Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4C-87-2013.pdf
PDF · 86.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4C/87/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci navrhovateľa: D. G., nar.XX.X.XXXX, bytom H. Č..XXX, zastúpený JUDr.Ľubomírom Kišacom, advokátom so sídlom v Topoľčanoch, Škultétyho 1597/7 proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., Karadžičova 17, 825 22 Bratislava 26 , IČO 31 383 408 o zaplatenie 420,88 eura s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi sumu 420,88 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2013 do zaplatenia a náhradu trov konania v sume 25 eur a na účet právneho zástupcu navrhovateľa náhradu trov právneho zastúpenia v sume 113,07 eura, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporcu zaplatenia sumy 420,88 eura spolu s úrokom z omeškania z dôvodu, že ako prevádzkovateľ osobného motorového vozidla zn.ŠKODA SUPERB ev.č.F. XXXCU dňa 6.8.2012 počas jazdy medzi obcami Vozokany a Nitrianska Blatnica utrpel škodu , ktorá vznikla poškodením čelného skla na vozidle a to odfrknutým kameňom od vozidla Hyundai Tucson ev.číslo F. XXXBI držiteľky L. Č., ktorej vozidlo je povinne zmluvne poistené u odporcu. Napriek tomu, že uvedená poistná udalosť bola odporcovi nahlásená a technik odporcu si odfotil poškodené sklo a spísal zápis, tak odporca mu písomne oznámil, že škoda mu nebude uhradená, nakoľko nemá svedka, ako došlo k tejto škode.
Odporca s podaným návrhom nesúhlasil a tento žiadal zamietnuť z dôvodu, že neboli naplnené základné znaky zodpovednosti za škodu a to hlavne preukázanie porušenia právnej povinnosti a podľa neho skalka ležiaca na ceste je jednoznačne okolnosťou existujúcou mimo vodiča a samotného vozidla a preto nie je súčasťou prevádzky a nemôže mať pôvod v prevádzke.
Svedkyňa L. Č. potvrdila, že často cestuje z miesta bydliska, t.j. z Bojnej do Nitrianskej Blatnice, keďže spolupracuje s firmou Krošlák, ktorá tam sídli a aj dňa 6.8.2012 cestovala medzi obcami Vozokany a Nitrianska Blatnica, pričom zbadala , že auto idúce za ňou jej bliká a preto zastavila na okraji Nitrianskej Blatnice a prišiel za ňou navrhovateľ, ktorý jej povedal, že od jej auta odfrkol kameň do čelného skla na jeho aute. Ona uznala, že sa to tak mohlo stať , nakoľko v tom čase išla rýchlosťou asi 90 km/hod. a v protismere nešlo žiadne iné auto a teda kameň mohol odfrknúť len od jej auta. O tejto udalosti spísali papiere a ona sa už potom o vec nezaujímala. Pri jazde si nevšimla, v akej vzdialenosti za ňou navrhovateľ jazdil, pričom ona má silné auto a na tomto sú iba krátke zásterky, takže kameň mohol odfrknúť od kolesa.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a svedkyne L. Č. ako aj oboznámením sa s predloženými dokladmi, pričom zistil, že navrhovateľ ako majiteľ a prevádzkovateľ osobného motorového vozidla zn.Š.L. E. ev.číslo F. XXXCU jazdil dňa 6.8.2012 medzi obcami Vozokany a Nitrianska Blatnica a to za motorovým vozidlom zn. Hyundai Tucson ev.číslo F. XXXBI patriacim držiteľke L. Č., ktorej je povinne zmluvne poistené u odporcu. Počas jazdy od motorového vozidla svedkyne Č. odfrkol kameň do čelného skla na motorovom vozidle navrhovateľa , pričom v tom čase išla svedkyňa rýchlosťou asi 90 km /hod. a v protismere nešlo žiadne iné auto a na základe svetelného znamenia navrhovateľa svedkyňa zastavila a po oznámení navrhovateľa, čo sa stalo uznala, že kameň mohol odfrknúť od kolesa jej auta a preto spolu spísali správu o nehode a navrhovateľ poistnú udalosť oznámil odporcovi. Likvidátor odporcu dňa 7.8.2012 vykonal ohliadku motorového vozidla navrhovateľa , odfotil poškodené sklo a spísal zápis s tým, že čelné sklo je prasknuté a ide o tónované sklo a následne uvedené sklo znehodnotil diamantom tak, aby ho nebolo možné už použiť. Odporca listom zo dňa 23.8.2012 oznámil navrhovateľovi , že nie je oprávnený vysporiadať náhradu škody z dôvodu , že nie je možné preukázať, že charakter vzniku škody zodpovedá deklarovanému priebehu a spôsobu uvedeného v oznámení o poistnej udalosti a teda nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody na vozidle navrhovateľa a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Proti uvedenému oznámeniu podal navrhovateľ odvolanie a odporca listom zo dňa 28.9.2012 oznámil navrhovateľovi, že zotrváva na svojom stanovisku, pretože poistený resp. vodič si počas prevádzky vozidla v danom čase a na danom mieste nemôže byť vedomý odskočenia predmetu od uvedeného motorového vozidla a teda nie je možné objektívne preukázať, že kameň, ktorý poškodil čelné sklo na motorovom vozidle navrhovateľa bol odmrštený prevádzkou motorového vozidla poisteného. Toto nepreukazuje ani súhlasné vyhlásenie poisteného a poškodeného, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako je uvedené v oznámeniach o poistnej udalosti.
Navrhovateľ si poškodené čelné sklo na svojom motorovom vozidle dal vymeniť v autorizovanom servise a faktúrou č.201230819 zo dňa 9.8.2012 mu táto výmena bola vyčíslená na sumu 420,88 eura , ktorú navrhovateľ dňa 9.8.2012 zaplatil Autoservisu Jakub spol. s r.o. Topoľčany, čo preukázal faktúrou a pokladničným dokladom.
Podľa § 4 ods.1 Zák.č.381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
Podľa ods.2 písm.b/ citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.
Podľa § 15 ods.1 Zák.č.381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 427 ods.1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
Podľa ods.2 rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 OZ svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 431 OZ, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľa na zaplatenie sumy 420,88 eura s 8,75 % ročným úrokom z omeškania od 4.1.2013 do zaplatenia je podaný dôvodne a preto mu v celom rozsahu vyhovel. Je nesporné, že navrhovateľovi ako prevádzateľovi motorového vozidla vznikla škoda pri tejto prevádzke a to odfrknutím kameňa do čelného skla na jeho motorovom vozidle, v dôsledku čoho došlo k takému poškodeniu skla, že bola nutná jeho výmena a navrhovateľ zaplatil za túto výmenu sumu 420,88 eura. Keďže škoda bola spôsobená pri prevádzke motorového vozidla, tak zodpovednosť za škodu je potrebné posudzovať podľa § 427 až 431 OZ a táto zodpovednosť je osobitným druhom občianskoprávnej zodpovednosti za škodu, ktorá spočíva na princípe objektívnej zodpovednosti. Na vznik tejto zodpovednosti sa teda nevyžaduje zavinené konanie. To však neznamená, že škoda spôsobená prevádzkou dopravného prostriedku nemôže byť zavinená avšak zavinenie nie je podmienkou vzniku tejto zodpovednosti. Môže mať však význam najmä pri strete prevádzok. Podľa ust.§ 428 OZ, sa prevádzateľ nemôže svojej zodpovednosti zbaviť ak bola škoda spôsobená okolnosťami , ktoré majú pôvod v prevádzke a zbavenie sa zodpovednosti prichádza do úvahy len ak prevádzateľ preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať, pričom pod pojmom vynaloženie všetkého úsilia treba rozumieť každú možnú starostlivosť, ktorú bolo možné za daných podmienok konkrétneho prípadu vyvinúť , aby sa zabránilo vzniku škody. O neodvrátiteľnosť škody pôjde a prevádzkovateľ sa zodpovednosti zbaví predovšetkým vtedy, ak sa škode nemohlo za súčasného stavu rozvoja techniky zabrániť žiadnym opatrením. Škoda, ktorú nemožno odvrátiť, môže mať svoj pôvod buď v prírodnej udalosti (blesk, povodeň, zemetrasenie a pod. ) , alebo v ľudskom správaní alebo v správaní zvieraťa. Pri interpretácii neodvrátiteľnosti škody však treba zdôrazniť, že nesmie ísť o škodu subjektívne neodvrátiteľnú alebo škoda musí byť objektívne neodvrátiteľná . V prípade, ak sa stretnú prevádzky dvoch prevádzkovateľov, tak ako tomu bolo aj v tejto veci, a ak ide o vyporiadanie medzi nimi, tak zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody (§ 431 OZ) , pričom za stret prevádzok súdy považujú predovšetkým vlastný stret dopravných prostriedkov ( ich zrážku) , ale aj stret dopravných prostriedkov so zariadením inej prevádzky, ako aj vzájomné škodlivé pôsobenie dvoch prevádzok na seba bez toho, že by došlo k fyzickému stretu vozidiel (oslnenie, vymrštenie kameňa a pod.). Za stret prevádzok sa považuje aj prípad, keď idúce vozidlo narazí do už stojaceho vozidla , ktoré neprestalo byť účastníkom premávky. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ došlo k vzniku škody pri prevádzke motorového vozidla, tak ide o objektívnu zodpovednosť a ak sa stretnú prevádzky dvoch prevádzkovateľov , tak zodpovedajú za škodu podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Z povahy prevádzky dopravných prostriedkov vyplýva požiadavka, aby prevádzateľ aj v týchto prípadoch zodpovedal za škodu, ktorú nezavinil a ustanovenie § 431 OZ , ktoré nadväzuje na právnu úpravu zodpovednosti podľa ustanovení § 427 a § 429 OZ, umožňuje posudzovať zodpovednosť za škodu spôsobenú stretom dvoch alebo viacerých prevádzok a škodu samu ako celok, pričom každý z prevádzateľov nesie zodpovednosť za časť celkovej škody úmerne k svojej účasti , ktorú mal na spôsobení škody. Keďže v tomto prípade došlo k stretu dvoch prevádzok, tak zodpovednosť za škodu nie je možné posudzovať len podľa ust.§ 427 OZ, ale aj podľa ust.§ 431 OZ.
Podľa uvedeného súd teda posudzoval zodpovednosť za škodu , ktorá vznikla navrhovateľovi pri prevádzke osobného motorového vozidla a keďže škoda mu bola spôsobená vymrštením kameňa od iného motorového vozidla a poškodením čelného skla na jeho vozidle, tak ide o stret dvoch prevádzok , pričom zodpovednosť za škodu sa posudzuje podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody. Podľa zákona je zodpovednosť v tomto prípade objektívna a prevádzkovateľka motorového vozidla zn. Hyundai Tucson ev.číslo F. XXXBI L. Č. , ktorým bola spôsobená škoda na vozidle navrhovateľa neuviedla žiadne okolnosti, ktoré by ju zbavovali zodpovednosti za škodu, pričom vychádzajúc z jej výpovede bola škoda spôsobená výlučne jej zavinením, keďže jazdila na svojom vozidle pred vozidlom navrhovateľa a v tom čase sa žiadne iné vozidlo na ceste nenachádzalo a teda kameň , ktorý spôsobil škodu na čelnom skle vozidla navrhovateľa mohol odfrknúť len od vozidla L. Č., ktoré v tom čase išlo rýchlosťou asi 90 km/ hod. a ako sama uviedla, tak na tomto vozidle má iba krátke zásterky a teda kameň mohol odfrknúť od kolesa jej vozidla. Nebolo preukázané , že by sa navrhovateľ nejakým spôsobom podieľal na spôsobení vzniknutej škody a preto výlučná zodpovednosť za túto škodu spočívala na prevádzkovateľke L. Č., ktorá svoje motorové vozidlo mala zákonne poistené u odporcu a teda odporca bol pasívne legitimovaný k tomu, aby si navrhovateľ u neho priamo uplatnil svoj nárok na náhradu škody , pričom navrhovateľ bol povinný tento nárok preukázať. Z vykonaného dokazovania (výpoveď navrhovateľa a svedkyne Č., správa o nehode a zápis likvidátora odporcu) mal súd za jednoznačne preukázané, že navrhovateľovi bola spôsobená škoda pri prevádzke motorových vozidiel, pričom došlo k stretu dvoch prevádzok a za túto škodu zodpovedala výlučne prevádzkovateľke motorového vozidla poisteného u odporcu a preto súd zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 420,88 eura , ktorú navrhovateľ uhradil za opravu resp. výmenu poškodeného čelného skla na svojom vozidle, pričom podľa § 517 ods.2 OZ, súd zaviazal odporcu aj na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne (§ 3 nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z.) od 4.1.2013 do zaplatenia, čiže od podania návrhu na súd, i keď v zásade by mal navrhovateľ nárok na úroky z omeškania už od doby , keď odporca mal navrhovateľovi poskytnúť plnenie na základe správy o nehode, čo však odmietol a navrhovateľ si uplatnil úroky z omeškania až od podania návrhu na súd.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa §-u 142 ods.1 O.s.p. tak, že navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania a to za zaplatený súdny poplatok v sume 25 eur a náhradu trov právneho zastúpenia podľa Vyhl.č.655/2004 Z.z. v sume 113,07 eura (3 úkony právnej služby po 29,88 eura, 3 x paušál po 7,81 eura).
Poučenie:
: Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre .
Podľa §-u 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha .