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 1,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 1,66 Eur od 12.11.2009 do zaplatenia zamieta.
Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 52,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 86,04 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom na začatie konania zo dňa 21.08.2012, doručeným Okresnému súdu Žilina dňa 03.09.2012, domáhal voči odporcovi uloženia povinnosti na zaplatenie dlžnej istiny vo výške 876,65 Eur spolu s úrokmi z omeškania a náhrady trov konania. Uplatnený nárok navrhovateľ odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel zmluvu o pripojení. Odporca neplnil riadne povinnosti, na ktoré sa zaviazal.
Súd pred začatím konania skúmal vecnú legitimáciu a zistil, že aktívna legitimácia navrhovateľa je daná na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 06.12.2011.
Následne súd nariadil v danej veci ústne pojednávanie na deň 15.03.2013, na ktoré bol predvolaný navrhovateľ, jeho právny zástupca a odporca. Všetci boli predvolaní riadne a včas. Na pojednávanie sa nedostavil nikto, preto súd vec prejednal vec v neprítomnosti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu a odporcu v zmysle § 101 ods.2 O.s.p.
/Právny zástupca navrhovateľa ospravedlnil svoju neúčasť podaním zo dňa 05.03.2013 a nežiadal odročiť pojednávanie.
Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisového materiálu, a to predovšetkým zmluva o pripojení, dodatok k zmluve o pripojení, kupón na zľavu, tlačivo na fotodokumentáciu identifikačných dokladov, zmluva o pripojení z 25.07.2009 s dodatkom, z 27.07.2009 s dodatkom, faktúry, všeobecné podmienky, príloha k zmluve o postúpení.
Právny zástupca navrhovateľa podaním zo dňa 05.03.2013 zobral návrh v časti zmluvnej pokuty, t.j. o zaplatenie sumy 497,90 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 497,90 Eur od 12.08.2010 až do zaplatenia, späť, a to bez uvedenia dôvodu.
Podľa § 96 ods.1 O.s.p. navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví. Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 96 ods. 2 O.s.p. súd konanie nezastaví, ak odporca so späťvzatím návrhu nesúhlasí z vážnych dôvodov, v takom prípade súd po právoplatnosti uznesenie pokračuje v konaní.
Podľa § 96 ods. 3 O.s.p. nesúhlas odporcu so späťvzatím návrhu nie je účinný, ak dôjde k späťvzatiu návrhu skôr, než sa začalo pojednávanie, alebo ak ide o späťvzatie návrhu na rozvod, neplatnosť manželstva alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je.
Na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľa, ktorým zobral návrh späť v danej časti, súd konanie v danej časti zastavil, a to bez ohľadu na súhlas, či nesúhlas odporcu, keďže k čiastočnému späťvzatiu došlo pred začatím pojednávania.
Predmetom konania tak zostala suma 378,75 Eur s príslušenstvom.
Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 25.07.2009 mal súd preukázané, že bola platne uzatvorená právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, predmetom ktorej bol aj predaj mobilného telefónu Sony Ericsson W395 za 1,- Euro s DPH s viazanosťou 24 mesiacov v zmysle dodatku k zmluve zo dňa 25.07.2009. (l.č. 3 obsahu spisu)
Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.
Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 25.07.2009 mal súd preukázané, že bola platne uzatvorená právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, predmetom ktorej bol aj predaj mobilného telefónu Sony Ericsson C902 za 1,- Euro s DPH s viazanosťou 24 mesiacov v zmysle dodatku k zmluve zo dňa 25.07.2009. (l.č. 6 obsahu spisu)
Zo zmluvy vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.
Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 27.07.2009 mal súd preukázané, že bola platne uzatvorená právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, predmetom ktorej bol program služieb RELAX NAJ pre telefónne číslo XXXXXXXXX s viazanosťou 0 mesiacov v zmysle dodatku k zmluve zo dňa 27.07.2009. (l.č. 8 obsahu spisu)
Z predloženej zmluvy o pripojení zo dňa 27.07.2009 mal súd preukázané, že bola platne uzatvorená právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom, predmetom ktorej bol aj predaj mobilného telefónu LG KC550. (l.č. 10 obsahu spisu)
Zo zmlúv vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou sú okrem iného aj Všeobecné podmienky.
Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia zmlúv na tento typ zmluvy sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ktorého znenie bolo zmenené novelou
- zákonom č. 568/2007 Z.z., a je nutné aplikovať aj smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.
To však nevylučuje, aby sa navrhovateľ domáhal svojich práv, pokiaľ boli spotrebiteľom - odporcom porušené.
Ochrana spotrebiteľa totiž neznamená, že spotrebiteľ môže porušovať dohodnuté povinnosti a neplatiť za poskytnuté služby.
Podľa článku 2 písm.b) smernice 93/113/EHS "spotrebiteľ" znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná za účelom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo profesii.
Podľa § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Súd posúdil, že predmetné zmluvy sú zmluvy spotrebiteľské.
V zmysle § 43 ods.1 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy zmluvou o pripojení sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.
Podľa § 43 ods.2 zák.č. 610/2003 Z.z. v znení v čase uzavretia zmluvy podstatnými časťami zmluvy o pripojení sú dohodnutý druh verejnej služby, miesto jej poskytovania a cena za službu. Ak nie je v zmluve o pripojení určený čas poskytovania, platí, že sa služba bude poskytovať na neurčitý čas. Cenu za službu možno dojednať aj odkazom na tarifu.
Podľa § 77 ods. 9 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvy o pripojení podľa doterajších predpisov sú zmluvami o poskytovaní verejných služieb podľa tohto zákona.
Podľa § 44 ods.1 zák.č. 351/2011 Z.z. zmluvou o poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
Navrhovateľ svoj nárok odôvodnil tým, že právny predchodca navrhovateľa s odporcom uzavrel predmetné zmluvy, na základe ktorých odporca bol povinný platiť za poskytnuté služby, avšak faktúry neuhrádzal riadne a včas.
Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.07.2010 na sumu 497,90 Eur so splatnosťou dňa 11.08.2010 za zmluvnú pokutu, avšak v tej časti navrhovateľ pred začatím pojednávania zobral návrh späť, preto ju ďalej neskúmal.
Súd mal preukázané vystavenie faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.08.2009 na sumu 208,88 Eur so splatnosťou dňa 11.09.2009; faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.09.2009 na sumu 168,21 Eur so splatnosťou dňa 11.10.2009, ktorej súčasťou je aj upomienka; faktúry č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 na sumu 1,66 Eur so splatnosťou dňa 11.11.2009 iba za oneskorenie platby.
V každej uvedenej faktúre je účtovaná upomienka za oneskorenie platieb.
Podľa uvedenia navrhovateľa odporca nezaplatil vystavené faktúry v čase ich splatnosti.
Je nepochybné, že v uvedených faktúrach navrhovateľ účtoval odporcovi za poskytnuté služby.
Vo faktúre č. XXXXXXXXXX zo dňa 22.10.2009 navrhovateľ účtoval iba poplatok za oneskorenie platieb, pričom upomienku preukázal v rámci faktúry č. XXXXXXXXXX. Avšak navrhovateľ nepreukázal. Na základe čoho si účtuje sumu 1,66 Eur za upomienku. Pokiaľ bol súčasťou zmlúv nejaký cenník, či sadzobník, žiadny nebol predložený.
Pri zachovaní kontradiktórnosti procesu a pri dodržaní zásady rovnosti strán bolo vecou navrhovateľa svoje tvrdenia riadne preukázať. Nestačí, aby si to v konaní iba uplatnil, ale je potrebné, aby svoj nárok riadne preukázal. Navrhovateľ však preukázal iba účtovanie si za danú upomienku, avšak nárok na účtovanie, ako aj výšku takého účtovania ničím nepreukázal.
Žalobca v sporovom konaní, ktoré sa začína podaním žaloby, je povinný uviesť skutočnosti, o ktoré sa opiera jeho právo alebo iný nárok. Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný ako druhá procesná strana má povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú alebo znamenali, že právo (nárok) žalobcu nevzniklo, zaniklo, zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie. Tieto povinnosti tvrdenia sú základom pre bremeno tvrdenia, ktoré spravidla zaťažuje obe protistojace procesné strany. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu toho účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia o konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme.
Dôkazné bremeno súvisí s dôkaznou povinnosťou, ktoré platné právo upravuje v § 120 ods.1 O.s.p.
Podľa § 120 ods.1 veta prvá O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.
Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená unesenie dôkazného bremena. Procesná strana môže splniť dôkaznú povinnosť, avšak ak ju splní len tak, že to nevedie k preukázaniu jej tvrdení, resp. splní ju bez náležitej procesnej pozornosti, dôkazné bremeno neuniesla. Dôsledkom neunesenia dôkazného bremena je nepriaznivý výsledok sporu, ktorý postihuje toho účastníka, na ktorom spočívalo dôkazné bremeno a ktorý sa dostal do dôkaznej núdze, keďže neponúkol alebo nevedel ponúknuť súdu také dôkazné prostriedky, ktorými by sa preukázali pre výsledok sporu rozhodujúce skutočnosti.
Dôkazné bremeno síce postihuje účastníka konania, ale obsah tohto procesného bremena má aj ďalší význam, ktorý sa spája s tým, že napriek všetkým vo veci vykonaným dôkazom skutkový stav zostane neobjasnený. Neobjasnené skutkové okolnosti sa považujú za nedokázané.
V zmysle § 153 ods.1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Navrhovateľ dostatočne nepreukázal svoje tvrdenia ohľadom uplatneného poplatku za oneskorenie platieb vo výške 1,66 Eur, predložené listinné dôkazy neviedli k preukázaniu všetkých jeho tvrdení. Navrhovateľ preukázal iba upomienku, ktorá boli súčasťou vystavenej faktúry č.XXXXXXXXXX, avšak nárok na účtovanie, ako aj výšku takého účtovania ničím nepreukázal.
Na základe uvedeného súd danú sumu 1,66 Eur spolu s úrokmi z omeškania z danej sumy nepriznal a v tej časti žalobný návrh zamietol.
Navrhovateľ si uplatnil aj úroky z omeškania.
Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa § 3 ods.1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 3 ods.2 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka, v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.
Vzhľadom na to, že odporca si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnil, dostal sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo navrhovateľovi právo na úroky z omeškania. Súd preto uznal úroky vo výške v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. z priznaných súm od nasledujúceho dňa po splatnosti jednotlivých faktúr. Výšku základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu súd osobitne nedokazoval v zmysle § 121 O.s.p.
V časti uplatnených úrokov zo sumy 1,66 Eur súd žalobný návrh zamietol, keďže danú sumu navrhovateľovi nepriznal.
Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd vyhovel návrhu v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Pokiaľ navrhovateľ vo svojom písomnom podaní uviedol, že ak súd bude mať pochybnosti o významných skutočnostiach, tak aby pojednávanie odročil a zaslal navrhovateľovi vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach, pričom zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a žiadal rozhodnúť v jeho neprítomnosti, súd považoval takú žiadosť za alibistickú, nakoľko bol riadne predvolaný, dal súhlas s prejednaním veci v jeho neprítomnosti, predložil všetky listiny, na ktoré sa odvolával a poukazoval a bolo jeho právo zúčastniť sa pojednávania. Súd nevyhovel žiadosti, pričom súd nie je povinný zasielať účastníkom vyjadrenie súdu o sporných skutočnostiach.
Navrhovateľ si uplatnil trovy konania titulom zaplateného súdneho poplatku vo výške 52,50 Eur a titulom trov právneho zastúpenia vo výške 141,79 Eur za 2 úkony - prevzatie a príprava a žalobný návrh - 2x 51,45 Eur + 2x réžia 7,63 Eur + DPH.
V zastavenej časti súd o trovách konania rozhodol podľa § 146 ods.2 O.s.p. V zmysle toho ustanovenia navrhovateľ ako neúspešný v tej časti, keďže procesne zavinil zastavenie konania, by mal nahradiť trovy konania odporcovi, ktorýsi však trovy neuplatnil a súd ani nezistil vznik trov na jeho strane. Preto odporcovi trovy konania v tej časti nepriznal.
Vo zvyšnej časti o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods.3 O.s.p., podľa ktorého aj keď mal účastník vo veci úspech len čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.
Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
Podľa § 151 ods. 2 O.s.p., ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Podľa § 151 ods. 8 O.s.p., vo výroku o náhrade trov konania súd vyjadrí osobitne trovy právneho zastúpenia a iné trovy konania, ktorých náhrada sa účastníkovi priznáva.
V danej časti neúspech navrhovateľa bol len v pomerne nepatrnej časti, preto súd v danej časti zaviazal odporcu na náhradu trov konania a to titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh a titulom trov právneho zastúpenia.
V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, súd preskúmal navrhovateľom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom súdneho poplatku za návrh sumu 52,50 eur a titulom trov konania - trov právneho zastúpenia sumu 86,04 eur (súd priznal odmenu v zmysle ust. § 10 ods. 1 cit. vyhl. s poukazom na výšku súdom priznaného plnenia), pozostávajúcu:
- za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia v sume 28,22 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 7,17 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 43,02 eur,
- za úkon právnej služby - podanie žaloby na súd v sume 28,22 eur podľa § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. b) cit. vyhl. + režijný paušál podľa § 16 ods. 3 cit. vyhl. v sume 7,63 eur + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 7,17 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky, spolu suma 43,02 eur.
Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je odporca povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania spolu v sume 138,54 eur (titulom súdneho poplatku za návrh sumu 52,50 eur a titulom trov právneho zastúpenia sumu 86,04 eur), a to na účet právneho zástupcu navrhovateľa, v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu v Žiline, ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 205a ods.1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods.2 O.s.p. ustanovenie § 205a ods.1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden
rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak
účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).